1, 2. U koho by mali rodičia hľadať pomoc pri výchove detí?

„SYNOVIA sú dedičstvom od Jehovu,“ vyhlásil asi pred 3000 rokmi jeden vďačný rodič. (Žalm 127:3) Radosť z rodičovstva je naozaj drahocennou odmenou od Boha, ktorá je dostupná väčšine ľudí v manželstve. Avšak tí, ktorí majú deti, si čoskoro uvedomia, že rodičovstvo prináša spolu s radosťou aj zodpovednosti.

² Najmä dnes je výchova detí neľahkou úlohou. Mnohí ju však zvládli úspešne a inšpirovaný žalmista ukazuje, ako sa to dá dosiahnuť, keď hovorí: „Ak sám Jehova nestavia dom, nie je to nič platné, že jeho stavitelia na ňom tvrdo pracovali.“ ​(Žalm 127:1) Čím tesnejšie sa držíš Jehovových pokynov, tým sa stávaš lepším rodičom. Biblia hovorí: „Dôveruj Jehovovi celým svojím srdcom a neopieraj sa o svoje vlastné porozumenie.“ ​(Príslovia 3:5) Ak sa púšťate do 20-ročného projektu výchovy dieťaťa, ste ochotní počúvať Jehovove rady?

3. Akú zodpovednosť majú pri výchove detí otcovia?

³ Muži v mnohých domácnostiach na celom svete považujú výchovu detí predovšetkým za prácu žien. Je pravda, že Božie Slovo poukazuje na úlohu otca ako hlavného živiteľa rodiny. Avšak hovorí aj to, že otec má zodpovednosti i v domácnosti. Biblia hovorí:  „Priprav vonku svoju prácu a prichystaj ju na poli. Potom si tiež vybuduj svoju domácnosť.“ ​(Príslovia 24:27) Z Božieho hľadiska sú otcovia a matky partnermi pri výchove dieťaťa. — Príslovia 1:8, 9.

4. Prečo by sme deti mužského rodu nemali považovať za nadradené dievčatám?

⁴ Ako sa pozeráte na svoje deti? Správy hovoria, že v Ázii „sa novonarodeným dievčatkám často dostáva chladného prijatia“. Predsudky voči dievčatám údajne stále pretrvávajú aj v Latinskej Amerike, a to i medzi „vzdelanejšími rodinami“. Pravdou však je, že dievčatá nie sú podradné deti. Jakob, známy otec žijúci v staroveku, opísal celé svoje potomstvo, vrátane všetkých dcér, ktoré sa mu dovtedy narodili, ako „deti, ktorými [mi] Boh prejavil priazeň“. (1. Mojžišova 33:1–5; 37:35) Podobne Ježiš žehnal všetky „malé deti“ ​(chlapcov i dievčatá), ktoré mu priniesli. (Matúš 19:13–15) Môžeme si byť istí, že v tom odzrkadľoval Jehovov názor. — 5. Mojžišova 16:14.

5. Čo by mala dvojica vziať do úvahy, keď sa rozhoduje o veľkosti svojej rodiny?

⁵ Žiješ v prostredí, kde sa očakáva, že žena porodí čo najviac detí? O tom, koľko detí budú mať manželia, právom rozhodujú oni sami. Čo ak rodičia nemajú dostatok prostriedkov na to, aby zabezpečili jedlo, oblečenie a vzdelanie viacerým deťom? To sú iste veci, ktoré by dvojica mala vziať do úvahy, keď sa rozhoduje o veľkosti svojej rodiny. Niektoré dvojice, ktoré nemôžu uživiť všetky svoje deti, zverujú zodpovednosť za výchovu niektorých detí príbuzným. Je takýto postup vhodný? Nie. A rodičov to neoslobodzuje od povinností, ktoré majú voči svojim deťom. Biblia hovorí: „Ak sa niekto nestará o tých, ktorí sú jeho vlastní a zvlášť o tých, ktorí sú členmi jeho domácnosti,  istotne zaprel vieru.“ ​(1. Timotejovi 5:8) Zodpovedné dvojice sa snažia plánovať veľkosť svojej „domácnosti“ tak, aby sa mohli ,postarať o tých, ktorí sú ich vlastní‘. Možno v súlade s tým urobiť kroky na zabránenie počatiu? Aj to je vec osobného rozhodnutia, a ak sa manželské dvojice pre to rozhodnú, záleží opäť na nich, aký druh antikoncepcie si zvolia. „Každý ponesie svoj vlastný náklad.“ ​(Galaťanom 6:5) Avšak antikoncepčné metódy, ktoré zahŕňajú nejakú formu potratu, sú v rozpore s biblickými zásadami. Jehova Boh je „zdroj života“. (Žalm 36:9) Preto vyhasiť život, ktorý bol už počatý, by odrážalo hrubú neúctu voči Jehovovi a rovnalo by sa to vražde. — 2. Mojžišova 21:22, 23; Žalm 139:16; Jeremiáš 1:5.

6. Kedy by sa malo začať s výchovou dieťaťa?

⁶ Príslovia 22:6 hovoria: „Vychovávaj chlapca podľa cesty, ktorá je pre neho.“ Výchova detí je ďalšou závažnou povinnosťou rodičov. Ale kedy by sa malo začať s výchovou? Veľmi skoro. Apoštol Pavol poznamenal, že Timotej bol vychovávaný „od útleho detstva“. (2. Timotejovi 3:15) Grécke slovo, ktoré je tu použité, sa môže vzťahovať na malé dieťa alebo dokonca aj na nenarodené dieťa. (Lukáš 1:41, 44; Skutky 7:18–20) Takže Timotej dostával výchovu, už keď bol veľmi malý — a to bolo správne. Útle detstvo je ideálny čas na to, aby sa začalo s výchovou dieťaťa. I malé dieťa je hladné po poznaní.

7. a) Prečo je dôležité, aby si obidvaja rodičia rozvinuli blízky vzťah k dieťatku? b) Aký vzťah existoval medzi Jehovom a jeho jednosplodeným Synom?

⁷ „Keď som prvýkrát uvidela svoje dieťatko,“ hovorí jedna matka, „zamilovala som sa doň.“ Podobné pocity má väčšina matiek. Toto krásne puto  medzi matkou a dieťatkom silnie, keď sú po pôrode spolu. Dojčenie prispieva k tomuto blízkemu vzťahu. (Porovnaj 1. Tesaloničanom 2:7.) Pre uspokojenie citových potrieb dieťatka je veľmi dôležité, aby sa s ním matka láskala a rozprávala. (Porovnaj Izaiáša 66:12.) Ale čo otec? Aj on by si mal vytvoriť blízky vzťah k svojmu novému potomkovi. Jehova sám v tom dáva príklad. V knihe Prísloví sa dozvedáme o Jehovovom vzťahu k jeho jednosplodenému synovi, ktorý sa predstavuje slovami: „Sám Jehova ma vytvoril ako začiatok svojej cesty... [Stal] som sa tým, čo mal zvlášť rád deň čo deň.“ ​(Príslovia 8:22, 30; Ján 1:14) Podobne aj dobrý otec si pestuje vrúcny, láskyplný vzťah k svojmu dieťaťu od samého začiatku života dieťaťa. „Prejavujte veľa lásky,“ hovorí jeden rodič. „Žiadne dieťa ešte nezomrelo od objatí a bozkov.“

8. Aké duševné podnety by rodičia mali deťom dávať čo najskôr?

⁸ Dieťatká však potrebujú viac. Od okamihu narodenia je ich mozog pripravený prijímať a ukladať si informácie, a rodičia sú ich základným zdrojom. Vezmime si ako príklad reč. Výskumníci sa domnievajú, že to, ako dobre sa dieťa naučí rozprávať a čítať, „úzko súvisí s kvalitou skorého vzájomného vzťahu medzi dieťaťom a rodičmi“. Už od malička sa s dieťaťom rozprávajte a čítajte mu. Onedlho vás bude chcieť napodobňovať a čoskoro ho budete učiť čítať. Pravdepodobne bude vedieť čítať skôr, ako pôjde do školy. To bude užitočné, najmä ak žijete v krajine, kde je učiteľov málo a triedy sú preplnené.

9. Čo je najdôležitejším cieľom, na ktorý by mali rodičia pamätať?

⁹ Prvoradým záujmom kresťanských rodičov je uspokojovanie duchovných potrieb ich dieťaťa. (Pozri  5. Mojžišovu 8:3.) S akým cieľom? Pomôcť dieťaťu rozvinúť si osobnosť podobnú Kristovej čiže obliecť si „novú osobnosť“. (Efezanom 4:24) Vzhľadom na to by rodičia mali pouvažovať o správnych stavebných materiáloch a správnych stavebných metódach.

10. Aké vlastnosti si deti potrebujú pestovať?

¹⁰ Kvalita budovy vo veľkej miere závisí od druhu materiálu použitého na stavbu. Apoštol Pavol povedal, že najlepším stavebným materiálom pre kresťanské osobnosti je „zlato, striebro, drahokamy“. (1. Korinťanom 3:10–12) Tieto materiály predstavujú také vlastnosti, ako je viera, múdrosť, rozlišovacia schopnosť, lojálnosť, úcta a láskyplné ocenenie pre Jehovu a pre jeho zákony. (Žalm 19:7–11; Príslovia 2:1–6; 3:13, 14) Ako môžu rodičia pomáhať svojim deťom, aby si už od najútlejšieho detstva pestovali také vlastnosti? Tým, že budú dodržiavať postup, ktorý bol načrtnutý pred dávnym časom.

11. Ako izraelskí rodičia pomáhali svojim deťom rozvíjať si zbožnú osobnosť?

¹¹ Krátko predtým ako izraelský národ vstúpil do Zasľúbenej krajiny, Jehova povedal izraelským rodičom: „Tieto slová, ktoré ti dnes prikazujem, budú na tvojom srdci; a budeš ich vštepovať svojmu synovi a hovoriť o nich, keď budeš sedieť v svojom dome i keď pôjdeš po ceste i keď budeš líhať i keď budeš vstávať.“ ​(5. Mojžišova 6:6, 7) Áno, rodičia by mali byť pre svoje deti príkladom, mali by byť ich spoločníkmi, ich učiteľmi, niekým, s kým deti môžu voľne komunikovať.

12. Prečo je životne dôležité, aby boli rodičia dobrým príkladom?

 ¹² Buď príkladom. Ako prvé Jehova povedal: „Tieto slová... budú na tvojom srdci.“ Potom dodal: „Budeš ich vštepovať svojmu synovi.“ Takže zbožné vlastnosti musia byť najprv v srdci rodiča. Rodič musí milovať pravdu a žiť podľa nej. Iba vtedy môže zasiahnuť srdce dieťaťa. (Príslovia 20:7) Prečo? Pretože na deti viac vplýva to, čo vidia, než to, čo počujú. — Lukáš 6:40; 1. Korinťanom 11:1.

13. Ako môžu kresťanskí rodičia napodobňovať Ježišov príklad venovaním pozornosti svojim deťom?

¹³ Buď spoločníkom. Jehova povedal rodičom v Izraeli: ,Hovor so svojimi deťmi, keď sedíš v svojom dome i keď ideš po ceste.‘ To si vyžaduje tráviť s deťmi čas, bez ohľadu na to, akí sú rodičia zaneprázdnení. Ježiš zjavne považoval deti za hodné toho, aby im venoval svoj čas. V posledných dňoch jeho služby „ľudia prinášali k nemu malé deti, aby sa ich dotýkal“. Aká bola Ježišova reakcia? „Bral deti do náručia, žehnal ich.“ ​(Marek 10:13, 16) Predstav si, že práve plynuli posledné hodiny Ježišovho života. A predsa venoval týmto deťom svoj čas a svoju pozornosť. Aké vynikajúce poučenie nám tým dal!

14. Prečo je užitočné, keď rodičia trávia čas so svojím dieťaťom?

¹⁴ Buď komunikatívny. Čas strávený s dieťaťom ti umožní komunikovať s ním. Čím viac komunikujete, tým lepšie uvidíš, ako sa rozvíja jeho osobnosť. Pamätaj však, že komunikácia je viac než len rozprávanie. „Musela som sa naučiť umeniu počúvať,“ povedala jedna matka v Brazílii, „počúvať srdcom.“ Jej trpezlivosť priniesla ovocie, keď sa jej syn začal zverovať so svojimi pocitmi.

15. Čo je potrebné mať stále na mysli, pokiaľ ide o rekreáciu?

 ¹⁵ Deti potrebujú mať „čas smiať sa... a čas poskakovať“, čas na oddych. (Kazateľ 3:1, 4; Zechariáš 8:5) Relaxácia je veľmi prospešná vtedy, keď sa z nej rodičia i deti tešia spoločne. Je smutnou skutočnosťou, že v mnohých domácnostiach relaxovať znamená pozerať televíziu. Hoci niektoré televízne programy môžu byť zábavné, mnohé narúšajú pravé hodnoty, a pozeranie televízie často utlmuje komunikáciu v rodine. Prečo teda nerobiť s deťmi niečo tvorivé? Spievajte, hrajte hry,  pestujte spoločenstvo s priateľmi, navštevujte pekné miesta. Takéto činnosti podnecujú ku komunikácii.

16. Čo by mali rodičia učiť svoje deti o Jehovovi a ako by to mali robiť?

¹⁶ Buď učiteľom. „Budeš [tieto slová] vštepovať svojmu synovi,“ povedal Jehova. Kontext ukazuje, čo a ako učiť. Najprv, „budeš milovať Jehovu, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou životnou silou“. (5. Mojžišova 6:5) Potom, „tieto slová... budeš... vštepovať“. Odovzdávaj poučenie zamerané na rozvíjanie hlbokej lásky k Jehovovi a k jeho zákonom. (Porovnaj Hebrejom 8:10.) Vštepovať znamená učiť opakovaním. Takže Jehova ti vlastne hovorí, že základný spôsob, ako pomôcť deťom vypestovať si zbožnú osobnosť, je neustále o ňom rozprávať. K tomu patrí aj pravidelné biblické štúdium s deťmi.

17. Čo možno musia rodičia rozvinúť vo svojom dieťati? Prečo?

¹⁷ Väčšina rodičov vie, že dostať informácie do srdca dieťaťa nie je ľahké. Apoštol Peter nabádal spolukresťanov: „Ako novorodeniatka rozvíjajte túžbu po nefalšovanom mlieku, ktoré patrí k slovu.“ ​(1. Petra 2:2) Vyjadrenie „rozvíjajte túžbu“ naznačuje, že mnohí nemajú prirodzený hlad po duchovnom pokrme. Rodičia možno musia nájsť spôsob, ako v dieťati túto túžbu rozvinúť.

18. K akým vyučovacím metódam, ktoré používal Ježiš, sú povzbudzovaní rodičia?

¹⁸ Ježiš dosahoval srdcia pomocou znázornení. (Marek 13:34; Lukáš 10:29–37) Táto vyučovacia metóda je účinná najmä u detí. Vyučuj biblické zásady pomocou farbistých, zaujímavých príbehov, napríklad tých, ktoré sú v publikácii Moja kniha biblických  príbehov. * Zapoj do toho aj deti. Nech využijú svoju tvorivosť a nakreslia alebo zahrajú biblické udalosti. Ježiš používal aj otázky. (Matúš 17:24–27) Napodobňuj jeho metódu pri vašom rodinnom štúdiu. Namiesto toho, aby si len uviedol nejaký Boží zákon, polož napríklad takéto otázky: Prečo nám dal Jehova tento zákon? K čomu to povedie, ak ho budeme dodržiavať? Čo sa stane, ak ho nebudeme dodržiavať? Také otázky pomáhajú dieťaťu premýšľať a pochopiť, že Božie zákony sú praktické a dobré. — 5. Mojžišova 10:13.

19. Aké veľké výhody to deťom prinesie, ak sa budú rodičia držať biblických zásad pri zaobchádzaní s deťmi?

¹⁹ Keď budeš príkladom, spoločníkom, partnerom v komunikovaní a učiteľom, môžeš pomôcť dieťaťu, aby si už od svojich najranejších rokov rozvíjalo blízky osobný vzťah k Jehovovi Bohu. Tento vzťah povedie tvoje dieťa k tomu, že bude šťastné ako kresťan. Bude sa snažiť žiť podľa svojej viery, aj keď bude vystavené tlaku vrstovníkov a pokušeniam. Vždy mu pomáhaj vážiť si tento drahocenný vzťah. — Príslovia 27:11.

20. Čo je disciplína a ako by mali byť k nej deti vedené?

²⁰ Disciplína je výchova, ktorá napráva myseľ a srdce. Deti ju potrebujú stále. Pavol radí otcom, aby ,vychovávali svoje deti v kázni a v Jehovovom myšlienkovom usmerňovaní‘. (Efezanom 6:4) Rodičia by mali disciplinovať s láskou, tak ako Jehova. (Hebrejom 12:4–11) Disciplína založená na láske môže byť poskytnutá formou vysvetľovania. Preto je nám povedané, aby sme ,počúvali kázeň‘.  (Príslovia 8:33) Ako by deti mali byť vedené k disciplíne?

21. Aké zásady by mali mať rodičia na pamäti, keď vedú svoje deti k disciplíne?

²¹ Niektorí rodičia si myslia, že disciplinovať deti znamená rozprávať sa s nimi výhražným tónom, hrešiť ich alebo im dokonca fyzicky ublížiť. Avšak Pavol dáva v tejto súvislosti výstrahu: „Vy, otcovia, nedráždite svoje deti.“ ​(Efezanom 6:4) Všetci kresťania sú nabádaní, aby boli ,ku všetkým jemní a s miernosťou poúčali tých, čo nie sú priaznivo naklonení‘. (2. Timotejovi 2:24, 25) Hoci kresťanskí rodičia uznávajú potrebu pevnosti, snažia sa mať tieto slová stále na pamäti, keď vedú svoje deti k disciplíne. Občas však vysvetľovanie nestačí a možno je potrebný nejaký trest. — Príslovia 22:15.

22. Čo by ste mali pomôcť dieťaťu pochopiť, ak je potrebné ho potrestať?

²² Každé dieťa potrebuje odlišný druh disciplíny. Niektoré deti sa nedajú „napraviť iba slovami“. Pre ne môže príležitostný trest za neposlušnosť znamenať záchranu života. (Príslovia 17:10; 23:13, 14; 29:19) Dieťa by však malo chápať, prečo je trestané. „Prút a karhanie dávajú múdrosť.“ ​(Príslovia 29:15; Jób 6:24) Okrem toho, trest má svoje medze. „Predsa ťa však budem musieť v správnej miere trestať,“ povedal Jehova svojmu ľudu. (Jeremiáš 46:28b) Biblia v žiadnom prípade neschvaľuje šľahanie v hneve alebo silné bitie, ktoré by dieťaťu spôsobilo modriny, alebo ho dokonca zranilo. — Príslovia 16:32.

23. Čo by si malo dieťa uvedomovať, keď ho rodičia trestajú?

²³ Keď Jehova varoval svoj ľud, že ho bude disciplinovať, najprv povedal: „Ty sa neboj... lebo som  s tebou.“ ​(Jeremiáš 46:28a) Podobne aj rodičovská disciplína, nech má akúkoľvek vhodnú formu, by nikdy nemala v dieťati zanechať pocit odvrhnutia. (Kolosanom 3:21) Dieťa by skôr malo cítiť, že je vedené k disciplíne preto, lebo rodič je ,s ním‘, na jeho strane.

24, 25. Pred akou odpornou hrozbou v tejto dobe potrebujú deti ochranu?

²⁴ Mnoho dospelých sa pozerá na svoje detstvo ako na šťastné obdobie. Spomínajú si na príjemný pocit bezpečia, istoty, že ich rodičia sa budú za každých okolností o nich starať. Rodičia chcú, aby sa ich deti takto cítili, ale dosiahnuť, aby boli deti v bezpečí, je v dnešnom skazenom svete ťažšie než kedysi.

²⁵ Jednou nebezpečnou hrozbou, ktorá v posledných rokoch narastá, je sexuálne obťažovanie detí.  V Malajzii za desať rokov stúpol počet hlásených prípadov obťažovania detí štvornásobne. V Nemecku je každoročne sexuálne zneužitých asi 300 000 detí, kým v istej juhoamerickej krajine sa podľa jednej štúdie odhaduje počet takých prípadov na ohromujúcich 9 000 000 každý rok! Tragickou skutočnosťou je, že väčšinu týchto detí obťažujú v ich vlastnom domove ľudia, ktorých poznajú a ktorým dôverujú. Ale deti by mali mať vo svojich rodičoch silnú ochranu. Ako ich môžu rodičia chrániť?

26. Akými spôsobmi môžu byť deti zachované v bezpečí a ako môže byť dieťa chránené poznaním?

²⁶ Keďže skúsenosti ukazujú, že obeťami obťažovania sa stávajú najmä tie deti, ktoré vedia málo o sexe, významným ochranným krokom je poučiť dieťa, aj keď je ešte malé. Poznanie môže byť ochranou ,pred zlou cestou, pred človekom hovoriacim zvrátenosti‘. (Príslovia 2:10–12) Aké poznanie? Poznanie biblických zásad, ktoré sa týkajú toho, čo je mravne správne a nesprávne. A tiež poznanie toho, že niektorí dospelí robia zlé veci a že mladý človek nemusí poslúchnuť, keď ho ľudia navádzajú na nesprávne skutky. (Porovnaj Daniela 1:4, 8; 3:16–18.) Neobmedzte také poučenie len na jednorazový rozhovor. Väčšina malých detí musí dostať poučenie opakovane, aby si ho dobre zapamätala. Keď deti trochu podrastú, otec by mal láskyplne rešpektovať dcérino právo na súkromie a matka zase synovo — to posilní zmysel dieťaťa pre to, čo je správne. A, samozrejme, jeden z najlepších spôsobov ochrany pred zneužitím je starostlivý dohľad zo strany vás ako rodičov.

27, 28. Kto je najväčším Zdrojom pomoci pre rodičov, keď stoja pred náročnou úlohou výchovy dieťaťa?

²⁷ Výchova dieťaťa od útleho detstva je naozaj náročnou úlohou, ale veriaci rodičia nie sú na túto úlohu sami. Kedysi za dní sudcov sa muž menom Manoach dozvedel, že bude otcom, a prosil Jehovu o vedenie pri výchove svojho dieťaťa. Jehova vypočul jeho modlitby. — Sudcovia 13:8, 12, 24.

²⁸ Podobne aj dnes môžu veriaci rodičia, ktorí vychovávajú svoje deti, osloviť Jehovu v modlitbe. Byť rodičom je tvrdá práca, ale prináša veľkú odmenu. Jedna kresťanská dvojica z Havajských ostrovov hovorí: „Kým prídu tie kritické roky dospievania, máte na svoju prácu dvanásť rokov. Ak ste sa však usilovne snažili uplatňovať biblické zásady, príde čas, keď zožnete radosť a pokoj, lebo vaše deti sa rozhodli, že chcú zo srdca slúžiť Jehovovi.“ ​(Príslovia 23:15, 16) Keď vaše dieťa urobí toto rozhodnutie, aj vy budete podnietení povedať: „Synovia [a dcéry] sú dedičstvom od Jehovu.“