Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

TILE NNU

Tete Ɛ Ra Fi Ye Ngakula Nu

Tete Ɛ Ra Fi Ye Ngakula Nu

1, 2. Nwane a ɔwɔ kɛ awovolɛ kpondɛ moalɛ fi ye ɛkɛ fa tete bɛ mra a?

AWOVOLƐ bie mɔɔ lɛ anyezɔlɛ la hanle ye wɔ ɛvolɛ kɛyɛ 3,000 mɔɔ ɛze ɛhɔ la anu kɛ: “Mralɛ mrenya le agyadeɛ mɔɔ vi [Gyihova] ɛkɛ a.” (Edwɛndolɛ 127:3) Anyelielɛ mɔɔ agyalɛma dɔɔnwo nyia ye wɔ awovolɛyɛlɛ nu la le nyilalɛ mɔɔ vi Nyamenle ɛkɛ ne amgba a. Noko akee, ɔngyɛ na menli mɔɔ lɛ ngakula la anwu ye kɛ anyelielɛ ne nee awovolɛyɛlɛ nwo ɛzonlelilɛ a lua a.

2 Ɛnɛ, ngakula ɛtetelɛ le gyima ɛsesebɛ titile. Noko akee, menli dɔɔnwo ɛhola ɛtete bɛ mra kpalɛ na Nyamenle sunsum ne hanle edwɛndolɛnli ne manle ɔhanle kɛ: “Saa [Gyihova] ɔdaye yeanzi sua ne a, bɛdabɛ mɔɔ bɛsi la fɛ mgbane.” (Edwɛndolɛ 127:1) Saa ɛdi Gyihova adehilelɛ zo bɔkɔɔ a, ɛbahola wɔayɛ awovolɛ kpalɛ. Baebolo ne ka kɛ: “Yeye wɔ ahonle nu fa ɛ rɛle wula [Gyihova] anu, mmafa wɔ adwenle ɛsɔ ɛ ngome wɔ nrɛlɛbɛ.” (Mrɛlɛbulɛ 3:5) Ɛbavi wɔ ɛhulolɛ nu wɔadie Gyihova folɛdulɛ wɔ mekɛ mɔɔ ɛlɛbɔ ɔ bo wɔava ɛvolɛ 20 wɔatete ɛ ra la ɔ?

DIE MƆƆ BAEBOLO NE KA LA TO NU

3. Ɛzonlelilɛ boni a selɛma lɛ wɔ ngakula ɛtetelɛ nu a?

3 Wɔ azua dɔɔnwo mɔɔ wɔ ewiade la anu, mrenya bu ngakula ɛtetelɛ kɛ ɔle mraalɛ gyima titile. Ɔle zɔ, Nyamenle Edwɛkɛ ne kile kɛ selɛ gyima titile a le kɛ ɔkɛva ezukoa ɔkɛra sua nu. Noko akee, eza ɔka kɛ ɔlɛ ɛzonlelilɛ wɔ sua nu. Baebolo ne ka kɛ: “Boɔboa ɛ nwo sie; duolua ɛbɔ nu kpondɛ nwolɛ ninyɛne ne amuala sie kolaa na wɔarazi wɔ sua ne.” (Mrɛlɛbulɛ 24:27) Wɔ Nyamenle anye zo, selɛ nee ninli a bɔ nu tete ngakula a.​—Mrɛlɛbulɛ 1:8, 9.

4. Duzu ati a ɔnle kɛ yɛbu ngakula mrenya kɛ bɛsonle bolɛ bɛtɛla mraalɛ ɛ?

4 Kɛzi ɛbu ɛ mra ɛ? Amaneɛbɔlɛ ko mɔɔ vi Asia la kile kɛ, “Saa mrɛladane dɔɔnwo wo ngakula mraalɛ a, bɛ nye ɛnlie nwolɛ.” Ngakula mraalɛ nwo adwenle ɛtane tɛkɔ zo wɔ Latin America, bɔbɔ wɔ “mbusua mɔɔ bɛ nye ɛbuke dɔɔnwo la anu.” Nɔhalɛ nu, ngakula mraalɛ anwo hyia kpalɛ. Gyekɔbo mɔɔ dɛnlanle aze wɔ tete mekɛ nu la hanle ɔ bo zo amra mɔɔ ɔ mra mraalɛ boka nwo la anwo edwɛkɛ kɛ, “Ngakula ɛhye mɔ a Nyamenle ɛlolɛ nu yeva yemaa [me] a.” (Mɔlebɛbo 33:1-5; 37:35) Zɔhane ala a Gyisɛse yilale “ngakula ne mɔ” (mrenya nee mraalɛ) mɔɔ bɛvale bɛ bɛrɛlɛle ye la a. (Mateyu 19:13-15) Yɛkola yɛnwu ye kɛ ɔmanle adwenle mɔɔ Gyihova lɛ la lale ali.​—Mɛla ne 16:14.

5. Duzu a ɔwɔ kɛ agyalɛma gyinla zo suzu kɛzi bɛ abusua ne kpole bayɛ la anwo a?

5 Raalɛ kola wo dodo biala mɔɔ ɔkulo la wɔ ɛleka mɔɔ ɛde la ɔ? Nɔhalɛ nu, ngakula dodo mɔɔ agyalɛma bawo bɛ la le bɛ kpɔkɛzilɛ. Na saa awovolɛ ɛnlɛ ezukoa mɔɔ bɛbava bɛadɔ aleɛ, adɛladeɛ na bɛanlea ngakula dɔɔnwo sukulu la noko ɛ? Nɔhalɛ nu, ɔwɔ kɛ agyalɛma suzu ɛhye anwo wɔ mekɛ mɔɔ bɛlɛsi ngakula dodo mɔɔ bɛbawo bɛ anwo kpɔkɛ la. Agyalɛma bie mɔ mɔɔ bɛngola bɛ mra ne mɔ amuala nea la fa bie maa bɛ nwo amra kɛ bɛnlea bɛ. Asoo nyɛleɛ ɛhye le kpalɛ? Kyɛkyɛ. Eza, ɔmmaa ngakula nwo ɛzonlelilɛ ɛnvi awovolɛ anwo zo. Baebolo ne ka kɛ: “Saa awie ɛngola ye mbusua nea, bɔbɔ ɔngola ye [sua nu amra] boɛ nea a, ɛnee yekpo diedi ne.” (1 Temɔte 5:8) Agyalɛma mɔɔ di bɛ ɛzonlelilɛ nwo gyima la bɔ mɔdenle kɛ bɛbazuzu bɛ abusua ne anwo amaa ‘bɛahola bɛanlea bɛ mbusua.’ Asoo bɛbahola bɛahwehwe bɛ awolɛ nu na bɛahola bɛayɛ ɛhye? Ɛhye noko le bɛ ti anwo kpɔkɛzilɛ, na saa agyalɛma si nwolɛ kpɔkɛ a, nwolɛ ayile mɔɔ bɛbava la noko le bɛ kpɔkɛzilɛ. “Awie biala ɔdaye ɔbazoa ye adesoa.” (Galeehyeama 6:5) Noko akee, ayile mɔɔ si awolɛ nloa mɔɔ ɛkolɛyelɛ nwo debie wɔ nu la tia Baebolo ngyinlazo. Gyihova Nyamenle a le “ngoane nzufeanvea a.” (Edwɛndolɛ 36:9) Yemɔti, saa awie ye ɔ ko a ɔkile kɛ ɔmbu Gyihova fee na ɔle kɛ yehu sonla la.—Adendulɛ 21:22, 23; Edwɛndolɛ 139:16; Gyɛlɛmaya 1:5.

TETE Ɛ RA KƐMƆ ƆFƐTA LA

6. Mekɛ boni a ɔwɔ kɛ kakula ɛtetelɛ bɔ ɔ bo a?

6 Mrɛlɛbulɛ 22:6 ka kɛ: “Tete kakula wɔ adenle mɔɔ ɔwɔ kɛ ɔfa zo la anu.” Awovolɛ gyima titile bieko a le ngakula ɛtetelɛ. Noko akee, mekɛ boni a ɔwɔ kɛ ndetelɛ ɛhye bɔ ɔ bo a? Mɔlebɛbo ne ala. Ɛzoanvolɛ Pɔɔlo hanle kɛ bɛtetele Temɔte bɛvile ye “ngakula nu.” (2 Temɔte 3:15) Giliki edwɛkɛkpɔkɛ mɔɔ bɛvale bɛlile gyima wɔ ɛke la kile kakula ekyi anzɛɛ mɔɔ la ɛkolɛ nu bɔbɔ la. (Luku 1:41, 44; Gyima ne 7:18-20) Ɛhye ati, bɛtetele Temɔte bɛvile ye ngakula nu—na yemɔ a le mekɛ kpalɛ a. Ɔle kpalɛ kɛ bɛkɛbɔ ɔ bo bɛkɛtete bɛ wɔ bɛ ngakula nu. Kakula ekyi bɔbɔ kulo kɛ ɔnwu nrɛlɛbɛ.

7. (a) Duzu ati a ɔhyia kɛ awovolɛ nwiɔ ne nyia ɛlɔlɛ kpole maa kakula ne a? (b) Agɔnwolɛvalɛ boni a ɛnee wɔ Gyihova nee ɔ Ra kokye ne avinli a?

7 Ɛrɛladane ko hanle kɛ, “Mekɛ mɔɔ lumua mɔɔ menwunle adɔma ne la, mengulole ye.” Zɔhane ala a mrɛladane dɔɔnwo noko te nganeɛ a. Ɛlɔlɛ kɛnlɛma zɔhane mɔɔ wɔ ɛrɛladane nee adɔma avinli la yɛ kpole wɔ mekɛ mɔɔ awolɛ ne anzi ne ɔbanyia mekɛ yeamaa ye la. Nyɛfonlɛ ɛmanlɛ maa ɛlɔlɛ zɔhane anu yɛ se. (Fa to 1 Tɛsalonaekama 2:7 anwo.) Saa ɛrɛladane ka adɔma nwɔhoa na ɔtendɛ ɔkile ye a, ɔboa ɔmaa ɔdi adɔma ne nganeɛdelɛ nu ngyianlɛ nwo gyima. (Fa to Ayezaya 66:12 anwo.) Na selɛ ne ɛ? Ɔdaye noko ɔwɔ kɛ ɔnyia ɛlɔlɛ kpole ɔmaa ɔ ra adɔma ne. Gyihova mumua ne le ɛhye anwo neazo. Wɔ Mrɛlɛbulɛ buluku ne anu, yɛnwu agɔnwolɛvalɛ mɔɔ wɔ Gyihova nee ɔ Ra kokye ne avinli la, bɛha ralɛ ne anwo edwɛkɛ wɔ ɛkɛ ne kɛ: “Medame a [Gyihova] lumuale bɔle me a . . . Memaa ɔ nye die dahuu.” (Mrɛlɛbulɛ 8:22, 30; Dwɔn 1:14) Zɔhane ala a selɛ kpalɛ fi ɛlɔlɛ nu fa ɔ ra kakula agɔnwolɛ wɔ ye adɔma nu a. Awovolɛ ko hanle kɛ, “Nyia ɛlɔlɛ kpole maa ye. Saa ɛyɛ kakula atuu na ɛfo ɔ nloa a, ɔnnwu.”

8. Duzu a ɔwɔ kɛ awovolɛ yɛ fa tete kakula ndɛndɛ a?

8 Noko mbɔdɔma hyia ninyɛne dɔɔnwo. Saa bɛwo bɛ ɛkɛ ne ala a, bɛ adwenle ne kye edwɛkɛ ndɛndɛ, na ɔwɔ kɛ awovolɛ boa bɛ maa bɛyɛ ɛhye. Fa aneɛ kɛ neazo la. Menli mɔɔ yɛ neɛnleanu la “suzu kɛ kɛzi kakula sukoa ɛgengalɛ nee ɛdendɛlɛ la gyi kɛzi ye awovolɛ yɛle ye wɔ ye ngakula nu la azo.” Tendɛ na kenga debie kile ɛ ra ne fi ye ngakula nu. Ɔbazukoa wɔ ndɛndɛ, na ɔnrɛhyɛ ɛbahile ye kɛzi bɛkenga debie la. Bie a ɔbanwu kenga kolaa na yeahɔ sukulu. Saa ɛde maanle mɔɔ kilehilevolɛma anzo na ngakula dɔɔnwo kɔ sukulu la anu a, ɛhye baboa titile.

9. Bodane mɔɔ hyia la boni a ɔwɔ kɛ awovolɛ kakye a?

9 Debie mɔɔ Keleseɛne awovolɛ dwenle nwo kpalɛ la a le kɛ bɛkɛva sunsum nu ninyɛne mɔɔ hyia la bɛkɛtete bɛ ra. (Nea Mɛla ne 8:3.) Bodane ne a le boni? Yemɔ a le kɛ bɛboa bɛ ra ne bɛamaa yeanyia Kelaese subane ne bie, na yeava “su fofolɛ ne” yeawula. (Ɛfɛsɛsema 4:24) Amaa bɛayɛ ɛhye la, ɔhyia kɛ bɛsuzu ninyɛne kpalɛ mɔɔ bɛfa bɛsi sua nee adenle kpalɛ mɔɔ bɛdua zo bɛsi sua la anwo.

FA NƆHALƐ NE KELIHILE Ɛ RA

10. Subane boni a hyia kɛ ngakula nyia a?

10 Sua anwosesebɛ gyi ninyɛne mɔɔ bɛvale bɛzile la azo titile. Ɛzoanvolɛ Pɔɔlo hanle kɛ suazilɛ ninyɛne kpalɛ mɔɔ maa Keleseɛnema subane yɛ kpalɛ la a le “ezukoa nvutuke anzɛɛ dwɛtɛ fufule anzɛɛ ezukoa awolɛ mɔɔ sonle bolɛ la.” (1 Kɔlentema 3:10-12) Ninyɛne ɛhye mɔ gyi ɛkɛ maa subane mɔɔ le kɛ diedi, nrɛlɛbɛ, ndelebɛbo, nɔhalɛlilɛ, ɛbulɛ yɛɛ anyezɔlɛ mɔɔ yɛbanyia yɛamaa Gyihova nee ye mɛla ne mɔ la. (Edwɛndolɛ 19:7-11; Mrɛlɛbulɛ 2:1-6; 3:13, 14) Kɛ ɔkɛyɛ na awovolɛ aboa bɛ mra amaa bɛanyia subane ɛhye mɔ wɔ bɛ ngakula nu ɛ? Saa bɛdi adehilelɛ bie mɔɔ bɛvale bɛmanle wɔ mekɛ tendenle mɔɔ ɛze ɛhɔ la azo a.

11. Kɛzi awovolɛ mɔɔ ɛnee wɔ Yizilayɛ la boale bɛ mra manle bɛnyianle subane kpalɛ ɛ?

11 Ɔka ekyii na Yizilayɛma adwu Ɛwɔkɛ Azɛlɛ ne azo la, Gyihova hanle hilele awovolɛ mɔɔ wɔ nu la kɛ: “Mɛla ɛhye mɔɔ melɛfa meamaa bɛ la ɛdɛnla bɛ ahonle nu, na bɛva bɛhilehile bɛ mra kpalɛ kpalɛ. Bɛwɔ bɛ awuke ne mɔ anu a, bɛdwenledwenle nwolɛ, yɛɛ saa bɛlua adenle zo o, bɛla o, bɛdwazo o, bɛyɛ ye zɔhane.” (Mɛla ne 6:6, 7) Ɛhɛe, ɔwɔ kɛ awovolɛ yɛ neazo, agɔnwolɛma, bɛkulo adwelielilɛ na bɛyɛ kilehilevolɛma.

12. Duzu ati a ɔhyia kɛ awovolɛ yɛ neazo kpalɛ a?

12 Yɛ neazo. Mɔɔ lumua la, Gyihova hanle kɛ: “Mɛla ɛhye . . . ɛdɛnla bɛ ahonle nu.” Akee ɔdoale zo kɛ: “Bɛva bɛhilehile bɛ mra kpalɛ kpalɛ.” Yemɔti ɔwɔ kɛ awovolɛ dumua nyia subane kpalɛ. Ɔwɔ kɛ awovolɛ ne kulo nɔhalɛ ne na ɔfa ɔbɔ ye ɛbɛla. Saa ɔyɛ zɔ a yɛɛ mɔɔ ɔbaha la baha ɔ ra ahonle a. (Mrɛlɛbulɛ 20:7) Kɛmɔti ɛ? Ɔluakɛ mɔɔ ngakula nwu ye la ka bɛ kpalɛ tɛla mɔɔ bɛte la.​—Luku 6:40; 1 Kɔlentema 11:1.

13. Kɛzi awovolɛ bahola azukoa Gyisɛse wɔ bɛ mra mɔɔ bɛtie bɛ la anu ɛ?

13 Yɛ agɔnwolɛ. Gyihova hanle hilele awovolɛ mɔɔ wɔ Yizilayɛ la kɛ: ‘Bɛwɔ bɛ awuke ne mɔ anu o, bɛlua adenle zo o, bɛ nee bɛ mra ne mɔ ɛdwenledwenle nwolɛ.’ Ɛhye kile kɛ saa awovolɛ ɛnlɛ alagye bɔbɔ a ɔwɔ kɛ bɛnyia mekɛ bɛmaa bɛ mra. Gyisɛse nwunle ye wienyi kɛ ɛnee ngakula hyia ye mekɛ. Wɔ ye ɛzonlenlɛ mekɛ mɔɔ li awieleɛ la anu, “menli bie vale ngakula rale kɛ Gyisɛse ɛva ɔ sa ɛgua bɛ nwo zo.” Duzu a Gyisɛse yɛle a? “Ɔmanle ngakula ne mɔ zo ngoko ngoko ɔziele ɔ gyakɛ azo, . . . na ɔyilale bɛ.” (Maake 10:13, 16) Dwenle nwolɛ nea, ɛnee Gyisɛse ewule mekɛ ne ɛlɛbikye ndɛndɛ. Noko akee, ɔnyianle mekɛ ɔmanle ngakula ɛhye mɔ na ɔdiele bɛ. Neazo kɛnlɛma boni ɛ!

14. Duzu ati a nvasoɛ wɔ zo kɛ awovolɛ nyia mekɛ maa bɛ ra ɛ?

14 Kulo adwelielilɛ. Mekɛ mɔɔ ɛbanyia wɔamaa ɛ ra la baboa yeamaa ɛ nee ye ali adwelie. Saa ɛ nee ye di adwelie dɔɔnwo a yɛɛ ɛbanwu subane mɔɔ ɔlɛnyia la kpalɛ a. Kakye noko kɛ, tɛ ɛdendɛlɛ angomekye a kile kɛ bɛlɛdi adwelie a. Ɛrɛladane bie mɔɔ wɔ Brazil la hanle kɛ, “Ɛnee ɔwɔ kɛ mesukoa kɛzi bɛtie edwɛkɛ la” na “mefa me ahonle metie.” Ye abotane ne zole ma wɔ mekɛ mɔɔ ɔ ra ne bɔle ɔ bo kɛ ɔka kɛzi ɔte nganeɛ yeahile ye la.

15. Saa ɔba ye kɛ bɛdielie bɛ nye a, duzu a ɔwɔ kɛ bɛkakye a?

15 Ɔhyia kɛ ngakula nyia “mekɛ mɔɔ bɛsele . . . yɛɛ mekɛ mɔɔ bɛsi agole,” anzɛɛ bɛwuluwulu nee mekɛ mɔɔ bɛfa bɛdielie bɛ nye la. (Nolobɔvo ne 3:1, 4; Zɛkalaya 8:5) Saa awovolɛ nee bɛ mra bɔ nu die bɛ nye a ɔboa kpalɛ. Ɔyɛ alɔbɔlɛ kɛ wɔ azua dɔɔnwo anu, bɛfa tɛlevihyɛne ɛnleanlɛ a bɛdielie bɛ nye a. Ɔwɔ nuhua kɛ tɛlevihyɛne zo gyimalilɛ bie mɔ yɛ anyelielɛ ɛdeɛ, noko dɔɔnwo sɛkye ɛbɛlabɔlɛ kpalɛ yɛɛ tɛlevihyɛne ɛnleanlɛ ta pɛ adwelielilɛ zo wɔ abusua nu. Saa ye zɔhane a, ɛnee duzu ati a ɛ nee ɛ mra ɛmbɔ nu ɛnyɛ debie mɔɔ maa bɛ nye die ɛ? Bɛdo edwɛne, bɛli nwɔhoa, bɛhɔ bɛ gɔnwo mɔ anwo, bɛhɔnlea ɛleka mɔɔ yɛ anyelielɛ la. Ninyɛne ɛhye mɔ maa bɛnyia adenle bɛdi adwelie.

16. Duzu a ɔwɔ kɛ awovolɛ kilehile bɛ mra wɔ Gyihova anwo a, na kɛzi ɔwɔ kɛ bɛyɛ ye ɛ?

16 Yɛ kilehilevolɛ. Gyihova hanle kɛ, “Bɛva [mɛla ɛhye] bɛhilehile bɛ mra.” Edwɛkɛ ɛhye kile debie mɔɔ ɔwɔ kɛ ɛka nwolɛ edwɛkɛ nee kɛzi ɔwɔ kɛ ɛka ye la. Mɔɔ lumua la, “bɛva bɛ ahonle muala, bɛ ɛkɛla muala, nee bɛ anwosesebɛ muala bɛhulo [Gyihova] bɛ Nyamenle ne.” (Mɛla ne 6:5) Na bɛva “mɛla ɛhye . . . bɛhilehile bɛ.” Fa adehilelɛ mɔɔ ye bodane a le kɛ ɔmaa bɛavi bɛ ɛkɛla muala anu bɛahulo Gyihova nee ye mɛla ne mɔ la kilehile bɛ. (Fa to Hibuluma 8:10 anwo.) Edwɛkɛkpɔkɛ “bɛva bɛhilehile” abo kile kɛ ɛkilehile na wɔadi nu fane dɔɔnwo. Yemɔti, Gyihova ɛlɛka ahile wɔ kɛ adenle mɔɔ lumua mɔɔ ɛbalua zo wɔaboa ɛ mra wɔamaa bɛanyia subane kpalɛ la a le kɛ ɛbaha ɔ nwo edwɛkɛ wɔahile bɛ dahuu. Bie a le Baebolo ɛzukoalɛ mɔɔ ɛ nee bɛ bayɛ ye dahuu la.

17. Duzu a ɔwɔ kɛ awovolɛ boa bɛ ra maa ɔnyia a? Kɛmɔti ɛ?

17 Awovolɛ dɔɔnwo ze kɛ edwɛkɛ mɔɔ bɛmaa yeaha bɛ mra ahonle la ɛnla aze. Ɛzoanvolɛ Pita dule ɔ gɔnwo mɔ Keleseɛnema folɛ kɛ: “Bɛyɛ bɛ nwo kɛ nlɔma mɔɔ sunsum nu nyɛfonzule ɛhɔne ɛlɛku bɛ la.” (1 Pita 2:2) Kɛmɔ tɛ awie biala a sunsum nu aleɛ nwo ɛhɔne ku ye la ati, ɔwɔ kɛ awovolɛ kpondɛ ndenle mɔɔ bɛdua zo a bɛ ra bayɛ kɛ kakula mɔɔ sunsum nu nyɛfonzule nwo ɛhɔne ɛlɛku ye la.

18. Ndenle mɔɔ Gyisɛse luale zo hilehilele la boni a bɛdu awovolɛ folɛ kɛ bɛzukoa a?

18 Gyisɛse yɛle ndonwo manle edwɛkɛ ne hanle menli ahonle. (Maake 13:34; Luku 10:29-37) Adenle ɛhye mɔɔ bɛdua zo bɛkilehile la boa ngakula titile. Fa nvoninli ngɛnlɛma nee edwɛkɛ mɔɔ yɛ anyelielɛ la kilehile bɛ Baebolo ne anu ngyinlazo ne mɔ, ɛhye mɔ bie wɔ Me Buluku Mɔɔ Ɔka Baebolo Nu Edwɛkɛ la anu. * Maa ngakula ne mɔ adenle maa bɛdendɛ. Maa bɛdolɔdolɔ ninyɛne na bɛyɛ edwɛkɛ mɔɔ wɔ Baebolo ne anu la anwo yɛkile. Eza Gyisɛse vale kpuyia lile gyima. (Mateyu 17:24-27) Sukoa adenle mɔɔ ɔvale zo ɔyɛle ɛhye la wɔ mekɛ mɔɔ ɛlɛyɛ wɔ abusua ɛzonlenlɛ ne la. Kɛ ɛkɛha Nyamenle mɛla bie anwo edwɛkɛ ala la, biza kpuyia mɔɔ le kɛ, Duzu ati a Gyihova vale mɛla ɛhye manle yɛ ɛ? Saa yɛdi zolɛ a duzu a bavi nu ara a? Na saa yɛanli zolɛ noko a duzu a bazi a? Kpuyia ɛhye mɔ boa maa kakula dwenle na ɔnwu kɛ nvasoɛ wɔ Nyamenle mɛla ne azo yɛɛ ɔle kpalɛ.—Mɛla ne 10:13.

19. Saa awovolɛ dua Baebolo ngyinlazo zo boa bɛ mra a, nvasoɛ boni a ngakula ne mɔ bɛanyia a?

19 Saa ɛyɛ neazo, agɔnwolɛ, ɛkulo adwelielilɛ na ɛyɛ kilehilevolɛ a, ɛbahola wɔaboa ɛ ra wɔamaa yeava Gyihova Nyamenle agɔnwolɛ wɔ ye ngakula nu. Agɔnwolɛvalɛ ɛhye bamaa ɛ ra ne anyia anyelielɛ kɛ Keleseɛnenli la. Saa bɔbɔ ɔyia atipɛnema ngyegyelɛ nee sɔnea a, ɔbabɔ mɔdenle yeabɔ ye ɛbɛla yeamaa ɔ nee ye diedi ayɛ ko. Boa ye dahuu maa ɔ nye ɛlie agɔnwolɛvalɛ ɛhye anwo.​—Mrɛlɛbulɛ 27:11.

NDEANLƐ NWO HYIA

20. Ndeanlɛ a le duzu, na kɛzi ɔwɔ kɛ bɛyɛ ye ɛ?

20 Ndeanlɛ le ndetelɛ mɔɔ bɛfa bɛtenrɛdenrɛ adwenle ne nee ahonle ne a. Ngakula hyia nwolɛ fane dɔɔnwo. Pɔɔlo dule selɛma folɛ kɛ, “bɛtete bɛ [mra] na bɛhilehile bɛ, kɛmɔ [Gyihova] kpondɛ la.” (Ɛfɛsɛsema 6:4) Ɔwɔ kɛ awovolɛ tea bɛ mra wɔ ɛlɔlɛ nu kɛmɔ Gyihova yɛ la. (Hibuluma 12:4-11) Bɛkola bɛgyinla edwɛkɛ nwo ɛzuzulɛ zo bɛtea awie wɔ ɛlɔlɛ nu. Ɛhye ati, bɛha bɛhile yɛ kɛ ‘yɛdie folɛdulɛ’ anzɛɛ ndeanlɛ. (Mrɛlɛbulɛ 8:33) Kɛzi ɔwɔ kɛ bɛtea awie ɛ?

21. Saa awovolɛ ɛlɛtea bɛ mra a, ngyinlazo boni a ɔwɔ kɛ bɛkakye a?

21 Awovolɛ bie mɔ te nganeɛ kɛ bɛnwulonwunla bɛ mra, bɛtwi bɛ nyunlu anzɛɛ bɛyɛ bɛ aholoba bɔbɔ ala a ɛnee ɔkile kɛ bɛlɛtea bɛ. Noko akee, Pɔɔlo bɔle kɔkɔ wɔ edwɛkɛ ko ne ala anwo kɛ: “Selɛma, bɛmmaka bɛ mra ɛya.” (Ɛfɛsɛsema 6:4) Bɛdu Keleseɛnema kɔsɔɔti folɛ kɛ ‘bɛyɛ atiakunlukɛnlɛma bɛmaa awie biala . . . ɔwɔ kɛ bɛto bɛ rɛle azule nu bɛkilehile bɛdabɛ mɔɔ bɛte atua la.’ (2 Temɔte 2:24, 25) Keleseɛne awovolɛ ze kɛ ɔwɔ kɛ bɛsi bɛ gyakɛ aze ɛdeɛ, noko bɛbɔ mɔdenle bɛmaa edwɛkɛ ɛhye tɛnla bɛ adwenle nu wɔ mekɛ mɔɔ bɛlɛtea bɛ mra la. Noko, ɔyɛ a edwɛkɛ nwo ɛzuzulɛ angomekye ɛmboa, yemɔti anzohwenlɛ nwo hyia.​—Mrɛlɛbulɛ 22:15.

22. Saa ɔwɔ kɛ bɛtea kakula a, duzu a ɔwɔ kɛ bɛmaa ɔte ɔ bo a?

22 Asolo kɛzi ɔwɔ kɛ bɛtea kakula biala la. Bie mɔ wɔ ɛkɛ a, “bɛnva bɛ nloa mgbane bɛndea” bɛ. Wɔ bɛ afoa nu, saa ɔdwu mekɛ ne bie na bɛtwe bɛ nzo wɔ bɛ anzosesebɛ nwo a, ɔbalie bɛ ngoane. (Mrɛlɛbulɛ 17:10; 23:13, 14; 29:19) Noko, ɔwɔ kɛ kakula te deɛmɔti bɛlɛtwe ɔ nzo la abo. “Empele nee ndeanlɛ maa kakula nwu nrɛlɛbɛ.” (Mrɛlɛbulɛ 29:15; Dwobu 6:24) Eza yeanga ye zɔ, anzohwenlɛ lɛ ye ɛweɛne. Gyihova hanle hilele ye menli ne kɛ, ‘Mebazuzu meadea bɛ.’ (Gyɛlɛmaya 46:28b) Baebolo ne ɛnlie kakula mɔɔ bɛfa ɛya bɛgua ye anzɛɛ bɛbo ye kpole bɛmaa ɔ nwo kpukekpuke na bɔbɔ ɔboda la ɛndo nu fee.​—Mrɛlɛbulɛ 16:32.

23. Duzu a ɔwɔ kɛ kakula nwu ye wɔ mekɛ mɔɔ ye awovolɛ kɛdea ye la ɛ?

23 Mekɛ mɔɔ Gyihova bɔle ye menli ne kɔkɔ kɛ ɔbadea bɛ la, ɔlumua ɔhanle kɛ: ‘Bɛmmasulo, me nee bɛ lua.’ (Gyɛlɛmaya 46:28a) Zɔhane ala a awovolɛ ndeanlɛ, ɔnva nwo kɛzi ɔde ye biala la ɔnle kɛ maa kakula te nganeɛ kɛ bɛkpo ye a. (Kɔlɔsaema 3:21) Emomu, ɔwɔ kɛ kakula ne nwu ye kɛ ye awovolɛ tea ye ɔluakɛ bɛ ‘nee ye lua’ kɛ bɛboa ye.

BƆ Ɛ RA NWO BANE FI ESIANE NWO

24, 25. Debie ko mɔɔ ɛnle kpalɛ la boni a ɔwɔ kɛ bɛbɔ ngakula nwo bane bɛfi nwo wɔ mekɛ ɛhye anu ɛ?

24 Mgbanyinli dɔɔnwo kakye kɛ ɛnee bɛ nye die wɔ bɛ ngakula nu. Bɛkakye anwobanebɔlɛ mɔɔ ɛnee bɛlɛ mɔɔ manle bɛnyianle anwodozo kɛ bɛ awovolɛ banlea bɛ wɔ debie biala anu la. Awovolɛ kulo kɛ bɛ mra te nganeɛ zɔhane ala, noko wɔ ɛnɛ ewiade ɛtane ɛhye anu, ngakula nwo banebɔlɛ yɛ se tɛla mekɛ biala.

25 Ngyegyelɛ ko mɔɔ ɛnle kpalɛ mɔɔ ɛhɔ zo kpalɛ kenlensa ye la a le ngakula mɔɔ bɛfa nla nwo edwɛkɛ bɛgyegye bɛ la. Wɔ Malaysia, amaneɛbɔlɛ kile kɛ ngakula mɔɔ bɛfa nla nwo edwɛkɛ bɛgyegye bɛ la ɛyɛ mɔnwo nna wɔ ɛvolɛ bulu anu. Wɔ Germany, bɛ nee ngakula kɛyɛ 300,000 da wɔ ɛvolɛ biala, na zɔhane ala a neɛnleanu maa yɛnwu ye kɛ wɔ America Nyiakɛ maanle bie anu, mgbonda mɔɔ bɛbu ye ɛvolɛ biala la ɛhɔ ɔ nyunlu 9,000,000 a! Mɔɔ yɛ nyane la, menli mɔɔ bɛze bɛ na bɛdie bɛ bɛdi la a ta yɛ ngakula ɛhye mɔ dɔɔnwo basabasa a. Noko ɔwɔ kɛ awovolɛ bɔ bɛ mra nwo bane kpalɛ. Kɛ ɔkɛyɛ na awovolɛ ahola abɔ bɛ mra nwo bane ɛ?

26. Ndenle mɔɔ bɛdua zo bɛbɔ kakula nwo bane la bie a le boni, na kɛzi nrɛlɛbɛ bɔ kakula nwo bane ɛ?

26 Kɛmɔ ngakula mɔɔ bɛnze nla nwo ɛhwee la titile a bɛfa edwɛkɛ ɛhye bɛgyegye bɛ la ati, debie titile mɔɔ bɛbahola bɛayɛ bɛabɔ kakula ne anwo bane la a le kɛ bɛkɛhilehile ye wɔ mekɛ bɔbɔ mɔɔ ɔle ekyi kpalɛ la. Nrɛlɛbɛ kola bɔ ɛ nwo bane fi “munzule adenle nu, nee mgbane mgbane ɛhanlɛma asa anu.” (Mrɛlɛbulɛ 2:10-12) Nrɛlɛbɛ boni ɔ? Baebolo ngyinlazo nwo nrɛlɛbɛ mɔɔ fane ɛbɛla kpalɛ nee ɛtane nwo la. Nrɛlɛbɛ mɔɔ kile kɛ mgbanyima bie mɔ yɛ ninyɛne mgbane mgbane, yemɔti saa bɛka bɛkile kakula kɛ ɔyɛ debie mɔɔ ɔnfɛta la a ɔnle kɛ ɔyɛ la. (Fa to Daneɛle 1:4, 8; 3:16-18 anwo.) Mmafa adehilelɛ ɛhye ɛmaa wɔ kenle ko ala. Ngakula dɔɔnwo wɔ ɛkɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ ɛta ɛti edwɛkɛ nu na bɛahakye ye kpalɛ a. Mekɛ mɔɔ ngakula ɛlɛnyi la, ɔwɔ kɛ selɛ te ɔ bo kɛ ɔdwu mekɛ ne bie a ɔ ra raalɛ kulo kɛ ɔka ɔ ngomekye anzɛɛ ɔngulo ngyegyelɛ na zɔhane ala a ɔwɔ kɛ ninli yɛ ɔ ra nrenya a—ɛhye bamaa kakula ne anwu debie kpalɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ ɔyɛ la. Nɔhalɛ nu, adenle kpalɛ ko mɔɔ bɛbahola bɛalua zo bɛabɔ bɛ mra nwo bane wɔ basabasayɛlɛ ɛhye anwo la a le kɛ bɛkɛnlea bɛ nwo zo kpalɛ kɛ awovolɛ la.

KPONDƐ ANWUMA ADEHILELƐ

27, 28. Nwane a boa awovolɛ kpalɛ wɔ mekɛ mɔɔ bɛlɛyia ngyegyelɛ wɔ kakula ɛtetelɛ nu la ɛ?

27 Nɔhalɛ nu, kakula mɔɔ bɛbɔ ɔ bo wɔ ye adɔma nu bɛtete ye la le ngyegyelɛ, noko ɔnle kɛ awovolɛ mɔɔ bɛle mediema la angomekye gyinla ɔ nloa. Wɔ Ndɛnebuavolɛma mekɛ zo, mekɛ mɔɔ nrenya bie mɔɔ bɛfɛlɛ ye Manowa nwunle kɛ ɔbawo kakula la, ɔbizale adehilelɛ ɔvile Gyihova ɛkɛ wɔ ɔ ra ne ɛtetelɛ nu. Gyihova buale ye asɔneyɛlɛ ne.​—Maanlebuvolɛma 13:8, 12, 24.

28 Ɛnɛ noko, saa awovolɛ mɔɔ bɛle mediema la ɛlɛtete bɛ mra a, bɛbahola bɛ nee Gyihova adendɛ wɔ asɔneyɛlɛ nu. Awovolɛyɛlɛ le gyima ɛsesebɛ noko nyilalɛ dɔɔnwo wɔ nu. Keleseɛne agyalɛma bie mɔɔ bɛwɔ Hawaii la hanle kɛ: “Ɔwɔ kɛ ɛfa ɛvolɛ 12 ɛtete ɛ ra kolaa na ɛnyilɛ mekɛ ne mɔɔ yɛ se la abɔ ɔ bo. Noko saa ɛbɔ mɔdenle ɛfa Baebolo ngyinlazo ɛdi gyima a, ɛ nye balie na wɔanyia anzondwolɛ wɔ mekɛ mɔɔ bɛbazi kpɔkɛ kɛ bɛkulo kɛ bɛfi bɛ ahonle nu bɛsonle Gyihova la.” (Mrɛlɛbulɛ 23:15, 16) Saa ɛ ra si zɔhane kpɔkɛ ne a, ɔbaha ɛdawɔ noko yeamaa wɔaha kɛ: “Mralɛ mrenya [nee mraalɛ] le agyadeɛ mɔɔ vi [Gyihova] ɛkɛ a.”

^ ɛden. 18 Gyihova Alasevolɛ a ɛyɛ a.