1., 2. Prečo má mnoho ľudí len malú úctu k zákonu, no aký názor môžeme získať na Božie zákony?

 „ZÁKON je bezodná priepasť... pohltí všetko.“ Tento výrok pochádza z knihy, ktorá bola vydaná v roku 1712. Jej autor ostro kritizoval právny systém, v ktorom sa súdne spory ťahali niekedy celé roky a tých, ktorí hľadali spravodlivosť, privádzali na mizinu. V mnohých krajinách sú právne a súdne systémy také zložité a také presiaknuté nespravodlivosťou, predsudkami a nedôslednosťou, že ľudia často zákonom opovrhujú.

² Naproti tomu sa zamyslime nad týmito slovami zapísanými asi pred 2 700 rokmi: „Ako len milujem tvoj zákon!“ (Žalm 119:97) Prečo žalmista vyjadril také silné city? Lebo zákon, ktorý chválil, nepochádzal od nejakej svetskej vlády, ale od Boha Jehovu. Keď budeš študovať Jehovove zákony, zrejme aj ty budeš stále viac cítiť niečo podobné ako žalmista. Takéto štúdium ti umožní nahliadnuť do najúžasnejšej sudcovskej mysle vo vesmíre.

3., 4. V akých ohľadoch sa Jehova prejavil ako Zákonodarca?

³ „Je len jeden Zákonodarca a Sudca,“ hovorí Biblia. (Jakub 4:12) Jehova je jediným oprávneným Zákonodarcom. Dokonca aj nebeské telesá sa pohybujú podľa jeho „zákonov nebies“. (Jób 38:33) Jehovove myriady svätých anjelov sa takisto riadia Božími zákonmi, lebo sú organizované na rôznych úrovniach a slúžia pod Jehovovým vedením ako jeho služobníci. (Žalm 104:4; Hebrejom 1:7, 14)

⁴ Jehova dal zákony aj ľudstvu. Každý z nás má svedomie, ktoré je akýmsi odrazom Jehovovho zmyslu pre právo. Svedomie  nám ako vnútorný zákon pomáha rozlíšiť správne od nesprávneho. (Rimanom 2:14) Naši prví rodičia boli požehnaní dokonalým svedomím, a tak potrebovali len málo zákonov. (1. Mojžišova 2:15–17) Nedokonalý človek však potrebuje viac zákonov, ktoré by ho viedli pri konaní Božej vôle. Patriarchovia, ako bol Noe, Abrahám a Jakob, dostali od Boha Jehovu zákony a tie odovzdávali svojim rodinám. (1. Mojžišova 6:22; 9:3–6; 18:19; 26:4, 5) Jehova sa prejavil ako mimoriadny Zákonodarca, keď dal izraelskému národu prostredníctvom Mojžiša zbierku zákonov. Tento zákonník nám umožňuje hlbšie pochopiť Jehovov zmysel pre právo.

5. Bol mojžišovský Zákon ťažkopádnou, zložitou zbierkou zákonov? Prečo tak odpovedáš?

⁵ Zdá sa, že mnohí považujú mojžišovský Zákon za ťažkopádnu, zložitú zbierku zákonov. Taká predstava je však veľmi vzdialená od pravdy. Celý Zákon obsahuje vyše 600 zákonov. Môže sa zdať, že je to veľa, ale zamysli sa nad týmito faktmi: Do konca 20. storočia federálne zákony Spojených štátov amerických zaplnili vyše 150 000 strán právnických kníh. Každé dva roky k nim pribudne asi 600 ďalších zákonov! A tak pokiaľ ide o množstvo, mojžišovský Zákon svojím rozsahom v podstate zaniká, keď ho porovnáme s rozsahom ľudských zákonov. Boží Zákon pritom dával Izraelitom vedenie v takých oblastiach života, akých sa novodobé zákony ani len náznakom nedotýkajú. Urobme si teraz o tomto Zákone celkový prehľad.

6., 7. a) Čím sa mojžišovský Zákon odlišuje od všetkých ostatných zbierok zákonov a aké je najväčšie prikázanie tohto Zákona? b) Ako mohli Izraeliti ukázať, že uznávajú Jehovovu zvrchovanosť?

⁶ Zákon vyzdvihoval Jehovovu zvrchovanosť. Tým je mojžišovský Zákon neporovnateľný s inými zbierkami zákonov. Najväčší z jeho zákonov znel: „Počúvaj, Izrael: Jehova,  náš Boh, je jeden Jehova. Budeš milovať Jehovu, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou silou.“ Ako mal Boží ľud vyjadrovať svoju lásku k Jehovovi? Mali mu slúžiť a podriaďovať sa jeho zvrchovanosti. (5. Mojžišova 6:4, 5; 11:13)

⁷ Každý Izraelita dával najavo, že uznáva Jehovovu zvrchovanosť, tak, že sa podriaďoval tým, ktorí nad ním dostali autoritu. Rodičia, náčelníci, sudcovia, kňazi a napokon i kráľ – tí všetci reprezentovali Božiu autoritu. Jehova sa na každú vzburu proti týmto ľuďom pozeral ako na vzburu proti sebe samému. Na druhej strane, keby tí, ktorým bola zverená autorita, zaobchádzali s Božím ľudom nespravodlivo alebo povýšenecky, riskovali by, že proti nim vzplanie Jehovov hnev. (2. Mojžišova 20:12; 22:28; 5. Mojžišova 1:16, 17; 17:8–20; 19:16, 17) Obe strany mali teda zodpovednosť podporovať Božiu zvrchovanosť.

8. Ako Zákon zdôrazňoval Jehovovu normu svätosti?

⁸ Zákon zdôrazňoval Jehovovu normu svätosti. Hebrejské slová pre „svätý“ a „svätosť“ sa v mojžišovskom Zákone vyskytujú vyše 280-krát. Zákon pomáhal Božiemu ľudu rozlišovať medzi čistým a nečistým tak, že uvádzal asi 70 vecí, ktoré mohli Izraelitu obradne znečistiť. Tieto zákony sa týkali telesnej hygieny, stravovania a dokonca likvidácie odpadu a boli výrazným prínosom pre zdravie. a Ale mali aj vznešenejší účel – pomôcť Izraelitom, aby si udržali Jehovovu priazeň a zostali oddelení od hriešnych skutkov skazených okolitých národov. Všimnime si jeden príklad.

9., 10. Aké ustanovenia obsahovala zmluva Zákona, pokiaľ ide o pohlavný styk a pôrod, a aký úžitok prinášali tieto zákony?

⁹ V zmluve Zákona bolo zakotvené, že pohlavný styk –  dokonca aj u zosobášených ľudí – a pôrod so sebou prináša obdobie nečistoty. (3. Mojžišova 12:2–4; 15:16–18) Takéto ustanovenia neznevažovali tieto čisté dary od Boha. (1. Mojžišova 1:28; 2:18–25) Naopak, tieto zákony podporovali Jehovovu svätosť, lebo chránili jeho ctiteľov pred poškvrnením. Stojí za zmienku, že národy v okolí Izraela často spájali uctievanie bohov so sexom a s rituálmi plodnosti. Súčasťou kanaánskeho náboženstva bola mužská i ženská prostitúcia. To viedlo k šíreniu skazenosti najhoršieho druhu. Naproti tomu Zákon úplne oddeľoval uctievanie Jehovu od sexuálnych záležitostí. b Úžitok to prinieslo aj v inom ohľade.

¹⁰ Tieto zákony slúžili na to, aby sa ľudia naučili jednu veľmi dôležitú pravdu: c Ako sa Adamov hriech prenáša z jednej generácie na druhú? Pri pohlavnom styku a pôrode. (Rimanom 5:12) Teda Zákon pripomínal Božiemu ľudu všadeprítomnú realitu hriechu. Všetci sme sa narodili v hriechu. (Žalm 51:5) Potrebujeme odpustenie a vykúpenie, aby sme sa mohli priblížiť k nášmu svätému Bohu.

11., 12. a) Aký dôležitý právny princíp presadzoval Zákon? b) Aké opatrenia proti prekrúteniu práva obsahoval Zákon?

¹¹ Zákon podporoval Jehovovu dokonalú spravodlivosť. V právnych otázkach mojžišovský Zákon presadzoval princíp rovnováhy. Zákon stanovoval: „Život za život, oko za oko, zub za zub, ruku za ruku, nohu za nohu.“ (5. Mojžišova 19:21) Teda za zločin musel byť vymeraný zodpovedajúci trest. Táto stránka Božej spravodlivosti sa premietla  do celého Zákona a až dodnes je nevyhnutná na pochopenie výkupnej obete Ježiša Krista, ako to ukáže 14. kapitola. (1. Timotejovi 2:5, 6)

¹² Zákon tiež obsahoval opatrenia proti prekrúteniu práva. Napríklad na potvrdenie hodnovernosti akéhokoľvek obvinenia boli potrební najmenej dvaja svedkovia. Trest za krivú prísahu bol prísny. (5. Mojžišova 19:15, 18, 19) Prísne zakázané bolo aj prijímanie a dávanie úplatkov. (2. Mojžišova 23:8; 5. Mojžišova 27:25) Aj pri obchodovaní sa Boží ľud musel držať Jehovových vysokých noriem spravodlivosti. (3. Mojžišova 19:35, 36; 5. Mojžišova 23:19, 20) Tento vznešený a spravodlivý zákonník bol pre Izrael veľkým požehnaním!

13., 14. Ako Zákon podporoval spravodlivé zaobchádzanie so zlodejom a jeho obeťou?

¹³ Bol mojžišovský Zákon strnulou, nemilosrdnou sústavou pravidiel? Rozhodne nie! Kráľ Dávid bol podnietený napísať: „Jehovov zákon je dokonalý.“ (Žalm 19:7) Dávid dobre vedel, že Zákon obhajuje milosrdenstvo a spravodlivé zaobchádzanie. Ako?

¹⁴ V niektorých krajinách dnes zákon chráni skôr zločincov než obete. Napríklad zlodeji sa na nejaký čas možno dostanú do väzenia. Zatiaľ však ich obetiam stále chýbajú ukradnuté veci a pritom ešte musia platiť dane, z ktorých sa financuje ubytovanie a strava pre takých zločincov. V starovekom Izraeli neboli väznice, aké poznáme dnes. Zákon však presne vymedzoval výšku trestu. (5. Mojžišova 25:1–3) Zlodej musel obeti nahradiť to, čo ukradol. Okrem toho musel zaplatiť ešte niečo navyše. Koľko? To bolo rôzne. Sudcovia zjavne dostali príležitosť zvážiť viacero činiteľov, napríklad hriešnikovo pokánie. To by vysvetľovalo,  prečo náhrada požadovaná od zlodeja podľa 3. Mojžišovej 6:1–7 je oveľa nižšia ako náhrada uvedená v 2. Mojžišovej 22:7.

15. Ako Zákon zaisťoval milosrdenstvo i spravodlivosť v prípade toho, kto nešťastnou náhodou zabil človeka?

¹⁵ Zákon milosrdne uznával, že nie všetky nesprávne skutky sú úmyselné. Napríklad keď človek nešťastnou náhodou niekoho zabil, nemusel platiť životom za život, pokiaľ utiekol do jedného z útočiskových miest, ktoré sa nachádzali na území celého Izraela. Keď sudcovia preskúmali jeho prípad, musel zostať v útočiskovom meste až do smrti veľkňaza. Potom mohol odísť a žiť, kde chcel. Tak mal úžitok z Božieho milosrdenstva. Tento zákon zároveň vyzdvihoval vysokú hodnotu ľudského života. (4. Mojžišova 15:30, 31; 35:12–25)

16. Ako Zákon chránil niektoré osobné práva?

¹⁶ Zákon hájil aj osobné práva. Zamyslime sa nad tým, ako chránil zadlžených ľudí. Zákon zakazoval vojsť do dlžníkovho domu a zhabať majetok ako zálohu za pôžičku. Veriteľ musel zostať vonku a počkať, kým mu dlžník zálohu prinesie. Tak sa neporušovala domová sloboda. Ak veriteľ vzal od dlžníka ako zálohu vrchný odev, musel mu ho večer vrátiť, lebo dlžník sa ním v noci pravdepodobne potreboval prikryť. (5. Mojžišova 24:10–14)

17., 18. a) Ako sa Izraeliti odlišovali od ostatných národov, pokiaľ ide o vojny? b) Prečo boli ich zákony odlišné?

¹⁷ Zákon upravoval aj vojenské záležitosti. Boží ľud nemal viesť vojny iba na uspokojenie túžby po moci alebo po víťazstve, ale mali konať ako Boží zástupcovia v „Jehovových vojnách“. (4. Mojžišova 21:14) V mnohých prípadoch museli Izraeliti najprv ponúknuť podmienky kapitulácie. Ak mesto ponuku odmietlo, potom ho Izrael mohol obľahnúť – ale v súlade s Božími pravidlami. Na rozdiel od mnohých vojakov v dejinách muži v izraelskej armáde  nesmeli znásilňovať ženy ani svojvoľne zabíjať ľudí. Mali brať dokonca ohľad na životné prostredie a nestínať ovocné stromy nepriateľa. d Iné armády takéto obmedzenia nemali. (5. Mojžišova 20:10–15, 19, 20; 21:10–13)

¹⁸ Si zhrozený, keď počuješ, že v niektorých krajinách sú deti cvičené za vojakov? V starovekom Izraeli nemohol byť do vojska povolaný žiaden muž vo veku do 20 rokov. (4. Mojžišova 1:2, 3) Dokonca aj dospelý muž mohol z vojska odísť, ak sa veľmi bál. Novomanžel mal mať celý rok výnimku z vojenskej povinnosti, aby sa nestalo, že zomrie skôr, ako uvidí svoje prvé dieťa. Tak sa mladomanžel, ako vysvetľuje Zákon, „mohol tešiť so svojou manželkou“. (5. Mojžišova 20:5, 6, 8; 24:5)

19. Aké opatrenia na ochranu žien, detí, rodín, vdov a sirôt obsahoval Zákon?

¹⁹ Zákon chránil aj záujmy žien, detí a rodín. Rodičom prikazoval, aby svojim deťom neustále venovali pozornosť a poučovali ich o duchovných veciach. (5. Mojžišova 6:6, 7) Pod hrozbou trestu smrti zakazoval všetky formy incestu. (3. Mojžišova, 18. kapitola) Zakazoval aj manželskú neveru, ktorá tak často rozbíja rodiny a oberá ich o bezpečie a dôstojnosť. Zákon sa staral o vdovy a siroty a pod hrozbou prísneho trestu zakazoval zle s nimi zaobchádzať. (2. Mojžišova 20:14; 22:22–24)

20., 21. a) Prečo mojžišovský Zákon umožňoval Izraelitom mnohoženstvo? b) Prečo sa Zákon v otázke rozvodu líšil od normy, ktorú neskôr znovu zaviedol Ježiš?

²⁰ V tejto súvislosti však niekto môže položiť otázku: Prečo Zákon dovoľoval mnohoženstvo? (5. Mojžišova 21:15–17)  Na takéto zákony sa musíme pozerať z pohľadu doby. Tí, ktorí posudzujú mojžišovský Zákon z pohľadu dnešnej doby a kultúry, ho určite nepochopia správne. (Príslovia 18:13) Podľa Jehovovej normy stanovenej kedysi dávno v Edene malo byť manželstvo trvalým zväzkom medzi jedným mužom a jednou ženou. (1. Mojžišova 2:18, 20–24) No v čase, keď Jehova dával Izraelu Zákon, boli také zvyky ako mnohoženstvo zakorenené už celé stáročia. Jehova dobre vedel, že jeho tvrdohlavý ľud bude často porušovať aj tie najzákladnejšie zákony, napríklad tie, ktoré zakazovali modlárstvo. (2. Mojžišova 32:9) Bolo preto múdre, že vtedajšiu dobu nevybral za čas reformy všetkých ich zvykov súvisiacich s manželstvom. Pamätaj ale, že Jehova mnohoženstvo nezaviedol. V mojžišovskom Zákone ho však upravoval, a zabránil tak zneužitiu tohto zvyku.

²¹ Okrem toho mojžišovský Zákon umožňoval mužovi rozviesť sa s manželkou z pomerne početných vážnych dôvodov. (5. Mojžišova 24:1–4) Ježiš to nazval ústupkom, ktorý Boh urobil židovskému národu „pre tvrdosť [ich] srdca“. No takéto ústupky boli dočasné. Ježiš pre svojich nasledovníkov znova zaviedol Jehovovu pôvodnú normu pre manželstvo. (Matúš 19:8)

22. Ako mojžišovský Zákon podnecoval k láske a voči komu?

²² Vieš si predstaviť nejaký novodobý právny systém, ktorý by podnecoval k láske? Mojžišovský Zákon vyzdvihoval lásku viac než čokoľvek iné. Veď len v 5. Mojžišovej sa slová „láska“ a „milovať“ vyskytujú v rôznej podobe vyše 20-krát. „Budeš milovať svojho blížneho ako seba samého,“ tak znelo druhé najväčšie prikázanie celého Zákona. (3. Mojžišova 19:18; Matúš 22:37–40) Izraeliti mali prejavovať takú lásku nielen medzi sebou, ale aj voči cudzincom, ktorí medzi nimi žili. Mali pritom pamätať na to,  že aj oni sami boli kedysi cudzincami. Mali prejavovať lásku chudobným a utrápeným tak, že im mali hmotne pomáhať, a nikdy nemali využívať ich bezmocnosť. Mali dokonca pokyn láskavo a ohľaduplne zaobchádzať s ťažnými zvieratami. (2. Mojžišova 23:6; 3. Mojžišova 19:14, 33, 34; 5. Mojžišova 22:4, 10; 24:17, 18)

23. K čomu bol podnietený pisateľ 119. žalmu a čo by sme sa mali rozhodnúť robiť my?

²³ Ktorý iný národ bol požehnaný takým úžasným zákonníkom? Nie div, že žalmista napísal: „Ako len milujem tvoj zákon!“ Jeho láska však nebola len nejakým pocitom. Podnecovala ho k činnosti, lebo sa snažil tento zákon poslúchať a žiť podľa neho. Žalmista pokračoval: „Celý deň o ňom premýšľam.“ (Žalm 119:11, 97) Pravidelne trávil čas štúdiom Jehovových zákonov. Jeho láska k nim sa takýmto štúdiom nepochybne zväčšovala. Rástla aj jeho láska k Zákonodarcovi, Bohu Jehovovi. Keď budeš ďalej študovať Božie zákony, kiež sa aj ty stále viac približuješ k Jehovovi, Veľkému Zákonodarcovi a Bohu spravodlivosti.