BEDA! Zdá sa, že Daniel je vo veľkom nebezpečenstve. Ale tie levy mu neubližujú! Vieš prečo? Kto to spôsobil, že sa dostal Daniel medzi toľkých levov?

Teraz je v Babylone kráľom muž, ktorý sa volá Dárius. Má Daniela veľmi rád, lebo Daniel je láskavý a múdry. Dárius si vybral Daniela, aby bol v jeho kráľovstve hlavným správcom. Ostatní muži v kráľovstve žiarlia na Daniela, a preto niečo podnikli.

Idú k Dáriovi a hovoria: ‚Dohodli sme sa, kráľu, že by si mal vydať jeden zákon. Ten zákon by mal hovoriť, že počas 30 dní sa nikto nemá modliť k žiadnemu bohu alebo človekovi, iba k tebe, kráľu. Ak niekto nepočúvne, má byť uvrhnutý medzi levov.‘ Dárius nevie, prečo chcú tí muži, aby bol vydaný taký zákon. Ale myslí si, že je to dobrý nápad a dáva napísať zákon. Teraz už nemôže byť zákon zmenený.

Keď sa dozvie Daniel o tomto zákone, ide domov a modlí sa, tak ako to robil predtým. Tí zlí muži vedeli, že sa Daniel neprestane modliť k Jehovovi. Sú radi, lebo sa zdá, že sa im podarí zbaviť sa Daniela.

Keď sa dozvie kráľ Dárius, prečo tí muži chceli, aby bol vydaný taký zákon, je mu veľmi ľúto. Ale nemôže zmeniť zákon. Preto musí vydať príkaz, aby bol Daniel uvrhnutý do jamy levov. Ale kráľ hovorí Danielovi: ‚Dúfam, že Boh, ktorému slúžiš, ťa zachráni.‘

Dárius je taký rozrušený, že nemôže v noci spať. Na druhý deň ráno sa ponáhľa ku jame levov. Môžeš ho tu vidieť. Volá: ‚Daniel, služobník živého Boha! Mohol ťa Boh, ktorému slúžiš, zachrániť od tých levov?‘

‚Boh poslal svojho anjela,‘ odpovedá Daniel, ‚a zavrel tlamy levov, takže mi neublížili.‘

Kráľ je veľmi šťastný. Prikazuje, aby vyviedli Daniela z jamy. Potom prikazuje, aby hodili levom tých zlých mužov, ktorí sa chceli zbaviť Daniela. Ešte skôr ako dopadli na dno jamy, levy skočili po nich a polámali im kosti.

Potom píše kráľ Dárius všetkým ľuďom v svojom kráľovstve: ‚Prikazujem, aby mal každý v úcte Danielovho Boha. Pôsobí veľké zázraky. Zachránil Daniela, takže ho levy nezjedli.‘