Prejsť na článok

Prejsť na obsah

92. PRÍBEH

Ježiš kriesi mŕtvych

Ježiš kriesi mŕtvych

DIEVČATKO, ktoré tu vidíš, má asi dvanásť rokov. Ježiš ju drží za ruku a jej matka a otec sú nablízku. Vieš, prečo sú takí šťastní? Uvidíme.

Otec tohto dievčatka je významný muž a volá sa Jairus. Jedného dňa jeho dcérke nie je dobre, a tak ju uloží do postele. Ale nepomáha jej to. Je jej stále horšie. Jairus a jeho manželka majú veľké starosti, lebo sa zdá, že ich dievčatko zomrie. Je to ich jediná dcéra. A tak ide Jairus hľadať Ježiša. Počul, že Ježiš robí zázraky.

Keď Jairus našiel Ježiša, bol okolo neho veľký zástup. Ale Jairus sa prediera cez zástup a padá Ježišovi k nohám. Hovorí: ‚Mojej dcérke je veľmi zle. Prosím ťa, poď a uzdrav ju.‘ Ježiš hovorí, že pôjde.

Keď idú, zástup sa okolo nich veľmi tlačí. Ježiš sa naraz zastavuje. ‚Kto sa ma to dotkol?‘ pýta sa. Ježiš cítil, že z neho vyšla sila, a tak vedel, že sa ho niekto dotkol. Ale kto? Bola to jedna žena, ktorá bola už 12 rokov veľmi chorá. Priblížila sa k Ježišovi, dotkla sa jeho odevu a bola uzdravená!

To napĺňa Jaira dôverou, lebo vidí, ako ľahko môže Ježiš niekoho uzdraviť. Ale potom prichádza posol. Hovorí Jairovi: ‚Neobťažuj už Ježiša. Tvoja dcérka zomrela.‘ Ježiš to začuje a hovorí Jairovi: ‚Nebuď smutný, zas bude zdravá.‘

Konečne prichádzajú k Jairovmu domu. Ľudia tam plačú a sú veľmi zarmútení. Ale Ježiš hovorí: ‚Neplačte. Dieťa nezomrelo. Iba spí.‘ Ale oni sa smejú a posmievajú sa Ježišovi, lebo vedia, že dievčatko je mŕtve.

Ježiš vezme otca a matku toho dievčatka a troch zo svojich apoštolov, a idú do miestnosti, kde leží dievčatko. Berie ho za ruku a hovorí: ‚Vstaň!‘ A ono opäť ožíva, ako to tu vidíš. Vstáva a zasa chodí. Preto sú jej rodičia tak veľmi šťastní.

To nie je prvý človek, ktorého Ježiš vzkriesil z mŕtvych. Prvý, o kom nám to hovorí Biblia, je syn istej vdovy, ktorá žila v meste Naim. Neskôr Ježiš vzkriesil z mŕtvych aj Lazara, brata Márie a Marty. Keď bude Ježiš panovať ako Boží kráľ, privedie späť k životu veľmi mnoho mŕtvych ľudí. Nemali by sme sa z toho radovať?