1, 2. Ako sa Satan snažil tragédiou a chorobou zlomiť Jóbovu rýdzosť?

JÓBA možno určite započítať medzi tých, ktorí sa tešili zo šťastného rodinného života. Biblia ho nazýva „najväčším zo všetkých Orientálcov“. Mal sedem synov a tri dcéry, spolu desať detí. Mal aj prostriedky na to, aby sa dobre postaral o svoju rodinu. A čo je najdôležitejšie, ujímal sa vedenia v duchovnej činnosti a zaujímal sa o postavenie svojich detí pred Jehovom. Výsledkom toho všetkého boli silné rodinné putá a šťastná rodina. — Jób 1:1–5.

² Jóbova situácia neunikla pozornosti Satana, najväčšieho nepriateľa Jehovu Boha. Satan, ktorý neprestajne vyhľadáva spôsoby, ako zlomiť rýdzosť Božích služobníkov, napadol Jóba a zničil mu šťastnú rodinu. Potom „udrel Jóba zhubnými vredmi od podošvy jeho nohy až po temeno jeho hlavy“. Satan dúfal, že tragédiou a chorobou zlomí Jóbovu rýdzosť. — Jób 2:6, 7.

3. Aké boli príznaky Jóbovej choroby?

³ Biblia neuvádza lekársky názov Jóbovej choroby. Hovorí však o príznakoch. Telo mal pokryté larvami a na koži sa mu urobili hnisajúce chrasty. Jeho dych bol odporný a telo mu zapáchalo. Mučili ho bolesti. (Jób 7:5; 19:17; 30:17, 30) Jób v krutých mukách sedel v popole a škrabal  sa hlineným črepom. (Jób 2:8) Naozaj žalostný pohľad!

4. Čo sa z času na čas stáva v každej rodine?

⁴ Ako by si reagoval, keby si bol postihnutý takou vážnou chorobou? Dnes Satan neudiera Božích služobníkov chorobou ako Jóba. No vzhľadom na ľudskú nedokonalosť, stresy každodenného života a zhoršujúce sa životné prostredie, v ktorom žijeme, sa dá očakávať, že z času na čas niekto v rodine ochorie. Napriek tomu, že možno robíme preventívne opatrenia, všetci podliehame chorobám, hoci len málokto bude trpieť tak ako Jób. Keď našu domácnosť postihne choroba, môže to byť naozaj ťažká situácia. Pozrime sa preto, ako nám Biblia pomáha vyrovnávať sa s týmto všadeprítomným nepriateľom ľudstva. — Kazateľ 9:11; 2. Timotejovi 3:16.

5. Ako obvykle reagujú členovia rodiny v prípade krátkodobej choroby?

⁵ Narušenie normálneho spôsobu života, bez ohľadu na príčinu, je vždy náročné, no zvlášť to platí vtedy, keď je narušenie spôsobené zdĺhavou chorobou. Už i krátkodobá choroba si vyžaduje zmeny, ústupky a obete. Zdraví členovia rodiny musia byť možno potichu, aby si chorý mohol odpočinúť. Možno sa musia zriecť určitých činností. No vo väčšine rodín už aj malé deti pociťujú súcit s chorým súrodencom či rodičom, hoci im možno občas treba pripomenúť, aby boli ohľaduplné. (Kolosanom 3:12) V prípade krátkodobej choroby je rodina obyčajne pripravená urobiť to, čo je potrebné. Okrem toho, každý člen rodiny  dúfa, že keby ochorel, budú mu ostatní prejavovať podobnú ohľaduplnosť. — Matúš 7:12.

6. Aké reakcie možno občas vidieť, keď je člen rodiny postihnutý vážnou, dlhotrvajúcou chorobou?

⁶ Ale čo ak je choroba veľmi vážna a narušenie bežného rytmu je drastické a dlhodobé? Napríklad, čo ak niekto v rodine následkom mŕtvice ochrnie alebo je následkom Alzheimerovej choroby neschopný postarať sa o seba, alebo je oslabený nejakou inou chorobou? Alebo čo ak je niekto z rodiny postihnutý duševnou chorobou, ako je schizofrénia? Prvou reakciou je obvykle žiaľ — smútok nad tým, že milovaný človek tak trpí. Ale po žiali môžu nasledovať aj iné reakcie. Keď členovia rodiny zistia, že choroba jedného človeka veľmi vplýva na ich život a ich sloboda je obmedzená, môžu sa stať namrzenými. Môžu sa pýtať: „Prečo sa to muselo stať práve mne?“

7. Ako reagovala Jóbova manželka na jeho chorobu a na čo zjavne zabudla?

⁷ Niečo podobné sa zrejme dialo aj v mysli Jóbovej manželky. Pamätajme na to, že už zažila stratu svojich detí. Keď sa odvíjali tie tragické udalosti, nepochybne cítila stále väčšie rozrušenie. Napokon,  keď videla, že jej kedysi aktívny manžel plný životnej energie je postihnutý bolestivou, odpornou chorobou, zrejme stratila zo zreteľa životne dôležitý činiteľ, ktorý zatieňoval všetky tie tragédie — vzťah, ktorý mala ona a jej manžel k Bohu. Biblia hovorí: „Napokon mu [jeho] žena povedala: ,Ešte sa držíš pevne svojej rýdzosti? Prekľaj Boha, a zomri!‘“ — Jób 2:9.

8. Aký biblický text pomôže ostatným členom rodiny zachovať si správny postoj, keď je niekto v rodine veľmi chorý?

⁸ Mnohí cítia sklamanie, či dokonca hnev, keď sa ich život vplyvom choroby niekoho iného radikálne zmení. No kresťan, ktorý o tejto situácii uvažuje, by si nakoniec mal uvedomiť, že mu to dáva príležitosť ukázať pravosť jeho lásky. Pravá láska „je zhovievavá a láskavá... [a] nevyhľadáva svoje vlastné záujmy... Všetko znáša, všetkému verí, vo všetko dúfa, vo všetkom vytrváva.“ ​(1. Korinťanom 13:4–7) Nedovoľme, aby nás negatívne pocity premohli, ale čo najviac sa snažme udržať takéto pocity pod kontrolou. — Príslovia 3:21.

9. Aké uistenie môže duchovne a emocionálne pomôcť rodine, v ktorej je niekto vážne chorý?

⁹ Čo možno urobiť na ochranu duchovného a citového blaha rodiny, keď je jeden z jej členov vážne chorý? Samozrejme, každá choroba si vyžaduje osobitnú starostlivosť a liečbu a nebolo by vhodné, aby sme v tejto publikácii odporúčali nejaké lekárske alebo domáce postupy. Avšak v duchovnom zmysle Jehova „dvíha všetkých, ktorí sú zohnutí“. (Žalm 145:14) Kráľ Dávid napísal: „Šťastný je každý, kto si počína ohľaduplne voči poníženému; v deň nešťastia mu Jehova zaobstará únik. Sám  Jehova ho bude chrániť a zachová ho nažive... Sám Jehova ho bude podporovať na lôžku v jeho chorobe.“ ​(Žalm 41:1–3) Jehova zachová svojich služobníkov duchovne nažive, aj keď sú po citovej stránke skúšaní nad svoje sily. (2. Korinťanom 4:7) Mnohí členovia rodín, ktorých domácnosť postihla vážna choroba, opakovali slová žalmistu: „Bol som veľmi strápený. Ó, Jehova, zachovaj ma nažive podľa svojho slova.“ — Žalm 119:107.

10, 11. a) Čo je životne dôležité, ak sa má rodina úspešne vyrovnať s chorobou? b) Ako sa jedna žena vyrovnala s chorobou svojho manžela?

¹⁰ „Duch muža sa dokáže vyrovnať so svojím ochorením,“ hovorí biblické príslovie, „ale kto môže uniesť skrúšeného ducha?“ ​(Príslovia 18:14) Trauma môže sužovať ducha rodiny rovnako ako ,ducha muža‘. No „pokojné srdce je životom celému telu“. (Príslovia 14:30) To, či sa rodina vyrovnáva s vážnou chorobou úspešne, alebo nie, závisí do veľkej miery od postoja čiže od ducha jej členov. — Porovnaj Príslovia 17:22.

¹¹ Jedna kresťanská žena sa musela pozerať na svojho manžela, ktorý dostal mŕtvicu len šesť rokov po tom, ako sa zobrali. „Choroba veľmi postihla manželovu reč a takmer sa s ním nedalo dohovoriť,“ spomínala. „Psychicky bolo naozaj veľmi náročné pokúšať sa rozumieť tomu, čo sa snažil povedať.“ Predstavte si aj tie muky a frustráciu, ktoré musel prežívať manžel. Čo urobila táto dvojica? Hoci bývali ďaleko od kresťanského zboru, sestra robila, čo mohla, aby zostala duchovne silná a držala krok so všetkými najnovšími informáciami  od organizácie, ako aj s nepretržitým prísunom duchovného pokrmu v časopisoch Strážna veža a Prebuďte sa! To jej dalo duchovnú silu starať sa o jej drahého manžela až do jeho smrti o štyri roky neskôr.

12. Ako sa niekedy zachová chorý človek, ako to vidno z prípadu Jóba?

¹² V Jóbovom prípade to bol on, postihnutý, kto zostal silný. „Máme prijímať od pravého Boha len to, čo je dobré, a neprijímať aj to, čo je zlé?“ opýtal sa svojej manželky. (Jób 2:10) Nie div, že učeník Jakub neskôr uviedol Jóba ako vynikajúci príklad trpezlivosti a vytrvalosti! V Jakubovi 5:11 čítame: „Počuli ste o Jóbovej vytrvalosti a videli ste, aký výsledok spôsobil Jehova, že Jehova je veľmi nežný v náklonnosti a milosrdný.“ Odvážny postoj chorého člena rodiny aj dnes už v mnohých prípadoch pomohol iným v domácnosti, aby zostali pozitívni.

13. Prečo by sa rodina, v ktorej sa vyskytla vážna choroba, nemala porovnávať s inými?

¹³ Väčšina tých, ktorí sa museli vyrovnávať s chorobou v rodine, priznáva, že spočiatku nie je neobvyklé, keď sa členovia rodiny ťažko zmierujú s touto skutočnosťou. Poukazujú aj na to, že mimoriadne dôležité je, ako sa človek na situáciu pozerá. Zmeny a úpravy v živote domácnosti môžu byť na začiatku ťažké. Ale ak sa človek skutočne snaží, dokáže sa prispôsobiť novej situácii. Pritom je dôležité neporovnávať svoje okolnosti s okolnosťami druhých, ktorí nemajú v rodine chorého človeka, a nemyslieť si, že majú ľahší život a že ,to proste nie je fér!‘ Nikto v skutočnosti nevie, aké  bremená musia niesť druhí. Všetci kresťania nachádzajú útechu v Ježišových slovách: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa lopotíte a ste preťažení, a ja vás občerstvím.“ — Matúš 11:28.

14. Ako sa dá určiť správne poradie hodnôt?

¹⁴ Keď rodina bojuje s vážnou chorobou, urobí dobre, ak bude pamätať na inšpirované slová: „V množstve radcov je uskutočnenie.“ ​(Príslovia 15:22) Mohli by sa členovia rodiny zísť a porozprávať sa o situácii, ktorú spôsobila choroba? Určite by bolo vhodné urobiť to s modlitbou a hľadať vedenie v Božom Slove. (Žalm 25:4) O čom by sa malo uvažovať pri takom rozhovore? Treba urobiť rozhodnutia v otázke liečby, financií i rodiny. Kto bude poskytovať bezprostrednú opateru? Ako môže rodina spolupracovať na podpore takej opatery? Ako tieto opatrenia ovplyvnia každého člena rodiny? Ako bude postarané o duchovné a iné potreby toho, kto poskytuje bezprostrednú opateru?

15. Akú podporu dáva Jehova rodinám, v ktorých niekto vážne ochorel?

¹⁵ Úprimné modlitby o Jehovovo vedenie, rozjímanie o jeho Slove a odvaha kráčať cestou, ktorú vyznačuje Biblia, často vedie k požehnaniam presahujúcim naše očakávania. Choroba, ktorou trpí niekto v rodine, zrejme vždy neustúpi. Ale spoliehanie sa na Jehovu vedie vždy k tomu najlepšiemu výsledku v každej situácii. (Žalm 55:22) Žalmista napísal: „Tvoja milujúca láskavosť, ó, Jehova, ma podporovala. Keď mi vo vnútri pribudlo mojich znepokojujúcich myšlienok, tvoje prejavy útechy  poláskali moju dušu.“ — Žalm 94:18, 19; pozri aj Žalm 63:6–8.

16, 17. Na aké skutočnosti možno poukázať malým deťom v rozhovore o chorom súrodencovi?

¹⁶ Vážna choroba môže byť problémom aj pre deti v rodine. Je dôležité, aby rodičia pomáhali deťom pochopiť, aké potreby tým vznikli a ako môžu pomôcť. Ak ten, kto ochorel, je dieťa, jeho súrodencom treba pomôcť pochopiť, že mimoriadna pozornosť a starostlivosť, ktorá sa venuje chorému, neznamená, že ostatné deti sú milované menej. Rodičia by nemali dovoliť, aby medzi deťmi vznikla nejaká namrzenosť alebo rivalita, ale môžu pomôcť ostatným deťom vytvoriť si medzi sebou užšie puto a mať úprimnú náklonnosť, keď sa spoločne snažia zvládnuť situáciu spôsobenú chorobou.

¹⁷ Malé deti obyčajne zareagujú skôr vtedy, keď rodičia pôsobia na ich city, než keď dostávajú zdĺhavé alebo komplikované vysvetlenia o zdravotnom stave chorého. Preto by mali mať nejakú predstavu o tom, čo sa deje s chorým členom rodiny. Ak zdravé deti vidia, že chorému bráni jeho choroba robiť mnoho vecí, ktoré ony samy považujú za samozrejmé, pravdepodobne budú prejavovať väčšiu „bratskú lásku“ a budú pociťovať nežný súcit. — 1. Petra 3:8.

18. Ako možno pomôcť starším deťom pochopiť problémy spôsobené chorobou a ako im to môže byť na úžitok?

¹⁸ Starším deťom treba pomôcť uvedomiť si, že vznikla ťažká situácia a že si to od každého v rodine vyžaduje obete. Keďže rodičia musia hradiť  výdavky za liečbu, zrejme nebude možné, aby ostatným deťom dávali všetko to, čo by chceli. Budú sa na to deti pozerať s namrzenosťou a budú sa cítiť ochudobnené? Alebo pochopia situáciu a budú ochotné priniesť potrebné obete? Veľa závisí od spôsobu, akým sa o záležitosti hovorí, a od ducha, ktorý sa v rodine pestuje. Áno, choroba niektorého člena rodiny pomohla už mnohým rodinám vychovať deti tak, aby sa držali Pavlovej rady: „Nerobte nič zo svárlivosti alebo zo sebectva, ale s pokorou mysle považujte ostatných za vyšších od seba, a nehľaďte s osobným záujmom iba na svoje veci, ale s osobným záujmom aj na veci ostatných.“ — Filipanom 2:3, 4.

19, 20. a) Akú zodpovednosť nesú hlavy rodín, keď je niekto v rodine chorý? b) Hoci Biblia nie je lekárskou učebnicou, aké vedenie poskytuje v prípade choroby?

¹⁹ Vyrovnaní kresťania nemajú námietky proti liečebným metódam, pokiaľ nie sú v rozpore s Božím zákonom. Keď niekto z ich rodiny ochorie, veľmi sa snažia pomôcť postihnutému zmierniť jeho utrpenie. Názory odborníkov však môžu byť protichodné a treba ich zvážiť. Okrem toho, v nedávnych rokoch sa objavili nové choroby a poruchy a u mnohých z nich neexistuje všeobecne prijímaný spôsob liečby. Niekedy je ťažké zistiť aj presnú diagnózu. Čo by mal teda kresťan urobiť?

²⁰ Hoci jeden biblický pisateľ bol lekár a apoštol Pavol poradil užitočný liek svojmu priateľovi Timotejovi, Písma sú morálnym a duchovným vodidlom, nie lekárskou učebnicou. (Kolosanom 4:14; 1. Timotejovi 5:23) Takže v otázkach liečebných  metód musia hlavy kresťanských rodín urobiť vlastné vyrovnané rozhodnutie. Možno cítia, že potrebujú počuť názor viacerých odborníkov, nielen jedného. (Porovnaj Príslovia 18:17.) Určite budú chcieť chorému členovi rodiny zabezpečiť najlepšiu možnú pomoc a väčšina ju hľadá u bežných lekárov. Niektorým viac vyhovujú alternatívne liečebné postupy. Aj to je vec osobného rozhodnutia. No kresťania majú i pri riešení zdravotných ťažkostí ,Božie slovo ako lampu svojej nohe a svetlo svojmu chodníku‘. (Žalm 119:105) Stále sa držia smerníc vyznačených v Biblii. (Izaiáš 55:8, 9) Preto neprijímajú metódy určovania diagnózy, ktoré majú nádych špiritizmu, a vyhýbajú sa tým spôsobom liečby, ktoré sú porušením  biblických zásad. — Žalm 36:9; Skutky 15:28, 29; Zjavenie 21:8.

21, 22. Ako uvažovala istá Ázijčanka o jednej biblickej zásade a ako sa rozhodnutie, ktoré urobila, ukázalo v jej situácii ako správne?

²¹ Uvažujme o prípade jednej mladej Ázijčanky. Krátko nato, ako začala spoznávať Bibliu pomocou štúdia s jednou Jehovovou svedkyňou, predčasne porodila dievčatko, ktoré vážilo len jeden a pol kilogramu. Bola veľmi zronená, keď jej lekár povedal, že dieťatko bude silne retardované a nikdy nebude môcť chodiť. Radil jej, aby dala dieťa do ústavu. Jej manžel si v tejto veci nebol istý. Na koho sa obrátiť?

²² Hovorí: „Pamätám si, ako som sa z Biblie dozvedela, že ,synovia sú dedičstvom od Jehovu; plod brucha je odmena‘.“ ​(Žalm 127:3) Rozhodla sa vziať si toto „dedičstvo“ domov a starať sa oň. Spočiatku to bolo ťažké, ale s pomocou kresťanských priateľov v miestnom zbore Jehovových svedkov sa tejto žene darilo situáciu zvládať a poskytovať dieťaťu špeciálnu pomoc, ktorú potrebovalo. O dvanásť rokov neskôr chodilo už dieťa na zhromaždenia do sály Kráľovstva a tešilo sa zo spoločnosti iných detí. Matka hovorí: „Som nesmierne vďačná, že ma biblické zásady podnietili urobiť to, čo je správne. Biblia mi pomohla zachovať si pred Jehovom Bohom čisté svedomie a vyhnúť sa žiaľu, ktorý by som pociťovala do konca života.“

23. Akú útechu dáva Biblia chorým i tým, ktorí sa o chorých starajú?

²³ Choroby nás nebudú trápiť navždy. Prorok Izaiáš poukazoval na čas, keď „nijaký usadlík nepovie:  ,Som chorý.‘“ ​(Izaiáš 33:24) Tento sľub sa splní v rýchlo sa približujúcom novom svete. No dovtedy musíme žiť s chorobami a smrťou. Našťastie, Božie Slovo nám dáva vedenie a pomoc. Základné pravidlá správania, ktoré dáva Biblia, sú trvalé a predstihujú stále sa meniace názory nedokonalých ľudí. Múdry človek preto súhlasí so žalmistom, ktorý napísal: „Jehovov zákon je dokonalý, privádza dušu späť. Jehovova pripomienka je dôveryhodná, robí neskúseného múdrym... Jehovove sudcovské rozhodnutia sú pravé; dokázali sa, že sú celkom spravodlivé... V ich dodržiavaní je veľká odmena.“ — Žalm 19:7, 9, 11.