Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

YI NYƆNGMA KƐ ETƐ

Ke Gba a Miɔ Nɛ E Ma Puɛ

Ke Gba a Miɔ Nɛ E Ma Puɛ

1, 2. Ke nɔ ko kɛ haomi ngɛ kpee ngɛ e gba si himi mi ɔ, mɛni sane e sa kaa e bi e he?

 NGƐ jeha 1988 ɔ mi ɔ, yo ko nɛ e je Italy nɛ a tsɛɛ lɛ ke Lucia a hao wawɛɛ. a E kɛ e huno ɔ hi si jeha nyɔngma, se amlɔ nɛ ɔ lɛɛ, e gba a miɔ nɛ e ma puɛ. E bɔ mɔde si abɔ kaa e ma dla nyagba nɛ ngɛ e kɛ e huno ɔ a kpɛti ɔ, se e yɛ nya. Enɛ ɔ he ɔ, e je e huno ɔ he, nɛ lɛ nɔ kake pɛ e ya ngɛ a biyihi enyɔ tsɔsee. Lucia kai be nɛ e je e huno ɔ he ɔ nɛ e de ke: “I susu kaa nɔ́ ko be nyɛe ma dla nyagba nɛ ngɛ wa kpɛti ɔ.”

2 Ke o kɛ haomi ngɛ kpee ngɛ o gba si himi mi ɔ, eko ɔ, o maa na bɔ nɛ e pee Lucia ha. Eko ɔ, o kɛ haomi ngɛ kpee ngɛ o gba si himi ɔ mi nɛ e ngɛ mo pee kaa o gba a ma nyɛ ma puɛ. Ke jã a, lɛɛ mo susu sane bimi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ he, ejakaa e maa ye bua mo: Anɛ i ngɔɔ ga womi kpakpahi tsuo nɛ Mawu kɛ ha ngɛ Baiblo ɔ mi konɛ gba nɛ ye manye ɔ kɛ tsuɔ ní lo?​​—La 119:105.

3. Kɛ gba mi pomi nɛ pɔ he mwɔnɛ ɔ saa nihi fuu nɛ a po gba mi ɔ kɛ a weku mi bimɛ a he ha kɛɛ?

3 Ke pɛ nɛ mi wa ngɛ nɔ ko kɛ e yo a kpɛti ɔ, eko ɔ, a ma susu kaa nɔ́ nɛ hi pe kulaa nɛ e sa kaa a pee ji a po gba a mi. E ngɛ mi kaa wekuhi fuu ngɛ puɛe ngɛ mahi fuu a nɔ mohu lɛɛ, se níhi a mi hlami ko nɛ a pee lingmi nɛ ɔ tsɔɔ kaa nyumuhi kɛ yihi fuu nɛ a po gba mi ɔ piaa a he kaa a pee jã. Nɔmlɔ tso mi, kɛ juɛmi mi hiɔ haoɔ a kpɛti nihi fuu pe nihi nɛ a pui gba mi ɔ. Behi fuu ɔ, jokuɛwi nɛ a fɔli po gba mi ɔ haoɔ jehahi babauu nɛ a be bua jɔmi. Nihi nɛ a po gba mi ɔ a fɔli kɛ a huɛmɛ hu haoɔ. Se kɛ Mawu nɛ e to gba si himi sisi ɔ naa gba mi pomi ha kɛɛ?

4. Mɛni blɔ nɔ e sa kaa nɔ kɛ e yo nɛ a gu kɛ tsu gba si himi mi nyagbahi a he ní?

4 Kaa bɔ nɛ a tsɔɔ ngɛ yihi nɛ sɛ hlami ɔ a mi ɔ, Mawu yi mi tomi ji kaa nɔ kɛ e yo nɛ a hi si a wami be tsuo. (1 Mose 2:24) Ke jã a, lɛɛ mɛni he je mɔ nɛ gbahi fuu ngɛ puɛe ɔ? Nyagba nyafinyafihi ma nyɛ maa kle ba pee haomi ngua nɛ́ e he nɔ́ ko be hie peemi. Enɛ ɔ ma nyɛ maa je sisi bɔɔbɔɔbɔɔ. Ke níhi kaa jã bɔni nɔ yami pɛ, e sa kaa nyumu ɔ kɛ yo ɔ nɛ a hyɛ nɛ hi. Ke a ngɔɔ Baiblo ɔ kɛ tsuɔ nyagbahi a he ní mla a, lɔ ɔ be hae nɛ a gba a nɛ puɛ.

MO KAI KAA NYƐ TSUO NYƐ YI MLUKU

5. Mɛni e sɛ kaa nihi nɛ a hyɛ blɔ ngɛ gba si himi mi?

5 Be komɛ ɔ, nyumu ɔ aloo yo ɔ, aloo mɛ ni enyɔ ɔmɛ tsuo a hyɛɔ nɔ́ ko nɛ be nyɛe maa ba mi ɔ blɔ. Enɛ ɔ ngɔɔ haomi kɛ baa gba si himi ɔ mi. Nihi kaneɔ womihi, kɛ womi tɛtlɛɛhi, nɛ a hyɛɛ tiivi nɔ ní peepeehi, kɛ sinihi nɛ kɔɔ nyumu kɛ yo a kpɛti suɔmi he. Enɛ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ́ a hyɛ nɔ́ ko nɛ be nyɛe maa ba mi gblegbleegble ɔ blɔ. Ke nɔ ko ngɛ ní nɛ ɔmɛ blɔ hyɛe nɛ e nine sui nɔ ɔ, nɔ ɔ ma nyɛ ma susu kaa a sisi lɛ, nɛ e bua be jɔe. Nɔ ɔ ma nyɛ ma ná abofu po. Mɛni blɔ nɔ ni enyɔ nɛ a yi mluku ma nyɛ maa gu kɛ ná bua jɔmi ngɛ a gba si himi mi? E biɔ mɔde bɔmi wawɛɛ loko nɔ ko gba si himi maa ye manye.

6. (a) Mɛni Baiblo ɔ de ngɛ gba si himi he? (b) Mɛni ji ní komɛ nɛ woɔ nihi kɛ a yihi a kpɛti pɛ?

6 Baiblo ɔ ma nyɛ maa ye bua wɔ. Baiblo ɔ tsɔɔ kaa bua jɔmi ngɛ gba si himi mi. Se e tsɔɔ hu kaa “dengme” ngɛ mi. (1 Korinto Bi 7:28) Kaa bɔ nɛ a de kɛ sɛ hlami ɔ, huno kɛ yo ɔ tsuo yi mluku nɛ a ji yayami peeli. E slo nyumu ɔ kɛ yo ɔ tsuo a juɛmi, kɛ bɔ nɛ a nuɔ níhi a he ha, nɛ e slo bɔ nɛ a tsɔse a ti nɔ tsuaa nɔ ha. Be komɛ ɔ, sika, bimɛ, aloo nganyɛmɛ kɛ ngatsɛmɛ woɔ nihi kɛ a yihi a kpɛti pɛ. Deka nɛ a ná we kɛ ha a sibi, kɛ bɔmi nami he nyagbahi hu ma nyɛ maa ngɔ pɛ kɛ ba nihi kɛ a yihi a kpɛti. b E ma he be loko o ma nyɛ ma tsu haomihi kaa kikɛ ɔ a he ní, enɛ ɔ he ɔ, moo to o tsui si! Nihi fuu kɛ a yihi nyɛ ngɛ haomihi kaa jã a nya dae, nɛ a hlaa bɔ nɛ a ma plɛ kɛ tsu a he ní ha.

NYƐ DLA MUNYU TSƆWITSƆWIHI NƐ NGƐ NYƐ KPƐTI Ɔ

7, 8. Ke nɔ ko kɛ e yo pee a sibi nɔ́ dɔ nɔ́, aloo a nui a sibi a sisi ɔ, mɛni Ngmami ɔ tsɔɔ kaa a pee?

7 Nihi fuu ngɛ nɛ ke nɔ ko pee mɛ nɔ́ dɔ nɔ́ ko ɔ, aloo a nui nɔ́ ko sisi, aloo a nyɛ we nɛ a pee nɔ́ ko ɔ, a tui a tsui si. Be mi nɛ e sa kaa nyumu ɔ aloo yo ɔ nɛ de ke: “I susu kaa o nui mi sisi” ɔ, eko ɔ, e kɛ abofu maa tu munyu nɛ e ma puɛ sane ɔ kulaa. Nihi fuu ma de ke: “O foɔ mo pɛ o nɔ́ mi,” aloo “O sume mi.” Ke nɔ kake ɔ sume nɛ e kɛ e he piɛɛlɔ ɔ nɛ sã nya a, eko ɔ, e be e nya mi poe.

8 Nɔ́ nɛ hi wawɛɛ nɛ e sa kaa o pee ji, nɛ́ o kɛ Baiblo ga womi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ ma tsu ní: “Ke e ba mi kaa nyɛ ti nɔ ko mi mi fu e nyɛmi ɔ, e ko ngmɛ blɔ nɛ lɔ ɔ nɛ ha nɛ e pee yayami. E bɔ mɔde nɛ e tsui he nɛ jɔ loko pu nɛ nɔ si.” (Efeso Bi 4:26) Nyumu ko kɛ e yo ná jeha 60 ngɛ a gba si himi ɔ mi. A ngɛ bua jɔmi wawɛɛ nitsɛ. Benɛ nihi bi mɛ nɔ́ he je nɛ a gba si himi ɔ ngɛ ngɔe ɔ, nyumu ɔ de ke: “Wa fia wa pɛɛ si kaa ke pɛ ko ba wa kpɛti ɔ, wa ma dla loko wa maa hwɔ si, pɛ ɔ kle jio, e klee we jio.”

9. (a) Mɛni Ngmami ɔ tsɔɔ kaa ke nihi ngɛ ní sɛɛe ɔ, e he hia nɛ a pee? (b) Behi fuu ɔ, mɛni e he hia kaa nihi kɛ a yihi nɛ a pee, ke lɔ ɔ ma bi nɛ a je kã kɛ he si bami kpo po?

9 Ke nɔ ko kɛ e yo kpa we gbi ngɛ nɔ́ ko he ɔ, e sa nɛ a ti nɔ tsuaa nɔ ‘nɛ bu e nyɛmi tue, nɛ e he ko sɔ kɛ tu munyu, nɛ e mi mi hu ko fu mla.’ (Yakobo 1:19) Ke huno ɔ kɛ yo ɔ bu a sibi tue saminya a, eko ɔ, a ti nɔ tsuaa nɔ maa na kaa e sa nɛ e kpa e nyɛmi pɛɛ. (Yakobo 5:16) E biɔ he si bami kɛ kã loko nɔ ko ma nyɛ maa je e tsui mi ma de ke: “Ye nɔ́ be mi, e dɔ mi kaa i tɔ̃ o nɔ.” Se ke nihi kɛ a yihi tsu sanehi a he ní jã a, lɔ ɔ ma ha nɛ suɔmi kɛ bua jɔmi nitsɛnitsɛ maa hi a kpɛti.

KOO TSI BƆMI NAMI NYA NGƐ GBA SI HIMI MI

10. Mɛni ga Paulo wo Kristofohi nɛ a hi si ngɛ Korinto ɔ nɛ́ Kristofohi nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ hu kɛ ma nyɛ ma tsu ní?

10 Benɛ bɔfo Paulo ngma sɛ womi ya ha Korinto bi ɔmɛ ɔ, e tsɔɔ kaa “ajuama bɔmi he ɔ,” nihi ma nyɛ maa sɛ gba si himi mi. (1 Korinto Bi 7:2) Mwɔnɛ ɔ, je ɔ puɛ po pe bɔ nɛ e ji ngɛ blema Korinto ɔ. Ajuama bɔmi he munyuhi nɛ nihi nɛ a ngɛ je ɔ mi ɔ tuɔ ngɛ magbɛ nɔ, he dlami nɛ sɛ, ajuama bɔmi ní peepeehi nɛ a ngmaa kɛ woɔ womi mi, a jeɔ ngɛ tiivi nɔ, kɛ sinihi a mi ɔ tsuo tleɔ bɔmi nami akɔnɔ si. Bɔfo Paulo de Korinto bi ɔmɛ nɛ a hi je ko nɛ ngɛ jã a mi ɔ ke: “E hia kaa nyɛɛ sɛ gba si himi mi. Ejakaa lɔ ɔ hi pe nɔ́ nɛ akɔnɔ ma ba hao nyɛ.”​​—1 Korinto Bi 7:9.

11, 12. (a) Mɛni e sa kaa nyumu ɔ kɛ e yo ɔ tsuo nɛ a pee ha a sibi, nɛ kɛ e sa kaa a pee a ní ngɛ he ha kɛɛ? (b) Ke e biɔ nɛ nɔ ko kɛ e yo nɛ a tsi a he nya ngɛ bɔmi nami he be bɔɔ ko ɔ, mɛni blɔ nɔ e sa kaa a gu kɛ tsu he ní?

11 Enɛ ɔ he ɔ, Baiblo ɔ fã Kristofohi nɛ a sɛ gba si himi mi ɔ ke: “Nyumu nɛ ha e yo nɔ́ nɛ ji yo blɔ nya nɛ sa kaa e ná kɛ je e huno dɛ mi; yo ɔ hu nɛ pee jã nɔuu ha e huno.” (1 Korinto Bi 7:3) Mo yɔse kaa Baiblo ɔ ngɛ nɔ́ hami nɔ mi mae, se pi nɔ́ ngɔmi. Loko bɔmi nami maa ngɔ bua jɔmi kɛ ba nɔ kɛ e yo a kpɛti ɔ, ja mɛ ni enyɔ ɔmɛ a ti nɔ tsuaa nɔ susuɔ e nyɛmi he, nɛ e suɔ nɛ e hi ha e nyɛmi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Baiblo ɔ wo hunomɛ mlaa kaa ke a kɛ a yi ɔmɛ ngɛ ɔ, a “na nya ha mɛ saminya.” (1 Petro 3:7) Munyu nɛ ɔ ji anɔkuale, titli ɔ, ngɛ bɔmi nami blɔ fa mi. Ke nyumu ɔ hɛɛ we e yo ɔ dɔdɔɔdɔ ngɛ bɔmi nami blɔ fa mi ɔ, eko ɔ, e maa ye ha yo ɔ kaa e bua maa jɔ bɔmi nami he.

12 Be komɛ ngɛ nɛ eko ɔ, huno ɔ kɛ yo ɔ tsuo maa tsi a he nya ngɛ bɔmi nami he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ngɛ nyɔhiɔ ɔ mi ɔ, ligbi komɛ ngɛ nɛ e ma nyɛ maa ba jã ngɛ yo ɔ blɔ fa mi, nɛ ke pɔ tɔ yo ɔ he wawɛɛ hu e ma nyɛ maa ba jã. (Kɛ to 3 Mose 18:19 ɔ he.) E ma nyɛ maa ba jã ngɛ nyumu ɔ hu blɔ fa mi ke e ngɛ haomi ngua komɛ a he ní tsue ngɛ ní tsumi he, nɛ lɔ ɔ ha nɛ pɔ tɔ e he wawɛɛ. Ja huno ɔ kɛ e yo ɔ tsuo je a tsui mi nɛ a susu si fɔfɔɛ nɛ ɔmɛ a he nɛ a “kplɛɛ kaa a maa pee jã” loko a ma nyɛ maa tsi a he nya be kpiti ko. (1 Korinto Bi 7:5) Ke e ba jã a, huno ɔ aloo yo ɔ be juɛmi yaya ko náe. Se ke yo ɔ je blɔ nɛ e ha we nɛ nyumu ɔ nɛ ta e he, aloo ke huno ɔ hu ji suɔmi mi konɛ e kɛ yo ɔ nɛ ná bɔmi ɔ, lɔ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ huno ɔ aloo yo ɔ maa nɔ ka mi. Níhi kaa kikɛ ɔ ma nyɛ maa ngɔ haomi kɛ ba gba si himi ɔ mi.

13. Mɛni e sa kaa Kristofohi nɛ a pee konɛ a susu níhi nɛ a he tsɔ ɔ a he?

13 E sa nɛ Kristofohi nɛ a sɛ gba si himi mi, kɛ ni nɛmɛ nɛ a sɛ we gba si himi mi tsuo nɛ a yu a he ngɛ ajuama bɔmi he fonihi a hyɛmi he, ejakaa lɔ ɔ ma nyɛ ma tle akɔnɔ yaya sisi ngɛ a mi. (Kolose Bi 3:5) Ke Kristofohi nyumuhi kɛ yihi ngɛ bɔe ɔ, e sa nɛ a hyɛ nɛ hi. Yesu bɔ kɔkɔ ke: “Nɔ tsuaa nɔ nɛ hyɛɛ yo, nɛ e he peeɔ lɛ akɔnɔ ɔ, e kɛ lɛ puɛ gba momo ngɛ e tsui mi.” (Mateo 5:28) Ke hunomɛ kɛ a yihi ngɔɔ ga womi nɛ Baiblo ɔ kɛ ha nɛ kɔɔ bɔmi nami he ɔ kɛ tsuɔ ní ɔ, a ma nyɛ maa yu a he ngɛ kahi a he, nɛ a be gba puɛe. Be tsuaa be ɔ, a ma nyɛ ma ná bua jɔmi ngɛ a gba si himi ɔ mi, nɛ a maa bu bɔmi nami kaa e ji nike ní kpakpa nɛ je Yehowa, nɔ nɛ e to gba si himi sisi ɔ ngɔ.​​—Abɛ 5:15-19.

NƆ́ NƐ BAIBLO Ɔ TSƆƆ KAA A MA NYƐ MAA DA NƆ KƐ PO GBA MI

14. Be komɛ ɔ, mɛni si fɔfɔɛ mi weku komɛ ya jeɔ? Mɛni he je nɛ e baa jã?

14 Bua jɔmi sane ji kaa ngɛ Kristofohi fuu a gba si himi mi ɔ, a nyɛɔ tsuɔ haomihi saisaa nɛ a kɛ kpeɔ ɔ he ní. Se be komɛ ngɛ nɛ e bɛ jã. Adesahi yi mluku, nɛ je nɛ a ngɛ mi ɔ hu, yayami hyi lɛ tɔ. Satan ji nɔ nɛ ngɛ je nɛ ɔ nɔ yee. Enɛ ɔ he ɔ, e suu be nɛ o naa kaa gba komɛ miɔ nɛ a ma puɛ. (1 Yohane 5:19) Ke e ba jã a, kɛ e sa nɛ Kristofohi nɛ a pee a ní ha kɛɛ?

15. (a) Mɛni pɛ nɛ Ngmami ɔ tsɔɔ kaa nɔ ko ma nyɛ maa da nɔ kɛ po gba mi nɛ e kɛ nɔ kpa ma nyɛ maa sɛ gba si himi mi? (b) Mɛni he je nɛ ni komɛ kɛ a hunomɛ aloo a yihi nɛ je a se ɔ pui gba mi ɔ?

15 Kaa bɔ nɛ a de ngɛ womi nɛ ɔ Yi 2 ɔ mi ɔ, nɔ́ pɛ nɛ Ngmami ɔ tsɔɔ kaa nɔ ko ma nyɛ maa da nɔ kɛ po gba mi nɛ e kɛ nɔ kpa ma nyɛ maa sɛ gba si himi mi ji, ajuama bɔmi. c (Mateo 19:9) Ke o ngɛ nɔ mi mami kaa o huno ɔ aloo o yo ɔ je o se ɔ, lɛɛ sane agbo ko fɔɔ si ngɛ o kuɛ nɔ nɛ e sa kaa o mwɔ o yi mi kpɔ ngɛ he. Anɛ o kɛ lɛ maa ya nɔ maa hi si aloo nyɛ maa po gba a mi? Mlaa ko be enɛ ɔ he. Akɛnɛ Kristofohi komɛ na kaa a huno ɔmɛ aloo a yi ɔmɛ je a tsui mi nɛ a pia a he he je ɔ, a kɛ a tɔmi ɔ pa mɛ, nɛ a baa a gba a yi, nɛ gba a ngɛ ngɔe. Ni komɛ kɛ a he piɛɛli ɔmɛ pui gba mi ngɛ a bimɛ a he je.

16. (a) Mɛni he je nɛ ni komɛ kɛ a he piɛɛli nɛ a puɛ gba a po gba mi ɔ? (b) Ke nɔ ko mwɔ e yi mi kpɔ kaa e kɛ e huno aloo e yo nɛ bɔ ajuama a maa po gba mi aloo a be mi poe ɔ, mɛni he je nɛ e sɛ nɛ nɔ ko nɛ tu munyu kɛ si lɛ ɔ?

16 Se eko ɔ, hɔ aloo bɔmi nami mi hiɔ ko je ajuama nɛ nɔ ɔ bɔ ɔ mi kɛ ba. Aloo eko ɔ, ke fɔlɔ ko ji abonua tualɔ ɔ, e ma bi nɛ a po jokuɛwi a he piɛ kɛ je e he. E ngɛ heii kaa níhi fuu ngɛ nɛ e sa kaa o susu he loko o mwɔ o yi mi kpɔ. Se ke o kɛ o huno ɔ aloo o yo ɔ ná bɔmi be mi nɛ o ná le kaa e ya bɔ ajuama a se ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa o kɛ e tɔmi ɔ pa lɛ, nɛ o suɔ nɛ o kɛ lɛ nɛ hi si. Nɔ́ kpa ko be Ngmami ɔ mi hu nɛ o ma nyɛ maa da nɔ kɛ po gba a mi nɛ o kɛ nɔ kpa maa sɛ gba si himi mi. E sɛ nɛ nɔ ko nɛ nyɛ o nɔ, nɛ e tsɔɔ mo nɔ́ nɛ e sa kaa o pee. Jã kɛ̃ nɛ e sɛ kaa nɔ ko nɛ tu munyu kɛ si mo ngɛ juɛmi nɛ o maa pee ɔ he. Nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ maa je o yi mi kpɔ nɛ o mwɔ ɔ mi kɛ ba a, mo nitsɛ nɛ o maa tloo. “Nɔ tsuaa nɔ maa tloo lɛ nitsɛ e tlomi.”​​—Galatia Bi 6:5.

NÍHI NƐ A MA NYƐ MAA DA NƆ KƐ JE GBA

17. Ngɛ ajuama bɔmi se ɔ, mɛni Ngmami ɔ de ngɛ gba je mi kɛ gba mi pomi he?

17 Ngɛ ajuama bɔmi se ɔ, anɛ si fɔfɔɛ kpa komɛ ngɛ nɛ nɔ ko ma nyɛ maa da nɔ kɛ je gba aloo kɛ po gba mi lo? Ee, se ke e ba jã ngɛ Kristofo no ko blɔ fa mi ɔ, e kɛ nɔ kpa be nyɛe maa sɛ gba si himi mi. (Mateo 5:32) Baiblo ɔ tsɔɔ kaa nɔ ko ma nyɛ maa je gba mohu lɛɛ, se e tsɔɔ kaa ke nɔ ɔ ná je gba a, “e hi si jã, nɛ e ko gba, aloo e ya nɛ e kɛ e huno ɔ ya dla.” (1 Korinto Bi 7:11) Mɛni ji ní komɛ nɛ ke nɔ ko ngɛ pee pe nine ɔ, e he piɛɛlɔ ma nyɛ maa je gba?

18, 19. Mɛni ji ní komɛ nɛ ke nɔ ko ngɛ pee pe nine ɔ, e he piɛɛlɔ ma nyɛ maa je gba ngɛ mlaa nya, aloo e kɛ e he piɛɛlɔ maa po gba mi, se e kɛ nɔ kpa be gba si himi mi sɛe?

18 Eko ɔ, ke nyumu ɔ peeɔ hejɔ aloo e ngɛ su yaya ko ɔ, lɔ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ weku ɔ maa ye ohia posoposo. d Eko ɔ, e ngɔɔ weku ɔ sika kɛ fiɛɔ asɔ, aloo e kɛ ya nuɔ tsopa yaya, aloo dã. Baiblo ɔ de ke: ‘Kristo se nyɛɛlɔ nɛ hyɛ we lɛ nitsɛ e we mi bimɛ ɔ, blɔɔ e ngmɛɛ e hemi kɛ yemi ɔ he. Afani nɔ nɛ he we Kristo yi ngɛ kikɛmɛ a nɔmlɔ nɛ ɔ he.’ (1 Timoteo 5:8) Ke nɔ ko kaa jã tsakee we e je mi bami, nɛ eko ɔ, e ngɔɔ sika nɛ e yo ɔ náa a kɛ peeɔ ní yayahi ɔ, yo ɔ ma nyɛ maa je gba ngɛ mlaa nya, konɛ e kɛ po e kɛ e bimɛ ɔmɛ a he piɛ.

19 Jehanɛ se hu ɔ, nɔ ko ma nyɛ maa je gba ngɛ mlaa nya ke e he piɛɛlɔ ɔ ngɛ lɛ yi mi wae wawɛɛ. Eko ɔ, e he piɛɛlɔ ɔ kongoɔ lɛ, nɛ lɔ ɔ ha nɛ e wami po ya je oslaa mi. Jehanɛ se hu ɔ, ke nɔ ko he piɛɛlɔ nyɛɔ e nɔ be tsuaa be kaa e tɔ̃ Mawu mlaa amɛ a nɔ ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, nɔ ɔ ma nyɛ maa je gba, titli ɔ, ke e na kaa huɛ bɔmi nɛ ngɛ e kɛ Mawu a kpɛti ɔ miɔ nɛ ma puɛ. Nɔ ɔ ma nyɛ maa mwɔ e yi mi kpɔ kaa loko e ma nyɛ maa “bu Mawu mohu tue, se pi nimli” ɔ, ja e je gba ngɛ mlaa nya.​​—Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 5:29.

20. (a) Ke weku ko ngɛ gbɛe ɔ, mɛni huɛmɛ nɛ a nane pi si ngɛ Mawu jami mi, kɛ asafo mi nikɔtɔmahi ma nyɛ maa pee, nɛ mɛni e sɛ nɛ a pee? (b) E sɛ nɛ nihi kɛ a yihi nɛ a ngɔ nɔ́ nɛ Baiblo ɔ de ngɛ gba jemi kɛ gba mi pomi he ɔ kɛ je a nya nɛ a pee mɛni?

20 Ke nɔ ko ngɛ nɔ́ nae wawɛɛ ngɛ e he piɛɛlɔ dɛ mi po ɔ, e sɛ nɛ nɔ kpa ko nɛ e nyɛ nɔ ɔ nɔ kaa e je gba aloo e hi gba a he. E ngɛ mi kaa eko ɔ, huɛmɛ kɛ asafo mi nikɔtɔmahi maa ye bua, nɛ a kɛ Baiblo mi ga womi ma ha mohu lɛɛ, se a be nyɛe maa le nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ ngɛ nɔ yae ngɛ huno ɔ kɛ e yo ɔ a kpɛti. Yehowa pɛ nɛ e le. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke yogbayo ko nɛ e ji Kristofo no ngɔ nɔ́ hlɛhlɛɛhlɛ ko kɛkɛ kɛ je e nya nɛ e je e huno he ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa e wui gba si himi nɛ Mawu to sisi ɔ hɛ mi nyami. Se ke si himi nɛ e kɛ ngɛ kpee ɔ ngɛ gbeye, nɛ e mwɔ e yi mi kpɔ kaa e maa je gba a, e sɛ nɛ nɔ ko nɛ tu munyu kɛ si lɛ. Jã kɛ̃ nɛ ke huno ko nɛ e ji Kristofo no hu mwɔ e yi mi kpɔ kaa e ma kua e yo ɔ, e sɛ nɛ nɔ ko nɛ tu munyu kɛ si lɛ. “Mawu hɛ mi wɔ tsuo wa maa da si ngɛ nɛ e maa kojo wɔ.”​​—Roma Bi 14:10.

BLƆ NƆ NƐ A GU KƐ DLA GBA KO NƐ E PUƐ

21. Mɛni níhi a si kpami tsɔɔ kaa ga womi nɛ Baiblo ɔ kɛ ha ngɛ gba si himi he ɔ tsuɔ ní?

21 Benɛ Lucia nɛ wa wo e ta kɛ sɛ hlami ɔ je e huno ɔ he nyɔhiɔ etɛ se ɔ, e kɛ Yehowa Odasefohi kpe, nɛ e kɛ mɛ bɔni Baiblo ɔ kasemi. E de ke: “E pee mi nyakpɛ kaa Baiblo ɔ tsɔɔ mi ye haomi ɔ nya tsaba. Benɛ i bɔni ní ɔ kasemi otsi pɛ nɛ i ba na kaa e sa nɛ i kɛ ye huno ɔ nɛ ya dla. Mwɔnɛ ɔ, ma nyɛ ma de kaa Yehowa le bɔ nɛ a plɛɔ kɛ baa gba nɛ haomi ngɛ mi ɔ yi ha. Níhi nɛ e tsɔɔ wɔ ɔ yeɔ bua hunomɛ kɛ a yihi nɛ a náa bumi kɛ haa a sibi. Ke ni komɛ tsɔɔ kaa Yehowa Odasefohi puɛɔ nihi a gba a, a bua. Ngɛ imi ye blɔ fa mi ɔ, Yehowa Odasefohi dla ye gba a ha mi.” Lucia le bɔ nɛ a kɛ Baiblo sisi tomi mlaahi tsuɔ ní ha.

22. E sa nɛ hunomɛ kɛ a yihi tsuo nɛ a ná hɛ kɛ nɔ fɔmi ngɛ mɛni mi?

22 Pi Lucia pɛ nɛ Baiblo mi ga womi ye bua lɛ. E sa nɛ gba si himi nɛ pee jɔɔmi, se pi tlomi. Enɛ ɔ he ɔ, Yehowa ha wɔ womi nɛ gba si himi he ga womi nɛ hi pe kulaa ngɛ mi. Lɔ ɔ ji Baiblo ɔ nɛ. Baiblo ɔ ma nyɛ ma ha nɛ ‘kuasia maa le ní.’ (La 19:7-11) Baiblo ɔ ye bua nihi fuu nɛ a gbahi miɔ nɛ a ma puɛ, kɛ nihi nɛ a kɛ haomi nguanguahi ngɛ kpee ngɛ a gba si himi mi. E ba kaa hunomɛ kɛ a yihi tsuo ma ná hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ mi wa ngɛ gba si himi he ga womi nɛ Yehowa Mawu kɛ ha a mi. Yehowa ga womi ɔmɛ tsuɔ ní nitsɛnitsɛ!

a A tsake biɛ ɔ.

b A tsɔɔ ní nɛ ɔmɛ ekomɛ a nya ngɛ yihi nɛ sɛ hlami ɔ a mi.

c Munyu nɛ a tsɔɔ sisi ngɛ Baiblo ɔ mi kaa “ajuama bɔmi” ɔ kɔɔ gba puɛmi, nyumu kɛ nyumu kɛ yo kɛ yo a bɔmi nami, lohwehi nɛ a kɛ mɛ náa bɔmi, kɛ fɔmi níhi nɛ nihi jeɔ blɔ nɛ a kɛ tsuɔ ní ngɛ blɔ yaya nɔ ɔ a he.

d Munyu nɛ ɔ kɔ we nyumu ko nɛ e suɔ kaa e maa hyɛ e weku ɔ nɔ, se nyagba ko nɛ mi wa kaa hiɔ, aloo ní tsumi nɛ e ná we nɛ e ma tsu he je ɔ, e nyɛ we nɛ e pee jã a he.