Hoci niektorí odborníci hovoria, že žiaľ má určité fázy, každý človek ho prežíva inak. Znamená to, že niektorí ľudia smútia nad stratou svojho blízkeho menej ako iní alebo že potláčajú svoje pocity? Nemusí to tak byť. Je pravda, že keď človek neskrýva svoj žiaľ a dá mu voľný priechod, môže to prispieť k zmierneniu smútku. To však neznamená, že je iba jeden „správny spôsob“, ako žialiť. Veľa závisí od kultúry, osobnosti a životných skúseností a tiež od toho, nakoľko blízky nám bol človek, ktorý zomrel.

Keď človek stratí niekoho blízkeho, možno si nevie predstaviť, čo všetko môže očakávať. Sú však určité pocity a problémy, ktoré zažíva väčšina ľudí, a preto je možné, že sa s nimi stretnete aj vy.

Neovládateľné pocity. Človek môže mať záchvaty plaču, zažívať náhle zmeny nálady a pociťovať silnú túžbu byť s človekom, ktorý zomrel. Živé spomienky a sny môžu tieto pocity ešte zintenzívňovať. Prvou reakciou môže byť šok. Človek nemôže uveriť, že sa to naozaj stalo. Tiina spomína, ako reagovala, keď nečakane zomrel jej manžel Timo. Hovorí: „Najprv som necítila vôbec nič. Nedokázala som ani plakať. Bol to pre mňa obrovský šok. Niekedy som mala pocit, že nemôžem ani dýchať. Nemohla som uveriť tomu, čo sa stalo.“

Pocity viny, úzkosť či hnev. Ivan hovorí: „Po smrti nášho 24-ročného syna Erica sme s manželkou nejaký čas cítili hnev. Prekvapilo nás to, lebo sme sa nikdy nepovažovali za ľudí, ktorí sa ľahko nahnevajú. Stále sme premýšľali, či sme nemohli pre nášho syna urobiť viac, a trápili nás pocity viny.“ Alejandro, ktorého manželka zomrela po dlhodobej chorobe, mal podobné pocity. Hovorí: „Najprv som uvažoval, že musím byť veľmi zlý človek, keď Boh dovolil, aby som tak trpel. Potom som mal výčitky, že vlastne obviňujem Boha za to, čo sa stalo.“ A Kostas hovorí: „Niekedy som sa dokonca hneval na Sofiu, že zomrela! No potom som sa cítil vinný za svoje pocity. Ona za to predsa nemohla.“

Skreslené uvažovanie. Nejaký čas môže mať človek zmätené myšlienky bez nejakej logickej súvislosti. Napríklad sa mu môže zdať, že svojho blízkeho, ktorý zomrel, počuje, vidí alebo že cíti jeho prítomnosť. Alebo môže byť preňho ťažké sústrediť sa, prípadne má výpadky pamäti. Tiina hovorí: „Niekedy som si uprostred rozhovoru uvedomila, že som mysľou úplne inde! Stále som sa vracala k veciam, ktoré súviseli s Timovou smrťou. To, že som sa nedokázala sústrediť, ešte pridávalo k môjmu stresu.“

Sklon izolovať sa. Človek, ktorý stratil niekoho blízkeho, sa môže v prítomnosti iných cítiť nesvoj alebo byť podráždený. Kostas hovorí: „V spoločnosti manželských párov som sa cítil ako piate koleso na voze. No nezapadol som ani medzi slobodných.“ Ivanova manželka Yolanda spomína: „Bolo veľmi ťažké byť v spoločnosti ľudí, ktorí sa sťažovali na problémy, ktoré sa nám zdali v porovnaní s našimi ako maličkosti! Niektorí zas rozprávali, ako sa darí ich deťom. Aj keď som im to priala, nepočúvalo sa mi to ľahko. S manželom sme chápali, že život ide ďalej, ale nemali sme chuť ani trpezlivosť rozprávať sa o takých veciach.“

Zdravotné ťažkosti. Bežné sú aj problémy so spánkom, strata chuti do jedla či prejedanie sa a zmeny hmotnosti. Aaron, ktorému zomrel otec, mal celý rok po jeho smrti problémy so spánkom. Spomína: „Každú noc som sa budil v rovnakom čase a myslel som na otcovu smrť.“

Alejandro spomína, že mal nevysvetliteľné zdravotné problémy: „Niekoľkokrát som bol na vyšetrení a lekár ma zakaždým uistil, že som zdravý. Myslím si, že žiaľ sa u mňa prejavoval aj fyzickými príznakmi.“ Tieto príznaky časom prestali. Napriek tomu bolo múdre, že Alejandro išiel k lekárovi. Žiaľ môže oslabiť imunitný systém a to môže zhoršiť existujúce zdravotné ťažkosti alebo dokonca spôsobiť nové.

Problém zvládať aj základné veci. Ivan hovorí: „Keď Eric zomrel, museli sme to oznámiť nielen príbuzným a priateľom, ale aj jeho zamestnávateľovi a prenajímateľovi bytu. Bolo tiež potrebné vyplniť množstvo právnych dokumentov. Okrem toho sme museli rozhodnúť, čo urobíme s Ericovými osobnými vecami. A to všetko v čase, keď sme boli vyčerpaní duševne, telesne aj citovo.“

Niektorí majú problémy neskôr, keď sa musia postarať o veci, o ktoré sa predtým staral ich blízky, ktorý zomrel. Tak to bolo aj v prípade Tiiny. Vysvetľuje: „Timo sa vždy staral o naše finančné a obchodné záležitosti. Teraz to zostalo na mne a to mi spôsobuje ďalší stres. Mám strach, či to všetko dokážem zvládnuť a nenarobiť chyby.“

Všetky tieto problémy — emocionálne, duševné i fyzické — ukazujú, že vyrovnať sa so žiaľom nie je ľahké. Bolesť, ktorú prináša strata milovaného človeka, môže byť veľmi silná. No keď dopredu viete, čo môžete očakávať, môže vám to pomôcť. Útechou môže byť aj to, že silné pocity, ktoré prežívate, sú normálne. Okrem toho, nie každý musí zažiť všetky spomenuté ťažkosti.

Čo môžete očakávať: Žiaľ, ktorý prežívate, nebude stále rovnako silný, časom sa zmierni. To neznamená, že sa so stratou úplne zmierite alebo že na svojho blízkeho zabudnete. Bolesť postupne trochu ustúpi. Môže sa však znovu objaviť, napríklad v čase výročí alebo keď sa vám nečakane vynoria spomienky. No väčšina ľudí časom nadobudne určitú emocionálnu vyrovnanosť a znova sa dokáže sústrediť na každodenné činnosti. Veľmi im v tom môže pomôcť, keď majú podporu od členov rodiny a priateľov a keď aj sami urobia nejaké praktické kroky.

Ako dlho to bude trvať? Niektorí prežívajú najťažšie obdobie niekoľko mesiacov. Ďalším trvá celý rok alebo aj dva, kým sa začnú cítiť lepšie. A iní potrebujú ešte viac času. a Alejandro povedal, že uňho trvalo najťažšie obdobie asi tri roky.

Buďte k sebe trpezliví. Zamerajte sa vždy len na jeden deň, neporovnávajte sa s inými a pripomínajte si, že bolesť, ktorú cítite, nebude trvať navždy. Čo by ste mohli urobiť, aby sa váš žiaľ zmiernil a nepretrvával príliš dlho?