Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

YITSO 4

‘Yehowa Hewalɛ Da Kpele’

‘Yehowa Hewalɛ Da Kpele’

1, 2. Mɛɛ naakpɛɛ nibii Elia ena yɛ eshihilɛ mli, shi mɛɛ naakpɛɛ nifeemɔi komɛi ejɛ tɛkpolo ní yɔɔ Horeb Gɔŋ lɛ nɔ lɛ mli eye he odase?

 ELIA ena nibii ní yɔɔ naakpɛɛ dã. Ena kwaakwaalabitei ní kɛ niyenii bahaa lɛ shii enyɔ gbi kome, beni eyɔɔ teemɔhe lɛ. Ena nibii enyɔ ní akɛ nii toɔ mli, ni ji mamu kɛ gbɛ́ kɛ mu kɛ tɔ ní amɛmli nibii lɛ etãaa aahu yɛ hɔmɔ be kakadaŋŋ ko mli. Ena la po ní jɛ ŋwɛi bagbee shi beni aha esɔlemɔ ko hetoo lɛ. (1 Maŋtsɛmɛi, yitsei 17, 18) Shi kɛlɛ, Elia enako nɔ ko ní yɔɔ naakpɛɛ tamɔ enɛ dã.

2 Beni ekotoɔ shi kɛbɛŋkɛɔ tɛkpolo ko naabu yɛ Horeb Gɔŋ lɛ nɔ lɛ, eye nifeemɔi komɛi ní yɔɔ naakpɛɛ ahe odase. Klɛŋklɛŋ lɛ ahum tswa. Eka shi faŋŋ akɛ etswa waa kɛ gbɛɛmɔ ní tsimɔɔ mɔ toi, ejaakɛ enaa wa waa aahu akɛ egbála gɔji lɛ ni ejwara tɛsaai. No sɛɛ lɛ, shikpɔŋhosomɔ hu ba, ni eŋmɛɛ hewalɛi ní naa wa, ní atsĩ naa awo shikpɔŋ lɛ mli lɛ ahe. No sɛɛ lɛ, la ba. Beni eshãa nɔ fɛɛ nɔ yɛ kpokpaa lɛ nɔ lɛ, ekolɛ Elia nu la lɛ naawalɛ ni shãa mɔ lɛ he.—1 Maŋtsɛmɛi 19:8-12.

“Naa! Yehowa baho”

3. Mɛɛ Nyɔŋmɔ su ko Elia ye he odase, ni nɛgbɛ wɔbaanyɛ wɔna nɛkɛ su nɛɛ nɔŋŋ he odaseyeli yɛ?

3 Nɛkɛ nifeemɔi srɔtoi ní Elia ye he odase nɛɛ fɛɛ jieɔ nɔ kome pɔtɛɛ ko kpo—amɛji Yehowa Nyɔŋmɔ hewalɛ kpele lɛ kpojiemɔ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, ehe ehiaaa ní wɔna naakpɛɛ nɔ ko dani wɔyoo akɛ Nyɔŋmɔ yɛ nɛkɛ su nɛɛ. Nɛkɛ su nɛɛ jeɔ kpo faŋŋ be fɛɛ be. Biblia lɛ kɛɔ wɔ akɛ adebɔɔ yeɔ Yehowa ‘naanɔ hewalɛ kɛ Nyɔŋmɔyeli lɛ’ he odase. (Romabii 1:20) Bo diɛŋtsɛ susumɔ sarawa gbalamɔi ní naa wa kɛ nugbɔshiimɔi ní gbɛɛɔ waa, nui ní hoɔ kɛjɛɔ tɛsaai ní kwɔlɔ amli kɛshwieɔ jɔɔi amli fɛfɛo, kɛ ŋwɛi ní lɛɛ shwaŋŋ ní eyi obɔ kɛ ŋulamii lɛ ahe okwɛ! Ani onaaa Nyɔŋmɔ hewalɛ lɛ yɛ enifeemɔi nɛɛ amli? Ni kɛlɛ, mɛi fioo ko pɛ kpɛlɛɔ Nyɔŋmɔ hewalɛ lɛ nɔ yɛ jeŋ ní wɔyɔɔ mli ŋmɛnɛ nɛɛ mli. Ni mɛi fioo kwraa po ji mɛi ni susuɔ he yɛ gbɛ kpakpa nɔ. Shi kɛlɛ, Nyɔŋmɔ su nɛɛ he susumɔ haa wɔ yiŋtoi babaoo ní wɔɔdamɔ nɔ wɔtsi wɔbɛŋkɛ Yehowa. Wɔbaaje Yehowa hewalɛ ní eko kɛ lɛ yeee egbɔ lɛ mlipɛimɔ fitsofitso shishi yɛ fã nɛɛ mli.

Yehowa Su ko ní He Hiaa Waa

4, 5. (a) Mɛɛ tsakpaa yɔɔ Yehowa gbɛi lɛ kɛ egbojee, loo ehewalɛ lɛ teŋ? (b) Mɛni hewɔ esa jogbaŋŋ akɛ Yehowa hala tsina ni ekɛfee ehewalɛ lɛ he okadi lɛ?

4 Yehowa yɛ srɔto kwraa yɛ hewalɛ mli. Yeremia 10:6 lɛ kɛɔ akɛ: “Yehowa, mɔ ko mɔ ko bɛ ní tamɔo! bo lɛ oje agbo, ni ogbɛi lɛ hu je agbo kɛ hewalɛ.” Kadimɔ akɛ Yehowa gbɛi lɛ kɛ agbojee, loo hewalɛ yɛ tsakpaa. Kaimɔ akɛ, eyɛ faŋŋ akɛ gbɛi nɛɛ shishi ji “Ehaa Ebaa Mli.” Mɛni haa Yehowa nyɛɔ ebɔɔ nɔ fɛɛ nɔ ni esumɔɔ, ni etsɔɔ nɔ fɛɛ nɔ ní ehalaa akɛ ebaatsɔ lɛ? Nɔ kome ji hewalɛ. Hɛɛ, husu bɛ Yehowa nyɛmɔ ní ekɛfeɔ nii, ní ekɛtsuɔ esuɔmɔnaa nii ahe nii lɛ he. Nɛkɛ hewalɛ nɛɛ ji esui ní he hiaa waa lɛ ateŋ ekome.

5 Akɛni wɔnyɛɛɛ wɔnu he ni Yehowa hewalɛ lɛ yashɛɔ lɛ shishi kɛmɔ shi hewɔ lɛ, ekɛ mfonirifeemɔi tsuɔ nii koni eye ebua wɔ. Taakɛ wɔna lɛ, ekɛ tsina tsuɔ nii ni ekɛfeɔ ehewalɛ lɛ he mfoniri. (Ezekiel 1:4-10) Nakai okadi lɛ sa jogbaŋŋ, ejaakɛ tsina ní alɛ̀ɔ yɛ shia lɛ po ji kooloo ní da ní yɔɔ hewalɛ waa. Gbɔmɛi ní hi shi yɛ Biblia beaŋ Palestina lɛ kɛ kooloo ní he wa fe nakai efɔɔɔ kpee. Shi amɛle tsina nuu ko ní he yɔɔ gbeyei waa fe no—ni ji koo mli tsina nuu, loo wuo, ní kɛjɛ nakai beaŋ kɛbaa nɛɛ amɛseshi ebule lɛ. (Hiob 39:9-12) Roma Maŋtsɛ Julius Caesar wie be ko akɛ nɛkɛ tsina hii nɛɛ adaramɔ heɔ aaashɛ shwuɔi adaramɔ pɛpɛɛpɛ. Eŋma akɛ: “Amɛyɛ hewalɛ waa, ni amɛhe yɛ oyá.” Feemɔ bɔ ni obaafee bibioo kɛ wudɔɔ oha kɛji odamɔ kooloo ní tamɔ nɛkɛ masɛi kpaakpa lɛ he mfoniri okwɛ!

6. Mɛni hewɔ atsɛɔ Yehowa pɛ akɛ “Ofe” lɛ?

6 Nakai nɔŋŋ hu gbɔmɔ yɛ wudɔɔ ni ebɛ hewalɛ ko kwraa kɛ́ akɛ lɛ miito Yehowa, ni ji Nyɔŋmɔ ní yɔɔ hewalɛ lɛ he. Yɛ ehiɛ lɛ, jeŋmaji ní he wa waa lɛ po tamɔ mulu kuli ní kpɛtɛ nsɛnii he. (Yesaia 40:15) Ákɛ mɔ ni tamɔɔɔ bɔɔ nɔ ko kwraa lɛ, husu bɛ Yehowa hewalɛ lɛ he, ejaakɛ lɛ ekome pɛ atsɛɔ lɛ “Ofe.” a (Kpojiemɔ 15:3) Yehowa yɛ ‘hewalɛ kpele,’ ni eyɛ ‘nyɛmɔ ni fá’ kɛteke nɔ. (Yesaia 40:26) Eji hewalɛ ní fá daa nɛɛ, ní sɛɛ efooo kɔkɔɔkɔ lɛ jɛɛhe. Ekɛ ehe efɔ̃ɔɔ jɛɛhe ko ní yɔɔ sɛɛ lɛ nɔ kɛha hewalɛ, ejaakɛ “hewalɛ lɛ Nyɔŋmɔ nɔ̃ ni.” (Lala 62:12, wɔma efã ko nɔ mi.) Shi, mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa tsɔɔ ekɛ ehewalɛ lɛ tsuɔ nii?

Bɔ ni Yehowa kɛ Ehewalɛ lɛ Tsuɔ Nii Ehaa

7. Mɛni ji Yehowa mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ, ni shishijee wiemɔi ní akɛtsu nii yɛ Biblia lɛ mli lɛ tsɔɔ mɛni?

7 Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ jɛɔ Yehowa ŋɔɔ kɛbaa babaoo ní esɛɛ efooo. Eji Nyɔŋmɔ hewalɛ ní miitsu nii. Yɛ anɔkwale mli lɛ, Biblia lɛ tsɛɔ lɛ yɛ 1 Mose 1:2 (NW) lɛ akɛ Nyɔŋmɔ “nitsumɔ hewalɛ.” Abaanyɛ atsɔɔ shishijee Hebri kɛ Hela wiemɔi ní atsɔɔ shishi akɛ “mumɔ” lɛ shishi yɛ shishinumɔi krokomɛi amli akɛ “kɔɔyɔɔ,” “mumɔ ní amuɔ,” kɛ “ahum.” Taakɛ mɛi ni feɔ wiemɔi komekomei ashishitsɔɔmɔ woji lɛ tsɔɔ lɛ, shishijee wiemɔi ní akɛtsu nii lɛ tsɔɔ hewalɛ ko ní anaaa ní miitsu nii. Taakɛ kɔɔyɔɔ ji lɛ, wɔhiŋmɛii enaaa Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ, shi ehewalɛ lɛ yɛ diɛŋtsɛ ni ayɔseɔ.

8. Te atsɛɔ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ yɛ mfonirifeemɔŋ, yɛ Biblia lɛ mli tɛŋŋ, ni mɛni hewɔ nibii ní akɛtoɔ he nɛɛ sa jogbaŋŋ lɛ?

8 Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nyɛɔ etsuɔ nibii srɔtoi babaoo ní bɛ naagbee. Yehowa baanyɛ ekɛtsu eyiŋtoo fɛɛ yiŋtoo he nii. Belɛ, eja gbɛ jogbaŋŋ akɛ atsɛɔ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ yɛ mfonirifeemɔ mli, yɛ Biblia lɛ mli akɛ ‘ewao,’ ‘enine ní he wa,’ loo ‘enine ní ekpã mli.’ (Luka 11:20; 5 Mose 5:15; Lala 8:4) Taakɛ bɔ ni gbɔmɔ baanyɛ ekɛ enine atsu nitsumɔi srɔtoi ní biɔ hewalɛi loo ŋaa kɛ tsuishitoo yɛ gbɛ̀i srɔtoi anɔ lɛ, nakai nɔŋŋ Nyɔŋmɔ baanyɛ ekɛ emumɔ lɛ atsu yiŋtoo fɛɛ yiŋtoo he nii—tamɔ ní ekɛbɔ atɔm bibioo kwraa ní anyɛɛɛ asusu edalɛ lɛ, loo ní ekɛgbá Ŋshɔ Tsuru lɛ mli loo ní ekɛha klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli Kristofoi lɛ anyɛ awie maŋsɛɛ wiemɔi.

9. Te Yehowa nɔyeli hewalɛ lɛ mli lɛɛ ha tɛŋŋ?

9 Yehowa kɛ ehewalɛ lɛ hu tsuɔ nii kɛtsɔɔ hegbɛ ní eyɔɔ akɛ Jeŋ Muu Fɛɛ Maŋtsɛ lɛ nɔ. Ani obaanyɛ osusu ákɛ oyɛ shishibii akpekpei akpekpei abɔ ní yɔɔ nilee kɛ hewalɛ, ní amɛfee klalo akɛ amɛaaye ofamɔi fɛɛ anɔ lɛ he okwɛ? Yehowa yɛ nɔyeli hewalɛ ní tamɔ nɛkɛ. Eyɛ tsuji ni ji adesai, ni bei pii lɛ akɛ amɛ toɔ tai babaoo he yɛ Ŋmalɛi lɛ amli. (Lala 68:12; 110:3) Shi, adesa ji bɔɔ nɔ ní he waaa kwraa, kɛ́ akɛ lɛ miito ŋwɛibɔfo he. Ejaakɛ, beni Ashurbii atai lɛ batutua Nyɔŋmɔ webii lɛ, ŋwɛibɔfo kome pɛ gbe nakai asraafoi lɛ 185,000 yɛ gbɛkɛ kome pɛ mli! (2 Maŋtsɛmɛi 19:35) Nyɔŋmɔ bɔfoi lɛ, “hewalɔi ekãalɔi” ji amɛ.—Lala 103:19, 20.

10. (a) Mɛni hewɔ atsɛɔ Ofe lɛ akɛ tai a-Yehowa lɛ? (b) Namɔ ji Yehowa nibɔɔ nii lɛ ateŋ mɔ ni he wa fe fɛɛ?

10 Ŋwɛibɔfoi lɛ ayifalɛ enyiɛ? Gbalɔ Daniel na ŋwɛi he ninaa ko, ni ena mumɔŋ bɔɔ nii ní amɛyi fá kwraa fe akpekpei 100 ní amɛdamɔ Yehowa maŋtsɛsɛi lɛ hiɛ, shi nɔ ko bɛ ní tsɔɔ akɛ ena ŋwɛibɔfoi ní abɔ lɛ fɛɛ. (Daniel 7:10) No hewɔ lɛ ekolɛ ŋwɛibɔfoi ní yɔɔ lɛ ayifalɛ shɛɔ akpekpei ohai abɔ. Enɛ hewɔ lɛ atsɛɔ Nyɔŋmɔ akɛ tai a-Yehowa. Nɛkɛ sabala nɛɛ tsɔɔ egbɛhe ni nɔ kwɔ waa ni ji ŋwɛibɔfoi hewalɔi atai babaoo ní ato amɛhe gbɛjianɔ lɛ anɔ Tatsɛ. Ehala lɛ diɛŋtsɛ esuɔmɔ Bi, ni ji “bɔɔ nii fɛɛ ateŋ kromɔ bi lɛ” eto mumɔŋ bɔɔ nii nɛɛ fɛɛ anɔ akɛ amɛ nɔkwɛlɔ. (Kolosebii 1:15) Ákɛ bɔfonukpa—ŋwɛibɔfoi, serafim, kɛ kerubim lɛ fɛɛ anɔ onukpa—lɛ, Yesu ji Yehowa nibɔɔ nii lɛ ateŋ mɔ ni he wa fe fɛɛ.

11, 12. (a) Nyɔŋmɔ wiemɔ lɛ yɛ hewalɛ yɛ mɛɛ gbɛ̀i anɔ? (b) Te Yesu ye Yehowa hewalɛ lɛ he odase eha tɛŋŋ?

11 Yehowa yɛ gbɛ kroko hu ní etsɔɔ nɔ ekɛ hewalɛ tsuɔ nii. Hebribii 4:12 lɛ kɛɔ akɛ: “Nyɔŋmɔ wiemɔ hiɛ kã ni eyɛ hewalɛ.” Ani oyɔse hewalɛ kpele diɛŋtsɛ ní Nyɔŋmɔ wiemɔ lɛ yɔɔ lɛ, loo shɛɛ sane ní jɛ mumɔŋ ní abaa yi bianɛ yɛ Biblia lɛ mli lɛ? Ebaanyɛ ewo wɔ hewalɛ, ní etswa wɔhemɔkɛyeli ema shi, ní eye ebua wɔ ní wɔfee tsakemɔi wuji yɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔmli. Bɔfo Paulo bɔ enanemɛi heyelilɔi lɛ kɔkɔ yɛ gbɔmɛi ní kɛ amɛhe woɔ jeŋba shara shihilɛi amli lɛ ahe. Kɛkɛ ni ekɛfata he akɛ: “Nɛkɛ nyɛteŋ mɛi komɛi yɔɔ sá.” (1 Korintobii 6:9-11) Hɛɛ, “Nyɔŋmɔ wiemɔ” lɛ kɛ ehewalɛ lɛ etsu nii yɛ amɛmli ni eye ebua amɛ ni amɛtsake.

12 Yehowa hewalɛ lɛ da naakpa ni gbɛ̀i ní etsɔɔ nɔ ekɛtsuɔ nii lɛ mɔɔ shi jogbaŋŋ aahu akɛ nɔ ko nɔ ko nyɛɛɛ atsĩ enitsumɔ naa. Yesu wie akɛ: “Nyɔŋmɔ gbɛfaŋ lɛ aaanyɛ nii fɛɛ afee.” (Mateo 19:26) Mɛɛ yiŋtoi ahe nii Yehowa kɛ ehewalɛ lɛ tsuɔ?

Hewalɛ ní Yiŋtoo Kudɔɔ Lɛ

13, 14. (a) Mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔkɛɛ akɛ Yehowa jeee hewalɛ jɛɛhe folo ko kɛkɛ lɛ? (b) Yehowa kɛ ehewalɛ lɛ tsuɔ nii yɛ mɛɛ gbɛ̀i anɔ?

13 Yehowa mumɔ lɛ da kwraa fe adebɔɔ mli hewalɛ fɛɛ hewalɛ; ni Yehowa jeee hewalɛ ko ni bɛ diɛŋtsɛ, loo hewalɛ jɛɛhe folo ko kɛkɛ. Eji Nyɔŋmɔ diɛŋtsɛ ní kudɔɔ lɛ diɛŋtsɛ ehewalɛ lɛ jogbaŋŋ kɛmɔɔ shi. Shi, mɛni tsirɛɔ lɛ ni ekɛtsuɔ nii lɛ?

14 Taakɛ wɔbaana lɛ, Nyɔŋmɔ kɛ hewalɛ tsuɔ nii ni ekɛbɔɔ nibii, ekɛkpataa nii ahiɛ, ekɛbuɔ nii ahe, ni ekɛ nibii baa shihilɛ mli ekoŋŋ—yɛ kukufoo mli lɛ, ekɛfeɔ nɔ fɛɛ nɔ ní kɛ eyiŋtoi ní eye emuu lɛ kpãa gbee. (Yesaia 46:10) Yɛ shihilɛi komɛi amli lɛ, Yehowa kɛ ehewalɛ lɛ tsuɔ nii ni ekɛjieɔ esu kɛ ebaŋ, kɛ tɛi ní efolɔ eshwie shi lɛ ahe saji ni he hiaa lɛ akpo. Nɔ ni fe fɛɛ lɛ, ekudɔɔ ehewalɛ lɛ koni ekɛha eyiŋtoo aba mli—ni ekɛbu maŋtsɛ ní eji lɛ bem ní ekɛtse egbɛi krɔŋkrɔŋ lɛ he kɛtsɔ Mesia Maŋtsɛyeli lɛ nɔ. Nɔ ko nɔ ko nyɛŋ atsĩ nakai yiŋtoo lɛ mlibaa naa kɔkɔɔkɔ.

15. Yehowa kɛ ehewalɛ lɛ tsuɔ nii yɛ mɛɛ yiŋtoo ní kɔɔ etsuji ahe lɛ gbɛfaŋ, ni enɛ je kpo faŋŋ yɛ Elia sane lɛ mli yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

15 Yehowa kɛ ehewalɛ lɛ hu tsuɔ nii ni ehe baa sɛɛnamɔ kɛhaa wɔ aŋkroaŋkro. Kadimɔ nɔ ni 2 Kronika 16:9 lɛ kɛɔ lɛ, akɛ: “Yehowa yɔɔ nɛɛ, ehiŋmɛii kpaa shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ nɔ, ni ejieɔ ehewalɛ kpo ehaa mɛi ni amɛtsui ehi kɛwula shi yɛ egbɛfaŋ lɛ.” Elia niiashikpamɔ lɛ, ní atsĩ tã yɛ shishijee lɛ, ji enɛ he nɔkwɛmɔnɔ. Mɛni hewɔ Yehowa ha ena nakai ŋwɛi hewalɛ lɛ kpojiemɔ ní yɔɔ gbeyei waa lɛ? Ojogbaŋŋ, Maŋnyɛ Izebel yiwalɔ lɛ ekã kita akɛ ebaaha agbe Elia. Gbalɔ lɛ miijo foi yɛ no hewɔ, eejo foi ní ekɛhere eyiwala. Enu he akɛ eshwɛ ekome too, eeshe gbeyei, ni enijiaŋ eje wui—tamɔ nɔ ni edeŋmegbomɔ lɛ fɛɛ efee efolo. Bɔni afee ní Yehowa ashɛje nuu ní ehao lɛ mii lɛ, eha Elia kai ŋwɛi hewalɛ lɛ jogbaŋŋ diɛŋtsɛ. Ahum, kɛ shikpɔŋhosomɔ, kɛ la lɛ tsɔɔ akɛ Mɔ ni he wa fe fɛɛ yɛ jeŋ muu fɛɛ lɛ fata Elia he yɛ jɛmɛ. Mɛni hewɔ esa akɛ eshe Izebel gbeyei, yɛ be mli ní Nyɔŋmɔ ofe lɛ diɛŋtsɛ fĩ esɛɛ lɛ?—1 Maŋtsɛmɛi 19:1-12. b

16. Mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔná miishɛjemɔ kɛjɛ Yehowa hewalɛ kpele lɛ hesusumɔ mli lɛ?

16 Eyɛ mli akɛ amrɔ nɛɛ jeee Yehowa be ní ekɛaafee naakpɛɛ nii moŋ, shi etsakeko kɛjɛ bɔ ni eji yɛ Elia gbii lɛ amli lɛ. (1 Korintobii 13:8) Eesumɔ waa ŋmɛnɛ hu ní ekɛ ehewalɛ lɛ atsu nii yɛ mɛi ní sumɔɔ lɛ lɛ agbɛfaŋ. Lɛɛlɛŋ, ehiɔ mumɔi ashihilɛhe ní nɔ kwɔ grɔŋŋ moŋ, shi ekɛ wɔ teŋ jɛkɛɛɛ. Husu bɛ ehewalɛ lɛ he, no hewɔ lɛ, ekɛ wɔ teŋ jɛkɛmɔ lɛ jeee naatsii nii kɛha lɛ. Shi moŋ, “Yehowa [bɛŋkɛɔ] mɛi fɛɛ ni tsɛɔ lɛ lɛ.” (Lala 145:18) Be ko beni gbalɔ Daniel bi Yehowa yelikɛbuamɔ lɛ, ŋwɛibɔfo ko bajie ehe kpo etsɔɔ lɛ dani egbe esɔlemɔ lɛ po naa! (Daniel 9:20-23) Nɔ ko nɔ ko nyɛŋ atsĩ Yehowa naa ní ekaye ebua mɛi ní esumɔɔ lɛ ní ewo amɛ hewalɛ.—Lala 118:6.

Ani Nyɔŋmɔ Hewalɛ lɛ Haa Efeɔ Mɔ ni Anyɛɛɛ Abɛŋkɛ Lɛ?

17. Yehowa hewalɛ lɛ haa wɔnáa gbeyeishemɔ yɛ wɔmli yɛ mɛɛ shishinumɔ naa, shi mɛɛ gbeyeishemɔ enɛ wooo wɔ hewalɛ ní wɔná?

17 Ani esa akɛ Nyɔŋmɔ hewalɛ lɛ aha wɔshe lɛ gbeyei? Esa akɛ wɔha hetoo akɛ hɛɛ kɛ dabi fɛɛ. Hɛɛ, kɛ shishinumɔ akɛ nɛkɛ su nɛɛ haa wɔnáa yiŋtoo kpakpa kɛha Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ, ni ji woo ní mli kwɔ kɛ bulɛ ní wɔsusu he kuku yɛ yitso ní tsɔ hiɛ lɛ mli lɛ. Biblia lɛ kɛɔ wɔ akɛ, nɛkɛ gbeyeishemɔ nɛɛ ji “nilee shishijee.” (Lala 111:10) Shi kɛlɛ, wɔhaa hetoo dabi hu, kɛ shishinumɔ akɛ Nyɔŋmɔ hewalɛ lɛ haaa wɔ yiŋtoo ní wɔɔdamɔ nɔ wɔná gbeyeishemɔ fɔŋ kɛha lɛ loo ní wɔtsi wɔhe kɛjɛ ehe ní wɔkabɛŋkɛ lɛ.

18. (a) Mɛni hewɔ mɛi pii kɛ amɛhiɛ efɔ̃ɔɔ mɛi ní yɔɔ hewalɛ waa lɛ anɔ lɛ? (b) Te wɔfeɔ tɛŋŋ wɔleɔ akɛ Yehowa hewalɛ lɛ fiteŋ lɛ lɛ?

18 “Hewalɛ haa gbɔmɔ fiteɔ; hewalɛ ní husu bɛ he lɛ fiteɔ mɔ kɛmɔɔ shi.” Nakai ji bɔ ni Ŋleshinyo yinɔsaneŋmalɔ Lord Acton ŋma yɛ afi 1887. Afɔɔ ewiemɔ nɛɛ mli tĩi shii abɔ, ejaakɛ ekolɛ gbɔmɛi babaoo naa akɛ eji anɔkwale ní anyɛŋ aje he ŋwane. Bei pii lɛ, adesai ní yeee emuu lɛ kɛ hewalɛ tsuɔ nii yɛ gbɛ fɔŋ nɔ, taakɛ yinɔsane ema nɔ mi shii abɔ lɛ. (Jajelɔ 4:1; 8:9) Enɛ hewɔ lɛ, mɛi pii kɛ amɛhiɛ efɔ̃ɔɔ mɛi ní yɔɔ hewalɛ waa lɛ anɔ, ni amɛtsiɔ amɛhe kɛjɛɔ amɛhe. Amrɔ nɛɛ, Yehowa yɛ hewalɛ ní husu bɛ he. Ani no efite lɛ yɛ gbɛ ko nɔ? Eka shi faŋŋ akɛ dabi! Taakɛ wɔna momo lɛ, eyɛ krɔŋkrɔŋ, bɔ ni nɔ ko kwraa nyɛɛɛ afite lɛ. Yehowa tamɔɔɔ hii kɛ yei ní yeee emuu, ní yɔɔ hewalɛ yɛ jeŋ ní ekpɔtɔ nɛɛ mli lɛ. Ekɛ ehewalɛ lɛ tsuko nii yɛ gbɛ fɔŋ nɔ dã, ni efeeŋ nakai kɔkɔɔkɔ hu.

19, 20. (a) Yehowa kɛ ehewalɛ lɛ tsuɔ nii be fɛɛ be yɛ mɛɛ sui krokomɛi hu kɛ gbeekpamɔ naa, ni mɛni hewɔ enɛ woɔ mɔ hewalɛ waa lɛ? (b) Te obaafee Yehowa henɔyeli lɛ he mfoniri oha tɛŋŋ, ni mɛni hewɔ onáa he miishɛɛ waa lɛ?

19 Kaimɔ akɛ, jeee hewalɛ pɛ ji su ní Yehowa yɔɔ. Wɔbaakase ejalɛsaneyeli, enilee, kɛ esuɔmɔ lɛ hu he nii yɛ sɛɛ mli. Shi esaaa ní wɔsusuɔ akɛ Yehowa jieɔ esui lɛ akpo yɛ gbɛ ní yɔɔ kpɛŋŋ, ní tswãafeemɔ ko bɛ mli nɔ, tamɔ nɔ ni ekɛ su kome pɛ tsuɔ nii yɛ be kome mli. Nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, wɔbaana yɛ yitsei ní nyiɛ sɛɛ lɛ amli akɛ Yehowa kɛ ehewalɛ lɛ tsuɔ nii be fɛɛ be ni ehaa ekɛ ejalɛsaneyeli, enilee, kɛ esuɔmɔ lɛ kpãa gbee. Susumɔ su kroko hu ní Nyɔŋmɔ yɔɔ, ni ji su ko ní afɔɔɔ namɔ kwraa yɛ je lɛŋ nɔyelɔi ahe—ni ji henɔyeli lɛ he okwɛ.

20 Feemɔ he mfoniri akɛ okɛ nuu ko ní da agbo, ní ehe wa aahu akɛ eewo ohe gbeyei lɛ ekpe. Shi kɛlɛ, yɛ be ko sɛɛ lɛ ona akɛ etamɔ mɔ ko ní he jɔ. Efee klalo be fɛɛ be ni eesumɔ ní ekɛ ehewalɛ lɛ atsu nii ní ekɛye ebua mɛi ní ekɛbu amɛhe, titri lɛ mɛi ní bɛ hefamɔ nɔ̃, kɛ mɛi ní afeɔ amɛ efɔŋ yɛ gbɛ ní waaa kwraa nɔ lɛ. Ekɛ ehewalɛ lɛ tsuuu nii yɛ gbɛ fɔŋ nɔ kɔkɔɔkɔ. Oona akɛ aagbe ehe guɔ ní shishinumɔ bɛ he, shi kɛlɛ enifeemɔ yɛ shiŋŋ, shi kɛ dioofeemɔ, kɛ woo, kɛ mlihilɛ po. Oona akɛ oosusu he akɛ ani obaanyɛ ojie nakai hejɔlɛ kɛ henɔyeli su lɛ eko kpo lo, titri lɛ kɛji oyɛ hewalɛ waa tamɔ bɔ ni eyɔɔ hewalɛ lɛ! Beni obale nuu nɛɛ jogbaŋŋ lɛ, ani onuŋ he agbɛnɛ akɛ obaanyɛ otsi obɛŋkɛ lɛ? Wɔyɛ yiŋtoi babaoo ní fe enɛ ní wɔɔdamɔ nɔ wɔtsi wɔbɛŋkɛ Yehowa ofe lɛ. Susumɔ wiemɔ muu, ni ji nɔdaamɔ nɔ kɛha saneyitso ní yitso nɛɛ hiɛ lɛ he okwɛ: “Yehowa mli fuuu mra, ni ehewalɛ lɛ da kpele.” (Nahum 1:3, wɔma efã ko nɔ mi.) Yehowa yeee oyai akɛ ekɛ ehewalɛ lɛ baatsu nii eshi gbɔmɛi, kɛ mɛi fɔji po. Ehe jɔ ni emli hi hu. Ema nɔ mi akɛ ‘emli fuuu mra,’ yɛ mlilawoo nibii pii ní afeɔ ashiɔ lɛ lɛ fɛɛ sɛɛ.—Lala 78:37-41.

21. Mɛni hewɔ Yehowa enyɛɛɛ gbɔmɛi anɔ ní amɛfee esuɔmɔnaa nii lɛ, ni mɛni enɛ tsɔɔ wɔ yɛ ehe?

21 Susumɔ Yehowa henɔyeli lɛ he yɛ gbɛ kroko hu nɔ okwɛ. Kɛji oyɛ hewalɛ ní husu bɛ he lɛ, ani osusuɔ akɛ bei komɛi lɛ, ebaaka bo ní oha gbɔmɛi afee nii yɛ gbɛ ní osumɔɔ nɔ? Yɛ hewalɛ ní Yehowa yɔɔ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, enyɛɛɛ gbɔmɛi anɔ ní amɛjá lɛ. Eyɛ mli akɛ Nyɔŋmɔ sɔɔmɔ ji gbɛ pɛ ní kɛ mɔ yaa naanɔ wala mli moŋ, shi Yehowa enyɛɛɛ wɔ nɔ ewooo sɔɔmɔ ní tamɔ nɛkɛ mli. Shi moŋ, ekɛ nihalamɔ mli heyeli woɔ aŋkroaŋkro fɛɛ hiɛ nyam. Ebɔɔ kɔkɔ yɛ nibii ní jɛɔ nihalamɔ ní nilee bɛ mli lɛ mli kɛbaa lɛ he, ni ekɛɔ wɔ nyɔmɔwoi ní nihalamɔi kpakpai hu kɛbaa. Shi eshiɔ nihalamɔ lɛ ehaa wɔ diɛŋtsɛ koni wɔhala. (5 Mose 30:19, 20) Yehowa bɛ sɔɔmɔ ní ajɛɔ nɔnyɛɛ loo ehewalɛ kpele lɛ he gbeyeishemɔ fɔŋ mli akɛhaa lɛ lɛ he miishɛɛ kwraa. Eetao mɛi ní baajɛ amɛsuɔmɔ mli amɛsɔmɔ lɛ, yɛ suɔmɔ mli.—2 Korintobii 9:7.

22, 23. (a) Mɛni tsɔɔ akɛ Yehowa náa he miishɛɛ akɛ eeeha mɛi krokomɛi nɔyeli hewalɛ? (b) Mɛni wɔbaasusu he yɛ yitso ní nyiɛ sɛɛ lɛ mli?

22 Nyɛhaa wɔkwɛa naagbee yiŋtoo hewɔ ní esaaa ní wɔhiɔ shi akɛ mɛi ni Nyɔŋmɔ Ofe lɛ he ŋmiŋmi emɔmɔ wɔ lɛ. Efɔɔ kaa akɛ adesai ní yɔɔ hewalɛ lɛ sheɔ gbeyei akɛ mɛi krokomɛi baaná hewalɛ ni amɛyɔɔ lɛ eko. Shi, Yehowa sumɔɔ ní eha ejálɔi anɔkwafoi lɛ nɔyeli hewalɛ. Ekɛ nɔyeli hegbɛi babaoo haa mɛi krokomɛi, tamɔ e-Bi lɛ nɛkɛ. (Mateo 28:18) Yehowa haa etsuji lɛ nɔyeli hewalɛ yɛ gbɛ kroko hu nɔ. Biblia lɛ tsɔɔ mli akɛ: “Bo, Yehowa, onɔ̃ ji dalɛ kɛ hewalɛ kɛ anunyam kɛ kunimyeli kɛ agbojee; ejaakɛ nɔ fɛɛ nɔ ni yɔɔ ŋwɛi kɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ onɔ̃ ni. . . . Odɛŋ hu hewalɛ kɛ nyɛmɔ yɔɔ, ni odɛŋ sane nɔŋŋ ji mɔ fɛɛ mɔ dalɛ kɛ hewalɛ namɔ!”—1 Kronika 29:11, 12.

23 Hɛɛ, Yehowa baaná he miishɛɛ akɛ eeeha bo hewalɛ. Ekɛ “hewalɛ ní fá kɛteke nɔ” po haa mɛi ni sumɔɔ ní amɛsɔmɔ lɛ lɛ. (2 Korintobii 4:7) Ani onuuu he akɛ ooobɛŋkɛ Nyɔŋmɔ ní yɔɔ nyɛmɔ, ní ekɛ ehewalɛ lɛ tsuɔ nii yɛ gbɛ̀i ní jieɔ mlihilɛ kɛ tɛi ní nɔ kwɔlɔ kpo nɛɛ kpaakpa? Wɔbaagbala wɔjwɛŋmɔ kɛya bɔ ni Yehowa kɛ ehewalɛ lɛ tsu nii ní ekɛbɔ nibii lɛ nɔ yɛ yitso ní nyiɛ sɛɛ lɛ mli.

a Hela wiemɔ ní atsɔɔ shishi akɛ “Ofe” lɛ shishinumɔ diɛŋtsɛ ji “Nɔ Fɛɛ Nɔ Nɔyelɔ; Mɔ ní Yɔɔ Hewalɛ Fe Fɛɛ.”

b Biblia lɛ kɛɔ akɛ ‘Yehowa ahum lɛ, shikpɔŋhosomɔ lɛ, kɛ la lɛ mli.’ Ákɛ mɛi ní tamɔɔɔ adesã mli adebɔɔ nyɔŋmɔi lɛ ajálɔi lɛ, Yehowa tsuji lɛ taooo lɛ yɛ adebɔɔ mli hewalɛi lɛ amli. Enɔ kwɔ kwraa fe bɔ ni nibii ní ebɔ lɛ ateŋ eko kwraa baanyɛ ato lɛ.—1 Maŋtsɛmɛi 8:27.