Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Ebaibol nọ A Rehọ Eme nọ Ahwo A be Ta Kẹdẹ Kẹdẹ Fa

Ebaibol nọ A Rehọ Eme nọ Ahwo A be Ta Kẹdẹ Kẹdẹ Fa

“OTẸRỌNỌ whọ rọwo nọ Ebaibol na yọ ẹme Ọghẹnẹ rọkẹ ahwo-akpọ, koyehọ Ọghẹnẹ ọ be ta ẹme kẹ omai. . . . Otẹrọnọ egagọ ra i re kpomahọ kabọ kabọ uzuazọ ra, kiyọ o gwọlọ nọ a rẹ rehọ eme nọ ahwo a be ta kẹdẹ kẹdẹ rọ fa [Ebaibol na].” Ere ọgba-eriariẹ nọ a re se Alan S. Duthie o kere evaọ obe riẹ Bible Translations and How to Choose Between Them.

Ahwo nọ a you Ẹme Ọghẹnẹ a rọwo fihọ eme ọzae na. U mu rai ẹro inọ “ẹkwoma ẹzi Ọghẹnẹ a ro kere Ikereakere na kpobi, yọ e rẹ kẹ erere nọ a tẹ be rehọ ai wuhrẹ, kẹ ọwhọkuo, kpọ eware vi, kpọ iroro ohwo vi evaọ ẹrẹreokie.” (2 Timoti 3:16) Orọnikọ Ebaibol na yọ obe anwae jọ gheghe he. Ọ rrọ “uzuazọ o te je wo ẹgba,” o wo uvi ehrẹ nọ i re fiobọhọ ku ebẹbẹ nọ ahwo a be rẹriẹ ovao dhe evaọ uzuazọ ekẹdẹ kẹdẹ họ. (Ahwo Hibru 4:12) Rekọ, re ahwo nọ a bi se Ebaibol na a sai wo otoriẹ riẹ je ru lele eme riẹ, o gwọlọ nọ eme nọ ahwo a be ta kẹdẹ kẹdẹ a re ro kere iei. Eme ẹvẹrẹ Griki ọlọlọhọ nọ ahwo a jẹ hae ta kẹdẹ kẹdẹ eye a ro kere abọ Ebaibol nọ ahwo a re se Ọvọ Ọkpokpọ na orọnikọ eme Griki ididi nọ egba-eriariẹ wọhọ Plato a jẹ hae ta ha. Onana u dhesẹ nọ a kere Ebaibol na re ahwo nọ a kpohọ isukulu thabọ dede he a sai sei je wo otoriẹ riẹ.

Fikiere, evaọ anwọ ikpe jọ ze na a fa Ebaibol ọgbọna buobu fihọ evẹrẹ sa-sa no. Onana u bi fiobọhọ gaga. O wha riẹ ze nọ ahwo buobu a be sai ro se Ebaibol na. Ghele na, Ebaibol ekpokpọ buobu nọ a fa na e gba ha, yọ eme rai i vẹ hẹ. Wọhọ oriruo, ejọ i nwene oware nọ Ebaibol ọ ta kpahe oghẹrẹ nọ ahwo nọ a whu no a rrọ, a te je si odẹ Ọghẹnẹ no Ebaibol na.

Fikiere eva e were ahwo nọ a you Ẹme Ọghẹnẹ nọ a siobọno Ebaibol Efafa Akpọ Ọkpokpọ ọrọ Ikereakere Griki Ileleikristi Na evaọ ẹvẹrẹ Isoko. Isẹri Jihova i siobọno Ebaibol nana evaọ Edisoi-Oka, ẹdẹ avọ 12 ọrọ amara Akpegbivẹ, 2014, evaọ okokohọ ubrotọ nọ a jọ Oyede gbe Daluwon ru oke ovona evaọ Nigeria. Fikinọ efefafa na e kuvẹ re iwuhrẹ egagọ e kpọ efafa rai hi, a fa eme na gbagba ziezi, onọ u ti fiobọhọ kẹ ahwo Isoko wo otoriẹ Ebaibol na ziezi vi epaọ anwẹdẹ. Ẹsejọhọ u ti gbe owhẹ unu inọ, kọ amono a fa Ebaibol owoma nana?

Efefafa nọ E Wha Orro Se Ọghẹnẹ

Dede nọ obọnana ahwo Isoko a ro wo Ebaibol Efafa Akpọ Ọkpokpọ ọrọ Ikereakere Griki Ileleikristi Na, ọrọ Oyibo ọ riẹ no anwọ ukpe 1950. Evaọ ukpe yena Watch Tower Bible and Tract Society nọ u printi Ebaibol kri no u ro siobọno ọrọ ẹvẹrẹ Oyibo na. Uwou-Eroro Na ọrọ September 15, 1950 o ta nọ: “Ezae nọ e rrọ ogbẹgwae efafa na a ta nọ a gwọlọ nọ . . . ahwo a riẹ nọ ae a fa Ebaibol na ha, yọ a gwọlọ nọ a kere edẹ rai via ha evaọ okenọ a rrọ uzuazọ hayo nọ a te whu no. Ẹjiroro nọ a rọ fa Ebaibol nana họ re o kpare odẹ Ọghẹnẹ uzẹme nọ ọ rrọ uzuazọ na kpehru.”

Evaọ ukpe 1961 a te siobọno Efafa Akpọ Ọkpokpọ ọrọ Ikereakere Efuafo Na nọ a ru fihọ uko ovo. Dede nọ a re fere edẹ ahwo nọ a fa Ebaibol nana via rite inẹnẹ hẹ, ohwo ọvo ọ sae vro riẹ hẹ sọ emamọ ẹjiroro ọ wọ rai fa Ebaibol na hayo sọ a gine you Ọghẹnẹ no eva ze. Ẹme nọ ọ karo evaọ efafa ọkpokpọ nọ a siobọno evaọ 2013 na ọ ta nọ: “Fikinọ ma vuhu epanọ eme nọ e rrọ Ebaibol na i wuzou te, ma wariẹ fa Ebaibol na avọ adhẹẹ ologbo kẹ eme nọ e riẹe eva. Ma riẹ nọ o gba omai họ re ma fa eme riẹ gbagba. . . . Utee mai họ orọnikọ re ma fa eme Ikereakere ọsosuọ na gbagba ọvo ho, rekọ re ma fa eme na vevẹ, jẹ fa ae oghẹrẹ nọ a re ro se ai lọlọhọ.”

Kọ ahwo nọ a jọ ogbẹgwae efafa na a te ahwo nọ a rẹ fa Ebaibol? Egba-eriariẹ jọ a sikẹ nọ a gbe se edẹ ahwo nọ a fa Ebaibol na jẹ fodẹ epanọ a kpohọ isukulu te he, a re rri efafa na wọhọ efafa evere jọ gheghe. Rekọ orọnọ egba-eriariẹ kpobi a rri rie ere he. Alan S. Duthie o kere nọ: “Ma tẹ riẹ ahwo nọ a fa Ebaibol jọ hayo enọ i printi riẹ, kọ oyena u re fiobọhọ kẹ omai riẹ sọ efafa rai i woma hayo i yoma? O nwane rrọ ere he. Edhere ọfa nọ a rẹ rọ riẹ oyena ọ rrọ họ u te no eme efafa ọvuọvo nọ a rẹ kiẹriwi no.” *

Obọnana unu Efafa Akpọ Ọkpokpọ nọ a printi no, te omariẹ kpobi hayo abọjọ riẹ , i bu vi ima egba ivẹ (200,000,000) evaọ evẹrẹ nọ i bu vi udhozeza (120) wariẹ akpọ na soso họ. Kọ eme ahwo buobu nọ a bi sei a ruẹ no?

Ebaibol nọ O Bi Ru Odẹ Ọghẹnẹ Fo

Jesu o wuhrẹ ilele riẹ nọ a lẹ inọ: “Ọsẹ mai nọ ọ rrọ obọ odhiwu, jọ odẹ ra o jọ fuafo.” (Matiu 6:9) Rekọ evaọ efafa Ebaibol buobu, a ru Ọghẹnẹ fihọ ohwo jọ gheghe nọ o wo odẹ hẹ, nọ a rehọ odẹ-ova “Ọghẹnẹ” hayo “Olori” ro se. Rekọ ere o jọ no emuhọ ze he. Evaọ ofẹ Ikereakere Hibru na, enwenọ isia idu ihrẹ (7,000) a rehọ Jihova, odẹ-oma Ọghẹnẹ sei gbiae. (Ọnyano 3:15; Olezi 83:18) Nọ oke jọ o vrẹ no, ogbẹrọwọ u te ru ahwo Ju nọ a rọ siọ odẹ Ọghẹnẹ ba ese. Nọ ikọ Jesu a whu no, ogbẹrọwọ nana o tẹ ruọ ukoko Ileleikristi na. (Iruẹru Ikọ 20:29, 30; 1 Timoti 4:1) Otu ikere-obe nọ i je kere ofẹ Ikereakere Griki na fihọ ebe efa a te mu eme Griki na Kyʹri·os gbe The·os’, enọ otofa rai o rrọ “Olori” gbe “Ọghẹnẹ” họ ero nwene odẹ-oma Ọghẹnẹ, Jihova.

Efafa Akpọ Ọkpokpọ na u ru Riẹ lọhọ nọ ima ahwo buobu a be sai ro se Ebaibol na jẹ ruẹ odẹ Ọghẹnẹ evaọ ẹvẹrẹ rai

Ogbẹgwae Efafa Ebaibol Akpọ Ọkpokpọ na o gbaudu zihe odẹ na Jihova fihọ eria 237 nọ u fo nọ o rẹ jọ evaọ Ikereakere Griki Ileleikristi na (nọ a re se Ọvọ Ọkpokpọ na). Orọnikọ iroro obọrai efefafa na a ro ru onana ha, rekọ a romatotọ kiẹ kpahe eria nọ odẹ na o ginẹ jọ romavia evaọ Ikereakere ọsosuọ. Wọhọ oriruo, ma rẹ jọ obe Luk 4:18 ruẹ ẹme nọ ọ rrọ Aizaya 61:1. Evaọ Ikereakere ọsosuọ ọrọ ẹvẹrẹ Hibru na, odẹ na Jihova o jọ oria obe Aizaya yena. * Oyejabọ nọ a rọ jọ Ebaibol Efafa Akpọ Ọkpokpọ na fa Luk 4:18 nọ: “Ẹzi Jihova ọ rrọ omẹ oma keme ọ rọ omẹ mu re me whowho usi uwoma kẹ iyogbere.”

Eria itieye nọ a zihe odẹ na fihọ na i re fiobọhọ kẹ ahwo nọ a bi se Ebaibol na hẹriẹ Jihova Ọghẹnẹ no Ọmọ ọvo riẹ Jesu Kristi. Wọhọ oriruo, a jọ Ebaibol buobu fa Matiu 22:44 nọ: “Olori na ọ tẹ ta kẹ Olori mẹ nọ.” (American Standard Version) Kọ ono ọ be ta ẹme kẹ ono? Uzẹme riẹ họ, a rehọ ẹme nana no Olezi 110:1 ze, yọ evaọ ikere Hibru ọsosuọ na odẹ Ọghẹnẹ o rrọ etẹe. Fikiere, a jọ Ebaibol Efafa Akpọ Ọkpokpọ na fa Matiu 22:44 nọ: “Jihova ọ ta kẹ Olori mẹ nọ.” Evuhumu ohẹriẹ nọ Ikereakere na i fihọ Jihova Ọghẹnẹ gbe Ọmọ riẹ o rrọ ẹme obe-oriẹ hẹ. (Mak 13:32; Jọn 8:17, 18; 14:28) Nọ oware nọ ohwo ọ rẹ riẹ re ọ sai wo esiwo. Obe Iruẹru Ikọ 2:21 o ta nọ: “Ohwo kpobi nọ o bi se odẹ Jihova a re ti siwi ei.”

A Fa Riẹ Gbagba, Vevẹ

Eware efa jọ e riẹ nọ e lẹliẹ Efafa Akpọ Ọkpokpọ na woma gaga. Ebaibol Griki nọ Westcott avọ Hort a romatotọ ruẹrẹhọ ziezi, a fa riẹ no ze. Rekọ a rri efa jọ nọ i kri no re, wọhọ erọ Nestle gbe Aland gbe erọ United Bible Societies. A tẹ daoma rai kpobi rehọ eme elọlọhọ gbe eme nọ a be ta enẹna rọ fa eme Griki ọsosuọ na gbagba. Onana u ru nọ awere gbe onaa ẹme nọ a ro kere Ebaibol na evaọ oke ọsosuọ e gbẹ rọ riẹ, u te je ru otoriẹ eme buobu lọhọ.

A jọ Efafa Akpọ Ọkpokpọ na daoma rọ eme nọ e rehọ otofa eme Griki na lahwe rọ fa eme na vevẹ. Evẹrẹ buobu nọ a be ta enẹna i wo eme nọ i re dhesẹ nọ oware nọ a be ta ẹme kpahe na o via vrẹ no, obọnana o be via, hayo obaro o te jọ via. Epọvo na re, ẹvẹrẹ Griki o wo eme nọ i re dhesẹ nọ oware nọ a be ta na yọ oware nọ a re ru ẹsiẹvo, oware nọ a ru no, hayo onọ a rẹ ruabọhọ. Oriruo jọ họ eme Jesu nọ e rrọ obe Matiu 6:33. Ẹme Griki nọ a fa “gwọlọ” na, u wo otofa oware nọ a rẹ ruabọhọ. Fikiere, re a rehọ otofa ẹme Jesu na lahwe, a tẹ fae nọ: “Nọ o rrọ ere na, wha hae kake gwọlọ Uvie na gbe ẹrẹreokie Ọghẹnẹ ẹsikpobi, a ve ti fi eware efa nana kpobi ba kẹ owhai.” Epọvo na re, a fa Matiu 7:7 nọ: “Wha ruabọhọ ẹyare, a te kẹ owhai; wha ruabọhọ ẹgwọlọ, wha te ruẹ; wha ruabọhọ ekporo, a ti rovie kẹ owhai.”—Ahwo Rom 1:32; 6:2; Ahwo Galesha 5:15.

A Bi Ru Ẹme Ọghẹnẹ Te Ahwo Kpobi Obọ Evaọ Akpọ-Soso

Ebaibol Efafa Akpọ Ọkpokpọ ọrọ Ikereakere Griki Ileleikristi Na nọ ma wo obọnana yọ emuhọ gheghe. A ru ọruẹrẹfihotọ no nọ a te rọ fa oma Ebaibol na soso. Kọ o rẹ sai mu ahwo nọ a bi se Ebaibol na ẹro inọ Ebaibol Isoko nana ọ te jọ gbagba jẹ jọ vevẹ wọhọ epanọ ọrọ Oyibo riẹ ọ rrọ na?

Ee, avro ọ riẹ hẹ. Ọ te jọ ere keme Utu Ẹruorote Iruẹru Isẹri Jihova a be rẹrote iruo efafa gaga. Iroro areghẹ jọ nọ a jẹ họ, omọvo ọ rẹ fa Ebaibol fihọ ẹvẹrẹ ọfa ha, rekọ utu ahwo a re ru ei. Fikiere a jọ erẹwho buobu wariẹ akpọ na soso họ rehọ itu sa-sa nọ e rẹ fa Ebaibol mu. A rehọ Ẹko-Iruo Ẹruorote Efafa mu evaọ oria nọ u wuzou iruo Isẹri Jihova evaọ akpọ na soso re u fiobọhọ kẹ itu efafa nana, re o kẹ iyo enọ nọ ahwo nọ a be fa Ebaibol a be nọ, re u je ru re Ebaibol evẹrẹ kpobi nọ a be fa no New World Translation na ze e jọ epọvo na. U te no ere no, a ru oware jọ nọ a se Watchtower Translation System fihọ ekọmputa re u fiobọhọ kẹ efefafa Ebaibol. Rekọ who du roro nọ ekọmputa na ọvo o bi ru iruo na ha, o gbẹ gwọlọ iruo buobu mi ahwo na. Ghele na, ekọmputa o bi ru ei lọhọ re efefafa Ebaibol a sai ru oware nọ a gwọlọ mi ai, koyehọ, re a fa Ebaibol Efafa Akpọ Ọkpokpọ na gbagba, vevẹ wọhọ epanọ ọrọ Oyibo riẹ ọ rrọ na. Usu eware nọ Watchtower Translation System na u re ru họ, u re fiobọhọ kẹ efefafa na ruẹ oghẹrẹ nọ a fa ẹme Hibru gbe Griki kpobi evaọ Ebaibol Oyibo na, yọ onana u re fiobọhọ kẹ efefafa na gaga gwọlọ oghẹrẹ ẹme ẹvẹrẹ rai nọ o wo otofa ovona.

Whọ rẹ ruẹ irere nọ i bi no eruẹrẹfihotọ nana ze nọ who te rri Ebaibol ọkpokpọ nana. Fikiere, ma be tuduhọ owhẹ awọ nọ se Ebaibol Efafa Akpọ Ọkpokpọ ọrọ Ikereakere Griki Ileleikristi Na. Enọ i bi kere emagazini nana a sai ru ọjọ te owhẹ obọ. Obọdẹ eware nọ e riẹe eva e te were owhẹ oma, eware wọhọ: ibieme riẹ nọ a kere vevẹ, oria eware nọ e rrọ eva riẹ nọ o rrọ emuhọ obe Ebaibol kpobi, onọ whọ rẹ jọ ruẹ eware nọ e rrọ obe Ebaibol ọvuọvo, yọ onana u re fiobọhọ kẹ owhẹ kake ruẹ oria Ebaibol nọ whọ riẹ vẹre nọ whọ be gwọlọ; emapo nọ a jọ fodẹ eware sa-sa; gbe eware efa. Mai wuzou na, whọ rẹ sai se Ebaibol nana avọ imuẹro inọ whọ te jariẹ ruẹ eme Ọghẹnẹ nọ a rehọ eme nọ ahwo a be ta kẹdẹ kẹdẹ rọ fa.

^ edhe-ẹme 9 U kiehọ kẹhẹ inọ ẹwẹ-obe ọsosuọ ọrọ efafa New American Standard Bible nọ a re se Reference Edition (1971) o ta nọ: “Ma fodẹ odẹ ọgba-eriariẹ Ebaibol ọvo ho nọ a rẹ sae nọ hayo nọ ọ rẹ sae ta epanọ Ebaibol nana o woma te keme ma riẹ nọ Ẹme Ọghẹnẹ ọvo ọ rẹ sai se isei kẹ omariẹ.”

^ edhe-ẹme 13 Uzẹme riẹ họ, ofẹ Ikereakere Hibru nọ a rọ Griki kere nọ a bi se Greek Septuagint, oye a be hai rri rọ kiẹ eme nọ a rehọ no Ikereakere Hibru na ze riwi, evaọ ofẹ nọ a bi se Ọvọ Ọkpokpọ na. Fikinọ odẹ Ọghẹnẹ o rrọ evaọ Septuagint nọ a kere uwhremu na ha, egba-eriariẹ buobu a be ta nọ u fo re a si odẹ na no ofẹ Ikereakere Griki Ileleikristi na re. Rekọ a rẹ jọ Septuagint nọ e mai kri no ruẹ odẹ na Jihova evaọ epanọ a jẹ rehọ ibieme Hibru kere iei evaọ ọsosuọ. Onana u dhesẹ nọ u kiehọ re odẹ na Jihova o jọ Ikereakere Griki na.