ČO SÚ hodnoty? Sú to morálne či etické zásady, ktoré považujeme za dobré a dôležité. Môže k nim patriť schopnosť odpustiť, čestnosť, sloboda, láska, úcta k životu a sebaovládanie. Hodnoty, ktorými sa riadime, majú vplyv na naše správanie, priority a vzťahy, ako aj na to, čo vštepujeme svojim deťom. Hoci sú morálne hodnoty dôležité, v súčasnosti zažívajú krízu.

V roku 2008 bol medzi stovkami mladých ľudí v Spojených štátoch urobený prieskum o ich názore na morálne hodnoty. „Je smutné, ako málo uvažujú a hovoria o morálnych hodnotách,“ povedal David Brooks pre noviny The New York Times. Väčšina z nich považovala znásilnenie a vraždu za nesprávne, ale „okrem týchto extrémnych prípadov sa nad morálnymi zásadami vôbec nezamýšľali, a to ani v takých situáciách, ako je šoférovanie pod vplyvom alkoholu, podvádzanie v škole alebo podvádzanie partnera“. Jedna mladá žena to vyjadrila takto: „Málokedy riešim, či je niečo správne alebo nie.“  Mnohí zastávali názor: „Ak máš pocit, že je to správne, urob to. Riaď sa hlasom svojho srdca.“ Je takýto spôsob uvažovania rozumný?

Ľudské srdce, schopné hlbokej lásky a súcitu, môže byť, ako hovorí Biblia, aj zradné a na zúfanie. (Jeremiáš 17:9) Táto smutná skutočnosť sa odráža v tom, že na celom svete nastáva posun vo vnímaní toho, čo je morálne. Tento trend bol už dávno predpovedaný v Biblii. „V posledných dňoch“ mali byť ľudia „sebeckí, chamtiví, chvastaví, pyšní“ a tiež „bezcitní [a] suroví“. Mali byť „bez lásky k dobru“ a „milujúci viac rozkoše ako Boha“. (2. Timotejovi 3:1–5, Katolícky preklad)

Keď zoberieme do úvahy spomenuté fakty, vidíme, že by sme sa nemali slepo spoliehať na svoje srdce, ale mali by sme ho podrobiť previerke. Aj Biblia otvorene hovorí: „Kto sa spolieha na svoje vlastné srdce, je hlúpy.“ ​(Príslovia 28:26) Tak ako musíme overovať presnosť kompasu, musíme preverovať aj stav svojho srdca. Na to potrebujeme spoľahlivé hodnoty. Kde ich môžeme nájsť? Mnohí ich hľadajú na stránkach Biblie, lebo ju považujú za studnicu múdrosti a cenia si ju pre jej otvorenosť.

Biblia vyzdvihuje hodnoty, ktoré potrebujeme a ktoré náš život obohacujú. Pouvažujme len o niektorých z nich: o láske, láskavosti, štedrosti a čestnosti.

Láska k druhým.

„Ak sa naučíte druhých milovať, šťastie nedá na seba dlho čakať,“ píše sa v knihe, ktorá sa venuje šťastnému životu (Engineering Happiness—A New Approach for Building a Joyful Life). Je nepopierateľné, že lásku potrebujeme. Bez nej nedokážeme byť naozaj šťastní.

Čo hovorí Biblia: „Oblečte si lásku, lebo je dokonalým putom jednoty.“ ​(Kolosanom 3:14) A tiež, slovami toho istého pisateľa: „Ak... nemám lásku, nie som nič.“ ​(1. Korinťanom 13:2)

Láska, ktorá sa tu spomína, sa nespája so sexualitou a nie je to iba cit. Riadi sa zásadami. Práve táto láska nás podnecuje, aby sme nezištne pomohli cudziemu človeku, ktorý sa ocitne v núdzi. V 1. Korinťanom 13:4–7 čítame: „Láska je zhovievavá a láskavá. Láska nie je žiarlivá, nevystatuje sa, nenadúva sa, nespráva sa neslušne, nevyhľadáva svoje vlastné záujmy, nenechá sa popudiť. Nevypočítava urážky. Neraduje sa z nespravodlivosti, ale sa raduje z pravdy. Všetko znáša... vo všetkom vytrváva.“

Keď takáto láska chýba v rodine, trpia všetci, no najmä deti. Mladá žena Monica zažila v detstve telesné, citové a sexuálne týranie. „Vyrastala som bez lásky a v beznádeji,“ povedala. Keď mala 15 rokov, vzali si ju k sebe starí rodičia, ktorí sú Jehovovými svedkami.

„Za dva roky, čo som u nich bývala,“ hovorí Monica, „sa z plachého dieťaťa stalo  spoločenské dievča, ktoré sa naučilo zaujímať sa o druhých a prejavovať im lásku. Pomohli mi, aby som si v očiach ostatných získala úctu.“ Dnes je Monica šťastne vydatá a s manželom a tromi deťmi prejavujú druhým lásku tak, že im hovoria o myšlienkach z Biblie.

Lásku rozleptáva, ak človek považuje hmotné blaho a pôžitky za najvyššiu hodnotu. No z viacerých odborných štúdií vyplýva, že stačí prekvapivo málo na to, aby človek viedol šťastný život. Ľudia, ktorí sa zameriavajú na hmotné veci, sa v skutočnosti ženú do nešťastia. A to potvrdzuje aj Biblia. V Kazateľovi 5:10 čítame: „Kto miluje striebro, nenasýti sa striebrom, ani nikto, kto miluje bohatstvo, príjmom. Aj to je márnosť.“ V Biblii sa tiež píše: „Nech je váš spôsob života bez lásky k peniazom.“ ​(Hebrejom 13:5)

Láskavosť a štedrosť.

„Nebolo by skvelé, keby ste mohli ísť do obchodu a kúpiť si šťastie na celý život?“ Táto otázka bola položená v článku, ktorý vydalo vedecké centrum The Greater Good Science Center pri Kalifornskej univerzite v Berkeley v USA. „Táto myšlienka nie je až taká vzdialená od reality, ako sa môže zdať — pokiaľ všetko, čo kupujete, kupujete pre druhých.“ Čo z toho vyplýva? Keď dávame, sme šťastnejší, než keď dostávame.

Čo hovorí Biblia: „Viac šťastia je v dávaní ako v prijímaní.“ ​(Skutky 20:35)

Často to najlepšie, čo môžeme druhým dať, sme my sami — náš čas a energia. A práve to nám prináša najväčšie uspokojenie. Zažila to aj Karen. Jedného dňa zbadala, ako v aute so zdvihnutou kapotou sedia tri bezradné ženy, matka s dcérami. Matka s jednou dcérou chceli stihnúť lietadlo, ale ich auto sa nedalo naštartovať a objednaný taxík neprichádzal. Karen sa ponúkla, že ich odvezie na letisko, hoci cesta tam trvá 45 minút. Jej ponuku prijali. Keď sa Karen vrátila, všimla si, že druhá dcéra stále sedí v aute na parkovisku.

„O chvíľu príde manžel,“ povedala žena.

„Som rada, že je všetko v poriadku,“ odvetila Karen. „Ja idem teraz pracovať do záhrady pri našej sále Kráľovstva — to je naše miesto uctievania.“

„Ste Jehovova svedkyňa?“ spýtala sa žena.

„Áno,“ odpovedala Karen a potom sa ešte chvíľu rozprávali.

O niekoľko týždňov našla Karen v schránke list. Písalo sa v ňom: „S mamou stále spomíname, ako veľmi ste nám pomohli. Len vďaka Vám sme to lietadlo stihli! Moja sestra nám povedala, že ste Jehovova svedkyňa. A tak už chápeme, prečo ste boli taká láskavá. Aj my s mamou sme svedkyne, ale ja momentálne nie som aktívnym členom. No určite s tým čoskoro niečo spravím!“ Karen bola šťastná, že mohla pomôcť dvom spolukresťankám. „Dojalo ma to k slzám,“ povedala.

 Charles D. Warner napísal: „Je krásne, ako sa človeku všetko dobré vráti, že každý, kto sa úprimne snaží pomôcť druhým, pomôže aj sebe.“ Je to tak, lebo keď Boh tvoril ľudí, nechcel, aby boli sebeckí, ale aby napodobňovali jeho nádherné vlastnosti. (1. Mojžišova 1:27)

Čestnosť.

Túto etickú hodnotu potrebuje každá civilizovaná spoločnosť. Nečestnosť vytvára ovzdušie strachu a nedôvery a vedie k spoločenskému úpadku.

Čo hovorí Biblia: „Kto bude hosťom v [Božom] stane?“ Odpoveď: „Ten, kto chodí bezúhonne... a hovorí pravdu vo svojom srdci.“ ​(Žalm 15:1, 2) Áno, čestnosť je tak ako ostatné vlastnosti, o ktorých sme uvažovali, črtou osobnosti. Človek ju prejavuje bez ohľadu na okolnosti alebo na to, čo je práve výhodné.

Spomínate si na Christinu, ktorá našla tašku s peniazmi? Zo srdca túžila páčiť sa Bohu, a to bolo pre ňu dôležitejšie ako túžba po bohatstve. A tak keď sa vydesený majiteľ peňazí vrátil, povedala mu, že sa jeho peniaze našli. Jej čestnosť ho prekvapila. Rovnako prekvapila aj jej zamestnávateľa, preto ju povýšil a zveril jej veľmi zodpovednú prácu. Aké pravdivé sú slová z 1. Petra 3:10: „Ten, kto by chcel milovať život a vidieť dobré dni, nech zdržiava svoj jazyk od zla a rty, aby nehovorili podvod.“

Z morálnych hodnôt obsiahnutých v Biblii môžeme cítiť hlbokú lásku nášho Stvoriteľa, lebo tieto hodnoty nám pomáhajú chodiť „cestou dobrých“. (Príslovia 2:20; Izaiáš 48:17, 18) A keď podľa nich žijeme, dokazujeme tým svoju lásku k Bohu a to nám prináša bohatú odmenu. V Biblii nachádzame tento sľub: „Zachovávaj [Božiu] cestu, a on ťa vyvýši, aby si zaujal do vlastníctva zem. Keď budú odrezaní zlí, uvidíš to.“ ​(Žalm 37:34)

Aká nádherná budúcnosť čaká tých, ktorí žijú podľa biblických noriem: život v pokojnom svete, kde skazenosť nebude mať miesta! Hodnoty, ku ktorým vedie Biblia, si teda nepochybne zaslúžia našu pozornosť.