Kapitola 9

Proroctvá, ktoré sa splnili

Ľudia nemôžu s istotou predpovedať budúcnosť. Ich úsilie predvídať znova a znova biedne zlyháva. Preto kniha proroctiev, ktoré sa naozaj splnili, musí upútať našu pozornosť. Takou knihou je Biblia.

1. (Vrátane úvodu.) Čoho dôkazom je skutočnosť, že Biblia zaznamenáva proroctvá, ktoré sa splnili?

MNOHO biblických proroctiev sa splnilo do takých podrobností, že kritici tvrdia, že boli napísané až po splnení. Ale takéto tvrdenia sú nepravdivé. Boh je všemohúci, a tak je plne schopný prorokovať. (Izaiáš 41:21–26; 42:8, 9; 46:8–10) Biblické proroctvá, ktoré sa splnili, sú dokladom božskej inšpirácie, nie neskoršieho zaznamenania udalostí. Teraz sa pozrieme na niektoré význačné proroctvá, ktoré sa splnili, a tým poskytli ďalší dôkaz, že Biblia je Božím slovom, nielen ľudským.

Vyhnanstvo v Babylone

2, 3. Čo viedlo kráľa Ezechiáša k tomu, aby vyslancom z Babylona ukázal všetky poklady svojho domu a ríše?

² Ezechiáš bol kráľom v Jeruzaleme asi 30 rokov. V roku 740 pred n. l. bol svedkom toho, ako Asýria zničila jeho severného suseda, Izrael. V roku 732 pred n. l. zažil Božiu ochraňujúcu  moc, keď sa Asýrčanom nevydaril pokus dobyť Jeruzalem. Pre týchto votrelcov sa invázia skončila katastrofálne. — Izaiáš 37:33–38.

³ Teraz Ezechiáš prijíma delegáciu od Merodach-baladána, babylonského kráľa. Navonok sú tu vyslanci na to, aby blahoželali Ezechiášovi k uzdraveniu z vážnej choroby. Merodach-baladán však zrejme vidí v Ezechiášovi možného spojenca proti asýrskej svetovej veľmoci. Ezechiáš nerobí nič pre to, aby rozptýlil takú predstavu, keď ukazuje návštevníkom z Babylona celé bohatstvo svojho domu a ríše. Možno aj on chce spojencov pre prípad, že by sa Asýrčania vrátili. — Izaiáš 39:1, 2.

4. Aké tragické následky Ezechiášovej chyby prorokoval Izaiáš?

⁴ Izaiáš, ktorý je význačným prorokom tej doby, si rýchlo uvedomí Ezechiášovu nerozvážnosť. Vie, že najistejšou Ezechiášovou ochranou je Jehova,  nie Babylon. Hovorí Ezechiášovi, že to, čo vykonal, keď ukázal Babylončanom svoje bohatstvo, povedie k tragédii. „Prichádzajú dni,“ hovorí Izaiáš, „keď všetko, čo je v tvojom dome a čo nahromadili tvoji predkovia až do tohto dňa, bude skutočne odnesené do Babylonu.“ Jehova vyhlásil: „Nezostane nič.“ — Izaiáš 39:5, 6.

5, 6. a) Čo povedal Jeremiáš na potvrdenie Izaiášovho proroctva? b) Ako sa proroctvá Izaiáša a Jeremiáša splnili?

⁵ Vtedy v ôsmom storočí pred n. l. sa možno zdalo nepravdepodobné, že by sa takéto proroctvo splnilo. O sto rokov neskôr sa však situácia zmenila. Asýriu ako vládnucu svetovú veľmoc nahradil Babylon, kým Judsko sa z náboženského hľadiska natoľko skazilo, že Boh mu odňal svoje požehnanie. Teraz bol ďalší prorok, Jeremiáš, inšpirovaný, aby zopakoval Izaiášovu výstrahu. Jeremiáš vyhlásil: „Privediem [Babylončanov] proti tejto krajine a proti jej obyvateľom... A celá táto krajina sa stane spustošeným miestom, predmetom úžasu, a tieto národy budú musieť slúžiť babylonskému kráľovi sedemdesiat rokov.“ — Jeremiáš 25:9, 11.

⁶ Asi štyri roky po tom, čo Jeremiáš vyslovil toto proroctvo, Babylončania urobili Judsko časťou svojej ríše. Tri roky nato vzali niektorých židovských zajatcov i časť bohatstva z jeruzalemského chrámu do Babylona. O ďalších osem rokov sa Judsko vzbúrilo a opäť zažilo inváziu babylonského kráľa Nabuchodonozora. Tentoraz bolo mesto i so svojím chrámom zničené. Všetko jeho bohatstvo i Židia sami boli vzatí do vzdialeného Babylona, presne tak, ako to predpovedali Izaiáš  a Jeremiáš. — 2. Paralipomenon 36:6, 7, 12, 13, 17–21.

7. Ako archeológia dosvedčuje splnenie proroctiev Izaiáša a Jeremiáša vzhľadom na Jeruzalem?

⁷ The Archaeological Encyclopedia of the Holy Land (Archeologická encyklopédia Svätej zeme) hovorí, že po babylonskom útoku zostalo „mesto [Jeruzalem] úplne zničené“.¹ Archeológ W. F. Albright uvádza: „Vykopávky a povrchový výskum v Judsku dokázali, že judské mestá po dvoch inváziách Chaldejcov neboli len úplne zničené, ale po celé generácie neboli ani znova obývané — často už nikdy v dejinách.“² Tak archeológia potvrdzuje smutné splnenie tohto proroctva.

Osud Týru

8, 9. Aké proroctvo vyriekol Ezechiel proti Týru?

⁸ Ezechiel bol ďalším starovekým pisateľom, ktorý zaznamenal božsky inšpirované proroctvá. Prorokoval od konca siedmeho až do šiesteho storočia pred n. l. — čiže počas rokov vedúcich k zničeniu Jeruzalema a potom počas prvých desaťročí židovského vyhnanstva v Babylone. Aj niektorí novodobí kritici súhlasia s tým, že kniha bola napísaná približne v tom čase.

⁹ Ezechiel zaznamenal pozoruhodné proroctvo o zničení severného suseda Izraela, Týru, ktorého kedysi priateľský postoj voči Božiemu ľudu sa zmenil na nepriateľský. (1. Kráľov 5:1–9; Žalm 83:2–8) Napísal: „Toto povedal Zvrchovaný Pán Jehova: ‚Hľa, som proti tebe, ó, Týrus, a ja proti tebe privediem mnoho národov, ako more privádza svoje vlny. A istotne budú múry Týru privedené do skazy a zboria jeho veže a ja z neho oškrabem  jeho prach a urobím z neho lesknúci sa holý povrch skalného útesu... A tvoje kamene a tvoje diela z dreva a tvoj prach zložia priamo doprostred vody.‘“ — Ezechiel 26:3, 4, 12.

10–12. Kedy sa napokon splnilo Ezechielovo proroctvo a ako?

¹⁰ Naozaj sa to stalo? Niekoľko rokov po tom, čo Ezechiel vyslovil toto proroctvo, babylonský kráľ Nabuchodonozor obľahol Týrus. (Ezechiel 29:17, 18) Nebolo to však jednoduché obliehanie. Týrus ležal čiastočne na pevnine (táto časť sa nazývala Starý Týrus). Ale časť mesta bola na ostrove, ktorý bol asi 800 metrov od pobrežia. Nabuchodonozor obliehal ostrov 13 rokov, kým sa mesto napokon vzdalo.

¹¹ Avšak až v roku 332 pred n. l. sa Ezechielovo proroctvo nakoniec splnilo do všetkých podrobností. V tom čase vpadol do Ázie Alexander Veľký, dobyvateľ z Macedónie. Týrus sa vďaka svojej pozícii na ostrove proti nemu úspešne bránil. Alexander si nechcel nechať v tyle potenciálneho nepriateľa, ale nechcel ani tráviť roky obliehaním Týru, ako to urobil Nabuchodonozor.

 ¹² Ako vyriešil tento vojenský problém? Vybudoval násyp alebo mólo z prístavu až na ostrov, takže jeho vojaci mohli po ňom prejsť a zaútočiť na ostrovné mesto. Všimnime si však, čo použil na výstavbu tohto móla. The Encyclopedia Americana uvádza: „Z trosiek pevninskej časti mesta, ktoré zdemoloval, postavil v roku 332 obrovské mólo, ktorým spojil ostrov s pevninou.“ Po relatívne krátkom obliehaní bolo ostrovné mesto zničené. Ezechielovo proroctvo sa pritom splnilo do všetkých podrobností. Ešte aj ,kamene a diela z dreva a prach‘ Starého Týru boli ,zložené priamo doprostred vody‘.

13. Ako jeden cestovateľ z 19. storočia opísal miesto, kde kedysi ležal staroveký Týrus?

¹³ Jeden cestovateľ z 19. storočia povedal o tom, čo zostalo zo starovekého Týru v jeho dobe: „Po pôvodnom Týre, ktorý poznal Šalamún a izraelskí proroci, nezostalo ani stopy okrem hrobiek vytesaných do skál na horských úbočiach a okrem základových múrov... Ani na ostrove, ktorý Alexander Veľký pri obliehaní mesta premenil na mys, keď vo vode medzi ním a pevninou urobil násyp, neexistuje nijaká badateľná pamiatka na skoršie obdobie než obdobie križiackych výprav. Novodobé mesto, ktoré je celé pomerne nové, sa rozprestiera na severnej polovici toho, čo bolo kedysi ostrovom, zatiaľ čo takmer celý zvyšný povrch je pokrytý neprehľadnými ruinami.“³

Na rad prichádza Babylon

14, 15. Aké proroctvá proti Babylonu zaznamenali Izaiáš a Jeremiáš?

¹⁴ Izaiáš, prorok, ktorý varoval Židov, že v budúcnosti  sa dostanú do područia Babylona, v ôsmom storočí pred n. l. predpovedal niečo ohromujúce: úplné zničenie samého Babylona. Predpovedal to so živými podrobnosťami: „Vzbudzujem proti nim Médov... A Babylon, okrasa kráľovstiev, krása pýchy Chaldejcov, bude ako keď Boh rozvrátil Sodomu a Gomoru. Nikdy nebude obývaný a nebude tam pokolenie za pokolením.“ — Izaiáš 13:17–20.

¹⁵ Pád Babylona predpovedal mnoho rokov dopredu aj prorok Jeremiáš. Uviedol jeden zaujímavý detail: „Na jeho vodách je spustošenie, a budú vysušené . . . Babylonskí mocní muži prestali bojovať. Zostali sedieť na silných miestach. Ich sila vyschla.“ — Jeremiáš 50:38; 51:30.

16. Kedy bol Babylon dobytý a kým?

¹⁶ V roku 539 pred n. l. sa skončil čas vlády Babylona ako prevládajúcej svetovej mocnosti, keď odvážny perzský panovník Cýrus, ktorého sprevádzalo aj vojsko Médie, vypochodoval proti  mestu. Cýrus však zistil, že ho čaká neľahká úloha. Babylon bol obklopený obrovskými hradbami a zdalo sa, že je nedobytný. Cez mesto tiekla aj veľká rieka Eufrat a významne prispievala k obranyschopnosti Babylona.

17, 18. a) V akom zmysle bolo ,na babylonských vodách spustošenie‘? b) Prečo babylonskí „mocní muži prestali bojovať“?

¹⁷ Grécky historik Herodotos opisuje, ako Cýrus vyriešil tento problém: „Hlavnú časť vojska umiestnil tam, kde rieka vteká do mesta, druhú časť za mesto tam, kde rieka vyteká z mesta, a prikázal vojakom, aby tadiaľ vpadli do mesta, len čo uvidia, že sa možno cez rieku prebrodiť... Priekopou odviedol rieku do jazera [umelého jazera, ktoré vykopal jeden z predchádzajúcich panovníkov Babylona], ktoré bolo vlastne močiarom, čím dosiahol, že staré koryto sa dalo prebrodiť, lebo voda v rieke opadla. Keď voda Eufratu siahala mužom len asi do polovice stehien, Peržania, ktorých Kýros [Cýrus] postavil k rieke, potom korytom prenikli do Babylonu.“⁴

¹⁸ Takto zhodne s predpoveďami Jeremiáša a Izaiáša mesto padlo. Ale všimnime si detailné splnenie proroctva. Doslova bolo ,na babylonských vodách spustošenie, a boli vysušené‘. Práve zníženie hladiny Eufratu umožnilo Cýrovi získať prístup do mesta. Naozaj však „babylonskí mocní muži prestali bojovať“, ako na to upozorňoval Jeremiáš? Biblia — a tiež grécki historici Herodotos a Xenofón — zaznamenáva, že keď došlo k útoku Peržanov, Babylončania práve hodovali.⁵ Nabonidova kronika, úradný klinopisný záznam, hovorí,  že Cýrove jednotky vošli do Babylona „bez boja“, čo pravdepodobne znamená bez rozpútania väčšieho boja.⁶ Mocní muži Babylona zjavne neurobili veľa na jeho ochranu.

19. Splnilo sa proroctvo o tom, že Babylon už „nikdy nebude obývaný“? Vysvetli to.

¹⁹ Ako to bolo s predpoveďou, že Babylon už „nikdy nebude obývaný“? To sa nesplnilo hneď v roku 539 pred n. l. Ale aj toto proroctvo sa neomylne splnilo. Po páde bol Babylon centrom mnohých vzbúr, kým ho v roku 478 pred n. l. nezničil Xerxes. Koncom štvrtého storočia Alexander Veľký plánoval obnovu Babylona, ale zomrel skôr, ako práca mohla pokročiť. Odvtedy mesto už len upadalo. V prvom storočí n. l. tam ešte žili ľudia, ale dnes zostala zo starovekého Babylona len hromada ruín v Iraku. Aj keby sa tieto ruiny čiastočne reštaurovali, Babylon by bol už len turistickou atrakciou, nie živým, pulzujúcim mestom. Jeho bezútešný stav svedčí o úplnom splnení inšpirovaných proroctiev proti nemu.

Postup svetových veľmocí

20, 21. V akom proroctve videl Daniel postup svetových veľmocí a ako sa to splnilo?

²⁰ V šiestom storočí pred n. l. počas židovského vyhnanstva v Babylone bol ďalší prorok, Daniel, inšpirovaný, aby zaznamenal niektoré významné videnia predpovedajúce budúci sled svetových udalostí. V jednom z nich Daniel opisuje niekoľko symbolických zvierat, ktoré sa postupne objavujú na svetovej scéne. Anjel vysvetľuje, že tieto zvieratá predtieňujú postup svetových mocností od  tej doby ďalej. O posledných dvoch zvieratách hovorí: „Baran, ktorého si videl, čo má dva rohy, predstavuje kráľa Médie a Perzie. A chlpatý cap predstavuje gréckeho kráľa; a veľký roh, ktorý mal medzi očami, ten predstavuje prvého kráľa. A keď sa ten zlomil, takže nakoniec namiesto neho narástli štyri, sú štyri kráľovstvá, ktoré vyrastú z jeho národa, ale nie s jeho silou.“ — Daniel 8:20–22.

²¹ Tento prorocký pohľad do budúcnosti sa presne splnil. Babylonskú ríšu porazila Médo-Perzia, ktorú o 200 rokov vystriedala grécka svetová veľmoc. Na čele Gréckej ríše stál Alexander Veľký, „veľký roh“. No po Alexandrovej smrti jeho generáli bojovali medzi sebou o moc a nakoniec  sa rozsiahla ríša rozpadla na štyri menšie ríše, „štyri kráľovstvá“.

22. Aká ďalšia svetová veľmoc bola predpovedaná v podobnom proroctve o postupe svetových veľmocí?

²² V 7. kapitole Daniela je dosť podobné videnie, ktoré je tiež pohľadom do ďalekej budúcnosti. Babylonská svetová veľmoc bola znázornená levom, perzská medveďom a grécka leopardom so štyrmi krídlami na chrbte a so štyrmi hlavami. Potom Daniel vidí ďalšie divé zviera, „naháňajúce strach a hrozné a neobyčajne silné... a malo desať rohov“. (Daniel 7:2–7) Toto štvrté divé zviera predobrazovalo mocnú Rímsku ríšu, ktorá sa začala vyvíjať asi tri storočia po tom, čo Daniel zaznamenal toto proroctvo.

23. Ako sa štvrté divé zviera z Danielovho proroctva ,odlišovalo od všetkých ostatných kráľovstiev‘?

²³ O Ríme anjel prorokoval: „Čo sa týka štvrtého zvieraťa, je štvrté kráľovstvo, ktoré vznikne na zemi, ktoré sa bude odlišovať od všetkých ostatných kráľovstiev; a pohltí celú zem a pošliape ju a rozdrví ju.“ ​(Daniel 7:23) H. G. Wells v knihe A Pocket History of the World (Stručné dejiny sveta) hovorí: „Táto nová rímska mocnosť, ktorá vznikla, aby vládla západnému svetu v druhom a prvom storočí pred n. l., bola v niekoľkých ohľadoch odlišná od všetkých veľkých ríš, ktoré dovtedy vládli v civilizovanom svete.“⁷ Začala jestvovať ako republika a pokračovala ako  monarchia. Na rozdiel od predchádzajúcich ríš nebola výtvorom nejakého jedného dobyvateľa, ale vytrvalo sa rozrastala v priebehu storočí. Trvala oveľa dlhšie a ovládala oveľa väčšie územie než ktorákoľvek predchádzajúca ríša.

24, 25. a) Ako povstalo desať rohov divého zvieraťa? b) Aký zápas medzi rohmi divého zvieraťa predvídal Daniel?

²⁴ Čo však predstavovalo desať rohov tohto obrovského zvieraťa? Anjel povedal: „A pokiaľ ide o desať rohov, z tohto kráľovstva povstane desať kráľov; a po nich povstane ešte iný a sám sa bude líšiť od prvých a poníži troch kráľov.“ ​(Daniel 7:24) Ako sa to stalo?

²⁵ Keď Rímska ríša začala v piatom storočí n. l. upadať, nebola ihneď nahradená inou svetovou mocnosťou. Namiesto toho sa rozpadla na viacero kráľovstiev, „desať kráľov“. Napokon Britské impérium porazilo svojich troch súperov — Španielsko, Francúzsko a Holandsko — a stalo sa najväčšou svetovou veľmocou. Tak nový ,roh‘ ponížil „troch kráľov“.

Danielove proroctvá — boli napísané až po splnení?

26. Kedy bol podľa kritikov napísaný Daniel a prečo to tvrdia?

²⁶ Biblia naznačuje, že Danielova kniha bola napísaná v priebehu šiesteho storočia pred n. l. No splnenie jej proroctiev je také presné, že podľa tvrdenia kritikov musela byť napísaná okolo roku 165 pred n. l., keď bolo veľa z jej proroctiev už splnených.⁸ Napriek tomu, že jediným skutočným dôvodom na takéto tvrdenie je to, že Danielove proroctvá sa splnili, tento neskorý dátum  napísania Danielovej knihy je v mnohých encyklopedických dielach uvádzaný ako overený fakt.

27, 28. Napríklad ktoré fakty dokazujú, že kniha Daniel nebola napísaná v roku 165 pred n. l.?

²⁷ Vzhľadom na túto teóriu však musíme zvážiť nasledujúce fakty. Po prvé, o tejto knihe sa nepriamo zmieňovali židovské diela vytvorené počas druhého storočia pred n. l., napríklad Prvá kniha Makabejcov. Danielova kniha bola začlenená aj do gréckej Septuaginty, prekladu, na ktorom sa začalo pracovať v treťom storočí pred n. l.⁹ Po tretie, fragmenty odpisov Danielovej knihy boli medzi najčastejšie nachádzanými dielami vo zvitkoch od Mŕtveho mora — a tieto fragmenty sa datujú asi do roku 100 pred n. l.¹⁰ Je zrejmé, že čoskoro po tom, ako bola Danielova kniha údajne napísaná, bol tento spis už všeobecne známy a vážený — silný doklad toho, že bol napísaný omnoho skôr, ako uvádzajú kritici.

²⁸ Okrem toho, Daniel obsahuje historické podrobnosti, o ktorých by pisateľ v druhom storočí nemohol vedieť. Jedným takým význačným príkladom je správa o Balsazárovi, babylonskom panovníkovi, ktorý bol zabitý pri páde Babylona v roku 539 pred n. l. Hlavnými mimobiblickými zdrojmi našich poznatkov o páde Babylona sú spisy Herodota (piate storočie), Xenofóna (piate a štvrté storočie) a Béróssa (tretie storočie). Žiaden z nich o Balsazárovi nevedel.¹¹ Je naozaj nepravdepodobné, že by nejaký pisateľ z druhého storočia mal informácie, ktoré nemali k dispozícii ani títo autori zo skoršej doby! Záznam  o Balsazárovi v 5. kapitole Daniela je silným dokladom toho, že Daniel napísal svoju knihu skôr, ako napísali svoje diela títo ďalší pisatelia. *

29. Prečo je nemožné, aby bola kniha Daniel napísaná až po splnení proroctiev, ktoré zaznamenáva?

²⁹ Napokon, v Danielovi je veľa proroctiev, ktoré sa splnili dlho po roku 165 pred n. l. Jedným z nich bolo spomenuté proroctvo o Rímskej ríši. Ďalším je významné proroctvo predpovedajúce príchod Ježiša, Mesiáša.

Príchod Pomazaného

30, 31. a) Ktoré Danielovo proroctvo predpovedalo, kedy sa objaví Mesiáš? b) Ako môžeme na základe Danielovho proroctva vypočítať rok, keď sa mal objaviť Mesiáš?

³⁰ Toto proroctvo je zaznamenané v Danielovi v 9. kapitole a hovorí: „Sedemdesiat týždňov [rokov čiže štyristodeväťdesiat rokov] je ustanovených vzhľadom na tvoj ľud a na tvoje sväté mesto.“ * (Daniel 9:24, The Amplified Bible) Čo sa malo  stať počas týchto 490 rokov? Čítame: „Od vyjdenia príkazu na obnovenie a postavenie Jeruzalema až po [príchod] pomazaného, kniežaťa, bude sedem týždňov [rokov] a šesťdesiatdva týždňov [rokov].“ ​(Daniel 9:25, AB) Takže toto je proroctvo o čase príchodu „pomazaného“, Mesiáša. Ako sa splnilo?

³¹ Príkaz obnoviť a postaviť Jeruzalem ,vyšiel‘ v „dvadsiatom roku [perzského] kráľa Artaxerxa“ čiže v roku 455 pred n. l. (Nehemiáš 2:1–9) Na konci 49 rokov (7 týždňov rokov) bola Jeruzalemu prinavrátená už veľká časť jeho nádhery. A potom, keď od roku 455 pred n. l. počítame celých 483 rokov (7 plus 62 týždňov rokov), prichádzame k roku 29 n. l. To bol vlastne ,pätnásty rok panovania cézara Tibéria‘, rok, keď bol Ježiš pokrstený Jánom Krstiteľom. (Lukáš 3:1) V tom čase bol Ježiš verejne označený za Božieho Syna a začal svoju službu kázania dobrého posolstva židovskému národu. (Matúš 3:13–17; 4:23) Stal sa „pomazaným“ čiže Mesiášom.

32. Ako dlho mala podľa Danielovho proroctva trvať Ježišova pozemská služba a čo sa malo stať na jej konci?

³² Proroctvo dodáva: „A po tých šesťdesiatich dvoch týždňoch [rokov] bude pomazaný odrezaný.“ Hovorí tiež: „A s mnohými vstúpi do silnej a pevnej zmluvy na jeden týždeň [sedem rokov]: a v strede tohto týždňa spôsobí, že prestane obeť a obetný dar.“ ​(Daniel 9:26, 27, AB) V súlade s tým išiel Ježiš výlučne len k ,mnohým‘, k telesným Židom. Príležitostne kázal aj Samaritánom, ktorí verili niektorým častiam Písiem, ale utvorili  sektu oddelenú od tradičného judaizmu. Potom, „v strede tohto týždňa“, po tri a pol roku kázania, položil Ježiš svoj život ako obeť, a tak bol „odrezaný“. To znamenalo koniec mojžišovského Zákona s jeho obeťami a obetnými darmi. (Galaťanom 3:13, 24, 25) Ježiš tak svojou smrťou spôsobil, ,že prestala obeť a obetný dar‘.

33. Ako dlho Jehova komunikoval výlučne so Židmi a aká udalosť znamenala koniec tohto obdobia?

³³ No ešte ďalšieho tri a pol roka novozrodený kresťanský zbor svedčil výlučne Židom a neskôr príbuzným Samaritánom. V roku 36 n. l., na konci 70 týždňov rokov, bol však apoštol Peter usmernený, aby kázal jednému pohanovi, Kornéliovi. (Skutky 10:1–48) Teraz už ,zmluva s mnohými‘ nebola obmedzená len na Židov. Záchrana bola kázaná aj neobrezaným pohanom.

34. Čo sa v súlade s Danielovým proroctvom stalo s telesným Izraelom, keď zavrhol Mesiáša?

³⁴ Keďže židovský národ zavrhol Ježiša a zosnoval proti nemu plán, aby bol popravený, Jehova ich neochraňoval, keď v roku 70 n. l. prišli Rimania a zničili Jeruzalem. Tak sa splnili ďalšie Danielove slová: „A ľud ďalšieho kniežaťa, ktoré príde, zničí mesto a svätyňu. Koniec toho príde so záplavou, a až do konca bude vojna.“ ​(Daniel 9:26b, AB) Týmto druhým „kniežaťom“ bol Títus, rímsky generál, ktorý zničil Jeruzalem v roku 70 n. l.

Proroctvá, ktoré boli inšpirované

35. Aké ďalšie proroctvá o Ježišovi sa splnili?

³⁵ Takto sa Danielovo proroctvo o 70 týždňoch splnilo pozoruhodne presne. Mnoho proroctiev zaznamenaných  v Hebrejských Písmach sa splnilo v prvom storočí a viaceré z nich sa týkali Ježiša. Miesto Ježišovho narodenia, jeho horlivosť za Boží dom, jeho kazateľská činnosť, jeho zradenie za 30 kúskov striebra, spôsob, akým zomrie, hádzanie lósu o jeho odev — všetky tieto podrobnosti boli predpovedané v Hebrejských Písmach. Ich splnenie nad všetky pochybnosti dokázalo, že Ježiš je Mesiáš, a opäť sa tým potvrdilo, že tieto proroctvá boli inšpirované. — Micheáš 5:2; Lukáš 2:1–7; Zechariáš 11:12; 12:10; Matúš 26:15; 27:35; Žalm 22:18; 34:20; Ján 19:33–37.

36, 37. Čo sa dozvedáme zo skutočnosti, že biblické proroctvá sa splnili, a akú dôveru nám dáva toto poznanie?

³⁶ Všetky biblické proroctvá, ktoré sa mali splniť, sa naozaj splnili. Udalosti prebiehali presne tak, ako to predpovedala Biblia. To je silný doklad toho, že Biblia je Božie Slovo. Aby sa tieto prorocké výroky mohli splniť tak presne, muselo byť za nimi niečo viac než len ľudská múdrosť.

³⁷ V Biblii sú však aj iné predpovede, ktoré sa v tých časoch nesplnili. Prečo? Lebo sa mali splniť v našej dobe, dokonca v našej budúcnosti. Spoľahlivosť oných starovekých proroctiev nám dáva dôveru, že i tieto ostatné predpovede sa určite splnia. Ako uvidíme v ďalšej kapitole, je to naozaj tak.

[Poznámky pod čiarou]

[Otázky]

[Zvýraznený text na strane 133]

Všetky proroctvá, ktoré sa mali splniť, sa naozaj splnili. Udalosti prebiehali presne tak, ako to predpovedala Biblia

[Obrázok na strane 118]

Archeológovia zistili, že Nabuchodonozor úplne zničil Jeruzalem

[Obrázok na strane 121]

Fotografia novodobého Týru. Po Týre, aký poznali izraelskí proroci, nezostala takmer ani stopa

[Obrázok na strane 123]

Turisti, ktorí navštevujú miesto, kde kedysi stál staroveký Babylon, sú svedkami splnenia proroctiev proti tomuto mestu

[Obrázky na strane 126]

Danielove proroctvá o postupe svetových veľmocí sa splnili tak presne, že novodobí kritici si myslia, že boli napísané až po splnení

BABYLON

PERZIA

GRÉCKO

RÍM

BRITÁNIA

[Obrázok na strane 130]

Daniel presne predpovedal, kedy sa v Izraeli objaví Mesiáš