Prejsť na článok

Prejsť na obsah

14. KAPITOLA

Jehova poskytuje „výkupné za mnohých“

Jehova poskytuje „výkupné za mnohých“

1., 2. Ako Biblia opisuje stav ľudstva a čo je jediným východiskom z tohto stavu?

 „CELÉ tvorstvo až dodnes spolu stená a trápi sa v bolesti.“ (Rimanom 8:22) Týmito slovami apoštol Pavol opisuje žalostný stav, v ktorom sa nachádzame. Z ľudského hľadiska sa zdá, že z utrpenia, hriechu a smrti niet úniku. Ale Jehova nemá také obmedzenia ako človek. (4. Mojžišova 23:19) Boh spravodlivosti nám zabezpečil východisko z našej tiesne. Tým východiskom je výkupné.

2 Výkupné je Jehovovým najväčším darom ľudstvu. Umožňuje nám vyslobodenie z hriechu a smrti. (Efezanom 1:7) Je základom nádeje na večný život, či už v nebi, alebo na rajskej zemi. (Lukáš 23:43; Ján 3:16; 1. Petra 1:4) Ale čo je vlastne výkupné? A čo sa z neho učíme o Jehovovej výnimočnej spravodlivosti?

Ako vznikla potreba výkupného

3. a) Ako vznikla potreba výkupného? b) Prečo Boh nemohol jednoducho upustiť od trestu smrti, ktorý sa preniesol na Adamovo potomstvo?

3 Výkupné sa stalo potrebným vtedy, keď Adam zhrešil. Tým, že Adam neposlúchol Boha, zanechal svojmu potomstvu dedičstvo v podobe chorôb, žiaľu, bolesti a smrti. (1. Mojžišova 2:17; Rimanom 8:20) Boh sa nemohol poddať sentimentalite a jednoducho od trestu smrti upustiť. Tým by porušil svoj vlastný zákon: „Odplatou za hriech je smrť.“ (Rimanom 6:23) A keby Jehova zrušil platnosť svojich vlastných noriem spravodlivosti, potom by v celom vesmíre zavládol chaos a bezprávie.

4., 5. a) Ako Satan ohovoril Boha a prečo Jehova musel na tieto výzvy reagovať? b) Z čoho Satan obvinil Jehovových verných služobníkov?

4 Ako sme videli v 12. kapitole tejto knihy, vzbura v Edene vyvolala nanajvýš závažné otázky. Satan vrhol zlé svetlo na Božie meno. Jehovu vlastne obvinil, že je klamár a krutý diktátor, ktorý svojich tvorov oberá o slobodu. (1. Mojžišova 3:1–5) Tým, že Satan zdanlivo prekazil Božie predsavzatie naplniť zem spravodlivými ľuďmi, vytvoril dojem, že Boh zlyhal. (1. Mojžišova 1:28; Izaiáš 55:10, 11) Keby bol Jehova nechal tieto výzvy nezodpovedané, mnoho inteligentných tvorov by mohlo do určitej miery stratiť dôveru v jeho vládu.

5 Satan ohovoril aj Jehovových verných služobníkov. Obvinil ich, že slúžia Bohu iba zo sebeckých pohnútok a že ak sa ocitnú pod tlakom, nikto z nich nezostane Bohu verný. (Jób 1:9–11) Tieto sporné otázky boli oveľa dôležitejšie ako stav, v ktorom sa ocitli ľudia. Jehova právom cítil záväzok odpovedať na Satanove ohováračské obvinenia. Ale ako mohol Boh vyriešiť tieto sporné otázky a zároveň ľudí zachrániť?

Výkupné ako presná protihodnota

6. Aké vyjadrenia používa Biblia na opis Božieho prostriedku na záchranu ľudstva?

6 Jehovovo riešenie bolo nesmierne milosrdné a zároveň úplne spravodlivé – také, aké by človek nikdy nedokázal vymyslieť. A predsa bolo elegantne jednoduché. Toto riešenie sa niekedy označuje ako zmierenie. (Daniel 9:24; Kolosanom 1:20; Hebrejom 2:17) Ale výraz, ktorý zrejme najlepšie opisuje túto záležitosť, je ten, ktorý použil sám Ježiš. Povedal: „Syn človeka neprišiel, aby mu slúžili, ale aby slúžil a dal svoj život ako výkupné [po grécky lytron] za mnohých.“ (Matúš 20:28)

7., 8. a) Čo znamená výraz „výkupné“ v Biblii? b) V akom zmysle výkupné vyjadruje ekvivalent?

7 Čo je výkupné? Grécke slovo, ktoré je tu použité, pochádza zo slovesa s významom „uvoľniť, prepustiť“. Týmto výrazom sa označovali peniaze, ktoré sa platili za prepustenie vojnových zajatcov. Teda výkupné možno definovať ako hodnotu, za ktorú sa niečo kupuje naspäť. V Hebrejských písmach slovo pre „výkupné“ (kofer) pochádza zo slovesa s významom „prikryť“. To nám pomáha pochopiť, že „vykúpiť“ znamená aj prikryť hriechy. (Žalm 65:3, pozn. pod čiarou)

8 Slovník Theological Dictionary of the New Testament uvádza dôležitý fakt, že toto slovo (kofer) „vždy vyjadruje ekvivalent“, čiže niečo zodpovedajúce. Ak teda malo byť zaplatené výkupné za hriech, čiže ak mal byť hriech prikrytý, musela byť zaplatená cena, ktorá by presne zodpovedala škode spôsobenej hriechom. Boží Zákon daný Izraelu stanovoval: „Život za život, oko za oko, zub za zub, ruku za ruku, nohu za nohu.“ (5. Mojžišova 19:21)

9. Prečo muži viery obetovali zvieracie obete a ako sa Jehova na tieto obete pozeral?

9 Počnúc Ábelom obetovali muži viery Bohu zvieracie obete. Tak dávali najavo, že si uvedomujú hriech a potrebu výkupného a veria Božiemu sľubu, že vzbudí „potomstvo“, ktorým vyslobodí ľudí z hriechu. (1. Mojžišova 3:15; 4:1–4; 3. Mojžišova 17:11; Hebrejom 11:4) Jehova také obete prijímal a týmto ctiteľom prejavoval priazeň. No zvieracie obete boli prinajlepšom iba symbolom. Zvieratá nemohli naozaj prikryť hriech človeka, lebo sú nižšie postavené ako ľudia. (Žalm 8:4–8) Preto Biblia hovorí: „Nie je možné, aby krv býkov a capov odstránila hriechy.“ (Hebrejom 10:1–4) Takéto obete boli iba symbolom pravej výkupnej obete, ktorá mala prísť.

„Zodpovedajúce výkupné“

10. a) Čomu malo zodpovedať výkupné a prečo? b) Prečo bola obeť jedného človeka dostatočná?

10 „Vinou Adama všetci zomierajú,“ povedal apoštol Pavol. (1. Korinťanom 15:22) Výkupné teda muselo predstavovať smrť presného náprotivku Adama – dokonalého človeka. (Rimanom 5:14) Žiaden iný tvor nemohol vyrovnať váhy spravodlivosti. Iba dokonalý človek, niekto, na koho sa nevzťahoval trest smrti vynesený nad Adamom, mohol dať „zodpovedajúce výkupné za všetkých“ – výkupné dokonale zodpovedajúce Adamovi. (1. Timotejovi 2:6) Nebolo potrebné obetovať nesčíselné milióny ľudí preto, aby ich počet zodpovedal všetkým Adamovým potomkom. Apoštol Pavol vysvetlil: „Prostredníctvom jedného človeka [Adama] vstúpil do sveta hriech a prostredníctvom hriechu smrť.“ (Rimanom 5:12) A tak „ako smrť prišla prostredníctvom [jedného] človeka“, aj vykúpenie ľudstva malo prísť „prostredníctvom [jedného] človeka“. (1. Korinťanom 15:21) Čo to znamenalo konkrétne?

„Zodpovedajúce výkupné za všetkých“

11. a) Ako mal vykupiteľ „podstúpiť smrť za každého“? b) Prečo Adam a Eva nemôžu mať úžitok z výkupného? (Pozri poznámku pod čiarou.)

11 Jehova zariadil, aby jeden dokonalý človek dobrovoľne obetoval svoj život. Podľa Rimanom 6:23 „odplatou za hriech je smrť“. Vykupiteľ mal obetovaním svojho života „podstúpiť smrť za každého“. Inými slovami, mal zaplatiť za Adamov hriech. (Hebrejom 2:9; 2. Korinťanom 5:21; 1. Petra 2:24) To malo mať významné právne dôsledky. Výkupné má viesť k zrušeniu trestu smrti nad Adamovými poslušnými potomkami, čím sa odstránia ničivé následky hriechu. a (Rimanom 5:16)

12. Znázorni, ako vyplatenie jedného dlhu môže priniesť úžitok mnohým ľuďom.

12 Uveďme si príklad: Predstav si, že žiješ v meste, kde je väčšina obyvateľov zamestnaná v jednej veľkej továrni. Ty aj tvoji susedia ste za prácu dobre platení a žijete pohodlným životom. No iba do dňa, keď sa zavrú brány továrne. Z akého dôvodu? Z riaditeľa továrne sa stal nečestný človek, ktorý priviedol továreň k bankrotu. Ty aj tvoji susedia ste zrazu bez práce a nemáte z čoho žiť. Manželskí partneri, deti i veritelia trpia pre nečestnosť jedného človeka. Existuje nejaké riešenie tejto situácie? Áno! Do prípadu sa rozhodne zasiahnuť istý bohatý dobrodinec. Uvedomuje si hodnotu firmy. Má tiež súcit s veľkým počtom bývalých zamestnancov a s ich rodinami. A tak sa postará, aby bol dlh firmy vyplatený a továreň znovu otvorená. Vyrovnanie toho jedného dlhu prináša úľavu mnohým zamestnancom a ich rodinám a tiež veriteľom. Podobne aj zrušenie Adamovho dlhu prináša úžitok nesčíselným miliónom ľudí.

Kto zaobstaral výkupné?

13., 14. a) Ako Jehova zaobstaral výkupné za ľudstvo? b) Komu sa výkupné platí a prečo bola takáto platba potrebná?

13 Iba Jehova mohol zaobstarať „Baránka, ktorý zbavuje svet hriechu“. (Ján 1:29) Ale Boh neposlal vyslobodiť ľudí hocijakého anjela. Poslal toho, kto mohol dať definitívnu a trvalú odpoveď na Satanove obvinenia proti Jehovovým služobníkom. Priniesol tú najväčšiu obeť, keď poslal svojho jediného Syna – toho, ktorý „mu prinášal potešenie“. (Príslovia 8:30) Boží Syn sa ochotne „vzdal sám seba“, čiže svojho života v nebesiach. (Filipanom 2:7) Jehova zázračne preniesol život svojho prvorodeného nebeského Syna do lona židovskej panny, ktorá sa volala Mária. (Lukáš 1:27, 35) Ako človek dostal Boží Syn meno Ježiš. Ale v právnom zmysle sa mohol nazývať aj druhý Adam, lebo dokonale zodpovedal Adamovi. (1. Korinťanom 15:45, 47) Ježiš teda mohol sám seba obetovať ako výkupné za hriešne ľudstvo.

14 Komu bolo toto výkupné zaplatené? Žalm 49:7 hovorí priamo, že výkupné sa platí Bohu. No nie je to sám Jehova, kto zaobstaráva výkupné? Áno, ale to neznižuje výkupné na úroveň bezúčelnej, mechanickej výmeny – ako keď niekto vyberie peniaze z jedného vrecka a vloží ich do druhého. Treba chápať, že výkupné nie je doslovná výmena, ale právny úkon. Tým, že Jehova zaobstaral výkupné, hoci to jeho samého nesmierne veľa stálo, potvrdil svoju neochvejnú vernosť vlastnému dokonalému právu. (1. Mojžišova 22:7, 8, 11–13; Hebrejom 11:17; Jakub 1:17)

15. Prečo bolo nevyhnutné, aby Ježiš trpel a zomrel?

15 Na jar roku 33 n. l. Ježiš Kristus dobrovoľne podstúpil nepredstaviteľné utrpenie, ktoré viedlo k zaplateniu výkupného. Dovolil, aby ho na základe falošných obvinení zatkli, odsúdili ako vinného a pribili na popravný kôl. Ale bolo naozaj nevyhnutné, aby Ježiš tak veľmi trpel? Áno, pretože musela byť vyriešená otázka vernosti Božích služobníkov. Spomeň si, že Boh nedovolil, aby Herodes zabil Ježiša ako malé dieťa. (Matúš 2:13–18) Ale keď bol Ježiš dospelý, dokázal vydržať nápor Satanových útokov s plným vedomím dôležitých otázok, ktoré sa riešili. b Tým, že Ježiš zostal napriek krutému zaobchádzaniu „verný, nevinný, nepoškvrnený, oddelený od hriešnikov“, s absolútnou istotou potvrdil, že Jehova má služobníkov, ktorí mu zostanú verní i v skúškach. (Hebrejom 7:26) Nie div, že vo chvíli tesne pred smrťou Ježiš víťazne zvolal: „Je dokonané!“ (Ján 19:30)

Predloženie výkupného Bohu

16., 17. a) Ako Ježiš dokončil proces vykúpenia? b) Prečo bolo potrebné, aby Ježiš „za nás predstúpil pred Boha“?

16 Ježiš musel urobiť ešte niečo, aby ľudí vykúpil z hriechu a smrti. Na tretí deň po Ježišovej smrti ho Jehova vzkriesil z mŕtvych. (Skutky 3:15; 10:40) Týmto významným činom Jehova nielenže odmenil svojho Syna za jeho vernú službu, ale dal mu aj príležitosť, aby ako Boží Veľkňaz proces vykúpenia dokončil. (Rimanom 1:4; 1. Korinťanom 15:3–8) Apoštol Pavol vysvetľuje: „Keď prišiel Kristus ako veľkňaz... vstúpil do svätého miesta raz navždy, no nie s krvou capov a mladých býkov, ale so svojou vlastnou krvou, a získal pre nás večné oslobodenie. Veď Kristus nevstúpil do svätého miesta urobeného rukami, ktoré je len napodobnením skutočného svätého miesta, ale do samého neba, aby teraz za nás predstúpil pred Boha.“ (Hebrejom 9:11, 12, 24)

17 Kristus nemohol vziať do neba svoju doslovnú krv. (1. Korinťanom 15:50) Ale keď sa tam vrátil, mohol predložiť Bohu to, čo táto krv symbolizovala – to, čo obetoval: právo žiť ako dokonalý človek na zemi. Predstúpil pred Boha a formálne ho požiadal, aby túto obeť prijal. Prijal ju Jehova? Áno, potvrdilo sa to na Letnice roku 33 n. l., keď bol svätý duch vyliaty asi na 120 učeníkov v Jeruzaleme. (Skutky 2:1–4) Hoci to, čo sa vtedy stalo, bolo veľmi vzrušujúce, výkupné ešte len začínalo prinášať úžasné dobrodenia.

Dobrodenia výkupného

18., 19. a) Aké dve skupiny ľudí majú úžitok zo zmierenia, ktoré umožňuje Kristova krv? b) Aké dobrodenia prináša výkupné „veľkému zástupu“ už dnes a aké mu prinesie v budúcnosti?

18 Pavol v liste Kolosanom vysvetľuje, že Boh chcel, aby sa dosiahlo zmierenie medzi ním a všetkým ostatným prostredníctvom Kristovej krvi vyliatej na mučeníckom kole. Pavol tiež vysvetľuje, že toto zmierenie sa týka dvoch skupín ľudí, a to „vecí v nebesiach a vecí na zemi“. (Kolosanom 1:19, 20; Efezanom 1:10) Prvá skupina pozostáva zo 144 000 kresťanov, ktorí dostali nádej, že budú slúžiť ako nebeskí kňazi a vládnuť ako králi nad zemou s Ježišom Kristom. (Zjavenie 5:9, 10; 7:4; 14:1–3) Tí budú v priebehu tisíc rokov postupne pomáhať poslušným ľuďom, aby mali z výkupného plný úžitok. (1. Korinťanom 15:24–26; Zjavenie 20:6; 21:3, 4)

19 „Veci na zemi“ sú tí ľudia, ktorí sa môžu tešiť na dokonalý život v raji na zemi. Zjavenie 7:9–17 ich opisuje ako „veľký zástup“, ktorý prežije blížiace sa „veľké súženie“. Ale úžitok z výkupného nepocítia až potom. Už teraz „si vyprali rúcha a vybielili ich v Baránkovej krvi“. Keďže prejavujú vieru vo výkupné, už dnes získavajú duchovný úžitok z tohto láskyplného opatrenia. Sú vyhlásení za spravodlivých ako Boží priatelia! (Jakub 2:23) Vďaka Ježišovej obeti môžu pristupovať „s plnou dôverou k trónu nezaslúženej láskavosti“. (Hebrejom 4:14–16) Keď zhrešia, môžu získať skutočné odpustenie. (Efezanom 1:7) Napriek svojej nedokonalosti sa tešia z očisteného svedomia. (Hebrejom 9:9; 10:22; 1. Petra 3:21) Teda zmierenie s Bohom nie je iba nejaké prianie do budúcnosti. Už dnes je to skutočnosť! (2. Korinťanom 5:19, 20) Počas Milénia budú ľudia postupne „oslobodení z otroctva porušenosti“ a nakoniec budú mať „slávnu slobodu Božích detí“. (Rimanom 8:21)

20. Ako na teba osobne pôsobí úvaha o výkupnom?

20 „Vďaka Bohu prostredníctvom Ježiša Krista“ za výkupné! (Rimanom 7:25) Toto opatrenie je v zásade jednoduché, no je tak dôkladne premyslené, že nás to napĺňa bázňou a úžasom. (Rimanom 11:33) Keď s ocenením rozjímame o výkupnom, dotýka sa to nášho srdca a stále viac nás to približuje k Bohu spravodlivosti. Máme všetky dôvody chváliť Jehovu, lebo je Bohom, ktorý „miluje spravodlivosť a právo“. (Žalm 33:5)

a Adam a Eva nemôžu mať z výkupného úžitok. Mojžišovský Zákon obsahuje túto zásadu vzťahujúcu sa na úmyselného vraha: „Za život vraha neprijmete výkupné. Zaslúži si zomrieť.“ (4. Mojžišova 35:31) Je zrejmé, že Adam a Eva si zaslúžili zomrieť, lebo dobrovoľne a vedome neposlúchli Boha. Tým sa vzdali vyhliadky na večný život.

b Aby Ježiš vyvážil Adamov hriech, musel zomrieť nie ako dokonalé dieťa, ale ako dokonalý muž. Pamätajme, že Adamov hriech bol úmyselný, vykonaný s plným vedomím závažnosti tohto skutku i jeho následkov. A tak aby sa Ježiš mohol stať „posledným Adamom“ a prikryť tento hriech, musel sa ako zrelý a informovaný človek rozhodnúť, že zostane verný Jehovovi. (1. Korinťanom 15:45, 47) Preto celý Ježišov verný životný beh – vrátane jeho obetnej smrti – bol vlastne „jedným skutkom ospravedlnenia“. (Rimanom 5:18, 19)