Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

YI NYƆNGMA KƐ KAKE

Mo Ha Nɛ Tue Mi Jɔmi Nɛ Hi O Weku ɔ Mi

Mo Ha Nɛ Tue Mi Jɔmi Nɛ Hi O Weku ɔ Mi

1. Mɛni ji ní komɛ nɛ ma nyɛ ma gba wekuhi a mi?

 KE WEKU ko ngɛ nɛ suɔmi kɛ tue mi jɔmi ngɛ mi, nɛ weku mi bimɛ ɔmɛ nuɔ a sibi a sisi ɔ, bua jɔmi hiɔ jamɛ a weku ɔ mi. Wa he ye kaa bua jɔmi ngɛ o weku ɔ mi. Se aywilɛho sane ji kaa bua jɔmi be wekuhi fuu a mi. Ní komɛ ha nɛ wekuhi fuu a mi gba. Mɛni he je nɛ e baa jã? Wa ma susu níhi etɛ nɛ haa nɛ wekuhi a mi gbaa a he ngɛ yi nɛ ɔ mi. Ngɛ weku komɛ a mi ɔ, e slo jami nɛ weku mi bimɛ ɔmɛ a ti nɔ tsuaa nɔ ngɛ mi. Ngɛ weku komɛ hu a mi ɔ, eko ɔ, e slo bimɛ ɔmɛ a ti nɔ tsuaa nɔ tsɛ aloo e nyɛ. Nɛ ngɛ weku komɛ hu a mi ɔ, ní tsumi ha nɛ e slo he nɛ weku mi bimɛ ɔmɛ a ti ni komɛ ngɛ. A peeɔ enɛ ɔ ngɛ nya mi ngma aloo he lo nya ní babauu a se dimi he je. Se nɔ́ nɛ ma nyɛ ma gba weku ko mi ɔ, be nyɛe ma gba weku kpa ko mi. Mɛni he je?

2. Jije weku mi bimɛ komɛ hlaa ga womihi ngɛ, se jije a ma nyɛ ma ná ga womi nɛ hi pe kulaa ngɛ?

2 Nɔ́ kake he je nɛ e baa jã ji, e slo bɔ nɛ nɔ tsuaa nɔ weku mi bimɛ susuɔ ngɛ níhi a he ha. Ke weku mi bimɛ bɔɔ mɔde wawɛɛ kaa a maa nu a sibi a sisi ɔ, lɔ ɔ haa nɛ kake peemi hiɔ weku ɔ mi. Nɔ́ enyɔne hu ji he nɛ weku mi bimɛ ɔmɛ náa blɔ tsɔɔmi kɛ jeɔ. Nihi fuu hlaa ga womi kɛ jeɔ nihi nɛ a kɛ mɛ tsuɔ ní, nihi nɛ a kɛ mɛ ngɛ he kake, oposide ngmali, aloo ni kpahi a ngɔ. Ni komɛ hu kaseɔ Mawu Munyu ɔ, nɛ a kɛ e mi ga womi ɔmɛ tsuɔ ní. Kɛ Mawu Munyu ɔ ma plɛ kɛ ye bua mo ha kɛɛ konɛ tue mi jɔmi nɛ hi o weku ɔ mi?​​—2 Timoteo 3:16, 17.

KE E SLO JAMI NƐ O HUNO Ɔ NGƐ MI

3. (a) Mɛni Baiblo ɔ de ngɛ nɔ ko nɛ e ngɛ jami kpa mi nɛ waa kɛ lɛ maa sɛ gba si himi mi ɔ he? (b) Ke o huno ɔ aloo o yo ɔ pi Odasefo no ɔ, mɛni sisi tomi mlaahi kikɛ o kɛ ma nyɛ ma tsu ní?

3 Baiblo ɔ bɔ wɔ kɔkɔ kaa waa kɛ nɔ ko nɛ ngɛ jami kpa mi nɛ ko sɛ gba si himi mi. (5 Mose 7:3, 4; 1 Korinto Bi 7:39) Se eko ɔ, o kɛ o huno ɔ nyɛ sɛ gba si himi mi momo loko o ba kase Baiblo ɔ mi anɔkuale ɔ, se lɛɛ lɛɛ e kase we Baiblo ɔ. Ke e ba jã a, mɛni o maa pee? Ngɛ anɔkuale mi ɔ, lɔ ɔ pui gba si himi kita nɛ nyɛ kã a mi. (1 Korinto Bi 7:10) Baiblo ɔ ma nɔ mi kaa e sɛ nɛ yo nɛ je e huno he. Baiblo ɔ tsɔɔ hu kaa e sa nɛ nɔ kɛ e yo nɛ a dla a kpɛti pɛhi mohu pe nɛ a maa je a sibi a he. (Efeso Bi 5:28-31; Tito 2:4, 5) Se ke o huno ɔ sume kulaa kaa o kɛ níhi nɛ o kase ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ nɛ tsu ní hu nɛɛ? Eko ɔ, e ngmɛ́ mo blɔ nɛ o ya asafo mi kpehi, aloo e sume nɛ o ya nihi a wehi a mi nɛ o ya fiɛɛ ha mɛ. Ke e ba jã a, mɛni o maa pee?

4. Ke yogbayo ko huno kɛ lɛ be jami kake mi ɔ, mɛni yo ɔ maa pee kɛ tsɔɔ kaa e susuɔ e huno ɔ he?

4 Mo bi o he ke, ‘Mɛni he je nɛ ye huno ɔ peeɔ jã a?’ (Abɛ 16:20, 23) Ke e nui nɔ́ nɛ o ngɛ pee ɔ sisi saminya a, eko ɔ, e maa ye tsui ngɛ o he. Aloo eko ɔ, e weku li ngɛ e nya gbae ngɛ kusumi komɛ nɛ mɛɛ a le kaa e he hia se moo lɛɛ o je o he ngɛ mi ɔ a he. Huno ko de ke: “Ke e piɛ imi nɔ kake pɛ ngɛ we mi ɔ, e peeɔ mi kaa ye yo ɔ kua mi.” Nyumu nɛ ɔ susu kaa jami nɛ e yo ɔ ngɛ mi ɔ ha nɛ yo ɔ ná we e he deka. Nyumu ɔ hɛ kɛkɛ nɛ ngɛ jae, se e sume nɛ e ma de. Ke o yɔse nɔ́ ko kaa jã a, e he maa hia nɛ o ma nɔ mi kɛ ha lɛ kaa o suɔ Yehowa, nɛ o suɔ lɛ nɛ ji o huno ɔ hu wawɛɛ nitsɛ. Bɔɔ mɔde nɛ o ná deka kɛ ha o huno ɔ.

5. Ke yogbayo ko ngɛ e he si bae ha e huno nɛ e pi Odasefo no ɔ, mɛni he hu nɛ e sa kaa e susu?

5 Se loko o ma nyɛ ma tsu sane ɔ he ní ngɛ nile mi ɔ, nɔ́ kpa ko ngɛ nɛ e he hia pe kulaa nɛ e sa kaa o pee. Mawu Munyu ɔ wo yigbayihi he wami ke: “Nyɛɛ ba nyɛ he si ha nyɛ hunomɛ, ejakaa nɔ́ nɛ sa nyɛ peemi kaa Nyɔmtsɛ ɔ se nyɛɛli ji nɛ ɔ nɛ.” (Kolose Bi 3:18) Enɛ ɔ he ɔ, Baiblo ɔ bɔ yigbayihi kɔkɔ kaa a ko pee mɛ nitsɛmɛ a tsui nya ní. Ngmami ɔ tsɔɔ hu kaa “nɔ́ nɛ sa nyɛ peemi kaa Nyɔmtsɛ ɔ se nyɛɛli ji enɛ ɔ nɛ.” Lɔ ɔ tsɔɔ kaa ke yogbayo ko ngɛ e he si bae ha e huno ɔ, e sa nɛ e susu e he si nɛ e sa kaa e ba kɛ ha Nyɔmtsɛ ɔ hu he. E sɛ nɛ e ba e he si kɛ ha e huno ɔ nɛ e si Nyɔmtsɛ ɔ.

6. Mɛni sisi tomi mlaahi nɛ e sa kaa yogbayo nɛ e ji Kristofo no ɔ nɛ kai?

6 Ke Kristofo no ji mo ɔ, e sa nɛ o ya asafo mi kpehi, nɛ o fiɛɛ o hemi kɛ yemi ɔ hu kɛ tsɔɔ nihi. E sa nɛ o pee jã, ejakaa ní nɛ ɔmɛ piɛɛ níhi nɛ anɔkuale jami mi bi peeɔ ɔ a he. (Roma Bi 10:9, 10, 14; Hebri Bi 10:24, 25) Lɛɛ ke adesa ko de mo ke o ko ye mlaa pɔtɛɛ ko nɛ Mawu wo ɔ nɔ ɔ, mɛni o maa pee? Yesu Kristo bɔfo ɔmɛ de ke: “E sa kaa waa bu Mawu mohu tue, se pi nimli.” (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 5:29) Wa ma nyɛ maa da nɔ́ nɛ bɔfo ɔmɛ pee ɔ nɔ kɛ tsu si himihi fuu a he ní. Anɛ o suɔ Yehowa, nɛ o suɔ kaa o maa pee lɛ pɛ e suɔmi nya ní lo? Anɛ o ma nyɛ maa pee jã nɛ o be o huno nɛ o suɔ lɛ nɛ o buu lɛ ɔ nɔ tɔ̃e gblegbleegble lo?​​—Mateo 4:10; 1 Yohane 5:3.

7. Mɛni e sa kaa yogbayo nɛ e ji Kristofo no ɔ nɛ fia e pɛɛ si kaa e maa pee?

7 Yesu tsɔɔ kaa be komɛ ngɛ nɛ jã peemi maa ye. E tsɔɔ kaa nihi maa te si kɛ wo e se nyɛɛli nɛ a yeɔ lɛ anɔkuale ɔ. Enɛ ɔ ma ha nɛ e maa pee e se nyɛɛli ɔmɛ ekomɛ kaa nɔ́ nɛ a kɛ klaate po mɛ kɛ je a weku mi bimɛ kpa amɛ a he. (Mateo 10:34-36) Yo ko nɛ e ngɛ Japan ɔ ná enɛ ɔ mi níhi a si kpami. E huno te si kɛ wo lɛ jeha 11 sɔuu. Nyumu ɔ waa lɛ yi mi, nɛ behi fuu ɔ, e ha we nɛ e hwɔ tsu mi. Se yo ɔ to e tsui si. E huɛmɛ nɛ a ngɛ Kristofohi asafo ɔ mi ɔ ye bua lɛ. E sɔleɔ daa, nɛ munyu nɛ ngɛ 1 Petro 2:20 ɔ woɔ lɛ he wami. Yo ɔ ngɛ nɔ mi mami kaa ke e to e tsui si ɔ, ligbi ko ɔ, e huno ɔ ma nyɛ ma ba piɛɛ e he kɛ sɔmɔ Yehowa. Niinɛ hu ɔ, e huno ɔ pee jã.

8, 9. Mɛni yogbayo ko ma nyɛ maa pee konɛ e huno ɔ nɛ e nyɛ nɛ e ba piɛɛ e he kɛ sɔmɔ Yehowa?

8 Ní kpakpahi fuu ngɛ nɛ o ma nyɛ maa pee nɛ ma ha nɛ o huno ɔ ma tsake e su. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke o huno ɔ bua jɔɛ jami nɛ o ngɛ mi ɔ he ɔ, koo pee nɔ́ ko nɛ e da nɔ kɛ tu jami ɔ he munyu yaya. Ha nɛ we ɔ mi nɛ tsɔ nyaii, nɛ mo nitsɛ hu o he nɛ tsɔ. Be tsuaa be ɔ, moo tu munyuhi nɛ tsɔɔ kaa o suɔ lɛ, nɛ o bua jɔɔ níhi nɛ e peeɔ kɛ haa mo ɔ a he. Mo fĩ e se. Koo tu munyu kɛ si lɛ. Ha nɛ e na kaa o buɔ lɛ kaa lɛ ji o yi. Ke o susu kaa e tɔ̃ o nɔ ɔ, koo pee lɛ nɔ́ ko kɛ to nane mi. (1 Petro 2:21, 23) Mo ná nɛ o le kaa e yi mluku. Enɛ ɔ he ɔ, ke pɛ ba a, moo ba o he si nɛ o sɛ hlami nɛ o kpa lɛ pɛɛ.​​—Efeso Bi 4:26.

9 Koo ngɔ asafo mi kpehi nɛ o yaa a kɛ je o nya nɛ o ha nɛ e ye ní nyɔ mi. Jehanɛ se hu ɔ, o ma nyɛ maa ya fiɛɛmi benɛ o huno ɔ be we mi. Ke o huno ɔ sume kaa o fiɛɛ kɛ ha lɛ ɔ, koo fiɛɛ kɛ ha lɛ. Mohu ɔ, e sa nɛ o bu ga nɛ bɔfo Petro wo nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ tue. E de ke: “Nyɛ yigbayihi hu, nyɛɛ ba nyɛ he si ha nyɛ hunomɛ, bɔ nɛ pee nɛ ke a ti ni komɛ he we Mawu munyu ɔ yi ɔ, nyɛ je mi bami nɛ tsake mɛ. E be hiae kaa a kɛ mɛ nɛ tu munyu po, ejakaa mɛ nitsɛmɛ a maa na kaa nyɛ je mi bami he tsɔ, nɛ nyɛ yeɔ Mawu gbeye.” (1 Petro 3:1, 2) Yigbayihi nɛ a ji Kristofohi bɔɔ mɔde kaa a ma je mumi ɔ yiblii ɔ kpo wawɛɛ ngɛ a si himi mi.​​—Galatia Bi 5:22, 23.

KE E SLO JAMI NƐ O YO Ɔ NGƐ MI

10. Ke Odasefo no ji mo, se o yo ɔ lɛɛ e pi Odasefo no ɔ, kɛ e sa kaa o kɛ lɛ nɛ hi si ha kɛɛ?

10 Nɛ ke huno ɔ ji Odasefo no nɛ yo ɔ pi Odasefo no hu nɛɛ? Baiblo ɔ tsɔɔ nɔ́ nɛ e sa kaa nyumu ɔ hu nɛ pee. E de ke: “Ke nyumu nɛ le Kristo ngɛ yo nɛ lɛɛ e li Kristo, se kɛ̃ ɔ, yo ɔ kplɛɛ kaa e kɛ lɛ maa hi si ɔ, nyumu ɔ ko ngmɛɛ e he.” (1 Korinto Bi 7:12) E wo hunomɛ ga hu ke: “Nyɛɛ suɔ nyɛ yi ɔmɛ, nɛ nyɛ ko wa mɛ yi mi.”​​—Kolose Bi 3:19.

11. Ke Odasefo no ji nɔ ko, se e yo lɛɛ e pi Odasefo no ɔ, kɛ nyumu ɔ ma plɛ nɛ e kɛ nile kɛ níhi a se kɔmi nɛ tsu ní kɛ hyɛ e yo ɔ nɔ kɛɛ?

11 Ke Odasefo no ji mo, se o yo ɔ lɛɛ e pi Odasefo no ɔ, e sa nɛ o je bumi kpo kɛ ha lɛ, konɛ o ko wo e mi mi la. Tsa pi jokuɛ ji lɛ, enɛ ɔ he ɔ, ke o bua jɔɛ e hemi kɛ yemi ɔ he po ɔ, moo ngmɛ lɛ blɔ nɛ e tsu e hemi kɛ yemi ɔ nya ní. Koo hyɛ blɔ kaa kekleekle ligbi nɛ o maa tu o hemi kɛ yemi ɔ he munyu kɛ tsɔɔ lɛ ɔ, e maa ngmɛɛ hemi kɛ yemi nɛ e hɛɛ mi jehahi babauu ji nɛ ɔ he, nɛ e ma ba kplɛɛ o nɔ́ ɔ nɔ. Ko de lɛ ke jami nɛ e kɛ e weku ɔ a bua jɔ he jehahi babauu ɔ ji nɛ ɔ ji lakpa jami, mohu ɔ, moo to o tsui si nɛ o bɔ mɔde kaa o kɛ lɛ ma susu Ngmami ɔ he. Eko ɔ, ke o puɛɔ be fuu ngɛ asafo ɔ mi ní tsumihi a he ɔ, e maa pee lɛ kaa o susuu we e he. E ma nyɛ maa ba kaa nɔ́ he je nɛ e bua jɔɛ Yehowa nɛ o ngɛ sɔmɔe ɔ he ji kaa o ná we deka ha lɛ. Ke e ba jã a, moo to o tsui si ha lɛ. Ke o jeɔ suɔmi mi nɛ o susuɔ e he ɔ, eko ɔ, kɛ yaa kɛ yaa a, e ma ba piɛɛ o he kɛ ja Yehowa.​​—Kolose Bi 3:12-14; 1 Petro 3:8, 9.

BIMƐ A TSƆSEMI

12. Ke tsɛ ɔ kɛ nyɛ ɔ ngɛ jami ekpaekpahi a mi po ɔ, mɛni Ngmami ɔ mi sisi tomi mlaahi a kɛ ma nyɛ ma tsu ní ngɛ a bimɛ a tsɔsemi mi?

12 Ngɛ weku komɛ a mi ɔ, e slo nyumu ɔ jami, nɛ e slo yo ɔ hu jami. Ke e ba jã a, bimɛ ɔmɛ a tsɔsemi yee. Mɛni blɔ nɔ a maa gu konɛ a kɛ Ngmami ɔ mi sisi tomi mlaahi nɛ tsu ní? Baiblo ɔ tsɔɔ kaa tsɛ ɔ ji nɔ titli nɛ e sa kaa e tsɔse jokuɛwi ɔmɛ. Se nyɛ ɔ hu ngɛ blɔ nya ní tsumi ko nɛ he hia nɛ e sa kaa e tsu. (Abɛ 1:8; kɛ to 1 Mose 18:19; 5 Mose 11:18, 19 ɔ he.) Tsɛ ɔ tsu e blɔ nya ní tsumi kaa wekuyi ɔ jio, e tsu we jio, lɛ ji weku ɔ yi.

13, 14. Ke huno ko tsiɔ e yo nya kaa e ko ngɔ jokuɛwi ɔmɛ kɛ ya Kristofohi a kpehi aloo e kɛ mɛ ko kase Baiblo ɔ, mɛni yo ɔ ma nyɛ maa pee?

13 Yi komɛ ngɛ nɛ ke a ngɔ Baiblo ɔ kɛ ngɛ a bimɛ tsɔsee ɔ, a hunomɛ nɛ a pi Odasefohi ɔ de we nɔ́ ko. Nyumu komɛ ngɛ nɛ mɛɛ lɛɛ a sume jã kulaa. Nɛ ke o huno ɔ sume kaa o kɛ jokuɛwi ɔmɛ nɛ ya asafo mi kpehi, aloo e sume nɛ o kɛ mɛ nɛ kase Baiblo ɔ ngɛ we mi hu nɛɛ? Ke e ba jã a, e sa nɛ o susu blɔ nya ní tsumi nɛ Yehowa Mawu kɛ wo o dɛ ɔ he. E sa nɛ o susu bumi nɛ e sa kaa o ná kɛ ha o huno ɔ akɛnɛ lɛ ji wekuyi ɔ, kɛ suɔmi nɛ o ngɛ kɛ ha o bimɛ ɔmɛ ɔ hu he. Mɛni blɔ nɔ o maa gu kɛ tsu ní nɛ ɔmɛ tsuo a he ní pɛpɛɛpɛ?

14 E ngɛ heii kaa o maa sɔle ngɛ sane ɔ he. (Filipi Bi 4:6, 7; 1 Yohane 5:14) Se nyagbenyagbe ɔ, mo lɛ o maa mwɔ o yi mi kpɔ ngɛ nɔ́ nɛ e sa kaa o pee ɔ he. E sa nɛ o kɛ nile nɛ tsu ní, nɛ o ha nɛ o huno ɔ nɛ nu sisi kaa pi nɛ o ngɛ e blɔ nya ní tsumi ɔ kpɔe ngɛ e dɛ. Ke o pee jã a, eko ɔ, kɛ yaa kɛ yaa a, e maa ngmɛ mo blɔ nɛ o kɛ jokuɛwi ɔmɛ nɛ kase Baiblo ɔ. Ke o huno ɔ tsi o nya kaa o ko ngɔ jokuɛwi ɔmɛ kɛ ya asafo mi kpehi, aloo o kɛ mɛ nɛ ko kase Baiblo ɔ po ɔ, loloolo ɔ, o ma nyɛ maa tsɔɔ mɛ ní. Ha nɛ a ná suɔmi kɛ ha Yehowa, nɛ a ná hemi kɛ yemi ngɛ Mawu Munyu ɔ mi. Ha nɛ a je bumi kpo kɛ ha o kɛ a papaa tsuo, konɛ a je suɔmi mi nɛ a susu ni kpahi a he. Ha nɛ a hɛ mi nɛ wa kɛ ní tsumi. O ma nyɛ maa pee jã kɛ gu ní nɛ o kɛ mɛ maa sɛɛ daa ligbi, kɛ nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa nɛ o maa pee ɔ nɔ. Kɛ yaa kɛ yaa a, eko ɔ, tsɛ ɔ ma yɔse kaa jokuɛwi ɔmɛ baa a je mi saminya, nɛ e bua maa jɔ o mɔde bɔmi ɔ he.​​—Abɛ 23:24.

15. Ke bitsɛ ko ji Odasefo no ɔ, mɛni e sa kaa e pee?

15 Ke mo huno ɔ o ji Odasefo no, se o yo ɔ lɛɛ e pi Odasefo no ɔ, lɛɛ e ji o blɔ nya ní tsumi kaa o ma ‘tsɔse o bimɛ ɔmɛ, nɛ o maa wo mɛ ga kpakpa nɛ maa sa Yehowa hɛ mi.’ (Efeso Bi 6:4) Se be mi nɛ o ngɛ jã pee ɔ, e sa nɛ o kɛ o yo ɔ nɛ hi si ngɛ mi mi jɔmi kɛ suɔmi mi, nɛ́ o nu lɛ sisi.

KE O KƐ O FƆLI BE JAMI KAKE MI

16, 17. Ke fɔli ngɛ jami kpa mi nɛ jokuɛwi hu ngɛ jami kpa mi ɔ, mɛni Baiblo sisi tomi mlaahi nɛ e sa kaa e hi jokuɛwi ɔmɛ a juɛmi mi?

16 Be ko nɛ be ɔ, o be nae kaa fɔli ngɛ jami ko mi nɛ a bimɛ nɛ a yi jeha 18 lolo ɔ hu ngɛ jami kpa mi. Se mwɔnɛ ɔ lɛɛ, e be jã. Anɛ o fɔli ngɛ jami kpa mi, nɛ mo hu o ngɛ jami kpa mi lo? Ke jã a, lɛɛ Baiblo ɔ ngɛ ga womi ko kɛ ha mo.

17 Mawu Munyu ɔ de ke: ‘Bimɛ, nyɛɛ bu nyɛ fɔli tue kaa nihi nɛ ngɛ Nyɔmtsɛ ɔ sɔmɔe, ejakaa nɔ́ nɛ sa nyɛ peemi ji nɛ ɔ nɛ. “Buu o tsɛ kɛ o nyɛ.”’ (Efeso Bi 6:1, 2) Enɛ ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ o bu o fɔli wawɛɛ. Se e sɛ nɛ o hɛ nɛ je anɔkuale Mawu ɔ hu nɔ. Ke jokuɛ ko ngɛ wae ɔ, níhi fuu ngɛ nɛ e sa nɛ lɛ nitsɛ e mwɔ e yi mi kpɔ ngɛ he. E ma nyɛ maa mwɔ e yi mi kpɔ ngɛ níhi nɛ ma mlaa ngmɛ blɔ, kɛ níhi nɛ Mawu mlaa a ngmɛ blɔ ɔ tsuo a he. Baiblo ɔ de ke: “Wa ti nɔ tsuaa nɔ maa bu lɛ nitsɛ e he akɔtaa ngɛ Mawu hɛ mi.”​​—Roma Bi 14:12.

18, 19. Ke jokuɛwi ngɛ jami ekpa mi, nɛ a fɔli hu ngɛ jami ekpa mi ɔ, mɛni a maa pee kɛ ye bua a fɔli ɔmɛ konɛ a nu mɛ jokuɛwi ɔmɛ a hemi kɛ yemi ɔ sisi saminya?

18 Ke hemi kɛ yemi nɛ o ngɛ ɔ ha nɛ o pee tsakemi komɛ ngɛ o si himi mi ɔ, ko ha nɛ o fɔli ɔmɛ a ní peepee nɛ wo mo abofu. E ngɛ heii kaa ke o kɛ níhi nɛ o kase ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ tsuɔ ní nɛ o buu o fɔli ɔmɛ wawɛɛ, nɛ o peeɔ tue bumi kɛ haa mɛ, nɛ o peeɔ níhi nɛ a deɔ mo ɔ, a bua maa jɔ o he. Se ke hemi kɛ yemi nɛ o ba ná a ha nɛ o kɛ o he wui ní peepee kɛ kusumi komɛ nɛ o fɔli ɔmɛ a bua jɔ he ɔ mi hu ɔ, a ma nyɛ ma susu kaa o ngɔ o muɔ nine kɛ ngɛ o tsɛ we blɔ tsɔɔe. Jehanɛ se hu ɔ, ke o fɔli ɔmɛ na kaa o ní peepee je ekpa, aloo o hemi kɛ yemi ɔ ha nɛ o je o juɛmi ngɛ nɔ́ ko nɛ a susu kaa e maa ye bua mo konɛ o ná sika fuu ɔ nɔ ɔ, a tsui maa ye mɛ ngɛ o he. He nɔ womi hu ma nyɛ maa pee nya tsimi nɔ́. Eko ɔ, a be suɔe kaa o de ke o le pe mɛ.

19 Enɛ ɔ he ɔ, moo bɔ mɔde nɛ o ha nɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ ekomɛ, aloo Odasefohi kpahi nɛ a nane pi si nɛ a ya na o fɔli ɔmɛ amlɔ nɔuu. Moo wo o fɔli ɔmɛ he wami konɛ a ba Matsɛ Yemi Asa a nɔ nɛ mɛ nitsɛmɛ a ba bu níhi nɛ o kaseɔ ngɛ lejɛ ɔ tue konɛ a le nimli tutuutu nɛ Yehowa Odasefohi ji. Kɛ yaa kɛ yaa a, eko ɔ, o fɔli ɔmɛ a su ma tsake. Ke fɔli teɔ si kɛ woɔ a bimɛ, a puɛɔ a Baiblo kasemi womihi, nɛ a ngmɛ́ mɛ blɔ nɛ a ya Kristofohi a kpehi po ɔ, behi fuu ɔ, jokuɛwi ɔmɛ nyɛɔ ya kaneɔ ní ngɛ he kpa, a kɛ nyɛmimɛ Kristofohi sɛɛɔ ní, nɛ a nyɛɔ yeɔ nihi odase be mi nɛ a be fiɛɛmi tso mi hulɔ. O ma nyɛ maa sɔle kɛ ha Yehowa hulɔ. Jokuɛ komɛ mlɛɛ nɛ a waa bɔ nɛ sa, nɛ a jeɔ a fɔli a sisi loko a nyɛɔ peeɔ babauu ngɛ Yehowa sɔmɔmi ɔ mi. Se ngɛ si himi saisaa mi ɔ, mo kai kaa e sa nɛ o ‘bu o tsɛ kɛ o nyɛ.’ Mo tsu o blɔ fa mi nɔ́ konɛ tue mi jɔmi nɛ hi we ɔ mi. (Roma Bi 12:17, 18) Se titli ɔ, bɔɔ mɔde konɛ huɛ bɔmi kpakpa nɛ hi o kɛ Mawu nyɛ kpɛti.

KE O NGƐ O HUNO Ɔ BI ALOO O YO Ɔ BI TSƆSEE

20. Ke yo ko ngɛ e huno bimɛ tsɔsee aloo huno ko ngɛ e yo bimɛ tsɔsee ɔ, eko ɔ, kɛ jokuɛwi ɔmɛ maa pee a ní ha kɛɛ?

20 Wekuhi fuu ngɛ nɛ pi jami ekpaekpahi nɛ a ti nɔ tsuaa nɔ ngɛ mi ɔ ji a nyagba, mohu ɔ, huno bi kɛ yo bi a tsɔsemi ji a nyagba. Mwɔnɛ ɔ, bimɛ komɛ ngɛ wekuhi fuu a mi nɛ a nyɛɛ a nyɛmɛ a se kɛ ya gba we, aloo nyumu ɔ ngɛ bimɛ momo loko e ya ngɔ yo ɔ. Be komɛ hu ngɛ nɛ mɛ ni enyɔ ɔmɛ tsuo a ngɛ bimɛ momo loko a sɛ gba si himi mi. Ngɛ wekuhi kaa jã a mi ɔ, eko ɔ, jokuɛwi ɔmɛ jeɔ hunga nɛ a mi mi fuɔ, nɛ be ngɛ nɛ a li nɔ nɛ e sa kaa a bu lɛ tue. Enɛ ɔ he ɔ, eko ɔ, ke a yayo huno ɔ aloo a papaa yo ɔ ngɛ mɛ tsɔsee ɔ, a bua jɔɛ he. Mɛni maa ye bua wekuhi nɛ huno bi aloo yo bi ngɛ mi ɔ konɛ tue mi jɔmi nɛ hi a kpɛti?

Ke o ngɛ mo nitsɛ o bi aloo nɔ kpa bi tsɔsee ɔ, o kɛ Baiblo ga womi nɛ tsu ní

21. E ngɛ mi kaa e slo wekuhi nɛ huno bi kɛ yo bi ngɛ mi ɔ ngɛ weku kpahi a he mohu lɛɛ, se mɛni he je nɛ e sa kaa nihi kaa jã a nɛ a ngɔ Baiblo sisi tomi mlaahi kɛ tsu ní ɔ?

21 E slo weku nɛ ɔ ngɛ wekuhi nɛ wa tu a he munyu kɛ sɛ hlami ɔ a he mohu lɛɛ, se o ma nyɛ maa ngɔ Baiblo sisi tomi mlaahi nɛ ye bua jamɛ a weku ɔmɛ nɔuu ɔ kɛ tsu ní. Ke o ma o hɛ kɛ fɔ jamɛ a sisi tomi mlaa amɛ a nɔ ɔ, sisije ɔ, e maa pee mo kaa níhi ngɛ hie, se nyagbenyagbe ɔ, e maa ngɔ haomihi fuu kɛ ba. (La 127:1; Abɛ 29:15) Mo ná nile, nɛ o kɔ níhi a se. Nile ma ha nɛ o kɛ Baiblo sisi tomi mlaahi ma tsu ní konɛ o ná he se daa. Níhi a se kɔmi hu ma ha nɛ ke weku mi bimɛ ɔmɛ a ti nɔ ko tu munyu ko, aloo e pee nɔ́ ko ɔ, o maa le nɔ́ he je nɛ e tu munyu jã aloo e pee jã a. E he hia nɛ o mi mi nɛ sã mo ngɛ nihi a he hulɔ.​​—Abɛ 16:21; 24:3; 1 Petro 3:8.

22. Mɛni he je nɛ eko ɔ, e maa ye ha jokuɛwi kaa a bua maa jɔ a yayo huno aloo a papaa yo he ɔ?

22 Ke huno bimɛ aloo yo bimɛ ngɛ o weku ɔ mi ɔ, eko ɔ, benɛ o ji a papaa aloo a yayo huɛ ɔ, jokuɛwi ɔmɛ a bua jɔ o he. Se e ma nyɛ maa ba kaa benɛ o kɛ a yayo aloo a papaa sɛ gba si himi mi ɔ, a subai tsake. Eko ɔ, akɛnɛ jokuɛwi ɔmɛ a juɛmi ngɛ a yayo, aloo a papaa nɛ e kɛ mɛ be hu ɔ nɔ he je ɔ, a li nɔ nɛ e sa kaa a bu lɛ tue. Eko ɔ, a ma susu kaa o ngɛ hlae nɛ a suɔ mo pe nɔ nɛ fɔ mɛ ɔ. Be komɛ ɔ, a ma nyɛ ma gba mi kpoo ma de mo ke pi mo nɛ o fɔ mɛ. Munyuhi kaa jã a, dɔɔ nɔ wawɛɛ. Se kɛ̃ ɔ, “hyɛ nɛ o mi mi ko fu mlamlaamla.” (Fiɛlɔ 7:9) E he hia nɛ o kɔ níhi a se, nɛ o mi mi nɛ sã mo ngɛ a he. Lɔ ɔ maa ye bua mo konɛ o kɛ mɛ nɛ hi si saminya.

23. Mɛni blɔ nɔ fɔli ma nyɛ maa gu kɛ tsɔse bimɛ ngɛ weku nɛ huno bi aloo yo bi ngɛ mi ɔ mi?

23 Mi mi sami kɛ níhi a se kɔmi he hia, titli ɔ, ngɛ bimɛ a tsɔsemi mi. Ke o de mɛ kaa ke a pee nɔ́ ko o maa gbla a tue ɔ, bɔɔ mɔde nɛ o ye o munyu nɔ. (Abɛ 6:20; 13:1) E slo jokuɛ tsuaa jokuɛ kɛ tsɔsemi nɛ maa hi ha lɛ. Ni komɛ na kaa sisije ɔ, ke jokuɛ ɔ nitsɛ fɔlɔ tsɔseɔ lɛ ɔ, e yeɔ bua. Se e he hia nɛ mɛ ni enyɔ ɔmɛ tsuo nɛ a pee a nya kake kɛ tsɔse jokuɛwi ɔmɛ. E sɛ kaa fɔlɔ ko bua jɔɔ lɛ nitsɛ e bimɛ a he pe e huno ɔ aloo e yo ɔ bimɛ ɔmɛ. (Abɛ 24:23) E he hia nɛ bimɛ nɛ a bu a fɔli tue. Se ke jokuɛwi ɔmɛ bui mo ɔ, mo kai kaa a yi mluku. Enɛ ɔ he ɔ, koo ngɔ abofu kɛ pee níhi. Ke o ngɛ jokuɛwi ɔmɛ tsɔsee ɔ, ha nɛ a na kaa o suɔ mɛ.​​—Kolose Bi 3:21.

24. Mɛni weku mi bimɛ ma nyɛ maa pee kɛ tsi ajuama bɔmi ní peepeehi a nya ngɛ weku nɛ huno bi kɛ yo bi ngɛ mi ɔ mi?

24 Ke weku mi bimɛ ɔmɛ kpeɔ nɛ a susuɔ níhi a he ɔ, lɔ ɔ ma nyɛ ma gbɔ haomihi a nɔ. Lɔ ɔ ma nyɛ maa ye bua weku ɔ nɛ a kɛ a juɛmi maa ma níhi nɛ a he hia ngɛ si himi mi ɔ a nɔ. (Kɛ to Filipi Bi 1:9-11 ɔ he.) Weku mi bimɛ ɔmɛ ma nyɛ maa ye bua a sibi konɛ a ti nɔ tsuaa nɔ nɛ e le nɔ́ nɛ ke e pee ɔ, weku ɔ maa su otihi nɛ a kɛ ma a hɛ mi ɔ a he. Jehanɛ se hu ɔ, ke weku ɔ kpeɔ nɛ nɔ tsuaa nɔ jeɔ e tsui mi kɛ tuɔ munyu faa a, lɔ ɔ ma nyɛ maa tsi ajuama bɔmi ní peepeehi a nya. E he hia nɛ yiwi nɛ a le bɔ nɛ e sa kaa a dla a he, aloo a pee a ní ha ngɛ a yayo huno ɔ, kɛ a yayo huno ɔ binyumuwi ɔmɛ a hɛ mi. E sa nɛ a wo nyumuwi hu ga ngɛ bɔ nɛ e sa kaa a pee a ní ha ngɛ a papaa yo ɔ kɛ a papaa yo ɔ biyiwi ɔmɛ a he.​​—1 Tesalonika Bi 4:3-8.

25. Mɛni suhi ma nyɛ ma ha nɛ tue mi jɔmi maa hi weku nɛ huno bi kɛ yo bi ngɛ mi ɔ mi?

25 Ke o kɛ haomi ngɛ kpee ngɛ o huno ɔ bimɛ aloo o yo ɔ bimɛ a tsɔsemi mi ɔ, moo to o tsui si. E heɔ be loko o ma nyɛ maa le nɔ ko saminya nɛ o kɛ lɛ maa bɔ huɛ. E biɔ mɔde bɔmi wawɛɛ loko jokuɛwi nɛ pi mo nitsɛ nɛ o fɔ mɛ ɔ ma ná suɔmi kɛ bumi ha mo. Se jokuɛwi ɔmɛ ma nyɛ maa pee jã. Ja fɔli ngɛ nile, nɛ a kɔɔ níhi a se, nɛ a suɔ wawɛɛ kaa a maa sa Yehowa hɛ mi loko tue mi jɔmi maa hi a weku nɛ huno bi kɛ yo bi ngɛ mi ɔ mi. (Abɛ 16:20) Su nɛ ɔmɛ hu ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o nyɛ nɛ o da si himi kpahi a nya.

ANƐ HE LO NYA NÍHI A SE DIMI HA NƐ O WEKU Ɔ MI GBA LO?

26. Mɛni blɔ nɔ ohia kɛ he lo nya níhi fuu a se dimi ma nyɛ ma gba wekuhi a mi ngɛ?

26 Ohia kɛ he lo nya níhi fuu a se dimi ma nyɛ ma gba wekuhi a mi ngɛ blɔhi fuu a nɔ. Aywilɛho sane ji kaa wekuhi fuu a mi gba, ejakaa a pɛɛ ngɛ sika he, nɛ a suɔ nɛ a ná ní. Ke nyumu ɔ tsuɔ ní nɛ yo ɔ hu tsuɔ ní, nɛ a ti nɔ tsuaa nɔ kɛ e sika peeɔ nɔ́ nɛ e suɔ ɔ, lɔ ɔ ma nyɛ maa ngɔ mi gbami kɛ ba weku ɔ mi. Ke a ti nɔ tsuaa nɔ kɛ e sika pee we nɔ́ nɛ e suɔ po, se mɛ tsuo a tsuɔ ní ɔ, e ma nyɛ maa ba kaa a be deka náe kɛ ha a sibi. Nɔ́ nɛ ngɛ nɔ yae wawɛɛ ngɛ je ɔ mi ji kaa tsɛmɛ fuu hiaa blɔ kɛ jeɔ a wekuhi a he kɛ yaa ma kpahi a nɔ konɛ a ya tsu ní nɛ a ngɔ sika fuu kɛ ba we. A nyɛɔ ya yeɔ nyɔhiɔhi aloo jehahi abɔ. Enɛ ɔ ma nyɛ maa ngɔ haomi nguahi kɛ ba.

27. Mɛni weku ko ma nyɛ maa pee kɛ da ohia si himi nya?

27 Nɔ ko be nyɛe maa wo mlaa ngɛ bɔ nɛ e sa kaa a tsu si fɔfɔɛ nɛ ɔmɛ a he ní ha a he, ejakaa e slo weku tsuaa weku kɛ e nyagba, kɛ bɔ nɛ e sa kaa e tsu he ní ha. Se kɛ̃ ɔ, ke a kɛ Baiblo ga womi tsu ní ɔ, e ma nyɛ maa ye bua mɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Abɛ 13:10 tsɔɔ kaa ke wa “buɔ ga womi tue” ɔ, waa kɛ haomihi fuu be kpee. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ wa bi ga womi kɛ je nihi a dɛ, konɛ waa le mɛ hu a juɛmi ngɛ sane ɔ he. Jehanɛ se hu ɔ, ke wa hyɛɛ wa sika nɔ saminya a, lɔ ɔ ma ha nɛ kake peemi maa hi wa weku ɔ mi. Be komɛ ɔ, e he ma nyɛ maa hia nɛ huno ɔ kɛ yo ɔ tsuo nɛ a tsu ní konɛ a ná sika kɛ wo a he hiɔhi, titli ɔ, ke a ngɛ bimɛ aloo ni komɛ ngɛ a kuɛ nɔ nɛ e sa kaa a hyɛ mɛ. Ke e ba jã a, e sa nɛ huno ɔ nɛ ma nɔ mi kɛ ha yo ɔ kaa loloolo ɔ, e ngɛ deka ha lɛ. Huno ɔ kɛ jokuɛwi ɔmɛ ma nyɛ maa je suɔmi mi konɛ a ye bua yo ɔ kɛ tsu ní tsumi komɛ nɛ be ko nɛ be ɔ, lɛ pɛ nɛ e tsuɔ ɔ.​​—Filipi Bi 2:1-4.

28. Mɛni munyuhi lɛ ke weku mi bimɛ kai nɛ a kɛ tsu ní ɔ, kake peemi maa hi a kpɛti?

28 E ngɛ mi kaa sika he hia ngɛ je nɛ ɔ mi mohu lɛɛ, se mo kai kaa sika ha we nɔ bua jɔmi. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, sika ha we nɔ wami. (Fiɛlɔ 7:12) Niinɛ, ke nɔ ko kɛ e juɛmi maa he lo nya níhi a nɔ tsɔ ɔ, e kɛ Yehowa a kpɛti ma nyɛ ma puɛ, nɛ e je mi bami hu ma nyɛ ma puɛ. (1 Timoteo 6:9-12) E maa hi kaa wa ma hla Mawu Matsɛ Yemi ɔ kɛ níhi nɛ da ngɛ e hɛ mi ɔ kekle. Ke wa pee jã a, e maa jɔɔ mɔde nɛ wa bɔɔ kaa wa ma ná wa si himi mi hiami níhi ɔ nɔ! (Mateo 6:25-33; Hebri Bi 13:5) E ngɛ mi kaa eko ɔ, o kɛ o weku mi bimɛ ɔmɛ kpa we gbi ngɛ ní komɛ a he mohu lɛɛ, se ke o ha nɛ huɛ bɔmi kpakpa ngɛ o kɛ Mawu nyɛ kpɛti ɔ, kake peemi maa hi o kɛ weku mi bimɛ ɔmɛ hu nyɛ kpɛti.