Kniha proroctiev
Kniha proroctiev
Ľudia sa zaujímajú o budúcnosť. Hľadajú spoľahlivé predpovede týkajúce sa mnohých vecí, od predpovede počasia až po ekonomické ukazovatele. Keď však konajú podľa takých predpovedí, často sú sklamaní. Biblia obsahuje mnoho predpovedí čiže proroctiev. Nakoľko presné sú tieto proroctvá? Sú to dejiny napísané dopredu? Alebo sú to dejiny zamaskované na proroctvá?
RÍMSKY štátnik Cato (234–149 pred n. l.) údajne povedal: „Čudujem sa, že sa veštec nesmeje, keď vidí iného veštca.“1 Áno, až dodnes sú mnohí ľudia skeptickí, pokiaľ ide o hádačov osudu, astrológov a iných veštcov. Ich predpovede sú často vyjadrované nejasnými slovami a dajú sa rôzne vysvetliť.
Ako je to však s biblickými proroctvami? Máme v tomto prípade dôvod na skepticizmus? Alebo je tu základ pre dôveru?
Nielen inteligentné dohady
Bystrí ľudia sa môžu snažiť využiť pozorovateľné trendy na vytváranie presných prognóz do budúcnosti, ale nikdy nemajú pravdu v každom prípade. Kniha Future Shock (Šok z budúcnosti) uvádza: „Každá spoločnosť má pred sebou nielen množstvo pravdepodobných budúcností, ale aj celý rad možných budúcností a problém s tým, ktoré budúcnosti by boli výhodnejšie.“ Dodáva: „Samozrejme, nikto nemôže ,poznať‘ budúcnosť v pravom zmysle slova. Môžeme si akurát tak usporiadať a rozširovať svoje predpoklady a pokúšať sa určiť, aká je ich pravdepodobnosť.“2
Ale pisatelia Biblie ,neurčovali iba pravdepodobnosť‘ svojich ,predpokladov‘ do budúcnosti. Ich predpovede nemožno zamietnuť ako nejasné výroky, ktoré sa dajú vysvetliť rôznymi spôsobmi. Naopak, mnohé ich proroctvá boli vyslovené s mimoriadnou jasnosťou a boli neobvykle konkrétne. Často predpovedali presný opak toho, čo by sa dalo očakávať. Vezmime si napríklad to, čo Biblia vopred povedala o starovekom meste Babylon.
Má byť ,vymetený metlou vyhladenia‘
Starobylý Babylon sa stal ,okrasou kráľovstiev‘. (Izaiáš 13:19) Toto rozľahlé mesto bolo strategicky umiestnené na obchodnej ceste od Perzského zálivu k Stredozemnému moru a slúžilo ako komerčný sklad vnútrozemského i námorného obchodu medzi Východom a Západom.
Do siedmeho storočia pred n. l. bol Babylon zdanlivo nedobytným hlavným mestom Babylonskej ríše. Mesto ležalo na rieke Eufrat a z vôd rieky bola vytvorená široká, hlboká vodná priekopa a sieť kanálov. Okrem toho bolo mesto chránené systémom masívnych dvojitých hradieb posilnených početnými obrannými vežami. Nie div, že obyvatelia mesta sa cítili v bezpečí.
No v ôsmom storočí pred n. l., skôr ako Babylon nadobudol svoju veľkú slávu, prorok Izaiáš predpovedal, že Babylon bude ,vymetený metlou vyhladenia‘. (Izaiáš 13:19; 14:22, 23) Izaiáš predpovedal aj spôsob, akým Babylon padne. Dobyvatelia mali ,vysušiť‘ jeho rieky — zdroj jeho ochrannej vodnej priekopy — a tak urobiť mesto zraniteľným. Izaiáš dokonca uviedol meno dobyvateľa — „Cýrus“, veľký perzský kráľ, pred ktorým majú byť otvorené „dvojkrídlové dvere, takže ani brány nebudú zavreté“. — Izaiáš 44:27–45:2.
To boli smelé predpovede. Ale splnili sa? Nech odpovedia dejiny.
‚Bez boja‘
Dve storočia po tom, ako Izaiáš zaznamenal toto proroctvo, v noci 5. októbra roku 539 pred n. l., boli vojská Médo-Perzie pod velením Cýra Veľkého utáborené pri Babylone. Ale Babylončania boli sebaistí. Podľa gréckeho historika Herodota (piate storočie pred n. l.) mali dostatok zásob na celé roky.3 Chránila ich aj rieka Eufrat a babylonské mocné hradby. No podľa Nabonidovej kroniky práve v tú noc „vstúpilo Cýrovo vojsko do Babylona bez boja“.4 Ako to bolo možné?
Herodotos vysvetľuje, že vnútri mesta ľudia „tancovali a dobre sa zabávali, lebo práve vtedy sa konala nejaká slávnosť“.5 Vonku však Cýrus odklonil vody Eufratu. Keď hladina vody klesla, jeho vojsko sa prebrodilo riečnym korytom, kde im voda siahala do polovice stehien. Obišli vysoké múry a vstúpili cez to, čo Herodotos nazval „brány vedúce k rieke“, brány, ktoré boli bezstarostne ponechané otvorené.6 (Porovnaj Daniela 5:1–4; Jeremiáša 50:24; 51:31, 32.) Ďalší historici vrátane Xenofóna (cca 431–cca 352 pred n. l.) i klinopisné tabuľky, ktoré našli archeológovia, potvrdzujú náhly pád Babylona do rúk Cýra.7
Izaiášovo proroctvo o Babylone sa teda splnilo. Alebo nie? Je možné, že to nebola predpoveď, ale v skutočnosti bolo všetko napísané až po spomínaných udalostiach? Rovnaké otázky by mohli vzniknúť v súvislosti s ostatnými biblickými proroctvami.
Dejiny zamaskované na proroctvá?
Ak biblickí proroci — vrátane Izaiáša — iba zapísali dejiny tak, aby vyzerali ako proroctvo, potom títo muži neboli nič iné ako šikovní podvodníci. Ale aký motív by ich viedol k takému podvodu? Praví proroci dávali bez váhania najavo, že ich nemožno podplatiť. (1. Samuelova 12:3; Daniel 5:17) A už sme uvažovali o presvedčivých dokladoch toho, že biblickí pisatelia (z ktorých mnohí boli proroci) boli hodnoverní muži, ktorí boli ochotní odhaliť aj vlastné zahanbujúce chyby. Zdá sa nepravdepodobné, že by muži tohto druhu mali sklon robiť komplikované podvody a vydávať dejiny za proroctvá.
A ešte niečo stojí za úvahu. Mnohé biblické proroctvá obsahovali bodavé odsúdenie vlastného národa prorokov, nevynímajúc kňazov a vládcov. Izaiáš napríklad ostro kritizoval úbohý mravný stav Izraelitov — vodcov i ľudu — v jeho dobe. (Izaiáš 1:2–10) Ďalší proroci energicky odhaľovali hriechy kňazov. (Sofoniáš 3:4; Malachiáš 2:1–9) Je ťažké pochopiť, prečo by vymýšľali proroctvá, ktoré obsahovali tie najostrejšie výčitky, aké si len možno predstaviť, proti ich vlastnému národu, a prečo by kňazi pri takej ľsti spolupracovali.
Okrem toho, ako by mohli proroci — ak neboli nikým iným ako podvodníkmi — s takými výmyslami uspieť? V Izraeli bola podporovaná gramotnosť. Deti sa už odmalička učili čítať a písať. (5. Mojžišova 6:6–9) Boli povzbudzovaní k súkromnému čítaniu Písiem. (Žalm 1:2) V synagógach sa každý sabat verejne čítali Písma. (Skutky 15:21) Zdá sa nepravdepodobné, že by celý gramotný národ, zbehlý v Písmach, mohol byť oklamaný takým podvodom.
Vráťme sa ešte k Izaiášovmu proroctvu o páde Babylona. Toto proroctvo obsahuje aj jeden detail, ktorý jednoducho nemohol byť napísaný po splnení.
„Nikdy nebude obývaný“
Čo sa malo stať po páde Babylona? Izaiáš predpovedal: „Nikdy nebude obývaný a nebude tam pokolenie za pokolením. A Arab si tam nepostaví stan a pastieri tam nenechajú líhať svoje stáda.“ (Izaiáš 13:20) Predpovedať, že tak priaznivo situované mesto sa natrvalo stane neobývaným, sa mohlo zdať prinajmenšom zvláštne. Mohli byť Izaiášove slová napísané, až keď Izaiáš videl Babylon spustnutý?
Po dobytí Cýrom bol Babylon — hoci nie v pôvodnej sláve — obývaný ešte celé stáročia. Pripomeňme si, že Zvitky od Mŕtveho mora obsahujú odpis kompletnej knihy Izaiáš, ktorý je datovaný do druhého storočia pred n. l. Asi v tom čase, keď bol odpisovaný tento zvitok, ovládli Babylon Partovia. V prvom storočí n. l. bola v Babylone židovská komunita a navštívil ju aj biblický pisateľ Peter. (1. Petra 5:13) V tom čase už Zvitok od Mŕtveho mora existoval takmer dve storočia. Takže v prvom storočí n. l. Babylon ešte nebol celkom spustnutý, no Izaiášova kniha bola dokončená už dávno predtým. *
Ako bolo predpovedané, Babylon sa nakoniec stal iba ,kopami kamenia‘. (Jeremiáš 51:37) Podľa hebrejského učenca Hieronyma (štvrté storočie n. l.) bol Babylon v jeho dobe lovným teritóriom, kde sa potulovali „zvery každého druhu“.9 Dodnes je Babylon pustým miestom.
Izaiáš nevidel za svojho života Babylon neobývaný. Ale ruiny tohto kedysi mocného mesta asi 80 kilometrov južne od Bagdadu v dnešnom Iraku nesú tiché svedectvo o splnení jeho slov: „Nikdy nebude obývaný.“ Hoci určitá rekonštrukcia Babylona ako turistickej atrakcie môže lákať návštevníkov, „potomstvo a ďalšie pokolenie“ Babylona je navždy preč. — Izaiáš 13:20; 14:22, 23.
Prorok Izaiáš teda nevyslovil zahmlené predpovede, ktoré by sa mohli hodiť na akékoľvek dianie v budúcnosti. Ani nezapísal históriu, aby sa javila ako proroctvo. Zamyslite sa: Prečo by nejaký podvodník riskoval „prorokovanie“ o niečom, čo vôbec nemohol ovplyvniť — že mocný Babylon nebude nikdy znova obývaný?
Toto proroctvo o páde Babylona je len jedným príkladom z Biblie. * Mnohí ľudia vidia v splnení jej proroctiev náznak toho, že Biblia musí pochádzať z vyššieho zdroja, ako je človek. Možno budete súhlasiť s tým, že táto kniha proroctiev je prinajmenšom hodna preskúmania. Jedna vec je istá: Medzi hmlistými alebo senzačnými predpoveďami dnešných veštcov a medzi jasnými, triezvymi a konkrétnymi proroctvami Biblie je obrovský rozdiel.
[Poznámky pod čiarou]
^ 24. ods. Jestvujú presvedčivé doklady o tom, že knihy Hebrejských Písiem — vrátane Izaiáša — boli napísané dávno pred prvým storočím n. l. Historik Josephus (prvé storočie n. l.) naznačil, že kánon Hebrejských Písiem bol zostavený dávno pred jeho dobou.8 Okrem toho, na gréckej Septuaginte, preklade Hebrejských Písiem do gréčtiny, sa začalo pracovať v treťom storočí pred n. l. a dokončená bola v druhom storočí pred n. l.
^ 28. ods. Ďalší rozbor biblických proroctiev a historických faktov, ktoré dokumentujú ich splnenie, pozri v knihe Biblia — Božie slovo, alebo ľudské?, ktorú vydali Jehovovi svedkovia, strany 117–133.
[Zvýraznený text na strane 28]
Boli pisatelia Biblie presnými prorokmi, alebo šikovnými podvodníkmi?
[Obrázok na strane 29]
Ruiny starovekého Babylona
