1. – 3. a) Prečo sme Jehovovi zaviazaní? b) Čo od nás vyžaduje náš milujúci Záchranca?

 PREDSTAV si, že si uväznený v potápajúcej sa lodi. Práve vo chvíli, keď si myslíš, že už niet nádeje, príde záchranca, vyslobodí ťa z lode a odvedie do bezpečia. Iste je to obrovská úľava, keď sa z toho miesta vzďaľujete a záchranca ti hovorí: „Už si v bezpečí.“ Necítil by si sa tomu človeku zaviazaný? Veď mu doslova vďačíš za svoj život.

² To v určitých ohľadoch znázorňuje, čo pre nás urobil Jehova. Je to niečo, za čo sme mu veľmi zaviazaní. Zaobstaral výkupné a umožnil nám vyslobodiť sa zo zovretia hriechu a smrti. Cítime sa v bezpečí, lebo vieme, že kým veríme v túto drahocennú obeť, naše hriechy sú nám odpúšťané a máme zabezpečenú večnú budúcnosť. (1. Jána 1:7; 4:9) Ako sme videli v 14. kapitole, výkupné je najväčším prejavom Jehovovej lásky a spravodlivosti. Ako by sme mali na tento prejav reagovať?

³ Je vhodné porozmýšľať o tom, čo od nás vyžaduje náš milujúci Záchranca. Jehova prostredníctvom proroka Micheáša hovorí: „Povedal ti, čo je dobré. A čo od teba Jehova žiada? Iba to, aby si konal spravodlivo, cenil si vernosť a pokorne chodil so svojím Bohom.“ (Micheáš 6:8) Všimni si, že jednou z vecí, ktoré Jehova od nás vyžaduje, je to, aby sme konali spravodlivo. Ako to môžeme robiť?

4. Ako vieme, že Jehova od nás očakáva, že budeme žiť v súlade s jeho spravodlivými normami?

⁴ Jehova od nás očakáva, že budeme žiť v súlade s jeho  normami pre to, čo je správne a čo nie. Jeho normy sú v súlade s právom a sú spravodlivé, a preto keď ich dodržiavame, konáme spravodlivo. „Učte sa konať dobro, usilujte sa o spravodlivosť,“ nabáda nás Božie Slovo. (Izaiáš 1:17; Sofoniáš 2:3) Podnecuje nás aj „obliecť si novú osobnosť, ktorá bola stvorená podľa Božej vôle a zodpovedá skutočnej spravodlivosti“. (Efezanom 4:24) Skutočná spravodlivosť vylučuje násilie, nečistotu a nemravnosť, lebo tieto skutky porušujú to, čo je sväté. (Žalm 11:5; Efezanom 5:3–5)

5., 6. a) Prečo nie je ťažké žiť v súlade s Jehovovými spravodlivými normami? b) Ako Biblia ukazuje, že úsilie o spravodlivosť je nepretržitý proces?

⁵ Je ťažké žiť v súlade s Jehovovými spravodlivými normami? Nie. Pre srdce, ktoré je priťahované k Jehovovi, nie sú Božie požiadavky nikdy príťažou. Keďže nášho Boha i všetko, za čím stojí, milujeme, chceme žiť tak, aby sme sa mu páčili. (1. Jána 5:3) Spomeň si, že Jehova „miluje spravodlivé skutky“. (Žalm 11:7) Ak máme napodobňovať Božiu spravodlivosť, musíme si zamilovať to, čo miluje Jehova, a znenávidieť to, čo nenávidí on. (Žalm 97:10)

⁶ Pre nedokonalých ľudí nie je ľahké robiť to, čo je správne. Musíme si vyzliecť starú osobnosť s jej hriešnymi zvykmi a obliecť si novú. Biblia hovorí, že táto nová osobnosť „sa zlepšuje presným poznaním“. (Kolosanom 3:9, 10) Z výrazu „zlepšuje sa“ vidno, že obliekanie novej osobnosti je nepretržitý proces, ktorý si vyžaduje veľké úsilie. Bez ohľadu na to, ako usilovne sa snažíme konať to, čo je správne, pre našu hriešnu povahu občas robíme chyby v myšlienkach, slovách i skutkoch. (Rimanom 7:14–20; Jakub 3:2)

7. Ako by sme sa mali pozerať na neúspechy v našej snahe robiť, čo je správne?

⁷ Ako by sme sa mali pozerať na občasné neúspechy  v našom úsilí robiť, čo je správne? Samozrejme, nechceme znižovať závažnosť hriechu. Zároveň sa však nikdy nesmieme vzdať a dospieť k záveru, že pre naše nedostatky už nie sme hodní slúžiť Jehovovi. Náš milostivý Boh sa postaral, aby úprimní kajúcnici mohli opäť získať jeho priazeň. Všimni si povzbudzujúce slová apoštola Jána: „Píšem vám to, aby ste nezhrešili.“ Ale potom realisticky dodal: „Ak niekto [pre zdedenú nedokonalosť] predsa zhreší, máme u Otca pomocníka, Ježiša Krista.“ (1. Jána 2:1) Jehova zaobstaral Ježišovu výkupnú obeť, aby sme mu mohli prijateľne slúžiť napriek našej hriešnosti. Nepodnecuje nás to, aby sme sa zo všetkých síl snažili páčiť Jehovovi?

8., 9. Prečo je oznamovanie dobrej správy prejavom Jehovovej spravodlivosti?

⁸ Ak chceme napodobňovať Boha a konať spravodlivo, naplno sa zapájajme do zvestovania dobrej správy o Božom Kráľovstve. Ako súvisí Jehovova spravodlivosť s dobrou správou?

⁹ Jehova neukončí tento skazený svet bez toho, aby najprv nenechal zaznieť výstrahu. V proroctve o tom, čo sa bude diať v čase konca, Ježiš povedal: „Všetkým národom sa najprv musí zvestovať dobrá správa.“ (Marek 13:10; Matúš 24:3) Použitie slova „najprv“ naznačuje, že po celosvetovom zvestovateľskom diele budú nasledovať ďalšie udalosti. K nim patrí predpovedané veľké súženie, ktoré bude pre zlých ľudí znamenať zničenie a ktoré otvorí cestu spravodlivému novému svetu. (Matúš 24:14, 21, 22) Určite nikto nemôže právom obviniť Jehovu z toho, že by bol voči zlým nespravodlivý. Tým, že necháva zaznievať výstrahu, dáva takým ľuďom dostatok príležitostí zmeniť svoje počínanie a uniknúť zničeniu. (Jonáš 3:1–10)

10., 11. Ako svojou účasťou na zvestovaní dobrej správy napodobňujeme Boha?

 ¹⁰ V akých ohľadoch zvestovaním dobrej správy napodobňujeme Boha? V prvom rade je úplne správne, že robíme, čo môžeme, aby sme druhým pomohli zachrániť sa. Vráťme sa k znázorneniu o potápajúcej sa lodi. Keby si už sedel v bezpečí záchranného člna, určite by si chcel pomôcť ďalším, ktorí sú ešte vo vode. Podobný záväzok máme voči tým, ktorí sa ešte stále topia vo „vodách“ tohto zlého sveta. Je pravda, že mnohí naše posolstvo odmietajú. Ale kým je Jehova trpezlivý, máme zodpovednosť dať im možnosť dospieť k pokániu, a tak získať vyhliadku na záchranu. (2. Petra 3:9)

¹¹ Zvestovaním dobrej správy všetkým, ktorých stretávame, napodobňujeme Boha aj v inom dôležitom ohľade: v nestrannosti. Spomeň si, že „Boh je nestranný a v každom národe mu je príjemný ten, kto sa ho bojí a koná to, čo je správne“. (Skutky 10:34, 35) Ak chceme napodobňovať Božiu spravodlivosť, nesmieme ľudí vopred odsudzovať. Naopak, mali by sme s nimi hovoriť o dobrej správe bez ohľadu na ich rasu, spoločenské postavenie alebo finančnú situáciu. Tak dáme všetkým, ktorí si nás vypočujú, príležitosť počuť dobrú správu a reagovať na ňu. (Rimanom 10:11–13)

12., 13. a) Prečo by sme sa nemali ponáhľať so súdením? b) Prečo Ježiš povedal, aby sme nesúdili a neodsudzovali druhých?

¹² Keď chceme robiť to, čo je správne, budeme s druhými zaobchádzať tak, ako Jehova zaobchádza s nami. Nie je nič jednoduchšie ako súdiť druhých – kritizovať ich chyby a spochybňovať ich pohnútky. Ale kto z nás by chcel, aby Jehova nemilosrdne rozpitvával naše pohnútky  a nedostatky? Jehova s nami takto nezaobchádza. Žalmista povedal: „Keby si sa zameriaval na previnenia, Jah, Jehova, kto by mohol obstáť?“ (Žalm 130:3) Nie sme vďační za to, že náš spravodlivý a milosrdný Boh sa nechce zameriavať na naše nedostatky? (Žalm 103:8–10) Ako by sme teda my mali zaobchádzať s druhými?

¹³ Ak pochopíme milosrdný charakter Božej spravodlivosti, nebudeme unáhlene súdiť druhých vo veciach, ktoré sa nás vlastne ani netýkajú alebo sú menej závažné. Ježiš v Kázni na vrchu upozorňoval: „Nesúďte, aby ste neboli súdení.“ (Matúš 7:1) Podľa Lukášovej správy ešte dodal: „Neodsudzujte a nebudete odsúdení.“ (Lukáš 6:37) Ježiš tak ukázal, že vie o sklone nedokonalých ľudí posudzovať druhých. Každý z jeho poslucháčov, ktorý mal vo zvyku prísne súdiť druhých, s tým mal prestať.

14. Z akých dôvodov nesmieme súdiť druhých?

¹⁴ Prečo nesmieme súdiť druhých? Jedným dôvodom je to, že máme obmedzenú autoritu. Učeník Jakub nám pripomína: „Je len jeden Zákonodarca a Sudca“ – Jehova. Preto Jakub kladie priliehavú otázku: „Kto si ty, že súdiš svojho blížneho?“ (Jakub 4:12; Rimanom 14:1–4) Okrem toho, s našou hriešnou povahou môžeme veľmi ľahko skĺznuť k tomu, že vynesieme nespravodlivý súd. Mnohé postoje a pohnútky – vrátane predsudkov, urazenej pýchy, žiarlivosti a samospravodlivosti – môžu skresliť náš pohľad na druhých. Máme aj ďalšie obmedzenia, a keď na to pamätáme, bude nám to brániť v tom, aby sme na druhých rýchlo nachádzali chyby. Napríklad nevieme čítať v srdci človeka a nepoznáme všetky jeho okolnosti. Teda kto sme my, aby sme pripisovali spoluveriacim nesprávne pohnútky alebo kritizovali ich úsilie v službe Bohu? O čo lepšie je napodobňovať Jehovu a hľadať v našich bratoch a sestrách to dobré, nie zameriavať sa na ich chyby.

15. Aké slová a skutky nemajú miesto medzi Božími ctiteľmi a prečo?

 ¹⁵ Ako je to s členmi našej rodiny? Žiaľ, v dnešnom svete sú zrejme najtvrdšie súdy vynášané na mieste, ktoré by malo byť prístavom pokoja – v rodine. Nie je nezvyčajné počuť o vulgárnych a agresívnych manželoch, manželkách či rodičoch, ktorí „odsúdili“ členov svojej rodiny na počúvanie nekonečných urážok alebo na priame násilie. Ale medzi Božími ctiteľmi hrubé slová, jedovatý sarkazmus a násilnícke správanie nemajú miesto. (Efezanom 4:29, 31; 5:33; 6:4) Ježišova rada, aby sme nesúdili a neodsudzovali, nestráca platnosť ani za dverami nášho domu. Spomeň si, že konať spravodlivo znamená zaobchádzať s druhými tak, ako s nami zaobchádza Jehova. A náš Boh s nami nikdy nezaobchádza drsne ani kruto. Naopak, „je  veľmi súcitný“ voči tým, ktorí ho milujú. (Jakub 5:11) Aký nádherný príklad pre nás!

16., 17. a) Čo Jehova očakáva od starších? b) Čo treba urobiť, keď hriešnik neprejaví úprimné pokánie, a prečo?

¹⁶ Zodpovednosť konať spravodlivo máme všetci, ale starší v kresťanskom zbore majú v tomto smere mimoriadne veľkú zodpovednosť. Všimni si prorocký opis „kniežat“, čiže starších, ktorý zaznamenal Izaiáš: „Kráľ bude vládnuť spravodlivo a kniežatá budú panovať v súlade s právom.“ (Izaiáš 32:1) Podľa týchto slov Jehova očakáva, že starší budú slúžiť v súlade so spravodlivosťou. Ako to môžu robiť?

¹⁷ Títo duchovne spôsobilí muži si plne uvedomujú, že spravodlivosť a právo si vyžadujú, aby zbor zostal čistý. Občas starší musia posudzovať prípady vážnych previnení. V takých situáciách pamätajú na to, že ak je to len trochu možné, Boh sa snaží prejaviť milosrdenstvo. Preto sa usilujú priviesť hriešnika k pokániu. Ale čo ak hriešnik napriek takejto snahe pomôcť mu neprejaví úprimné pokánie? V súlade s úplnou spravodlivosťou Jehovovo Slovo nariaďuje urobiť rázny krok: „Odstráňte toho hriešnika spomedzi seba.“ To znamená vylúčiť ho zo zboru. (1. Korinťanom 5:11–13; 2. Jána 9–11) Starších zarmucuje, keď musia robiť takéto kroky, ale uvedomujú si, že je to potrebné, aby chránili mravnú a duchovnú čistotu zboru. Aj potom však dúfajú, že hriešnik sa raz spamätá a vráti sa do zboru. (Lukáš 15:17, 18)

18. Na čo pamätajú starší, keď dávajú druhým biblické rady?

¹⁸ Slúžiť v súlade so spravodlivosťou si okrem toho vyžaduje v prípade potreby dať biblickú radu. Samozrejme, starší nehľadajú na druhých chyby. Ani nevyužívajú každú príležitosť na pokarhanie. Ale niektorý spoluveriaci  sa môže „nevedomky vydať nesprávnym smerom“. Keď budú starší pamätať na to, že Boh nie je krutý ani necitlivý, podnieti ich to, aby sa toho človeka usilovali „priviesť na správnu cestu“, a to „v duchu miernosti“. (Galaťanom 6:1) Teda starší nebudú previnilca ostro kritizovať ani sa s ním nebudú rozprávať drsne. Radu mu budú dávať láskavo, aby ho povzbudili. I pri otvorenom karhaní – priamočiarom vymenovaní následkov nemúdreho konania – starší pamätajú na to, že spoluveriaci, ktorý urobil chybu, je ovcou v Jehovovom stáde. a (Lukáš 15:7) Keď priestupník vidí, že rada či usmernenie sú motivované láskou a s láskou sú aj dávané, je pravdepodobnejšie, že napraví svoje zmýšľanie.

19. Aké rozhodnutia musia robiť starší a na čom musia tieto rozhodnutia zakladať?

¹⁹ Starší musia často robiť rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú spoluveriacich. Napríklad pravidelne sa stretávajú, aby pouvažovali, či sú nejakí ďalší bratia v zbore spôsobilí na to, aby boli odporučení za starších či za služobných pomocníkov. Starší si uvedomujú dôležitosť nestrannosti. Pri takýchto rozhodnutiach sa nespoliehajú iba na svoje pocity, ale nechávajú sa viesť Božími požiadavkami na vymenovanie. Tak si počínajú „nezaujato a bez predsudkov“. (1. Timotejovi 5:21)

20., 21. a) Čím sa starší snažia byť pre druhých a prečo? b) Ako môžu starší pomôcť skľúčeným?

²⁰ Starší napodobňujú Boha aj v iných ohľadoch. Izaiáš predpovedal, že starší budú slúžiť v súlade s právom,  a potom dodal: „Každý z nich bude ako úkryt pred vetrom, ako skrýša pred lejakom, ako potoky plné vody vo vyprahnutom kraji, ako tieň mohutnej skaly v bezvodnej krajine.“ (Izaiáš 32:2) Starší sa teda snažia byť pre svojich spoluctiteľov zdrojom útechy a občerstvenia.

²¹ Dnes je veľa problémov, ktoré ľudí skľučujú, a tak mnohí potrebujú povzbudenie. Starší, čo môžete urobiť, aby ste pomohli skľúčeným? (1. Tesaloničanom 5:14) So súcitom ich počúvajte. (Jakub 1:19) Možno sa potrebujú porozprávať o svojich starostiach s niekým, komu dôverujú. (Príslovia 12:25) Uisťujte ich, že sú potrební a že Jehova aj ich bratia a sestry ich milujú a vážia si ich. (1. Petra 1:22; 5:6, 7) Okrem toho sa s nimi a za nich môžete modliť. Keď vás budú počuť, ako sa za nich vrúcne modlíte, môže ich to veľmi utešiť. (Jakub 5:14, 15) Vaša láskyplná snaha pomôcť skľúčeným nezostane u spravodlivého Boha nepovšimnutá.

22. Ako môžeme napodobňovať Jehovovu spravodlivosť a k čomu to vedie?

 ²² Napodobňovaním Božej spravodlivosti sa stále viac približujeme k Jehovovi. Nášho nebeského Otca napodobňujeme, keď sa zastávame jeho spravodlivých noriem, keď druhým oznamujeme životodarnú dobrú správu a keď sme rozhodnutí všímať si u druhých dobré stránky, a nie hľadať na nich chyby. Starší, vy napodobňujete Jehovu a jeho spravodlivosť, keď chránite čistotu zboru, keď dávate povzbudivé biblické rady, keď robíte nezaujaté rozhodnutia a keď utešujete skľúčených. Jehova musí cítiť obrovskú radosť, keď sa z nebies pozerá na zem a vidí, ako sa jeho ľud snaží konať spravodlivo, keď chodí so svojím Bohom.