Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

Subane kpalɛ le kɛ compass mɔɔ yɛ gyima kpalɛ la, ɔkola ɔboa ngakula ɔmaa bɛnwu adenle mɔɔ ɔwɔ kɛ bɛfa zo la

AWOVOLƐ

7: Subane Mgbalɛ

7: Subane Mgbalɛ

MƆƆ ƆKILE LA

Subane kpalɛ a le ngyinlazo kpalɛ mɔɔ awie dua zo bɔ ye ɛbɛla la. Kɛ neazo la, asoo ɛbɔ mɔdenle kɛ ɛbali nɔhalɛ wɔ debie biala anu ɔ? Saa zɔhane a ɔde a, ɛnee ɛbahulo kɛ ɛfa zɔhane subane ne ɛwula ɛ mra ne mɔ anu.

Subane mgbalɛ mɔɔ ɛbahola wɔava wɔawula ɛ mra nu wɔ mekɛ mɔ bɛle ngakula la bie a le kɛ, ɛbaboa bɛ wɔamaa bɛahulo gyima ɛsesebɛ ɛyɛlɛ, bɛ nee awie mɔ ali ye boɛ na bɛadwenle awie mɔ anwo.

BAEBOLO NGYINLAZO: “Tete kakula wɔ adenle mɔɔ ɔwɔ kɛ ɔfa zo la anu; saa ɔyɛ kpanyinli bɔbɔ a ɔnrɛvi zolɛ.”​—Mrɛlɛbulɛ 22:6.

DEƐMƆTI ƆHYIA LA

Kɛmɔ ɛlɛtɔlɔnek ninyɛne ɛbu zo la ati, ɔhyia kɛ ngakula nyia subane mgbalɛ. Ninli bie mɔɔ bɛfɛlɛ ye Karyn la ka kɛ, “Debie ɛtane bahola ara fonu biala azo mekɛ biala. Bie a, yɛ mra ne mɔ de yɛ nwo ɛkɛ ne ala, noko bɛlɛnea debie mɔɔ ɛnle kpalɛ la!”

BAEBOLO NGYINLAZO: ‘Menli mɔɔ bɛnyi la fa bɛ adwenle yɛ gyima la ati bɛtete ye bɛmaa ɔkola ɔnwu ngakyile mɔɔ wɔ kpalɛ nee ɛtane nu la.’​—Hibuluma 5:​14.

Awie mɔ anwo mɔɔ yɛdwenle la noko anwo hyia. Ɔwɔ kɛ yɛdwenle awie mɔ anwo na yɛda ɛbulɛ ali yɛkile bɛ (le kɛ “mesɛlɛ wɔ” yɛɛ “meda wɔ ase” mɔɔ yɛbaha la.) Ɛnɛ, menli dɔɔnwo anye die kɛ bɛbava ɛlɛtɔlɔneke ninyɛne bɛali gyima tɛla kɛ bɛbamaa bɛ nye alie menli nwo.

BAEBOLO NGYINLAZO: “Debie biala mɔɔ bɛkulo kɛ menli yɛ maa bɛ la, bɛyɛ ye zɔhane ala bɛmaa bɛ.”​—Luku 6:​31.

MƆƆ ƐBAHOLA WƆAYƐ LA

Maa ɛ mra ɛnwu ɛbɛlabɔlɛ mɔɔ le kpalɛ la. Kɛ neazo la, neɛnleanu ɛmaa yela ali kɛ, saa awovolɛ maa bɛ mra nwu ye wienyi kɛ nla mɔɔ li agyalɛ nyunlu la ɛnle kpalɛ a, fane dɔɔnwo ne ala, bɛtwe bɛ nwo bɛfi nwo.

NZUZULƐ BIE MƆ ƐNE: Ka ninyɛne mɔɔ ɛsisi kenlensa ye la fa bɔ subane kpalɛ nwo adawubɔlɛ bo. Kɛ neazo la, saa ɛte ye wɔ amaneɛbɔlɛ nu kɛ, ɛya mɔɔ bɛva wɔ awie mɔ anwo la ɛva basabasayɛlɛ ɛra a, ɛbahola wɔaha kɛ: “Ɔyɛ alɔbɔlɛ kɛ menli fa awie mɔ anwo ɛya zɛhae la. Ɛnea a, duzu a maa menli yɛ zɔ a?”

“Saa ngakula ɛnze ngakyile mɔɔ wɔ kpalɛ nee ɛtane nu la a, ɔyɛ se kɛ bɛbayɛ mɔɔ le kpalɛ la.”​—Brandon.

Kilehile ɛ mra maa bɛdwenle awie mɔ anwo. Ngakula ngyikyi bɔbɔ bahola azukoa na bɛaha “mesɛlɛ wɔ” yɛɛ “meda wɔ ase” na bɛahile awie mɔ anwo anyelielɛ. Parenting Without Borders buluku ne ka kɛ, “Saa ngakula nwu ye kɛ mɔɔ bɛyɛ la ka bɛ mbusuafoɔ, bɛ gɔnwo mɔ sukuluma anzɛɛ bɛ kpalɛzoamra a, ɔmaa bɛda atiakunlukɛnlɛma ali bɛkile awie biala na ɔmmaa bɛndwenle bɛ ngome bɛ nwo.”

NZUZULƐ BIE MƆ ƐNE: Maa ɛ mra gyima maa bɛyɛ wɔ sua nu amaa bɛanwu kɛzi bɛsonle awie mɔ la.

“Saa ngakula sukoa kɛzi bɛyɛ gyima kɛkala la a, ɔnrɛmaa ɔnrɛyɛ se ɔnrɛmaa bɛ wɔ mekɛ mɔɔ bɛde bɛ nwo la. Ɔti, saa bɛlɛdi bɛ ɛzonlelilɛ nwo gyima a, ɔnrɛyɛ se ɔnrɛmaa bɛ.”​—Tara.