1, 2. a) Akým znázornením Ježiš poukázal na nevernosť židovských náboženských vodcov? b) Čo sa o dospievajúcich môžeme dozvedieť z Ježišovho znázornenia?

NIEKOĽKO dní pred svojou smrťou položil Ježiš skupine židovských náboženských vodcov otázku podnecujúcu k zamysleniu. Povedal: „Čo myslíte? Istý človek mal dve deti. Šiel k prvému a povedal: ‚Dieťa, choď dnes pracovať do vinice.‘ Ten odpovedajúc riekol: ‚Áno, pane,‘ ale nešiel. Pristúpil k druhému a povedal to isté. Ten odpovedajúc riekol: ‚Nechce sa mi.‘ Potom to ľutoval a išiel. Ktorý z týchto  dvoch konal vôľu svojho otca?“ Židovskí vodcovia odpovedali: „Ten druhý.“ — Matúš 21:28–31.

² Ježiš tu poukazoval na nevernosť židovských vodcov. Boli ako ten prvý syn, lebo sľubovali, že budú konať Božiu vôľu, a potom svoj sľub nedodržiavali. Ale mnohí rodičia si zrejme uvedomia, že Ježišovo znázornenie bolo založené na dobrom porozumení rodinného života. Ako Ježiš výstižne ukázal, často je ťažké spoznať, čo si mladí ľudia myslia, alebo predvídať, čo urobia. Mladý človek môže v čase dospievania spôsobovať veľa problémov a potom vyrásť na zodpovedného, váženého dospelého. To je niečo, čo by sme mali mať na pamäti, keď budeme rozoberať problém rebelantstva dospievajúcich.

3. Prečo by rodičia nemali unáhlene označiť svoje dieťa za rebela?

³ Z času na čas možno počujete o dospievajúcich, ktorí sa otvorene búria proti svojim rodičom. Možno dokonca osobne poznáte rodinu s dospievajúcim dieťaťom, ktoré akoby bolo neovládateľné. No nie je vždy ľahké rozoznať, či je dieťa skutočne rebelom. Okrem toho môže byť ťažké pochopiť, prečo niektoré deti rebelujú a iné — hoci sú z tej istej domácnosti — nie. Čo by mali rodičia robiť, ak tušia, že jedno z ich detí sa vyvíja na zatvrdilého rebela? Aby sme si mohli na to odpovedať, najprv si musíme objasniť, kto je vlastne rebel.

4–6. a) Kto je rebel? b) Čo by mali mať rodičia na pamäti, ak ich dospievajúce dieťa z času na čas neposlúcha?

⁴ Jednoducho povedané, rebel je človek, ktorý svojvoľne a sústavne neposlúcha alebo odporuje a vzdoruje vyššej autorite. Samozrejme, ,pochabosť je v srdci dieťaťa‘. (Príslovia 22:15) Preto tu a tam  všetky deti odporujú rodičovskej alebo inej autorite. To platí najmä v čase telesného a citového vývoja známeho ako adolescencia. Každému človeku spôsobuje zmena v živote stres, a dospievanie je samá zmena. Váš dospievajúci syn alebo dcéra opúšťa detstvo a vstupuje na cestu k dospelosti. Z tohto dôvodu je pre niektorých rodičov a deti v rokoch dospievania problémom spolu vychádzať. Rodičia sa často inštinktívne snažia tento prechod pribrzdiť, zatiaľ čo dospievajúci ho chcú urýchliť.

⁵ Dospievajúci, ktorý je rebelom, sa obracia chrbtom k rodičovským hodnotám. Pamätajte však, že niekoľko skutkov neposlušnosti ešte nerobí z človeka rebela. A pokiaľ ide o duchovné záležitosti, niektoré deti možno spočiatku prejavujú len malý alebo nijaký záujem o biblickú pravdu, ale pritom nemusia byť rebelmi. Ako rodič sa neunáhli v tom, že by si svoje dieťa zaradil do nejakej kategórie.

⁶ Je pre všetkých mladých ľudí v rokoch dospievania príznačné, že sa búria proti rodičovskej autorite? Nie, určite nie. Doklady, ako sa zdá, ukazujú, že len u menšiny dospievajúcich sa prejavuje vážne rebelantstvo. Čo však s dieťaťom, ktoré sa tvrdošijne a sústavne búri? Čo by mohlo takú vzburu vyprovokovať?

7. Ako môže satanské prostredie ovplyvniť dieťa, aby sa búrilo?

⁷ Jednou z hlavných príčin rebelantstva je satanské prostredie sveta. „Celý svet leží v moci toho zlého.“ ​(1. Jána 5:19) Svet v Satanovej moci si vypestoval škodlivú kultúru, s ktorou musia kresťania bojovať. (Ján 17:15) Veľká časť tejto kultúry je dnes  vulgárnejšia, nebezpečnejšia a plná horších vplyvov než v minulosti. (2. Timotejovi 3:1–5, 13) Ak rodičia neučia, nevarujú a neochraňujú svoje deti, mladí môžu ľahko podľahnúť ,duchu, ktorý teraz pôsobí v synoch neposlušnosti‘. (Efezanom 2:2) S tým je spojený tlak vrstovníkov. Biblia hovorí: „Kto sa stýka s hlupákmi, zle pochodí.“ ​(Príslovia 13:20) Tak aj ten, kto vyhľadáva spoločnosť ľudí nasiaknutých duchom tohto sveta, bude pravdepodobne týmto duchom ovplyvnený. Ak majú mladí pochopiť, že poslúchanie zbožných zásad je základom toho najlepšieho spôsobu života, vyžaduje si to sústavnú pomoc. — Izaiáš 48:17, 18.

8. Aké činitele by mohli viesť k vzbure dieťaťa?

⁸ Ďalšou príčinou vzbury môže byť atmosféra v rodine. Ak je napríklad jeden rodič alkoholik, zneužíva drogy alebo je násilnícky k druhému rodičovi, dospievajúci si môže vytvoriť prevrátený názor na život. Aj v relatívne pokojných domácnostiach môže prepuknúť rebelantstvo, keď dieťa cíti, že rodičia oň nemajú záujem. Avšak vzbura dospievajúcich nie je vždy spôsobovaná vonkajšími vplyvmi. Niektoré deti sa obracajú chrbtom k rodičovským hodnotám napriek tomu, že majú rodičov, ktorí uplatňujú zbožné zásady a ktorí ich do veľkej miery chránia pred okolitým svetom. Prečo? Možno pre ďalší koreň našich problémov — pre ľudskú nedokonalosť. Pavol napísal: „Pre jedného človeka [Adama] prišiel na svet hriech a pre hriech smrť, a tak sa smrť rozšírila na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili.“ ​(Rimanom 5:12) Adam bol sebeckým rebelom a svojmu potomstvu zanechal zlé dedičstvo. Niektorí mladí sa jednoducho rozhodli vzbúriť sa, tak ako ich praotec.

9. Aké extrémy vo výchove detí by mohli vyprovokovať dieťa k vzbure?

⁹ Ďalšia vec, ktorá vedie k vzbure dospievajúcich, je nevyrovnaný názor rodičov na výchovu dieťaťa. (Kolosanom 3:21) Niektorí svedomití rodičia prísne obmedzujú a disciplinujú svoje deti. Ďalší sú povoľní a neurčujú žiadne smernice, ktoré by chránili ich neskúsené dospievajúce deti. Nie vždy je ľahké nájsť rovnováhu medzi týmito dvoma extrémami. A každé dieťa má iné potreby. Jedno možno potrebuje väčší dohľad než druhé. V Biblii sú uvedené dva príklady, z ktorých môžeme vidieť nebezpečenstvá extrémov v obmedzovaní i v povoľnosti.

10. Prečo bol Éli zlým rodičom, hoci bol pravdepodobne verným veľkňazom?

¹⁰ Veľkňaz Éli v starovekom Izraeli bol otcom. Slúžil 40 rokov, takže bol nepochybne dobre oboznámený s Božím Zákonom. Éli si pravdepodobne celkom verne spĺňal svoje bežné kňazské povinnosti a možno aj dôkladne poučoval o Božom Zákone svojich synov Chofniho a Pinchasa. Éli bol však k svojim synom príliš zhovievavý. Chofni a Pinchas slúžili ako úradujúci kňazi, ale boli to „naničhodníci“, ktorí sa zaujímali len o uspokojenie svojich chúťok a nemravných túžob. No keď sa na svätom mieste dopúšťali hanebných skutkov, Éli nemal odvahu zbaviť ich úradu. Iba ich chabo napomenul. Éli svojou povoľnosťou ctil svojich synov viac ako Boha. Výsledkom toho bolo, že sa jeho synovia vzbúrili proti Jehovovmu čistému uctievaniu a celý Éliho dom postihlo nešťastie. — 1. Samuelova 2:12–17, 22–25, 29; 3:13, 14; 4:11–22.

11. Čo sa môžu rodičia naučiť z negatívneho príkladu Éliho?

 ¹¹ Keď došlo k týmto udalostiam, Éliho deti boli už dospelé. Tento príbeh však podčiarkuje nebezpečenstvo nedostatočného vedenia k disciplíne. (Porovnaj Príslovia 29:21.) Niektorí rodičia si môžu zamieňať lásku s povoľnosťou, a preto neurčujú deťom jasné, dôsledné a rozumné pravidlá a netrvajú na ich dodržiavaní. Zanedbávajú zodpovednosť viesť deti s láskou k disciplíne, a to aj vtedy, keď sú porušené božské zásady. Pri takej povoľnosti sa nakoniec môže stať, že deti nebudú venovať pozornosť ani autorite rodičov, ani nijakej inej autorite. — Porovnaj Kazateľa 8:11.

12. Akú chybu urobil Rechoboám pri uplatňovaní autority?

¹² Rechoboám znázorňuje ďalší extrém v uplatňovaní autority. Bol to posledný kráľ zjednoteného izraelského kráľovstva, ale nebol dobrým kráľom. Rechoboám zdedil krajinu, ktorej ľud bol nespokojný, pretože jeho otec Šalamún naň naložil bremená. Prejavil Rechoboám porozumenie? Nie. Keď ho jedna delegácia žiadala, aby zrušil niektoré utláčajúce opatrenia, neposlúchol zrelú radu svojich starších radcov a prikázal, aby sa jarmo ľudu stalo ešte ťažším. Jeho bezohľadnosť vyprovokovala vzburu desiatich severných kmeňov a kráľovstvo bolo roztrhnuté na dve časti. — 1. Kráľov 12:1–21; 2. Paralipomenon 10:19.

13. Ako sa rodičia môžu vyhnúť chybe, ktorú urobil Rechoboám?

¹³ Rodičia môžu z biblickej správy o Rechoboámovi získať niektoré dôležité poučenia. Mali by ,hľadať Jehovu‘ v modlitbe a preskúmať svoje metódy výchovy detí vo svetle biblických zásad. (Žalm 105:4) „Samotný útlak môže spôsobiť, že múdry koná pomätene,“ hovorí Kazateľ 7:7. Dobre premyslené hranice  dávajú dospievajúcim priestor na rast a zároveň ich chránia pred škodou. Ale deti by nemali žiť v atmosfére, ktorá je taká prísna a zvierajúca, že by im zabraňovala rozvinúť si v rozumnej miere samostatnosť a sebadôveru. Keď sa rodičia usilujú o rovnováhu medzi dostatočnou voľnosťou a pevnými hranicami, ktoré sú jasne vyznačené, dospievajúci väčšinou nebudú mať taký sklon k vzbure.

14, 15. Ako by sa mali rodičia pozerať na vývoj svojho dieťaťa?

¹⁴ Hoci rodičia sa tešia, keď vidia, že ich dieťa po telesnej stránke prechádza z detstva do dospelosti, môžu sa cítiť znepokojení, keď sa postoj ich dospievajúceho dieťaťa začína meniť od závislosti k primeranej samostatnosti. Nebuďte prekvapení, ak je v tomto prechodnom období vaše dospievajúce dieťa občas tvrdohlavé alebo neochotné spolupracovať. Majte na mysli, že cieľom kresťanských rodičov by  malo byť vychovať zrelého, stabilného a zodpovedného kresťana. — Porovnaj 1. Korinťanom 13:11; Efezanom 4:13, 14.

¹⁵ Hoci to môže byť veľmi ťažké, rodičia by sa mali zbaviť zvyku negatívne reagovať na každú žiadosť dospievajúceho dieťaťa o väčšiu nezávislosť. Dieťa potrebuje určitým zdravým spôsobom rásť ako osobnosť. Veď niektorí dospievajúci si začínajú už v pomerne mladom veku vytvárať celkom zrelý postoj k životu. Biblia napríklad hovorí o mladom kráľovi Joziášovi: „Ešte kým bol chlapcom [asi pätnásťročným], začal hľadať Boha svojho predka Dávida.“ Tento pozoruhodný dospievajúci bol očividne zodpovedným človekom. — 2. Paralipomenon 34:1–3.

16. Čo by si mali deti uvedomovať, keď dostávajú väčšiu zodpovednosť?

 ¹⁶ Sloboda však so sebou prináša zodpovednosť. Preto nechajte svoje dieťa, z ktorého sa formuje dospelý človek, okúsiť následky niektorých jeho rozhodnutí a činov. Zásada „čokoľvek človek rozsieva, to bude aj žať“ sa vzťahuje na dospievajúcich rovnako ako na dospelých. (Galaťanom 6:7) Deti nemožno chrániť naveky. Čo však v prípade, keď tvoje dieťa chce robiť niečo, čo je celkom neprijateľné? Ako zodpovedný rodič musíš povedať „nie“. Zrejme vysvetlíš aj dôvody, no nič by nemalo zmeniť tvoje nie na áno. (Porovnaj Matúša 5:37.) Snaž sa však povedať svoje „nie“ pokojným a rozumným spôsobom, lebo „odpoveď, keď je mierna, odvracia zúrivý hnev“. — Príslovia 15:1.

17. Čo patrí medzi potreby dospievajúceho, ktoré by mal rodič uspokojovať?

¹⁷ Mladí ľudia potrebujú pocit bezpečia vo forme dôsledného vedenia k disciplíne, hoci nie vždy ochotne súhlasia s obmedzeniami a pravidlami. Je frustrujúce, ak sa pravidlá často menia podľa toho, ako sa rodič momentálne cíti. Okrem toho, ak dospievajúci dostávajú potrebné povzbudenie a pomoc, keď sa snažia prekonávať ostýchavosť alebo nedostatočnú sebadôveru, pravdepodobne z nich vyrastú vyrovnanejší ľudia. Dospievajúci si tiež cenia, keď im rodičia prejavujú zaslúženú dôveru. — Porovnaj Izaiáša 35:3, 4; Lukáša 16:10; 19:17.

18. Aké povzbudzujúce skutočnosti platia o dospievajúcich?

¹⁸ Rodičom môže byť útechou vedomie, že keď je v domácnosti pokoj, stabilita a láska, deťom sa obyčajne dobre darí. (Efezanom 4:31, 32; Jakub 3:17, 18) No mnohí mladí sa povzniesli nad zlé prostredie  doma, a hoci pochádzajú z rodín poznačených alkoholizmom, násilím alebo nejakým iným škodlivým vplyvom, vyrástli na vynikajúcich dospelých. Ak teda vytvárate domov, kde sa vaše dospievajúce deti cítia bezpečne a vedia, že sa im dostane lásky, náklonnosti a pozornosti — aj keď je takáto podpora sprevádzaná rozumnými obmedzeniami a disciplinovaním v súlade s biblickými zásadami — veľmi pravdepodobne z nich vyrastú dospelí, na ktorých budete hrdí. — Porovnaj Príslovia 27:11.

19. Hoci by rodičia mali vychovávať chlapca podľa cesty, ktorou by mal ísť, akú zodpovednosť má dieťa?

¹⁹ Dobrá rodičovská výchova môže urobiť veľa. Príslovia 22:6 hovoria: „Vychovávaj chlapca podľa cesty, ktorá je pre neho; aj keď zostarne, neodbočí z nej.“ Ako je to však s deťmi, ktoré majú vážne problémy napriek tomu, že majú dobrých rodičov? Je vôbec niečo také možné? Áno. Slová tohto príslovia treba chápať vo svetle ďalších veršov, ktoré zdôrazňujú zodpovednosť dieťaťa „počúvať“ a poslúchať rodičov. (Príslovia 1:8) Ak má byť v rodine harmónia, rodič i dieťa musia spolupracovať pri uplatňovaní biblických zásad. Ak rodičia a deti nespolupracujú, vzniknú ťažkosti.

20. Aký by bol múdry postup rodičov, keď dieťa urobí chybu z bezmyšlienkovitosti?

²⁰ Ako by mali rodičia reagovať, keď dospievajúci urobí chybu a dostane sa do ťažkostí? Najmä vtedy potrebuje mladý človek pomoc. Ak rodičia pamätajú na to, že majú do činenia s neskúseným mladým, ľahšie odolajú sklonu zareagovať prehnane. Pavol radil zrelým ľuďom v zbore: „Aj keď človek urobí dajaký chybný krok, skôr ako si to uvedomí, usilujte  sa vy, čo ste duchovne spôsobilí, obnoviť takého človeka v duchu miernosti.“ ​(Galaťanom 6:1) Rodičia môžu zachovať rovnaký postup v prípade mladého človeka, ktorý sa dopustil chyby z bezmyšlienkovitosti. Hoci mu rodičia jasne vysvetlia, prečo konal nesprávne a ako sa môže vyhnúť opakovaniu chyby, mali by jasne ukázať, že to, čo je zlé, je nesprávne počínanie, nie sám mladý človek. — Porovnaj Júdu 22, 23.

21. Ako by mali podľa príkladu kresťanského zboru zareagovať rodičia, keď sa ich deti dopustia vážneho hriechu?

²¹ Čo ak je priestupok mladého človeka veľmi vážny? V takom prípade dieťa potrebuje mimoriadnu pomoc a obratné vedenie. Keď sa člen zboru dopustí vážneho hriechu, je povzbudený, aby robil pokánie a požiadal starších o pomoc. (Jakub 5:14–16) Keď robí pokánie, starší s ním spolupracujú, aby mu pomohli prinavrátiť duchovné zdravie. Zodpovednosť za pomoc dospievajúcemu, ktorý sa dopustil chyby, nesú v rodine rodičia, hoci bude možno potrebné, aby túto záležitosť rozobrali so staršími. Rozhodne by sa nemali pokúšať zatajiť pred radou starších akékoľvek vážne hriechy, ktorých sa dopustilo ich dieťa.

22. Aký postoj podobný Jehovovmu si budú chcieť zachovať rodičia, ak sa ich dieťa dopustí vážnej chyby?

²² Vážny problém týkajúci sa vlastných detí je veľmi vyčerpávajúci. Citovo rozrušení rodičia majú možno sklon s hnevom sa vyhrážať spurnému dieťaťu; ale to by ho mohlo iba rozhorčiť. Majte na mysli, že budúcnosť tohto mladého človeka možno závisí od toho, ako s ním budete zaobchádzať v tomto kritickom čase. Pamätajte tiež na to, že keď sa Jehovov ľud odchýlil od toho, čo bolo správne, Jehova  bol pripravený odpustiť — keby len robili pokánie. Vypočujte si jeho láskyplné slová: „‚Poďte a napravme veci medzi nami,‘ hovorí Jehova. ,I keby sa vaše hriechy ukázali ako šarlát, budú vybielené ako sneh; i keby boli červené ako karmínová látka, stanú sa ako vlna.‘“ ​(Izaiáš 1:18) Aký vynikajúci príklad pre rodičov!

23. Ako by si mali rodičia počínať a čomu by sa mali vyhýbať, ak sa ich dieťa dopustilo vážneho hriechu?

²³ Snažte sa teda povzbudzovať svojvoľné dieťa, aby zmenilo svoj spôsob počínania. Hľadajte zdravé rady u skúsených rodičov a zborových starších. (Príslovia 11:14) Snažte sa nekonať impulzívne a nehovoriť ani nerobiť to, čo by dieťaťu sťažovalo návrat k vám. Vyhýbajte sa neovládanému hnevu a horkosti. (Kolosanom 3:8) Nevzdávajte sa rýchlo. (1. Korinťanom 13:4, 7) Hoci nenávidíte zlo, nestaňte sa tvrdými a nezatrpknite voči svojmu dieťaťu. A čo je najdôležitejšie, rodičia by sa mali snažiť dávať dobrý príklad a zachovať si silnú vieru v Boha.

24. Aká smutná situácia niekedy vzniká v kresťanskej rodine a ako by mal rodič reagovať?

²⁴ V niektorých prípadoch vyjde jasne najavo, že mladý človek sa jednoznačne rozhodol rebelovať a úplne zavrhuje kresťanské hodnoty. Vtedy by sa mala vaša pozornosť preorientovať na podporu alebo obnovu rodinného života zostávajúcich členov rodiny. Buďte opatrní, aby ste celú svoju energiu nesústredili na rebela, takže by ste zanedbávali ostatné deti. Namiesto toho, aby ste sa pred ďalšími členmi rodiny pokúšali zakryť tieto starosti, vo vhodnej miere a upokojujúcim spôsobom sa o tom s nimi porozprávajte. — Porovnaj Príslovia 20:18.

25. a) Ako možno musia rodičia postupovať podľa vzoru kresťanského zboru, ak sa dieťa stane zarytým rebelom? b) Čo by mali mať rodičia na pamäti, ak sa jedno z ich detí búri?

 ²⁵ Apoštol Ján povedal o jednom človeku, ktorý sa stal nenapraviteľným rebelom v zbore: „Nikdy ho neprijímajte do svojho domu, ani ho nezdravte.“ ​(2. Jána 10) Rodičia budú možno považovať za potrebné zaujať podobný postoj voči svojmu vlastnému dieťaťu, ak je už plnoleté a stane sa zarytým rebelom. Hoci tento krok môže byť veľmi ťažký a bolestivý, niekedy je nevyhnutný v záujme ochrany zostávajúcich členov rodiny. Vaša domácnosť potrebuje vašu ochranu a stály dohľad. Preto stále dbajte na jasne definované, no rozumné hranice správania. Komunikujte s ostatnými deťmi. Zaujímajte sa o to, ako sa im darí v škole a v zbore. Dajte najavo aj to, že hoci neschvaľujete počínanie spurného dieťaťa, nemáte voči nemu nenávisť. Odsudzujte zlé počínanie, nie dieťa. Keď dvaja Jakobovi synovia svojím krutým skutkom spôsobili, že ich rodina sa stala predmetom odsúdenia, Jakob preklínal ich násilnícky hnev, nie synov samých. — 1. Mojžišova 34:1–31; 49:5–7.

26. Z čoho môžu svedomití rodičia čerpať útechu, ak jedno z ich detí rebeluje?

²⁶ Možno sa cítite zodpovední za to, čo sa stalo vo vašej rodine. Ale ak ste úprimne robili všetko, čo ste mohli, a držali ste sa Jehovových rád, nakoľko ste len mohli, nie je potrebné, aby ste sami seba nerozumne kritizovali. Nech vám je útechou skutočnosť, že nikto nemôže byť dokonalým rodičom, ale vy ste sa svedomito snažili byť dobrými rodičmi. (Porovnaj Skutky 20:26.) Mať v rodine zatvrdilého rebela je srdcervúce, ale ak by sa vám to stalo, buďte si  istí, že Boh vám rozumie a že nikdy neopustí svojich oddaných služobníkov. (Žalm 27:10) Preto buďte rozhodnutí zachovať váš domov bezpečným duchovným prístavom pre všetky ostatné deti.

27. V čo môžu vždy dúfať rodičia spurného dieťaťa, keď pamätáme na podobenstvo o márnotratnom synovi?

²⁷ Okrem toho, nikdy by ste sa nemali vzdať nádeje. Vaše skoršie snahy o správnu výchovu možno nakoniec zasiahnu srdce zablúdeného dieťaťa a privedú ho opäť k rozumu. (Kazateľ 11:6) Viacero kresťanských rodín má rovnakú skúsenosť ako vy a niektorí zažili, ako sa ich svojvoľné deti vrátili, tak ako to zažil otec z Ježišovho podobenstva o márnotratnom synovi. (Lukáš 15:11–32) To isté môžete zažiť i vy.