KRÁĽ Nabuchodonozor berie najvzdelanejších Izraelčanov so sebou do Babylonu. Potom medzi nimi kráľ vyberá najkrajších a najbystrejších mladých mužov. Štyria z nich sú chlapci, ktorých tu vidíš. Jeden je Daniel, a ostatným trom dali Babylončania mená Sadrach, Mézach a Abednégo.

Nabuchodonozor chce, aby títo mladí muži boli vyškolení tak, aby mu mohli slúžiť. Po troch rokoch si chce vybrať iba tých najchytrejších, aby mu pomáhali riešiť ťažké otázky. Kráľ chce, aby chlapci boli silní a zdraví. Preto prikazuje, aby jeho služobníci dávali všetkým bohaté jedlá a víno.

Pozri sa na mladého Daniela. Vieš, čo hovorí Ašpenázovi, hlavnému služobníkovi Nabuchodonozora? Daniel mu hovorí, že nechce jesť z tých bohatých vecí, ktoré sú z kráľovského stola. Ašpenáz má však starosti. Hovorí: ‚Kráľ rozhodol, čo máte jesť a piť. Keď nebudete vyzerať takí zdraví ako ostatní mladí muži, môže ma zabiť.‘

A tak ide Daniel k strážcovi, ktorého ustanovil Ašpenáz, aby sa staral oňho a jeho troch priateľov. Hovorí mu: ‚Prosím ťa, skús to s nami desať dní. Dávaj nám iba zeleninu a na pitie vodu. Potom nás porovnaj s ostatnými mladými mužmi, ktorí jedia kráľovskú stravu.‘

Dozorca s tým súhlasí. A keď ubehlo desať dní, Daniel a jeho traja priatelia vyzerajú zdravšie ako všetci ostatní mladí muži. A tak ich necháva dozorca, aby naďalej jedli zeleninu.

Keď ubehli tri roky, všetci mladí muži boli predvedení pred Nabuchodonozora. Keď s nimi všetkými hovoril kráľ, poznal, že najmúdrejší zo všetkých je Daniel a jeho traja priatelia. Preto ich ponechal v paláci, aby mu pomáhali. A kedykoľvek dal kráľ nejaké otázky Danielovi, Sadrachovi, Mézachovi a Abednégovi, vedeli desaťkrát viac ako ktorýkoľvek z jeho kňazov alebo múdrych mužov.