Svätí

Definícia: Podľa rímskokatolíckeho učenia sú svätí tí, ktorí zomreli a teraz sú s Kristom v nebi a ktorých cirkev uznala za ich výnimočnú svätosť a cnosť. Tridentské vyznanie viery vyhlasuje, že svätých máme prosiť ako orodovníkov u Boha a že sa majú uctievať ostatky aj obrazy svätých. Aj iné náboženstvá sa dovolávajú pomoci svätých. Isté náboženstvá učia, že všetci ich členovia sú svätí a že sú oslobodení od hriechu. Biblia sa mnohokrát zmieňuje o svätých. Hovorí tak aj o Kristových 144 000 nasledovníkoch pomazaných duchom.

Učí Biblia, že človek musí dosiahnuť nebeskú slávu, predtým ako je uznaný za svätého?

Biblia skutočne hovorí o svätých, ktorí sú v nebi.  O Jehovovi sa hovorí ako o „Svätom“ [po grécky hagion]. (1. Petra 1:15, 16; pozri 3. Mojžišovu 11:45.) Keď bol Ježiš Kristus na zemi, bol opísaný ako „Boží Svätý [hagios]“, a v nebi ako „Svätý [hagios]“. (Mar. 1:24; Zjav. 3:7, NV) Aj anjeli sú ‚svätí‘. (Sk. 10:22, NV) Ten istý základný výraz je v pôvodnej gréčtine použitý na značný počet ľudí na zemi.

Sk. 9:32, 36–41, NV: „Ako Peter navštevoval všetkých, prišiel aj k svätým [hagious], čo bývali v Lydde. V Joppe zasa bola istá učeníčka, menom Tabita [ktorá zomrela]... [Peter] obrátený k mŕtvole povedal: ‚Tabita, vstaň!‘ Ona otvorila oči a keď videla Petra, posadila sa. On jej podal ruku a zodvihol ju. Potom zavolal svätých a vdovy a predstavil im ju živú.“ ​(Je jasné, že títo svätí ešte neboli v nebi, ani nebol za svätého považovaný len nejaký výnimočný jednotlivec, ako bol Peter.)

2. Kor. 1:1; 13:12, NV: „Pavol, z Božej vôle apoštol Krista Ježiša, a brat Timotej Božej cirkvi v Korinte aj všetkým svätým [hagiois] v celom Achájsku.“ „Pozdravte sa navzájom svätým bozkom. Pozdravujú vás všetci svätí.“ ​(O všetkých týchto raných kresťanoch, ktorí boli očistení krvou Krista a boli oddelení pre Božiu službu ako budúci spoludedičia s Kristom, sa hovorilo ako o svätých. Z toho jasne vidíme, že neboli uznaní za svätých až po svojej smrti.)

 Je biblické modliť sa k „svätým“, aby pôsobili ako orodovníci u Boha?

Ježiš Kristus povedal: „Vy sa budete modliť takto: Otče náš, ktorý si na nebesiach...“ Teda modlitby majú byť adresované Otcovi. Ježiš tiež povedal: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa. Ak ma budete prosiť o niečo v mojom mene, ja to urobím.“ ​(Mat. 6:9; Ján 14:6, 14, NV) Tak Ježiš vylúčil myšlienku, že by niekto iný mohol byť sprostredkovateľom. V súvislosti s Kristom apoštol Pavol dodal: „Kristus Ježiš, ktorý zomrel, ba viac — ktorý bol vzkriesený, je po pravici Boha a prihovára sa za nás.“ „Žije stále, aby  sa za nich prihováral.“ ​(Rim. 8:34; Hebr. 7:25, NV) Ak naozaj chceme, aby Boh vypočul naše modlitby, nebolo by múdre obracať sa na Boha spôsobom, ktorý nariaďuje jeho Slovo? (Pozri aj stranu 178 pod nadpisom „Mária“.)

Ef. 6:18, 19, NV: „V ňom vytrvalo bdejte a proste za všetkých svätých! Aj za mňa, aby mi bola daná reč, keď otvorím ústa, a aby som smelo zvestoval tajomstvo evanjelia.“ ​(Kurzíva od nás.) (Tu sú čitatelia povzbudzovaní, aby sa modlili za svätých, ale nie k nim alebo skrze nich. New Catholic Encyclopedia, 1967, zv. XI, s. 670 pripúšťa: „V N[ovom] Z[ákone] je zvyčajne každá modlitba, či už osobná alebo verejná liturgická modlitba, adresovaná Bohu Otcu skrze Krista.“)

Rim. 15:30, NV: „Prosím vás, bratia, pre nášho Pána Ježiša Krista a pre lásku Ducha, zápaste spolu so mnou v modlitbách za mňa u Boha.“ ​(Apoštol Pavol, ktorý sám bol svätý, žiadal spolukresťanov, ktorí takisto boli svätí, aby sa zaňho modlili. Ale všimni si, že Pavol neadresoval svoje modlitby týmto spolusvätým, ani ich modlitby zaňho nenahradili osobný kontakt, z ktorého sa tešil sám Pavol s Otcom prostredníctvom modlitby. Porovnaj Efezanom 3:11, 12, 14.)

Ako by sme sa mali pozerať na zvyk uctievať ostatky a obrazy „svätých“?

New Catholic Encyclopedia uznáva: „Je teda márne hľadať ospravedlnenie kultu ostatkov v Starom Zákone; ale ani v Novom Zákone sa ostatkom nevenuje veľa pozornosti... Zdá sa, že [cirkevný „otec“] Origenes považoval tento zvyk za pohanský znak úcty k hmotným predmetom.“ — 1967, zv. XII, s. 234, 235.

Je povšimnutiahodné, že Boh pochoval Mojžiša a nikto nikdy nenašiel jeho hrob. (5. Mojž. 34:5, 6) Avšak Júda 9 nás informuje, že archanjel Michael mal spor s Diablom o Mojžišovo telo. Prečo? Boží zámer odstrániť ho tak, aby ľudia nevedeli, kde ho majú hľadať, bol jasne vyjadrený. Chcel Protivník viesť ľudí k tomuto telu, aby sa mohlo  niekde vystaviť, a tak sa možno stalo predmetom uctievania?

O uctievaní obrazov „svätých“ pozri nadpis „Obrazy a sochy“.

Prečo sú katolícki „svätí“ zobrazovaní so svätožiarou?

New Catholic Encyclopedia pripúšťa: „Najbežnejším symbolom, ktorý sa používa pre všetkých svätých, je nimbus (obláčik), svietiaci ohraničený útvar obklopujúci hlavu svätého. Má predkresťanský pôvod a príklady môžeme nájsť v helenistickom umení s pohanskou inšpiráciou; a ako to vidno na mozaikách a minciach, svätožiara sa používala pre polobohov a božstvá, ako bol Neptún, Jupiter, Bakchus, a najmä pre Apolla (boha Slnka).“ — 1967, zv. XII, s. 963.

The New Encyclopædia Britannica hovorí: „V helenistickej a rímskej kultúre sa slnečný boh Helios a rímski cisári často objavujú s korunou s lúčmi. Pre pohanský pôvod sa raná kresťanská kultúra tomuto tvaru vyhýbala, ale kresťanskí cisári prevzali pre svoje oficiálne portréty jednoduchú kruhovú svätožiaru. Od polovice 4. storočia znázorňovali aj Krista s týmto cisárskym symbolom... až v 6. storočí sa svätožiara stala obvyklou pre Pannu Máriu a iných svätých.“ — 1976, Micropædia, zv. IV, s. 864.

Je správne miešať kresťanstvo s pohanskou symbolikou?

„Čo má spoločné svetlo s tmou?! Aká zhoda je medzi Kristom a Beliarom?! Aký podiel má veriaci s neveriacim?! A ako súvisí Boží chrám s modlami?! A vy ste chrám živého Boha... ‚A preto vyjdite spomedzi nich, oddeľte sa, hovorí Pán, a nečistého sa nedotýkajte; a ja vás prijmem a budem vaším Otcom a vy budete mojimi synmi a dcérami, hovorí všemohúci Pán.‘“ — 2. Kor. 6:14–18, NV.

 Mohli by byť všetci členovia nejakej náboženskej skupiny svätí, a teda bezhriešni?

Určite je pravda, že všetci, ktorí tvorili zbor kresťanov v prvom storočí, boli svätí. (1. Kor. 14:33, 34; 2. Kor. 1:1; 13:13, NV, RP) Sú opísaní ako tí, ktorí dostali „odpustenie hriechov“ a boli „posvätení“ Bohom. (Sk. 26:18; 1. Kor. 1:2, NV, RP) Napriek tomu netvrdili, že sú oslobodení od každého hriechu. Narodili sa ako potomkovia hriešnika Adama. Ako pokorne uznal apoštol Pavol, toto dedičstvo často znamenalo boj, ak chceli robiť to, čo je správne. (Rim. 7:21–25) A apoštol Ján jasne povedal: „Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda.“ ​(1. Jána 1:8, NV) Takže byť svätý v tom význame, v akom sa tento výraz používa v súvislosti s Kristovými pravými nasledovníkmi, neznamená, že sú v tele oslobodení od každého hriechu.

Pokiaľ ide o to, či sú dnes všetci praví kresťania svätí s vyhliadkou na nebeský život, pozri strany 201–205.

Ak niekto povie:

‚Veríte v svätých?‘

Mohol by si odpovedať: ‚Ktorých máte na mysli?‘ Ak má dotyčný na mysli Máriu a/alebo apoštolov, mohol by si azda dodať: 1. ‚Áno, hovorí sa o nich vo Svätých Písmach a ja verím tomu, čo je tam napísané. Ale zvlášť ma zaujíma, čo robia dnes a ako to ovplyvňuje nás. Čo si o tom myslíte vy?... Tu v Svätých Písmach som sa o nich dozvedel niečo veľmi zaujímavé a rád by som sa s vami o to podelil. (Zjav. 5:9, 10)‘ [Poznámka, ktorá sa môže použiť, ak vznikne otázka o znení textu: Preklad MJ to prekladá „nad celým svetom“. Preklady NV, RP, EP, SEP, ŠP, NT, AH hovoria „kraľovať na zemi“. Poznámky o gréckej gramatike pozri na strane 205 pod nadpisom „Nebo“.] 2. ‚Aký bude život pod takouto vládou? (Zjav. 21:2–4)‘

Alebo by si mohol povedať (ak si bol predtým katolík): ‚Roky som slávil sviatky svätých a pravidelne som sa  k nim modlil. Ale potom som čítal v Svätých Písmach niečo, čo ma podnietilo zvážiť to, čo robím. Ak dovolíte, ukázal by som vám to. (Pozri  strany 318, 319.)‘