Pamätná slávnosť (Pánova večera)

Definícia: Jedlo pripomínajúce smrť Ježiša Krista; teda slávnosť na pamiatku jeho smrti; smrť, ktorá mala oveľa ďalekosiahlejšie účinky ako smrť ktoréhokoľvek iného človeka. Je to jediná udalosť, o ktorej Pán Ježiš Kristus prikázal svojim učeníkom, aby si ju pripomínali. Je známa aj ako Pánova večera. — 1. Kor. 11:20.

 Aký má Pamätná slávnosť význam?

Svojim verným apoštolom Ježiš povedal: „Stále to robte na moju pamiatku.“ ​(Luk. 22:19) Keď apoštol Pavol písal členom kresťanského zboru splodeného duchom, dodal: „Kedykoľvek jete tento chlieb a pijete tento pohár, rozhlasujete Pánovu smrť, dokiaľ nepríde.“ ​(1. Kor. 11:26) Teda Pamätná slávnosť obracia zvláštnu pozornosť na dôležitosť smrti Ježiša Krista pri dovŕšení Jehovovho predsavzatia. Poukazuje na význam Ježišovej obetnej smrti hlavne vo vzťahu k novej zmluve a k tomu, ako jeho smrť ovplyvňuje tých, ktorí s ním budú dedičmi v nebeskom Kráľovstve. — Ján 14:2, 3; Hebr. 9:15.

Pamätná slávnosť je tiež pripomienkou, že Ježišova smrť a spôsob, akým k nej došlo v súlade s Božím predsavzatím vyjadreným v 1. Mojžišovej 3:15 a ďalej, slúži na posvätenie Jehovovho mena. Tým, že si Ježiš zachoval rýdzosť pred Jehovom až do smrti, dokázal, že Adamov hriech nebol spôsobený nejakou chybou v tom, ako Stvoriteľ vytvoril človeka, ale že človek môže zachovať dokonalú zbožnú oddanosť, dokonca aj pod silným tlakom; a tak Ježiš ospravedlnil Jehovu Boha ako Stvoriteľa a ako Univerzálneho Zvrchovaného Panovníka. Okrem toho, Jehovovým zámerom bolo, aby Ježišova smrť zabezpečila dokonalú ľudskú obeť potrebnú na vykúpenie Adamovho potomstva, a tak umožnila miliardám tých, ktorí prejavia vieru, žiť večne na rajskej zemi; tak sa splní Jehovovo pôvodné predsavzatie a bude to vyjadrením jeho veľkej lásky k ľudstvu. — Ján 3:16; 1. Mojž. 1:28.

Aké obrovské bremeno spočívalo na Ježišovi v poslednú noc, keď bol na zemi ako človek! Vedel, aký zámer má s ním jeho nebeský Otec, ale vedel tiež, že sa v skúške musí dokázať ako verný. Akú potupu pre jeho Otca a akú stratu pre ľudstvo by to znamenalo, keby zlyhal! Pre všetko, čo sa dosiahlo prostredníctvom jeho smrti, bolo veľmi vhodné, že Ježiš nariadil, aby sa pripomínala.

 Aký je význam chleba a vína, ktoré sa podávajú na Pamätnej slávnosti?

V súvislosti s nekvaseným chlebom, ktorý dal Ježiš svojim apoštolom, keď zaviedol Pamätnú slávnosť, povedal: „To znamená moje telo.“ ​(Mar. 14:22) Tento chlieb symbolizoval jeho vlastné bezhriešne hmotné telo. To dal v prospech budúcich životných vyhliadok ľudstva a pri tejto príležitosti sa sústreďuje zvláštna pozornosť na životné vyhliadky, ktoré sú umožnené tým, čo sú vybraní, aby mali účasť s Ježišom v nebeskom Kráľovstve.

Keď Ježiš podával svojim verným apoštolom víno, povedal: „To znamená moju ‚krv zmluvy‘, ktorá má byť vyliata za mnohých.“ ​(Mar. 14:24) Toto víno symbolizovalo jeho vlastnú krv. Prostredníctvom jeho preliatej krvi môžu byť odpustené hriechy tým, ktorí v to uveria. Pri tejto príležitosti vyzdvihol Ježiš očistenie od hriechu, ktoré je tak umožnené jeho budúcim spoludedičom. Jeho slová tiež naznačujú, že prostredníctvom tejto krvi sa stane platnou nová zmluva medzi Jehovom Bohom a kresťanským zborom pomazaným duchom.

Pozri aj strany 226, 227 pod nadpisom „Omša“.

Kto má prijímať chlieb a víno?

Kto prijímal symboly, keď Ježiš krátko pred svojou smrťou zaviedol Pánovu večeru? Jedenásť verných nasledovníkov, ktorým Ježiš povedal: „Robím s vami zmluvu, ako môj Otec urobil zmluvu so mnou, o kráľovstve.“ ​(Luk. 22:29) Tí všetci boli pozvaní, aby mali podiel s Kristom v jeho nebeskom Kráľovstve. (Ján 14:2, 3) Všetci, ktorí dnes prijímajú chlieb a víno, by tiež mali patriť k tým, ktorých Kristus privedie do tejto ‚zmluvy o kráľovstve‘.

Koľkí ľudia prijímajú symboly? Ježiš povedal, že len „malé stádo“ dostane za odmenu nebeské Kráľovstvo. (Luk. 12:32) Ich plný počet bude 144 000. (Zjav. 14:1–3) Táto skupina začala byť vyberaná v roku 33 n. l. Je jasné, že už je len malý počet tých, ktorí prijímajú symboly.

 Naznačuje Ján 6:53, 54, že len tí, ktorí prijímajú symboly, získajú večný život?

Ján 6:53, 54: „Ježiš im teda povedal: ‚Pravdivo, pravdivo vám hovorím: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nemáte v sebe život. Kto sa živí mojím telom a pije moju krv, má večný život, a ja ho vzkriesim v posledný deň.‘“

Toto jedenie a pitie musí byť zjavne obrazné; inak by ten, kto by to robil, porušoval Boží zákon. (1. Mojž. 9:4; Sk. 15:28, 29) Mali by sme si však všimnúť, že Ježiš svoj výrok v Jánovi 6:53, 54 nevyslovil v súvislosti so zavedením Pánovej večere. Nikto, kto ho vtedy počul, nemal predstavu o slávnosti s chlebom a vínom, ktoré sa používajú ako symbol Kristovho tela a krvi. Toto usporiadanie bolo zavedené asi až o rok a správa apoštola Jána o Pánovej večeri sa začína až o viac ako sedem kapitol ďalej (v Jánovi 14), v evanjeliu, ktoré nesie jeho meno.

Ako teda niekto môže „jesť telo Syna človeka a piť jeho krv“ obrazným spôsobom, ak neprijíma chlieb a víno na Pamätnej slávnosti? Všimni si, že Ježiš povedal, že tí, ktorí jedia a pijú, budú mať „večný život“. Čo bolo — podľa jeho skorších slov v 40. verši, keď vysvetľoval, čo musia ľudia robiť, aby mali večný život — vôľou jeho Otca? Aby „každý, kto vidí Syna a prejavuje vieru v neho, mal večný život“. Je teda logické, že ‚jedenie jeho tela a pitie jeho krvi‘ v obraznom zmysle sa robí prejavovaním viery vo vykupujúcu moc Ježišovho tela a krvi, ktoré položil ako obeť. Takéto prejavovanie viery sa vyžaduje od všetkých, ktorí získajú plnosť života, či už v nebesiach s Kristom, alebo v pozemskom Raji.

Ako často a kedy sa má sláviť Pamätná slávnosť?

Ježiš nepovedal konkrétne, ako často sa to má robiť. Jednoducho povedal: „Stále to robte na moju pamiatku.“ ​(Luk. 22:19) Pavol povedal: „Lebo kedykoľvek jete tento chlieb a pijete tento pohár, rozhlasujete Pánovu smrť, dokiaľ nepríde.“ ​(1. Kor. 11:26) „Kedykoľvek“ nemusí znamenať mnohokrát za rok; môže to znamenať raz ročne  v priebehu mnohých rokov. Ak si pripomínate dôležitú udalosť, ako napríklad výročie svadby, alebo ak si nejaký národ pripomína dôležitú udalosť svojich dejín, ako často sa to robí? Raz za rok v deň výročia. To by sa tiež zhodovalo so skutočnosťou, že Pánova večera bola zavedená v deň židovského Pesachu, každoročného sviatku, ktorý už nemali sláviť Židia, ktorí sa stali kresťanmi.

Jehovovi svedkovia konajú Pamätnú slávnosť 14. nisana po západe slnka podľa počítania židovského kalendára, ktorý sa bežne používal v prvom storočí. U Židov sa začína deň pri západe slnka a trvá do nasledujúceho západu slnka. Teda Ježiš zomrel v ten istý židovský kalendárny deň, v ktorom ustanovil Pamätnú slávnosť. Mesiac nisan sa začínal západom slnka po tom, ako bol v Jeruzaleme viditeľný nový mesiac najbližší k jarnej rovnodennosti. Deň Pamätnej slávnosti je 14 dní potom. (Teda deň Pamätnej slávnosti sa nemusí zhodovať s dňom Pesachu sláveným Židmi v dnešnej dobe. Prečo? Lebo začiatok ich kalendárnych mesiacov je stanovený tak, aby sa zhodoval s astronomickým novým mesiacom, nie s viditeľným novým mesiacom nad Jeruzalemom, ktorý tam môže byť o 18 až 30 hodín neskôr. Aj väčšina dnešných Židov slávi Pesach 15. nisana, a nie 14. nisana, ako to robil Ježiš v súlade s tým, čo stanovoval mojžišovský Zákon.)