POZRI sa! Loď sa potápa! Roztrieskala sa na kusy. Vidíš tých ľudí, čo skočili do vody? Niektorí sa už dostali na breh. Je to Pavol? Pozrime sa, čo sa s ním stalo.

Ako vieš, Pavol bol dva roky vo väzení v Cézarei. Potom bol s inými väzňami vzatý na loď, ktorá sa vydáva na cestu do Ríma. Plávajú okolo ostrova Kréta, a naraz začína hrozná búrka. Fúka taký silný vietor, že muži vôbec nemôžu riadiť loď. Vo dne nevidia slnko a v noci nevidia hviezdy. Po mnohých dňoch sa všetci, čo sú na palube, vzdávajú nádeje, že by sa mohli zachrániť.

Vtedy povstáva Pavol a hovorí: ‚Ani jeden z vás nepríde o život; iba loď bude zničená. Minulú noc totiž prišiel ku mne Boží anjel a povedal: „Neboj sa, Pavol! Máš stáť pred rímskym vládcom, cézarom. A Boh zachráni tých, čo sa plavia s tebou.“‘

Okolo polnoci 14. dňa potom, ako búrka začala, námorníci si všimli, že voda už nie je taká hlboká. Boja sa, že by sa v tme mohli roztrieskať o skaly, a preto spúšťajú kotvy. Nasledujúceho rána vidia zátoku. Rozhodujú sa, že sa budú loďou plaviť priamo k brehu.

Keď sa priblížili k brehu, loď narazila na piesčitú plytčinu a uviazla tam. Pod náporom vĺn sa začala lámať. Dôstojník, ktorý je v službe, hovorí: ‚Všetci, ktorí viete plávať, skočte do vody a snažte sa dostať na breh. Ostatní poskáčte za nimi a chyťte sa kusov dreva z lode a držte sa ich.‘ Urobili to. Tak sa všetkých 276 ľudí, ktorí boli na lodi, bezpečne dostalo na breh, ako to sľúbil anjel.

Ostrov sa volá Malta alebo Melita. Ľudia sú tam veľmi láskaví a starajú sa o stroskotancov. Keď sa počasie zlepšilo, bol Pavol odvedený na inú loď a odvezený do Ríma.