Potrat

Definícia: Potrat je vypudenie zárodku alebo plodu, ktorý normálne nie je schopný života mimo maternice. Spontánny čiže samovoľný potrat môže nastať následkom ľudskej nedokonalosti alebo nejakej nehody. Úmyselne vyvolaný potrat s cieľom zamedziť narodenie nechceného dieťaťa je svojvoľné odobratie ľudského života.

Ako by mal Zdroj ľudského života ovplyvniť náš názor na túto záležitosť?

Sk. 17:28: „Od neho [od Boha] máme život, pohybujeme sa a sme.“

Žalm 36:9: „U teba [Jehovu Boha] je zdroj života.“

Rim. 14:12: „Každý z nás bude Bohu skladať účty sám za seba.“

Považuje Jehova za drahocenný aj život dieťaťa v úplných počiatkoch vývoja po počatí?

Žalm 139:13–16: „Držal si ma [Jehova] zatieneného v bruchu mojej matky... Tvoje oči videli i môj zárodok a v tvojej knihe boli zapísané všetky jeho časti.“

Povedal Boh niekedy, že človek, ktorý ublíži nenarodenému dieťaťu, bude volaný na zodpovednosť?

2. Mojž. 21:22, 23: „V prípade, že by spolu zápasili muži a ublížia ťarchavej žene a jej deti vyjdú, ale neprihodí sa nijaká smrteľná nehoda, bezpodmienečne mu má byť  uložené odškodné podľa toho, čo naňho vloží majiteľ tej ženy; a dá to prostredníctvom sudcov. Ale keby sa stala smrteľná nehoda, tak dáš dušu za dušu.“ ​(Niektoré preklady vzbudzujú dojem, že v tomto zákone danom Izraelu bolo rozhodujúce to, čo sa stalo matke, nie plodu. Pôvodný hebrejský text však hovorí o smrteľnej nehode, ktorá sa stala buď matke, alebo dieťaťu.)

Aké závažné je svojvoľné odňatie ľudského života z dôvodu, ktorý nemá Božie oprávnenie?

1. Mojž. 9:6: „Kto prelieva ľudskú krv, človekom bude preliata jeho vlastná krv, lebo urobil človeka na Boží obraz.“

1. Jána 3:15: „V žiadnom vrahovi nezostáva večný život.“

2. Mojž. 20:13: „Nezavraždíš.“

Čo ak sa lekár nazdáva, že normálna dĺžka tehotenstva by poškodila zdravie matky? Ospravedlňuje tento názor potrat?

Názory lekárov sú niekedy mylné. Bolo by správne zabiť nejakého človeka preto, že by mohol uškodiť inému človeku? Ak sa pri pôrode treba rozhodnúť medzi životom matky a životom dieťaťa, rozhodnutie záleží na jednotlivcoch, ktorých sa to týka. Ale vďaka lekárskemu pokroku v mnohých krajinách sú takéto situácie veľmi zriedkavé.

Ak niekto povie:

,Ale ja mám právo rozhodovať o veciach, ktoré sa týkajú môjho tela‘

Mohol by si odpovedať: ,Rozumiem, čo tým myslíte. Dnes sa veľmi často stáva, že druhí šliapu po našich právach; mnohých vôbec nezaujíma, čo sa deje s druhými. Ale Biblia poskytuje smernice, ktoré nás môžu ochrániť. Aby sme však mohli mať z nich úžitok, musíme prijať aj určitú zodpovednosť.‘ Potom môžeš dodať: 1. ‚Mnohým  matkám sa stalo, že ich opustili muži, s ktorými mali deti. Ale v domácnosti, kde manžel i manželka žijú podľa biblických noriem, bude manžel skutočne milovať svoju manželku i deti a verne s nimi zostane a postará sa o nich. (1. Tim. 5:8; Ef. 5:28–31)‘ 2. ,Ak nám majú druhí prejavovať lásku a úctu, musíme aj my vo svojom postoji k členom našej rodiny uplatňovať biblické normy. Ako by sme sa podľa Biblie mali pozerať na deti, ktoré privádzame na svet? (Žalm 127:3; poukáž na protiklad v Izaiášovi 49:15.)‘