Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

Bible l’ɔtɛkɛta watɛkɛtama lushi la lushi

Bible l’ɔtɛkɛta watɛkɛtama lushi la lushi

Bible l’ɔtɛkɛta watɛkɛtama lushi la lushi

“NAKA wɛ mbetawɔka dia Bible ekɔ ɔtɛkɛta wakasha Nzambi anto, kete dui sɔ mɛnyaka dia Nzambi ekɔ lo nsawola la so. . . . Naka ɔtɛmwɛlɔ ayɛ wekɔ la shɛngiya lo lɔsɛnɔ layɛ l’otondo, kete [Bible] pombaka monga l’ɔtɛkɛta wokɛma hwe.” Kɛsɔ mbakafunde nomb’ewo kelɛwɔ Alan Duthie lo dibuku diande (Bible Translations: And How to Choose Between Them).

Anangi w’Ɔtɛkɛta waki Nzambi mbetawɔka l’eshikikelo tshɛ dia: “Afundelo tshɛ wakafundama l’ɛlɔmbwɛlɔ ka nyuma kaki Nzambi ndo wekɔ ohomba dia mbetsha, dia mingola, dia mbidja akambo l’ɔnɔngɔ ndo dia mpokola lo losembwe.” (2 Timɔte 3:16) Bible bu dibuku diambeta loowe diahakoke monga la shɛngiya lo waonga w’ase ɛtɛmwɛlɔ. Diɔ “[di]ekɔ la lɔsɛnɔ ndo la wolo,” washa okandwelo wa shikaa l’ekakatanu wa lo lɔsɛnɔ la lushi la lushi. (Hɛbɛru 4:12) Koko, dia ambadi adiɔ nshihodia ndo nkamba la kɛnɛ kele lo dibuku di’ekila sɔ, diɔ pombaka monga l’ɔtɛkɛta wokɛma hwe. Lâdiko dia lâsɔ, Daka di’Oyoyo kofundama lo Grɛkɛ k’ambewi wa mukanda oko kɛnɛ kakakambaka la filozofɛ kelɛwɔ Platon, koko l’ɔtɛkɛta wakeyaka anto tshɛ, mbuta ate lo Grɛkɛ kakokɛmaka hwe kakawelɛka ɔnɛ Koine. Eelo, Bible kakafundama lo yoho yakokatɔ mbadiema ndo mbokɛma hwe le anto k’anto.

Diakɔ diele, l’ɛnɔnyi weke ka mbeta ɛnɛ Bible kambokadimɔma l’ɛtɛkɛta efula. Dui sɔ diambonga l’etombelo w’ɛlɔlɔ efula. Bible yaya l’anya w’anto efula. Koko kânga mbediɔ ngasɔ, efula ka Bible shɔ kokadimɔma mɛtɛ lo tɔtɛkɛta tokɛma hwe ndo tɔtɛkɛta takɔ tâmɛ l’ahole tshɛ. Ɛnyɛlɔ, Bible mɔtshi yakadinyadinya wetshelo wokɛma hwe wendana la eongelo k’anto wambovɔ, kɛnɛ kalembetshiya anima ndo lokombo laki Nzambi ka mɛtɛ.

Koko, anangi w’Ɔtɛkɛta waki Nzambi wakangɛnangɛna otondjelo wa Bible—Ekadimwelo k’andja w’oyoyo (Mateo–Ɛnyɛlɔ) l’Ɔtɛtɛla. Ɛmɛnyi wa Jehowa wakewoya otondjelo wa ekadimwelo kɛnɛ ka nshi nyɛ lo Ngɔndɔ k’esambele 6, 2012, lo Losanganya la distrikɛ laki l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: ‘Olamake otema ayɛ’ Aha la sɛngiyama la wetshelo wa l’ɛtɛmwɛlɔ ɛmɔtshi, tɔ kakakadimɔma lo yoho ya shikaa, lo nsala dia akambo wa wolo wa lo Bible wele dikadimwelo di’edjedja konembetshiya, shihodiama dimɛna. Koko, wɛ mbeyaka ndjambola ɔnɛ: Waa na wakakadimola ekadimwelo ka diambo efula kɛnɛ?

Akadimudi watombola Nzambi

Kânga mbele Ekadimwelo k’andja w’oyoyo (Mateo–Ɛnyɛlɔ) mbeyaka monga oyoyo le anto watɛkɛta Ɔtɛtɛla, tɔ kamboshilaka ntondjama oma ko 1950. L’etena kɛsɔ, tɔ kakatondjama l’Angɛlɛ oma le Watch Tower Bible and Tract Society, mbuta ate tshunda dia Bible dia l’andja w’otondo dieyama l’ɔkɔndɔ w’ana w’anto lo woho wambowotondja Bible efula. Dui dimɔtshi di’ohomba efula diatshikitanya Bible kɛnɛ la Bible kina ele, woho wahatakanya Bible l’ahende lo mbelɛ etenyi kɛmɔtshi ɔnɛ: “Daka di’edjedja” ndo kekina ɔnɛ “Daka di’oyoyo.” Tshoto y’Etangelo ya Ngɔndɔ ka divwa 15, 1950 yakate ɔnɛ: “Apami wakakenge kɔmite k’okadimwelo wakɛnya nsaki yawɔ . . . diaha vɔ nkotola yambalo y’anto tshanana oya le wɔ, ndo djekoleko woho wahawalange dia mfunda nkombo yawɔ lo Bible yatondjawɔ etena kekewɔ la lɔsɛnɔ kana l’ɔkɔngɔ wa nyɔi kawɔ. Oyango wele la Bible ele wa ntombola lokombo laki Nzambi ka mɛtɛ.”

Bible k’otondo ka Ekadimwelo k’andja w’oyoyo, kakatondjama lo 1961. Ndo lam’ele nkombo y’akadimudi atɔ hayeyama polo ndo ɛlɔ, hatokoke ndjambola lo kɛnɛ kendana l’eyango waki lawɔ kana woho wakawayakimɔ l’etondo tshɛ. Ɛtɛkɛta wa mbɔtwɛlɔ wa lo Bible ka Ekadimwelo k’andja w’oyoyo kakatombe lo 1984 mbutaka ɔnɛ: “Nkadimola Afundelo w’Ekila kɛdikɛdi mbɔsa tokanyi ndo ɛtɛkɛta waki Jehowa Nzambi oma l’ɔtɛkɛta ɔmɔtshi ko tita l’ɔtɛkɛta okina . . . Akadimudi asɔ woka Nzambi wɔma ndo wa woka ngandji, nde lele Kiɔkɔ y’Afundelo w’Ekila, mbɔsaka dia wekɔ l’ɔkɛndɛ wa woke wa nkadimola tokanyi ndo ɛtɛkɛta waki Nzambi lo yoho ya shikaa.”

Kânga mbakiwɔ l’eyango w’amɛna, onde ase kɔmite k’okadimwelo waki l’akoka wa mɛmba ɔkɛnde ɔnɛ? Waa nomb’ewo mɔtshi yalanga mbidja tâmu wakate dia naka akadimudi hawofundji nkombo yawɔ ndo kalasa yakawɔtɔ, kete tayota ɔnɛ dikadimwelo diawɔ diekɔ anyanya, nɛ dia vɔ haweye olimu akɔ dimɛna. Koko, aha waa nomb’ewo tshɛ mbetawɔ kanyi ya kɔlɔ shɔ. Ɛnyɛlɔ, Alan Duthie akafunde ate: “Naka sho mbeya anto wakakadimola kana wakatondja Bible kɛmɔtshi, onde dui sɔ diayotokimanyiya dia nshikikɛ ɔnɛ Bible kakɔ kakakadimwama dimɛna kana bu? Ndooko. Ndoko kɛnɛ koleki nsɛdingola Bible kakɔ tɔamɛ.” a

Kɛsɔ mbakasale nunu di’ambadi. Ɛlɔ kɛnɛ Bible ndekana 173 865 633 ya Ekadimwelo k’andja w’oyoyo, la tshondo kana l’etenyi yambotondjama l’ɛtɛkɛta 106 wa l’andja w’otondo. Kakɔna kamboshola efula k’ambadi atɔ?

Ekadimwelo kakidia lokombo laki Nzambi

Lo Mateo 6:9, Yeso aketsha ambeki ande dia nɔmbaka ɔnɛ: “Shɛso lele l’olongo, lokombo layɛ lakidiame.” Lo Bile efula, hawokambe la lokombo l’oshika laki Nzambi, koko vɔ nkamba paka la titrɛ yele oko “Nkumadiɔndjɔ” kana “Onyashongo.” Koko, aha ngasɔ mbakidiɔ oma l’etatelo. Lo Afundelo wa ntondotondo wa lo Hɛbɛru lokombo la mɛtɛ laki Nzambi, “Jehowa” lakatanemaka mbala suke la 7000. (Etombelo 3:15; Osambo 83:18) Ɛnɔnyi efula l’ɔkɔngɔ, awui wa dikanyiyakanyiya wakayokiyaka ase Juda wɔma ndo kɛsɔ kakayokonyaka dia vɔ ntshika dia nkamba la lokombo laki Nzambi. L’ɔkɔngɔ wa nyɔi k’apɔstɔlɔ wa Yeso, awui wa dikanyiyakanyiya asɔ wakayongaka la shɛngiya l’etshumanelo k’Akristo. (Ɛdika la Etsha 20:29, 30; 1 Timɔte 4:1.) Wanɛ wakasangolaka tenyi di’Afundelo wa lo Grɛkɛ wakatatɛ minya lokombo laki Nzambi, Jehowa ko lihɛnya la tɔtɛkɛta ta lo Grɛkɛ tɔnɛ: Kyʹri·os ndo The·osʹ, talembetshiya: “Nkumadiɔndjɔ” ndo “Onyashongo.”

Diɛsɛ ko, Ekadimwelo k’andja w’oyoyo, kakakaloya la dihonga tshɛ lokombo Jehowa l’Afundelo w’Akristo wa lo Grɛkɛ (“Daka di’Oyoyo”) ndo lokombo lakɔ tanemaka lɔkɔ mbala 237. Okaloyelo wa lokombo lɔsɔ hawoye oma lo lolango l’akadimudi, koko oma lo eyangelo wa lotshimola wa la yambalo tshɛ. Ɛnyɛlɔ, Luka 4:18 ekɔ l’ɛtɛkɛta wɔsami oma lo Izaya 61:1. L’efundelo wa ntondotondo wa lo Hɛbɛru, lokombo Jehowa lakatanemaka lo divɛsa sɔ dia Izaya. b Ɔnkɔnɛ, kokaka mɛtɛ dia Ekadimwelo k’andja w’oyoyo nkadimola Luka 4:18 ɔnɛ: “Nyuma ka Jehowa kambombahema, nɛ dia nde akasɔnɛ dia dimi mbewoya ase wola lokumu l’ɔlɔlɔ.”

Okadimwelo wa ngasɔ kimanyiyaka nto ambadi dia vɔ ntshikitanya Jehowa Nzambi nde la Ɔnande ɛtɔi lakandote, Yeso Kristo. Ɛnyɛlɔ, Bible efula kadimolaka Mateo 22:44 ɔnɛ: “Khumadiondjo akatela Khumemi.” Ko, onto akɔna akate ndo akandatɛ? Lo mɛtɛ, divɛsa nɛ shilaka ɛtɛkɛta wele lo Osambo 110:1, lɛnɛ atanema lokombo laki Nzambi lo efundelo wa ntondotondo wa Hɛbɛru. Diakɔ diele, Ekadimwelo k’andja w’oyoyo kadimolaka divɛsa diakɔ ɔnɛ: “Jehowa akatɛ Nkumɛmi ate: ‘Djasɛ lo lonya lami l’omi polo lam’ayomokitsha atunyi ayɛ oko kihona k’ekolo ayɛ.’” Nshihodia otshikitanu wɛnya Afundelo lam’asa Jehowa Nzambi nde la Ɔnande halɔmbɛ dia paka onto mbɔtwɛ kalasa. (Makɔ 13:32; Joani 8:17, 18; 14:28) Ɔsɔ ekɔ dui di’ohomba efula di’onto nkondja panda. Etsha 2:21, mbutaka ɔnɛ: “Onto tshɛ latɛndɛ lokombo la Jehowa ayoshimbamɛ.”

Ekadimwelo ka shikaa ndo kokɛma hwe

Ekɔ awui akina watshikitanya Ekadimwelo k’andja w’oyoyo la Bible kina. Efundelo wa lo Grɛkɛ wakalɔngɔsɔma dimɛna waki yɔnɛ Westcott nde la Hort mbakaleke nkimanyiya dia nkadimola oya l’Angɛlɛ. Welo wa lânde wakadjama dia nkadimola efundelo wa ntondotondo wa lo Grɛkɛ ɛsɔ oya lo Ɔtɛtɛla watɛkɛtama nshi nyɛ lo yoho yokɛma hwe, ya wɔdu ndo lo ndjela tshɛkɛta lo tshɛkɛta l’ahole wakoka. Nsala ngasɔ kimanyiyaka dia wadielo takɛlaka oko ashi woho wakiwɔ l’efundelo wa ntondotondo ndo kimanyiyaka di’anto nshihodia awui wa lɔkɔ. Bible ka l’Ɔtɛtɛla kɛnɛ kakakadimwama oma lo ekadimwelo ka l’Angɛlɛ ndo welo wakadjama dia kikadimola la kɔlamelo tshɛ.

Ɛnyɛlɔ, tende Rɔmɔ 13:1, lɛnɛ akakeketsha ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ Akristo dia vɔ mbetawɔ “awui wa ewandji wa laadiko,” kana ewandji wa lɛɛta. Bible efula mɛnyaka dia ewandji ɛsɔ “wakasɔnama oma le Nzambi” kana “Nzambi kakawadje lo lowandji.” (King James Version; Jerusalem Bible) Ewandji ɛmɔtshi wa ngala wakakambe la ditelo sɔ oko tɛkɛ nɛndɛ dia nsukɛ hiadi yawɔ. Koko, dia nkadimola divɛsa nɛ lo yoho ya shikaa ndo yokɛma hwe, lo Ekadimwelo k’andja w’oyoyo divɛsa diakɔ mbutaka ɔnɛ: “Nzambi ketawɔ dia ewandji kitshama lo ahole wewɔ.” c Tambokoka nshihodia dia kânga mbele aha Nzambi ndamɛ mbasɔna ewandji wa l’andja ɔnɛ, nde mbetawɔka di’anto asɔ monga la yema ya lowandji le anto akina, koko vɔ wekɔ paka l’ɛse kande.

Lo Ekadimwelo k’andja w’oyoyo, welo wakadjama nto dia ntondja tokanyi tele la tɔvɛrbɛ ta lo Grɛkɛ. L’ɛtɛkɛta efula wa nshi nyɛ, vɔ kambaka la tɔvɛrbɛ dia mɛnya dikambo diakete, diasalema nshi nyɛ kana diayosalema lo nshi yayaye. Lo Grɛkɛ wakakambaka la tɔvɛrbɛ nto dia mɛnya dikambo dia lo tshanda mɔtshi, diamboshila salema kana diatatetemala salema. Tɔshi ɛnyɛlɔ k’ɛtɛkɛta waki Yeso wele lo Mateo 6:33. Vɛrbɛ ya lo Grɛkɛ yalembetshiya “nyanga” mbelaka kanyi ya dikambo diatatetemala. Ɔnkɔnɛ, kɛnɛ kakalange Yeso mbuta mbokɛmaka hwe naka divɛsa diakɔ kadimɔma ɔnɛ: “Ɔnkɔnɛ, nyotetemale nyanga ntondo Diolelo la losembwe laki Nzambi, ko nde ayonyokotshɛ diangɔ dikina sɔ tshɛ.” Ndo Mateo 7:7 akakadimɔma ɔnɛ: “Nyotetemale nɔmba, ko wayonyosha; nyotetemale nyanga, ko nyayotana; ndo nyotetemale nkɔkɔla, ko wayonyodihola.”—Enda nto lo Rɔmɔ 1:32; 6:2; Ngalatiya 5:15.

Lo Ekadimwelo k’andja w’oyoyo, welo wakadjama efula dia nkadimola tɔtɛkɛta tɔmɔtshi woho ɔtɔi lo ahole wetɔ. Ɛnyɛlɔ, tshɛkɛta ya lo Grɛkɛ (psy·kheʹ) kadimɔma ɔnɛ “anima” l’ahole tshɛ weyɔ. Dui sɔ kimanyiyaka ambadi dia vɔ nshihodia dia, otshikitanyi la wetshelo wa kashi wa l’ɛtɛmwɛlɔ w’ɔnɛ anima havu, anima mvɔka.—Mateo 2:20; Makɔ 3:4, Luka 6:9; 17:33.

Ambokonya dia Ɔtɛkɛta waki Nzambi diangana l’andja w’otondo

Otondjelo wa Ekadimwelo k’andja w’oyoyo (Mateo–Ɛnyɛlɔ) l’Ɔtɛtɛla ekɔ paka etatelo. Tɛdikɔ takashile mbɔsama dia nkadimola Bible k’otondo l’etena kahombama. Ko, onde ambadi kokaka monga l’eshikikelo k’ɔnɛ Bible ka l’Ɔtɛtɛla kekɔ ekadimwelo ka shikaa ndo kɔtɔnɛ la Angɛlɛ?

Eelo. Ekɔ ngasɔ nɛ dia kɔmite k’ofundelo ka lo Olui-walɔmbɔla w’Ɛmɛnyi wa Jehowa mbakalɔmbɔla olimu w’okadimwelo la yambalo tshɛ. Yɛdikɔ ya lomba yakɔsama y’ɔnɛ Bible kayoleka kadimɔma dimɛna naka tɔ kadimɔma oma le djui y’anto. Ɔnkɔnɛ, elui w’akadimudi wa Bible wekɔ lo wedja efula wa l’andja w’otondo. Departɛma dielɛwɔ Departɛma dia okadimwelo diakashikikɛma la Brooklyn, New York lo Mbalasa kalɔmbɔla olimu w’Ɛmɛnyi wa Jehowa wa l’andja w’otondo dia kotshaka ehomba w’elui ɛsɔ, kadimolaka ambola awɔ ndo nshikikɛ dia Bible ya Ekadimwelo k’andja w’oyoyo yakadimɔma l’ɛtɛkɛta ekina yayonga woho ɔtɔi. Lâdiko dia lâsɔ, ehomɔ kɛmɔtshi k’ohomba efula kakalɔngɔswama, mbuta ate ekongelo kɛmɔtshi ka l’ɔrdinatɛrɛ dia nkimanyiya akadimudi wa Bible. Tanyɔfɔnyake dia ɔrdinatɛrɛ mbakadimola ndo nyeye dia olimu w’okadimwelo nɔmbaka di’anto mbidja welo efula. Koko, ekongelo ka l’ɔrdinatɛrɛ kɛsɔ mbambokimanyiya efula dia kitshɛkitshɛ olimu w’elui w’akadimola Bible dia ntondja Ekadimwelo k’andja w’oyoyo ka dimɛna ndo nkamba la tɔtɛkɛta takɔ tâmɛ ahole tshɛ oko lo Bible ka lo Angɛlɛ. Lâdiko di’akambo akina, ekongelo ka l’ɔrdinatɛrɛ kɛsɔ mɛnyaka woho wakakadimɔma tshɛkɛta tshɛ ya lo Hɛbɛru la ya lo Grɛkɛ lo Angɛlɛ. Dui sɔ kimanyiyaka akadimudi dia nsɔna tɔtɛkɛta tahombama l’ɔtɛkɛta awɔ.

Ohomba wa tɛdikɔ tɔsɔ mɛnamaka esadi eto naka sho menda etombelo w’ɛlɔlɔ wonga la tɔ. Tambokokeketsha dia wɛ nsɛdingola Bible ka Ekadimwelo k’andja w’oyoyo (Mateo–Ɛnyɛlɔ). Wɛ kokaka kikondja oma le wanɛ watondja periodikɛ kɛnɛ. Wɛ ayɔngɛnangɛna nto akambo efula wa lânde wele lɔkɔ, ɛnyɛlɔ tɔ mbokɛmaka hwe, kekɔ wɔdu mbadia; kekɔ l’ɛtɛ w’awui wa la diko dia dikatshi wakimanyiya dia mbishola divɛsa dimɔtshi diokoyeyaka esadi; kekɔ la kartɛ yalembetshiya awui; ndo l’apandisɛ. Kɛnɛ koleki ohomba ele, wɛ kokaka mbadia Bible kɛnɛ l’eshikikelo k’ɔnɛ tɔ kakakadimola ɛtɛkɛta waki Nzambi lo yoho ya shikaa ndo l’Ɔtɛtɛla wokɛma hwe.

[Nɔte ya l’ɛse ka dikatshi]

a Dui dia diambo ko, lohoso la refɛransɛ w’ekadimwelo ka lo (1971) ka (New American Standard Bible) mbutaka ndo tɔ ɔnɛ: “Sho kokamba ndoko la lokombo ɔtɔi l’okadimudi wa Bible dia vɔ ndjowohɔka kana ndjowandolaka, nɛ dia sho mbetawɔka dia Ɔtɛkɛta waki Nzambi vɔamɛ wekɔ la nɛmɔ.”

b Ekɔ mɛtɛ dia ekadimwelo ka Bible ka lo Grɛkɛ kelɛwɔ La Septante, shilaka Afundelo wa lo Hɛbɛru welɛwɔ Daka di’Oyoyo. Lam’ele kɔpi y’ekomelo ya La septante komonga la lokombo laki Nzambi, waa nomb’ewo efula mbutaka dia lokombo lɔsɔ halokoke tanema l’Afundelo w’Akristo wa lo Grɛkɛ. Koko, lokombo laki Jehowa lakatanemaka lo kɔpi y’edjedja ya La Septante, mbuta ate woho wakalafundamaka lo efundelo w’etatelo wa lo Hɛbɛru. Dui sɔ diakakimanyiya efula dia nkaloya lokombo laki Jehowa lo Afundelo w’Akristo wa lo Grɛkɛ.

c Enda diksiɔnɛrɛ (A Manual Greek Lexicon of the New Testament) oma le G. Abbott-Smith, ndo diksiɔnɛrɛ (A Greek-English Lexicon) oma le Liddell nde la Scott. Lo ndjela tɔkɔkɔ tɔnɛ ndo tokina ta shikaa, tɔtɛkɛta ta lo Grɛkɛ tokadimwami tshɛkɛta lo tshɛkɛta nembetshiyaka “mbɔtɔ l’ɔnɔngɔ, kitshama lo dihole dimɔtshi.”

[Kiombo/Kartɛ ka lo lɛkɛ 22, 23]

(Dia mbeya awui tshɛ enda l’okanda)

Awui wele lo Bible Ekadimwelo k’andja w’oyoyo:

1 Timɔte 3:16, oko wofundamidiɔ lo Codex Sinaiticus, ka lo ntambe 4 T.D.

Yambalo y’efula yakadjama dia nkadimola efundelo w’etatelo wa lo Grɛkɛ lo yoho ya shikaa ndo tshɛkɛta lo tshɛkɛta l’ahole wakoka, l’ɔtɛkɛta wa nshi nyɛ

Woho wetɔ wɔdu mbadia mbishaka ɔngɛnɔngɛnɔ

Ɛnɔngɔ wa l’atei kimanyiyaka dia mbishola esadi eto avɛsa wa lo Bible wokeyamaka

Kartɛ yalembetshiya awui kimanyiyaka ambadi dia vɔ nshihodia dimɛna ahole wɔtɛkɛtshiwɔ lo Bible

[Osato wa lo lɛkɛ 21]

Bible Ekadimwelo k’andja w’oyoyo Mateo–Ɛnyɛlɔ

[Osato wa lo lɛkɛ 21]

Afundji wa Bible, ɛnyɛlɔ oko ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ wakafunde l’ɔtɛkɛta wokɛma hwe

[Osato wa lo lɛkɛ 24]

Woho wokɛma “Bible—Ekadimwelo k’andja w’oyoyo” hwe ekɔ la wahɔ w’efula l’olimu w’Okristo