JEŽIŠ sa zastavil, aby si trochu odpočinul pri studni v Samárii. Jeho učeníci išli do mesta nakúpiť potraviny. Žena, s ktorou Ježiš hovorí, prišla pre vodu. Ježiš jej hovorí: ‚Daj sa mi napiť.‘

Ženu to veľmi prekvapuje. Vieš prečo? Lebo Ježiš je Žid a ona je Samaritánka. Väčšina Židov nemá rada Samaritánov. Nechcú sa s nimi dokonca ani rozprávať! Ale Ježiš miluje ľudí každého druhu. Preto hovorí: ‚Keby si vedela, kto ťa prosí o dúšok vody, poprosila by si ho a on by ti dal životodarnú vodu.‘

‚Pane,‘ hovorí tá žena, ‚studňa je hlboká a ty nemáš ani vedro. Kde vezmeš tú životodarnú vodu?‘

‚Keď piješ vodu z tejto studne, budeš mať zasa smäd,‘ vysvetľuje Ježiš. ‚Ale voda, ktorú ja dám, môže spôsobiť, že človek bude žiť večne.‘

‚Pane,‘ hovorí žena, ‚daj mi tú vodu! Potom už nebudem mať nikdy smäd. A nebudem už musieť chodiť sem pre vodu.‘

Žena si myslí, že Ježiš hovorí o skutočnej vode. Ale on hovorí o pravde o Bohu a jeho kráľovstve. Táto pravda je ako životodarná voda. Môže dať človekovi večný život.

Ježiš teraz hovorí žene: ‚Choď, zavolaj svojho manžela a príď späť.‘

‚Nemám manžela,‘ odpovedá žena.

‚Správne si odpovedala,‘ hovorí Ježiš. ‚Ale mala si päť manželov, a muž, s ktorým žiješ teraz, nie je tvoj manžel.‘

Žena je prekvapená, lebo všetko to je pravda. Ako to vedel Ježiš? Áno, lebo on je ten Zasľúbený, ktorého poslal Boh, a Boh mu to všetko povedal. V tej chvíli sa vracajú Ježišovi učeníci a sú prekvapení, že Ježiš hovorí so samaritánskou ženou.

Čo sa z toho učíme? Zisťujeme, že Ježiš je láskavý k ľuďom všetkých rás. Aj my by sme mali byť takí. Nemali by sme si myslieť, že niektorí ľudia sú zlí iba preto, že patria k istej rase. Ježiš chce, aby všetci ľudia poznali pravdu, ktorá vedie k večnému životu. A aj my by sme mali chcieť pomáhať ľuďom, aby poznali túto pravdu.