1. – 3. a) V akej situácii sa ocitli Izraeliti pri Červenom mori? b) Ako Jehova bojoval za svoj ľud?

 IZRAELITI sa ocitli v pasci – boli zovretí medzi hrozivými horskými útesmi a morom. Neľútostne ich prenasledovala krutá egyptská armáda, ktorá bola odhodlaná zničiť ich. a No Mojžiš nabádal Boží ľud, aby nestrácal nádej. „Jehova bude bojovať za vás,“ uistil ich. (2. Mojžišova 14:14)

² Mojžiš zjavne volal k Jehovovi, lebo Boh mu odpovedal: „Prečo ku mne voláš?... Zdvihni svoju palicu, vystri ruku nad more a rozdeľ ho.“ (2. Mojžišova 14:15, 16) Len si predstav, čo sa tam začína diať. Jehova okamžite dáva pokyn svojmu anjelovi a oblačný stĺp sa presúva za Izrael, zrejme sa rozširuje ako múr a bráni egyptskej armáde zaútočiť. (2. Mojžišova 14:19, 20; Žalm 105:39) Mojžiš vystiera ruku. More sa pod vplyvom silného vetra rozdeľuje. Vody akoby stuhli a stoja ako múry, čím sa otvára cesta, po ktorej môže prejsť celý národ. (2. Mojžišova 14:21; 15:8)

³ Faraón by po takomto prejave moci mal teraz nariadiť vojakom návrat domov. Pyšný faraón však, naopak, dáva pokyn na útok. (2. Mojžišova 14:23) Egypťania sa ženú za Izraelitmi na morské dno, ale ich útok sa onedlho mení na chaos, keď im začínajú odpadávať z vozov  kolesá. Len čo sú Izraeliti v bezpečí na druhej strane, Jehova prikazuje Mojžišovi: „Vystri ruku nad more, aby sa vody vrátili na Egypťanov, na ich bojové vozy a jazdcov.“ Vodné múry sa rúcajú a pochovávajú faraóna i jeho vojsko. (2. Mojžišova 14:24–28; Žalm 136:15)

4. a) Ako sa Jehova prejavil pri Červenom mori? b) Ako by mohli niektorí reagovať na takýto obraz Jehovu?

⁴ Záchrana izraelského národa pri Červenom mori bola významnou udalosťou v dejinách Božieho zaobchádzania s ľuďmi. Jehova sa vtedy prejavil ako „udatný bojovník“. (2. Mojžišova 15:3) Čo však takýto obraz Jehovu v tebe vyvoláva? Úprimne povedané, vojny priniesli ľudstvu mnoho bolesti a biedy. Nemohlo by sa stať, že by ťa Božia moc ničiť skôr odpudzovala, než podnecovala približovať sa k nemu?

5., 6. a) Prečo je Boh vhodne nazvaný „Jehova vojsk“? b) Ako sa Boží boj líši od ľudských vojen?

⁵ V Hebrejských písmach je Boh asi 260-krát a v Kresťanských gréckych písmach dvakrát označený titulom „Jehova vojsk“. (1. Samuelova 1:11) Jehova ako Zvrchovaný Vládca riadi obrovskú armádu anjelských bojovníkov. (Jozua 5:13–15; 1. Kráľov 22:19) Ničivá sila tejto armády je obrovská. (Izaiáš 37:36) Uvažovať o ničení ľudí nie je príjemné. Ale musíme pamätať na to, že Božie vojny nie sú ako ľudské konflikty. Vojenskí a politickí vodcovia sa niekedy snažia odôvodniť svoju agresiu vznešenými ideálmi. No ľudské vojny sú vždy spojené s chamtivosťou a sebectvom.

 ⁶ Naproti tomu Jehovu neovládajú slepé emócie. Piata Mojžišova 32:4 vyhlasuje: „On je Skala, to, čo robí, je dokonalé. Všetky jeho cesty sú spravodlivé. Je verným Bohom, nikdy sa nedopustí bezprávia, je spravodlivý a čestný.“ Božie Slovo odsudzuje neovládaný hnev, krutosť a násilie. (1. Mojžišova 49:7; Žalm 11:5) Teda Jehova nikdy nekoná bezdôvodne. Svoju ničivú moc používa zdržanlivo a iba ako poslednú možnosť. On sám prostredníctvom proroka Ezechiela povedal: „‚Myslíte si, že ma teší, keď zomrie niekto zlý?‘ vyhlasuje Zvrchovaný Pán Jehova. ‚Či by som nebol radšej, keby sa napravil a žil?‘“ (Ezechiel 18:23)

7., 8. a) K akému mylnému záveru prišiel Jób? b) Ako Elíhu napravil v tomto ohľade Jóbovo zmýšľanie? c) Aké poučenie by sme si mali vziať z toho, čo Jób zažil?

⁷ Prečo potom Jehova používa moc aj na ničenie? Skôr ako si na to odpovieme, pripomeňme si prípad spravodlivého Jóba. Satan spochybnil to, či Jób – a vlastne ktorýkoľvek človek – zostane oddaný Bohu. Jehova na to zareagoval tak, že Satanovi dovolil, aby v tomto ohľade Jóba vyskúšal. Následkom toho Jób ochorel, stratil majetok a prišiel o svoje deti. (Jób 1:1–2:8) Keďže Jób nevedel o spornej otázke, ktorej bol predmetom, dospel k nesprávnemu záveru, že jeho utrpenie je nespravodlivým trestom od Boha. Pýtal sa Boha, prečo si z neho urobil terč a pokladá ho za nepriateľa. (Jób 7:20; 13:24)

⁸ Mladý Elíhu odhalil Jóbovo nesprávne uvažovanie, keď ho upozornil, že v podstate povedal: „Som spravodlivejší ako Boh.“ (Jób 35:2) Je nemúdre myslieť si, že my poznáme fakty lepšie ako Boh, alebo sa domnievať, že Boh si počína nespravodlivo. „Je nemožné, aby pravý Boh páchal zlo a aby Všemohúci konal nesprávne,“ vyhlásil Elíhu. Neskôr povedal: „Pochopiť Všemohúceho je nad naše sily. Oplýva nesmiernou mocou a nikdy nekoná v rozpore  s právom a spravodlivosťou.“ (Jób 34:10; 36:22, 23; 37:23) Môžeme si byť istí, že keď Boh bojuje, má na to oprávnený dôvod. S týmito faktmi v mysli teraz preskúmajme niektoré dôvody, prečo Boh pokoja občas berie na seba úlohu bojovníka. (1. Korinťanom 14:33)

9. Prečo Boh svätosti bojuje?

⁹ Po tom, čo Mojžiš chválil Boha ako „udatného bojovníka“, vyhlásil: „Kto z bohov je ako ty, Jehova? Kto je ako ty – vznešený vo svätosti?“ (2. Mojžišova 15:11) Prorok Habakuk napísal niečo podobné: „Máš príliš čisté oči, než aby si sa pozeral na zlo.“ (Habakuk 1:13) Hoci Jehova je Bohom lásky, je aj Bohom svätosti, spravodlivosti a práva. Tieto vlastnosti ho niekedy vedú k tomu, aby použil svoju moc ničiť. (Izaiáš 59:15–19; Lukáš 18:7) Boh teda neporušuje svoju svätosť tým, že bojuje. Naopak, bojuje, lebo je svätý. (2. Mojžišova 39:30)

10. Iba ako je možné ukončiť nepriateľstvo predpovedané v 1. Mojžišovej 3:15 a aký úžitok to prinesie spravodlivým ľuďom?

¹⁰ Zamyslime sa nad situáciou, ktorá vznikla po tom, čo sa prvá ľudská dvojica, Adam a Eva, vzbúrila proti Bohu. (1. Mojžišova 3:1–6) Keby Jehova toleroval ich hriech, podkopal by tým svoje postavenie zvrchovaného pána celého vesmíru. Ako spravodlivý Boh bol povinný odsúdiť ich na smrť. (Rimanom 6:23) V prvom biblickom proroctve predpovedal, že medzi jeho služobníkmi a nasledovníkmi „hada“, Satana, bude nepriateľstvo. (Zjavenie 12:9; 1. Mojžišova 3:15) Toto nepriateľstvo môže byť natrvalo ukončené iba rozdrvením Satana. (Rimanom 16:20) Vykonanie tohto rozsudku povedie k veľkému požehnaniu pre spravodlivých ľudí, lebo očistí zem od Satanovho vplyvu a otvorí cestu k vytvoreniu celosvetového raja.  (Matúš 19:28) Kým sa to však nestane, tí, ktorí sú na strane Satana, predstavujú neustálu hrozbu pre fyzické i duchovné blaho Božieho ľudu. Jehova občas musí zasiahnuť.

11. Prečo Boh cítil povinnosť spôsobiť celosvetovú potopu?

¹¹ Príkladom takého zásahu bola potopa v Noemových dňoch. V 1. Mojžišovej 6:11, 12 sa píše: „Keď sa pravý Boh pozrel na zem, videl, že je plná skazenosti a násilia. Boh videl, že zem je skazená. Všetci ľudia na zemi žili zvrátene.“ Mal Boh dovoliť, aby skazení ľudia zmietli zo zeme aj posledné zvyšky mravnosti? Nie. Jehova cítil, že je povinný spôsobiť celosvetovú potopu, aby zem očistil od tých, ktorí boli rozhodnutí pokračovať v násilí a nemravnosti.

12. a) Čo Jehova predpovedal o Abrahámovom potomstve? b) Prečo mali byť Amorejci vyhladení?

¹² Podobne to bolo s Božím rozsudkom nad Kanaáncami. Jehova oznámil, že Abrahám bude mať potomstvo, prostredníctvom ktorého budú požehnané všetky rody zeme. V súlade s týmto predsavzatím Boh rozhodol, že Abrahámovo potomstvo dostane krajinu Kanaán, krajinu obývanú národom Amorejcov. Čo Jehovu oprávňovalo na to, aby vyhnal týchto ľudí z ich krajiny? Boh predpovedal, že sa to stane asi po 400 rokoch, „lebo ešte nenastal čas, aby boli Amorejci potrestaní“. b (1. Mojžišova 12:1–3; 13:14, 15; 15:13, 16; 22:18) Počas tohto obdobia Amorejci stále hlbšie klesali do bahna morálnej skazenosti. Kanaán sa stal krajinou modlárstva, krviprelievania a zvrátených sexuálnych praktík. (2. Mojžišova 23:24; 34:12, 13; 4. Mojžišova 33:52) Obyvatelia tejto krajiny dokonca usmrcovali  deti v obetnom ohni. Mohol svätý Boh vystaviť svoj ľud takejto skazenosti? Nie! Vyhlásil: „Tá krajina je nečistá a ja potrestám jej obyvateľov za ich odporné zvyky a krajina ich vyvráti.“ (3. Mojžišova 18:21–25) Jehova však neničil týchto ľudí bez rozdielu. Kanaánci, ktorí boli ochotní robiť, čo je správne – ako bola Rachab a Gibeončania –, boli ušetrení. (Jozua 6:25; 9:3–27)

13., 14. a) Prečo bol Jehova povinný posvätiť svoje meno? b) Ako Jehova očistil svoje meno od pohany?

¹³ Keďže Jehova je svätý, aj jeho meno je sväté. (3. Mojžišova 22:32) Ježiš učil svojich učeníkov modliť sa: „Nech sa posvätí tvoje meno.“ (Matúš 6:9) Vzbura v Edene zneuctila Božie meno, lebo spochybnila Božiu povesť a jeho spôsob vládnutia. Jehova nemohol také ohováranie a vzburu prehliadnuť. Bol povinný očistiť svoje meno od pohany. (Izaiáš 48:11)

¹⁴ Opäť sa zamyslime nad Izraelitmi. Kým boli otrokmi v Egypte, Boží sľub daný Abrahámovi, že prostredníctvom jeho potomstva budú požehnané všetky rody zeme, sa zdal prázdny. Ale keď ich Jehova oslobodil a vytvoril z nich národ, očistil tým svoje meno od pohany. Preto prorok Daniel v modlitbe povedal: „Jehova, náš Bože... mocnou rukou si vyviedol svoj ľud z Egypta a urobil si si meno, ktoré máš až dodnes.“ (Daniel 9:15)

15. Prečo Jehova vyslobodil Židov zo zajatia v Babylone?

¹⁵ Je zaujímavé, že Daniel sa takto modlil v čase, keď Židia potrebovali, aby Jehova opäť zasiahol v záujme svojho mena. Neposlušní Židia boli v zajatí, tentoraz v Babylone. Ich hlavné mesto Jeruzalem ležalo v troskách. Daniel vedel, že návrat Židov do ich krajiny by priniesol česť Jehovovmu menu. Preto sa modlil: „Ach, Jehova, odpusť nám. Ach, Jehova, vypočuj nás a pomôž nám. Neváhaj sám  kvôli sebe, môj Bože, veď tvoje mesto a tvoj ľud nesú tvoje meno.“ (Daniel 9:18, 19)

16. Vysvetli, prečo Jehovov záujem o obhajobu svojho mena neznamená, že je bezcitný a sebecký.

¹⁶ Znamená Jehovov záujem o obhajobu svojho mena, že je bezcitný a sebecký? Nie, lebo tým, že koná v súlade so svojou svätosťou a láskou k spravodlivosti, chráni svoj ľud. Všimnime si 1. Mojžišovu, 14. kapitolu. Tam čítame o štyroch kráľoch, ktorí uniesli Abrahámovho synovca Lóta s rodinou. S Božou pomocou Abrahám porazil neporovnateľne mocnejšie vojsko! Správa o tomto víťazstve bola pravdepodobne prvým údajom zaznamenaným v „knihe Jehovových vojen“, čo bola zjavne kniha, ktorá obsahovala aj správy o niektorých vojnových udalostiach, ktoré nie sú uvedené v Biblii. (4. Mojžišova 21:14) Malo prísť ešte mnoho ďalších víťazstiev.

17. Čo ukazuje, že Jehova bojoval za Izraelitov po ich vstupe do kanaánskej krajiny? Uveď príklady.

¹⁷ Krátko pred vstupom Izraelitov do kanaánskej krajiny ich Mojžiš uistil: „Pôjde pred vami Jehova, váš Boh. Bude za vás bojovať, ako to pred vašimi očami robil v Egypte.“ (5. Mojžišova 1:30; 20:1) Počnúc Mojžišovým nástupcom Jozuom a ďalej v období sudcov a za vlády verných judských kráľov Jehova naozaj bojoval za svoj ľud a dal mu mnoho pôsobivých víťazstiev nad nepriateľmi. (Jozua 10:1–14; Sudcovia 4:12–17; 2. Samuelova 5:17–21)

18. a) Prečo môžeme byť vďační, že Jehova sa nezmenil? b) Čo sa stane, keď nepriateľstvo opísané v 1. Mojžišovej 3:15 vyvrcholí?

¹⁸ Jehova sa nezmenil a nezmenilo sa ani jeho predsavzatie urobiť z tejto planéty pokojný raj. (1. Mojžišova 1:27, 28) Boh stále nenávidí zlo. Zároveň veľmi miluje svoj ľud a čoskoro zasiahne v jeho prospech. (Žalm 11:7)  Nepriateľstvo, o ktorom sa píše v 1. Mojžišovej 3:15, má v blízkej budúcnosti dospieť k dramatickému vyvrcholeniu. Aby Jehova posvätil svoje meno a ochránil svoj ľud, opäť sa stane „udatným bojovníkom“. (Zachariáš 14:3; Zjavenie 16:14, 16)

19. a) Znázorni, prečo nás to, že Boh niekedy využíva svoju silu na ničenie, môže k nemu približovať. b) Ako by na nás mala pôsobiť Božia ochota bojovať?

¹⁹ Zamysli sa nad týmto prirovnaním: Predstav si, že rodinu nejakého muža napadlo nebezpečné zviera. Ten muž okamžite začne s divým zvieraťom bojovať a zabije ho. Čakal by si, že jeho manželka a deti budú jeho činom znechutení? Nie, skôr by si čakal, že budú dojatí jeho nesebeckou láskou k nim. Podobne ani nás by nemalo odpudzovať to, že Boh niekedy využíva svoju silu na ničenie. Jeho ochota bojovať v záujme našej ochrany by mala posilniť našu lásku k nemu. Prehĺbiť by sa mal aj náš rešpekt pred jeho neobmedzenou mocou. Tak budeme môcť „prijateľne slúžiť Bohu s bázňou a posvätnou úctou“. (Hebrejom 12:28)

20. Ako by sme mali reagovať, keď čítame biblické správy o Božích bojoch a úplne všetkému nerozumieme?

²⁰ Pravdaže, Biblia zakaždým nevysvetľuje všetky podrobnosti o Jehovových rozhodnutiach bojovať. Ale vždy si môžeme byť istí jednou vecou: Jehova nikdy nepoužíva svoju moc nespravodlivo, bezdôvodne či kruto. Kontext určitej biblickej správy alebo nejaké dodatočné informácie nám často pomôžu vidieť veci v správnom svetle. (Príslovia 18:13) I keď nepoznáme všetky podrobnosti, ďalšie spoznávanie Jehovu a rozjímanie o jeho drahocenných vlastnostiach nám pomôže rozptýliť pochybnosti, ktoré možno vznikli v našej mysli. Keď to budeme robiť, pochopíme, že máme mnoho dôvodov dôverovať nášmu Bohu Jehovovi. (Jób 34:12)

21. Aký je Jehova v srdci, aj keď si občas počína ako „udatný bojovník“?

²¹ Hoci Jehova si v situáciách, ktoré si to vyžadujú, počína ako „udatný bojovník“, neznamená to, že v srdci má rád vojny. V Ezechielovom videní nebeského voza je Jehova zobrazený ako niekto, kto je pripravený bojovať proti svojim nepriateľom. No Ezechiel videl, že Boha obklopuje aj dúha – symbol pokoja. (1. Mojžišova 9:13; Ezechiel 1:28; Zjavenie 4:3) Je zrejmé, že Jehova je pokojný a mierumilovný. „Boh je láska,“ napísal apoštol Ján. (1. Jána 4:8) Všetky Jehovove vlastnosti sú v dokonalej rovnováhe. Máme obrovskú česť, že sa môžeme približovať k takému mocnému, no zároveň milujúcemu Bohu!