1. Napríklad ktoré veci môžu spôsobovať rozdelenie v rodinách?

ŠŤASTNÍ sú tí, ktorí žijú v rodine, kde je láska, porozumenie a pokoj. Dúfame, že aj ty máš takú rodinu. Žiaľ, nespočetne veľa rodín nezodpovedá tomuto opisu a sú z rôznych príčin rozdelené. Čo rozdeľuje domácnosti? V tejto kapitole sa budeme zaoberať troma vecami. V niektorých rodinách nemajú všetci členovia rovnaké náboženstvo. V iných zas deti nemajú spoločných biologických rodičov. A v ďalších akoby členov rodiny od seba vzďaľoval boj o živobytie či túžba po väčšom množstve hmotných vecí. No okolnosti, ktoré rozdeľujú jednu domácnosť, nemusia pôsobiť na druhú. Od čoho to závisí?

2. Kde hľadajú niektorí ľudia vedenie v rodinnom živote a čo je najlepším zdrojom takého vedenia?

² Jedným činiteľom je pohľad na vec. Ak sa úprimne snažíš pochopiť stanovisko toho druhého, pravdepodobne skôr rozlíšiš, ako zachovať zjednotenú domácnosť. Druhým činiteľom je zdroj vedenia, ktorý uznávaš. Mnohí ľudia sa držia rád spolupracovníkov, susedov, pisateľov novinových rubrík alebo iných ľudských vodidiel. Niektorí však skúmali, čo o ich situácii hovorí Božie Slovo, a potom uplatňovali to, čo sa dozvedeli. Ako môže také počínanie pomôcť rodine, aby bol zachovaný pokoj v domácnosti? — 2. Timotejovi 3:16, 17.

3. a) Akú radu dáva Biblia o vstupe do manželstva s niekým, kto má inú vieru? b) Ktoré základné zásady platia v prípade, že jeden partner je veriaci a druhý nie?

³ Biblia nám dáva dôraznú radu, aby sme nevstupovali do manželstva s človekom, ktorý má iné náboženské presvedčenie. (5. Mojžišova 7:3, 4; 1. Korinťanom 7:39) Ty si však možno spoznala pravdu z Biblie až po tom, čo si vstúpila do manželstva, ale tvoj manžel pravdu neprijal. Čo teraz? Samozrejme, manželský sľub stále platí. (1. Korinťanom 7:10) Biblia zdôrazňuje trvalosť manželského puta a povzbudzuje ľudí v manželstve, aby riešili svoje nezhody a neutekali od nich. (Efezanom 5:28–31; Títovi 2:4, 5) Čo však v prípade, keď má tvoj manžel silné námietky proti tomu, aby si sa držala náboženstva Biblie? Možno sa snaží brániť ti v návšteve zborových zhromaždení alebo hovorí, že si nepraje, aby jeho manželka chodila z domu do domu a rozprávala o náboženstve. Čo urobíš?

4. Ako môže manželka prejavovať empatiu, keď jej manžel nemá rovnakú vieru?

⁴ Polož si otázku: ,Prečo môj manžel takto uvažuje?‘ (Príslovia 16:20, 23) Ak v skutočnosti nerozumie tomu, čo robíš, možno sa o teba obáva. Alebo je možno pod tlakom príbuzných, pretože sa už nezúčastňuješ na určitých zvykoch, ktoré sú pre nich dôležité. „Keď som zostal sám doma, cítil som sa opustený,“ povedal jeden manžel. Tento muž mal pocit, že náboženstvo mu berie manželku. No pýcha mu bránila pripustiť, že sa cíti osamelý. Tvoj manžel možno potrebuje uistenie, že tvoja láska k Jehovovi neznamená, že teraz miluješ svojho manžela menej ako predtým. Snaž sa mu venovať svoj čas.

5. Akú vyrovnanosť si musí zachovávať manželka, ktorej manžel má inú vieru?

 ⁵ No ak máš takúto situáciu vyriešiť múdro, treba vziať do úvahy ešte niečo dôležitejšie. Božie Slovo nabáda manželky: „Buďte podriadené manželom, ako sa to patrí v Pánovi.“ ​(Kolosanom 3:18) Je to výstraha pred duchom nezávislosti. A slovami „ako sa to patrí v Pánovi“ tento verš naznačuje, že popri podriadenosti manželovi treba brať do úvahy aj podriadenosť Pánovi. Je potrebná vyrovnanosť.

6. Aké zásady by mala mať na mysli kresťanská manželka?

⁶ Návšteva zhromaždení a vydávanie svedectva o viere založenej na Biblii sú pre kresťana dôležité stránky pravého uctievania, ktoré sa nemajú zanedbávať. (Rimanom 10:9, 10, 14; Hebrejom 10:24, 25) Teda čo by si urobila, keby ti niekto priamo prikázal, aby si nevyhovela určitému Božiemu prikázaniu? Apoštoli Ježiša Krista vyhlásili: „Ako vládcu musíme  viac poslúchať Boha ako ľudí.“ ​(Skutky 5:29) Ich príklad je precedensom, ktorý sa dá uplatniť v mnohých situáciách v živote. Bude ťa láska k Jehovovi podnecovať, aby si mu prejavovala oddanosť, ktorá mu právom patrí? A bude ťa zároveň láska a úcta k tvojmu manželovi podnecovať, aby si sa snažila robiť to spôsobom, ktorý bude preňho prijateľný? — Matúš 4:10; 1. Jána 5:3.

7. Aké odhodlanie musí mať kresťanská manželka?

⁷ Ježiš uviedol, že to nebude vždy možné. Upozorňoval, že vzhľadom na odpor voči pravému uctievaniu sa budú veriaci členovia niektorých rodín cítiť odrezaní, akoby medzi nich a ostatnú rodinu prišiel meč. (Matúš 10:34–36) Takúto skúsenosť mala aj jedna žena v Japonsku. Manžel jej odporoval 11 rokov. Správal sa k nej drsne a často ju vymkol z domu. Ale ona vytrvala. Pomáhali jej aj priatelia v kresťanskom zbore. Ustavične sa modlila a veľmi ju povzbudzoval text v 1. Petra 2:20. Táto kresťanka bola presvedčená, že ak zostane pevná, raz sa k nej manžel pripojí v službe Jehovovi. A to sa aj stalo.

8, 9. Ako by si mala manželka počínať, aby svojmu manželovi nekládla zbytočné prekážky?

⁸ Je veľa praktických vecí, ktorými môžeš ovplyvniť postoj svojho partnera. Napríklad, ak má tvoj manžel námietky proti tvojmu náboženstvu, nedávaj mu oprávnené dôvody na sťažnosť v iných veciach. Udržiavaj dom v čistote. Staraj sa o svoj osobný vzhľad. Buď štedrá v prejavoch lásky a ocenenia. Namiesto toho, aby si bola kritická, podporuj ho. Dávaj najavo, že ho považuješ za hlavu. Ak si myslíš, že ti ukrivdil, neodplácaj mu to. (1. Petra 2:21, 23) Maj na zreteli ľudskú nedokonalosť, a ak vznikne spor, pokorne sa ako prvá ospravedlň. — Efezanom 4:26.

 ⁹ Nedovoľ, aby pre tvoju účasť na zhromaždeniach mal manžel jedlo neskoro. Možno sa rozhodneš, že budeš chodiť do kresťanskej služby v čase, keď manžel nie je doma. Je múdre, aby kresťanská manželka upustila od vydávania svedectva svojmu manželovi, keď mu je to nepríjemné. Mala by skôr dbať na radu apoštola Petra: „Vy, manželky, buďte podriadené vlastným manželom, aby niektorí, ak nie sú poslušní slovu, boli získaní bez slova správaním svojich manželiek, pretože boli očitými svedkami vášho cudného správania spolu s hlbokou úctou.“ ​(1. Petra 3:1, 2) Kresťanské manželky pracujú na tom, aby plnšie prejavovali ovocie Božieho ducha. — Galaťanom 5:22, 23.

10. Ako by sa mal veriaci manžel správať k svojej manželke, ktorá má odlišné presvedčenie?

¹⁰ Čo ak je manžel aktívny kresťan a manželka nie? Biblia poskytuje vedenie aj v takýchto situáciách. Hovorí: „Ak má nejaký brat neveriacu manželku a ona je napriek tomu ochotná s ním bývať, nech ju neopúšťa.“ ​(1. Korinťanom 7:12) Manželov tiež nabáda: „Stále milujte manželky.“ — Kolosanom 3:19.

11. Ako môže manžel prejaviť rozlišovaciu schopnosť a taktne uplatňovať postavenie hlavy nad svojou manželkou, ktorá nie je aktívnou kresťankou?

¹¹ Ak má tvoja manželka inú vieru ako ty, dbaj zvlášť na to, aby si jej prejavoval úctu a bral do úvahy jej city. Ako dospelý človek si tvoja manželka zaslúži určitú mieru slobody, aby mohla vyznávať svoje náboženské presvedčenie, aj keď ty s ním nesúhlasíš. Keď sa s ňou prvý raz rozprávaš o svojej viere, neočakávaj, že opustí svoje dlho prechovávané  presvedčenie a prijme niečo nové. Namiesto toho, aby si jej ostro povedal, že zvyky, ktoré ona i jej rodina už dlho zachovávajú, sú falošné, trpezlivo sa s ňou snaž zhovárať na základe Písiem. Možno sa cíti zanedbávaná, keď venuješ veľa času činnosti v zbore. Možno sa stavia proti tvojim snahám slúžiť Jehovovi, no to hlavné, čo tým chce povedať, je možno iba: „Potrebujem viac tvojho času!“ Buď trpezlivý. Keď jej budeš prejavovať láskyplnú pozornosť, časom jej možno pomôžeš prijať pravé uctievanie. — Kolosanom 3:12–14; 1. Petra 3:8, 9.

12. Aj keď majú manžel a manželka odlišnú vieru, ako by mali byť pri výchove detí uplatňované biblické zásady?

¹² V domácnosti, ktorá nie je zjednotená v uctievaní, sa náboženská výchova detí stáva niekedy spornou otázkou. Ako by sa mali uplatňovať biblické zásady? Biblia kladie hlavnú zodpovednosť za poučovanie detí na otca, hoci aj matka hrá dôležitú úlohu. (Príslovia 1:8; porovnaj 1. Mojžišovu 18:19; 5. Mojžišovu 11:18, 19.) Aj keď otec neuznáva Krista ako svoju hlavu, stále je hlavou rodiny.

13, 14. Čo môže manželka robiť, ak jej manžel zakazuje brať deti na kresťanské zhromaždenia alebo s nimi študovať?

¹³ Niektorí neveriaci otcovia nenamietajú, keď matka učí deti o náboženských otázkach. Iní zas majú námietky. Čo ak ti manžel nechce dovoliť, aby si brala deti na zborové zhromaždenia, alebo ti dokonca zakazuje, aby si s nimi doma študovala Bibliu? Teraz musíš nájsť rovnováhu medzi viacerými záväzkami — medzi tvojím záväzkom voči Jehovovi Bohu, voči postaveniu hlavy svojho manžela a voči svojim milovaným deťom. Ako môžeš tieto záväzky uviesť do súladu?

 ¹⁴ Určite sa budeš v tejto veci modliť. (Filipanom 4:6, 7; 1. Jána 5:14) Ale v konečnom dôsledku sa musíš ty sama rozhodnúť, čo urobíš. Ak budeš postupovať taktne a vysvetlíš manželovi, že nespochybňuješ jeho postavenie hlavy, jeho odpor sa môže napokon zmierniť. A aj keď ti manžel zakazuje brať deti na zhromaždenia alebo mať s nimi formálne biblické štúdium, ešte stále ich môžeš učiť. V každodenných rozhovoroch a svojím dobrým príkladom sa im snaž vštepiť určitú mieru lásky k Jehovovi, viery v jeho Slovo, úcty k rodičom — vrátane úcty k ich otcovi — láskyplného záujmu o iných ľudí a ocenenia pre svedomitosť v práci. Časom si otec možno všimne dobré výsledky a ocení hodnotu tvojho úsilia. — Príslovia 23:24.

15. Akú zodpovednosť má veriaci otec pri výchove detí?

¹⁵ Ak ty ako manžel si veriaci, ale tvoja manželka nie, potom sa musíš ujať zodpovednosti vychovávať svoje deti „v kázni a v Jehovovom myšlienkovom usmerňovaní“. (Efezanom 6:4) Keď to budeš robiť, mal by si, samozrejme, zaobchádzať so svojou manželkou láskavým, milujúcim a rozumným spôsobom.

16, 17. Na aké biblické zásady musia deti pamätať, ak prijmú odlišnú vieru, než majú ich rodičia?

¹⁶ Dnes nie je neobvyklé, že už aj nedospelé deti prijímajú náboženské názory, ktoré sa líšia od názorov ich rodičov. Je to aj tvoj prípad? Ak áno, Biblia má pre teba radu.

¹⁷ Božie Slovo hovorí: „Poslúchajte svojich rodičov v spojení s Pánom, lebo je to spravodlivé: ,Cti svojho  otca a svoju matku.‘“ ​(Efezanom 6:1, 2) K tomu patrí zdravá úcta k rodičom. No hoci je poslušnosť rodičom dôležitá, nesmie byť preukazovaná bez ohľadu na pravého Boha. Keď je dieťa dosť veľké na to, aby robilo vlastné rozhodnutia, nesie väčšiu mieru zodpovednosti za svoje počínanie. To platí nielen vzhľadom na svetský zákon, ale najmä vzhľadom na Boží zákon. „Každý z nás bude Bohu skladať účty sám za seba,“ hovorí Biblia. — Rimanom 14:12.

18, 19. Ako môžu deti pomôcť svojim rodičom, aby lepšie pochopili ich vieru, ak je ich náboženstvo iné ako náboženstvo ich rodičov?

¹⁸ Ak ťa tvoje presvedčenie podnieti urobiť zmeny v živote, snaž sa pochopiť stanovisko svojich rodičov. Pravdepodobne budú radi, ak sa pod vplyvom spoznávania a uplatňovania biblického učenia staneš úctivejším, poslušnejším, usilovnejším v tom, čo od teba žiadajú. Ak ťa však nová viera povedie aj k tomu, že zanecháš presvedčenie a zvyky, ktoré si oni osobne vážia, môžu mať pocit, že si pohrdol dedičstvom, ktoré sa ti snažili odovzdať. Možno sa tiež boja o tvoje blaho, ak robíš to, čo nie je vo vašom okolí populárne, alebo ak to odvracia tvoju pozornosť od cieľov, ktoré by ti podľa nich mohli pomôcť k hmotnej prosperite. Bariérou môže byť aj pýcha. Možno majú dojem, že v podstate hovoríš, že ty máš pravdu a oni sa mýlia.

¹⁹ Preto sa čo najskôr snaž zariadiť, aby sa tvoji rodičia stretli s niektorými staršími alebo s inými zrelými svedkami z miestneho zboru. Povzbuď rodičov, aby navštívili sálu Kráľovstva a sami si vypočuli, čo sa tam rozoberá, a na vlastné oči videli, akými ľuďmi sú Jehovovi svedkovia. Časom možno  svojich rodičov obmäkčíš. Aj keď sú rodičia zásadne proti, ničia biblickú literatúru a zakazujú deťom chodiť na kresťanské zhromaždenia, obvykle sú príležitosti čítať si niekde inde, porozprávať sa so spolukresťanmi a vydávať svedectvo a pomáhať iným neformálnym spôsobom. Môžeš sa tiež modliť k Jehovovi. Niektorí mladí musia čakať, kým nemajú dosť rokov na to, aby mohli žiť mimo domu a mohli robiť viac. Nech máš však doma akúkoľvek situáciu, nezabudni ,ctiť svojho otca a svoju matku‘. Prispievaj svojím dielom k pokoju v dome. (Rimanom 12:17, 18) A predovšetkým, usiluj sa o pokoj s Bohom.

20. Aké pocity môžu mať deti, ktoré majú nevlastného otca alebo matku?

²⁰ V mnohých domácnostiach nie je najväčším problémom náboženská otázka, ale biologický vzťah. Dnes sú v mnohých domácnostiach deti z predchádzajúceho manželstva jedného alebo obidvoch rodičov. V takej rodine môžu deti pociťovať žiarlivosť a nepriateľstvo alebo azda prežívať vnútorný konflikt lojálnosti. Následkom toho možno odmietajú úprimné snahy nevlastného rodiča byť dobrým otcom či matkou. Čo môže pomôcť takýmto rodinám, aby boli úspešné?

21. Prečo by napriek mimoriadnym okolnostiam mali nevlastní rodičia hľadať pomoc v zásadách uvedených v Biblii?

²¹ Uvedomme si, že napriek takýmto mimoriadnym okolnostiam biblické zásady, ktoré vedú k úspechu v iných domácnostiach, platia aj tu. Prehliadanie týchto zásad môže na nejaký čas problém zdanlivo zmierniť, ale pravdepodobne to neskôr povedie k žiaľu. (Žalm 127:1; Príslovia 29:15) Pestuj si  múdrosť a rozlišovaciu schopnosť — múdrosť, aby si vedel uplatňovať zbožné zásady, a pritom mal na mysli ich užitočnosť z dlhodobého hľadiska, a rozlišovaciu schopnosť, aby si vedel, prečo členovia rodiny hovoria a robia určité veci. Je tiež potrebné prejavovať empatiu. — Príslovia 16:21; 24:3; 1. Petra 3:8.

22. Prečo môžu deti ťažko prijímať nevlastného rodiča?

²² Ak si nevlastným rodičom, možno si spomínaš, že ako priateľa rodiny ťa deti azda prijímali. Ale keď si sa stal ich nevlastným rodičom, ich postoj sa možno zmenil. Deti si môžu spomínať na biologického rodiča, ktorý už s nimi nežije, a zápasia s vnútorným konfliktom lojálnosti, lebo si myslia, že im chceš vziať náklonnosť, ktorú majú k stratenému rodičovi. Občas ti môžu nevyberaným spôsobom pripomínať, že nie si ich otcom alebo ich matkou. Také slová zraňujú. No „neunáhľuj sa v svojom duchu, aby si sa urazil“. (Kazateľ 7:9) Aby si zvládol emócie detí, potrebuješ rozlišovaciu schopnosť a empatiu.

23. Ako možno zvládnuť disciplínu v rodine s nevlastnými deťmi?

²³ Tieto vlastnosti sú veľmi dôležité, keď vedieš deti k disciplíne. Veľmi dôležitá je dôsledná disciplína. (Príslovia 6:20; 13:1) A keďže deti nie sú rovnaké, vedenie k disciplíne môže byť u každého dieťaťa iné. Niektorí nevlastní rodičia zisťujú, že aspoň zo začiatku je zrejme lepšie, keď sa o túto stránku rodičovskej výchovy stará biologický rodič. Je však nevyhnutné, aby obidvaja rodičia boli v uplatňovaní disciplíny jednotní a podporovali ju, a nezvýhodňovali prirodzených potomkov oproti nevlastnému dieťaťu. (Príslovia 24:23) Poslušnosť je síce dôležitá, ale  treba brať do úvahy aj nedokonalosť. Neunáhli sa v reakciách. Disciplinuj deti s láskou. — Kolosanom 3:21.

24. Čo môže pomôcť zamedziť mravným problémom medzi členmi opačného pohlavia v rodine s nevlastnými deťmi?

²⁴ Rozhovory v kruhu rodiny môžu veľmi prispieť k tomu, aby sa zabránilo ťažkostiam. Môžu rodine pomôcť, aby bola stále zameraná na to, čo je najdôležitejšie v živote. (Porovnaj Filipanom 1:9–11.) Môžu tiež každému členovi rodiny pomôcť, aby videl, ako môže prispieť k dosiahnutiu cieľov rodiny. Okrem toho, otvorené rodinné rozhovory môžu zamedziť mravným problémom. Dievčatá by mali vedieť, ako sa majú obliekať a správať v prítomnosti nevlastného otca a prípadných nevlastných bratov, a chlapci  potrebujú radu, ako sa vhodne správať k nevlastnej matke a k prípadným nevlastným sestrám. — 1. Tesaloničanom 4:3–8.

25. Aké vlastnosti môžu pomôcť zachovať pokoj v rodine s nevlastnými deťmi?

²⁵ Keď sa stretneš s touto náročnou úlohou nevlastného rodiča, buď trpezlivý. Na vypestovanie nových vzťahov treba čas. Získať si lásku a úctu detí, s ktorými ťa nespája nijaké biologické puto, môže byť veľmi ťažká úloha. Ale dá sa to. Múdre a chápajúce srdce spolu so silnou túžbou páčiť sa Jehovovi je kľúčom k pokoju v takejto rodine. (Príslovia 16:20) Tieto vlastnosti ti tiež pomôžu vyrovnať sa aj s inými situáciami.

26. V akých ohľadoch môžu problémy a postoje týkajúce sa hmotných vecí rozdeliť rodinu?

²⁶ Problémy s hmotnými vecami a postoj k nim môže v mnohých ohľadoch rozdeliť rodiny. Žiaľ, niektoré rodiny sú rozorvané hádkami o peniaze a túžbou byť bohatí — alebo aspoň trochu bohatší. Rozdelenie môže vzniknúť vtedy, keď obidvaja partneri majú svetské zamestnanie a pestujú si postoj: „Moje peniaze, tvoje peniaze.“ Aj keď sa partneri vyhýbajú hádkam, možno zistia, že sú obidvaja takí zaneprázdnení, že im zostáva málo času venovať sa jeden druhému. Vo svete stále silnie trend, podľa ktorého otcovia dlhý čas — mesiace alebo dokonca roky — žijú ďaleko od svojich rodín, aby zarobili viac peňazí, než by mohli zarobiť doma. To môže viesť k veľmi vážnym problémom.

27. Aké zásady môžu pomôcť rodine pod finančným tlakom?

²⁷ Na riešenie takýchto situácií nemožno stanovovať nejaké pravidlá, lebo každá rodina sa musí vyrovnávať s inými tlakmi a potrebami. No biblická rada môže pomôcť. Napríklad Príslovia 13:10 naznačujú, že niekedy sa dá vyhnúť zbytočnému boju, keď sa ľudia „spolu radia“. To znamená nielen vyjadriť vlastné názory, ale aj hľadať radu a zistiť, ako sa na vec pozerá ten druhý. Vypracovanie realistického rozpočtu môže pomôcť zjednotiť úsilie rodiny. Najmä tam, kde sú deti alebo iné závislé osoby, je niekedy nutné — možno aspoň dočasne — aby obidvaja partneri pracovali mimo domu, aby mohli uhradiť väčšie výdavky. V takom prípade môže manžel uisťovať manželku, že ešte stále má čas aj na ňu. Spolu s deťmi môže láskyplne pomáhať pri nejakej práci, ktorú bežne robí manželka sama. — Filipanom 2:1–4.

28. Uplatňovanie akých pripomienok pomôže rodine usilovať sa o jednotu?

 ²⁸ Majte však na pamäti, že hoci peniaze sú v tomto systéme vecí nutnosťou, neprinášajú šťastie. A nikomu nezaručia život. (Kazateľ 7:12) Priveľký dôraz na hmotné veci môže v skutočnosti viesť k duchovnej a morálnej skaze. (1. Timotejovi 6:9–12) O čo lepšie je hľadať najprv Božie Kráľovstvo a Jeho spravodlivosť s istotou, že Boh žehná našim snahám o získanie nutných vecí pre život! (Matúš 6:25–33; Hebrejom 13:5) Keď budete klásť duchovné záujmy do popredia a budete sa usilovať predovšetkým o pokoj s Bohom, zrejme zistíte, že vaša domácnosť, hoci je možno pod vplyvom určitých okolností rozdelená, sa stane rodinou, ktorá je v tých najdôležitejších ohľadoch naozaj zjednotená.