ROKY sa míňajú — 10 rokov, 20 rokov, 30 rokov, 39 rokov. Izraelčania sú ešte stále v pustatine. Ale počas tých všetkých rokov sa Jehova stále stará o svoj ľud. Cez deň ich vedie oblačným stĺpom a v noci ohnivým stĺpom. A za ten celý čas sa im nezodrali šaty, ani ich nerozboleli nohy.

Je práve prvý mesiac 40. roku odvtedy, čo opustili Egypt. Izraelčania zas táboria v Kádeši. Práve na tomto mieste boli takmer pred štyridsiatimi rokmi, keď boli vyslaní 12 vyzvedači, aby preskúmali kanaanske územie. V Kádeši zomiera Mojžišova sestra Miriam. A ako vtedy, zas nastávajú ťažkosti.

Ľud nemôže nájsť vodu. A tak sa sťažujú Mojžišovi: ‚Bolo by lepšie, keby sme boli zomreli. Prečo si nás priviedol z Egypta na toto hrozné miesto, kde nič nerastie? Nie je tu ani obilie, ani figy, ani hrozno, ani granátové jablká. Nie je tu dokonca ani voda, aby sme sa napili.‘

Keď ide Mojžiš s Áronom k stanu zmluvy, aby sa tam modlili, Jehova hovorí Mojžišovi: ‚Zvolaj ľud. Potom tam pred všetkými hovor skale a vytryskne z nej dosť vody, aby sa mohli napiť ľudia aj ich zvieratá.‘

A tak Mojžiš zhromažďuje ľud a hovorí: ‚Počúvajte, vy, čo nedôverujete Bohu! Máme vám, Áron a ja, vyviesť vodu z tejto skaly?‘ Potom Mojžiš dvakrát udrie do skaly svojou palicou a zo skaly začína vytekať veľký prúd vody. Je jej dosť pre ľudí i pre zvieratá.

Ale Jehova sa hnevá na Mojžiša a Árona. Vieš prečo? Lebo Mojžiš s Áronom povedali, že oni vyvedú vodu zo skaly. Ale naozaj to urobil Jehova. Pretože Mojžiš a Áron v tomto nehovorili pravdu, Jehova hovorí, že ich potrestá. Hovorí: ‚Nedovediete môj ľud do Kanaanu.‘

Onedlho potom Izraelčania odchádzajú z Kádeša. Zakrátko prichádzajú k vrchu Hor. Tam na vrchole tohto kopca zomiera Áron. Keď zomrel, mal 123 rokov. Izraelčania sú veľmi smutní, a preto celý národ 30 dní oplakáva Árona. Jeho syn Eleazár sa stáva ďalším veľkňazom izraelského národa.