VIEŠ, čo tí ľudia zbierajú zo zeme? Vyzerá to ako inovať. Je to biele a jemné a pripomína to vločky. Ale inovať to nie je; je to niečo na jedenie.

Izraelčania opustili Egypt iba asi pred mesiacom. Sú v pustatine, kde sotva rastie niečo na jedenie. Preto sa ľud sťažuje: ‚Jehova nás mal radšej usmrtiť v Egypte. Tam sme aspoň mali na jedlo všetko, čo sme si priali.‘

A tak hovorí Jehova: ‚Spôsobím, že z oblohy bude pršať jedlo.‘ A Jehova to urobil naozaj. Keď nasledujúceho rána Izraelčania vidia, že napadalo niečo biele, pýtajú sa jeden druhého: ‚Čo to je?‘

Mojžiš vysvetľuje: ‚To je pokrm, ktorý vám dal Jehova.‘ Ľud to nazýva MANNA. Má chuť ako jemné medové koláčiky.

Mojžiš hovorí ľuďom: ‚Máte si nazbierať iba toľko, koľko každý môže zjesť. Ľudia zbierajú každé ráno. Potom, keď slnko začína viac hriať, manna, ktorá zostala na zemi, sa rozpúšťa.

Mojžiš ešte hovorí: ‚Nikto si nemá nechávať mannu na druhý deň.‘ Ale niektorí z ľudu neposlúchajú. Vieš, čo sa stane? Manna, ktorú si schovali na druhý deň, je plná červíkov a začína zapáchať!

Ale Jehova hovorí ľuďom, že v jeden určitý deň v týždni si majú nazbierať manny dvojnásobne. Je to šiesty deň. A Jehova hovorí, aby si z toho niečo schovali na nasledujúci deň, lebo na siedmy deň ju nenechá padať. Keď si schovajú mannu na siedmy deň, nesčervavie a nezapácha. To je ďalší zázrak.

Po všetky roky, čo sú Izraelčania na púšti, sýti ich Jehova mannou.