Kal idhi e weche manie iye

Kal idhi kama ochanie weche mantie

SULA MAR 17

‘Yaye, Mano Kaka Nyasaye Ogundho gi Rieko!’

‘Yaye, Mano Kaka Nyasaye Ogundho gi Rieko!’

1, 2. Ang’o ma Jehova ne dwaro chopo e odiechieng’ mar abiriyo, to ere kaka riekone ne oket e tem e chak odiechiengno?

 DHANO ma ne en chuech maberie moloyo ma ne Nyasaye ochueyo mogik e odiechieng’ mar auchiel, ne kare okethore. Noyudo Jehova osewacho ni “gik moko duto ma nosechueyo,” moriwo nyaka dhano, ne ‘ber ahinya.’ (Chakruok 1:31) Kata kamano, e chak odiechieng’ mar abiriyo, Adam gi Hawa noyiero riwo Satan lwedo e ng’anyo ne Nyasaye. Mano ne omiyo gidonjo e richo ma ne dhi kelonegi tho. Mano doko masira!

2 Ne nyalo nenore ka gima dwach Jehova ma ne odwaro chopo e odiechieng’ mar abiriyo ne osekethore chuth. Mana kaka odiechienge mamoko auchiel ma nokwongo, odiechieng’ mar abiriyono bende ne dhi kawo higni gana gi gana. Jehova ne owalo odiechiengno kaka odiechieng’ maler mondo ochopgo dwarone mar neno ni piny duto obedo paradiso kendo ni dhano makare opong’o piny. (Chakruok 1:28; 2:3) Bang’ ng’anjo ma ne koro oduwo weche kamano, be Nyasaye ne nyalo chopo dwacheno? Nyasaye ne dhi timo ang’o? Wachno ne oketo rieko mar Jehova e tem, samoro wachno e ma ne dhi miyo Nyasaye onyis riekone e rang’iny ma malo moloyo.

3, 4. (a) Ang’o momiyo okang’ ma Jehova nokawo kane ng’anyo ochakore e puodho mar Eden nyiso riekone matamre gi nono? (b) Bolruok onego omi wapar wach mane sama wapuonjore e wi rieko mar Jehova?

3 Jehova nokawo okang’ kanyo gi kanyo. Ne okumo joma ne ong’anjogo, to bende ne onyiso gimoro maber nyowuoyo ma ne odhi timo mondo oriego weche ma koro ne osekethorego. (Chakruok 3:15) Jehova nochako chopo dwache ne pinyni e puodho mar Eden, kendo osedhi nyime kochopo dwacheno kuom higni gana gi gana ma dhano osedakgo e piny, kendo obiro dhi nyime chope kuom kinde malach mabiro. Gima Jehova dhi timo mondo piny duto obed paradiso oler e yo maber kendo e yo ma winjore mayot. Kata kamano, oriwo weche mang’eny ma ng’at ma nono Muma nyalo tiyo gi ngimane duto kopuonjore wechego. E wi mano, dwaro mar Jehova nyaka chop e wang’e. Obiro tieko richo duto kod tho. Obiro duoko ne dhano ngima makare chuth ma onge richo. Magi duto biro timore kapok odiechieng’ mar abiriyo orumo. Omiyo, kata obedo ni weche ne ochochore, Jehova pod biro chopo dwache ne pinyni kod ne dhano e wang’ sa kaka ne osechano a e chakruok!

4 Donge rieko ma kamano miyo wahum nono? Rieko ma Nyasaye nigo nokawo jaote Paulo gi wuoro mondiko niya: ‘Yaye, mano kaka Nyasaye ogundho gi rieko!’ (Jo-Rumi 11:33) Sama koro wadwaro nono yore mopogore opogore ma Nyasaye nyisogo riekone, bolruok biro miyo wasik ka waketo e paro ni kata watem manade, wanyalo mana lidho alidha rieko matamre gi nono ma Jehova nigo. (Ayub 26:14) Mokwongo, we waler ane tiend kido maberni.

Rieko mar Nyasaye Tiende Ang’o?

5, 6. Nitie tudruok mane e kind rieko kod ng’eyo, to ng’eyo mar Jehova lach e okang’ mane?

5 Rieko opogore gi bedo gi ng’eyo e wi gimoro. Kompyuta nigi nyalo mar ting’o weche mang’eny, kata kamano, ng’ato ok nyal wacho ni kompyuta riek. Kata obedo ni en kamano, nitie tudruok e kind ng’eyo kod rieko. (Ngeche 10:14) Kuom ranyisi, kapo ni in gi tuwo moro ma chandi ma kore tek, be ibiro dhi ir ng’at ma ok olony e weche thieth? Mano ok nyalre! Omiyo, mano nyiso ni nyaka ng’ato ong’e wach moro maber mondo eka obed mariek.

6 Jehova ong’eyo weche mogundho. Nikech en e “Ruoth mochwere,” en kende e ma osebedoe kuom kinde duto. (1 Timotheo 1:17) Kendo ong’eyo gik mosebedo ka timore kuom higni tara gi tarago. Muma wacho niya: “Onge kata mana chuech moro amora ma opondo ma wang’e ok nyal neno, to gik moko duto ni duk kendo ni e lela, e wang’ jalo ma wanadwokne wach e bura.” (Jo-Hibrania 4:13; Ngeche 15:3) Nikech Jehova e Jachuech, ong’eyo chuth chuechne duto kendo osebedo koneno gik ma dhano timo a chakruok. Onono chuny ng’ato ka ng’ato kendo onge gima kale. (1 Weche mag Ndalo 28:9) Omor ahinya neno ka watiyo maber gi ratiro momiyowa mar timo yierowa wawegi. Bende, kaka “Jawinj lamo,” owinjo lamo mag ji tara gi tara dichiel! (Zaburi 65:2) To e wi mano, wang’eyo ni wi Jehova ok wil ngang’ gi gimoro amora.

7, 8. Ere kaka Jehova nyiso ni en gi nyalo mar nono kaka weche otudore, ni ong’eyo pogo weche kare, kendo ni oriek?

7 Ok en mana ni Jehova ong’eyo weche mang’eny. Oneno bende kaka weche otudore kendo ong’eyo kaka weche mang’eny nyalo tudore ma kel chal moro. Onono kendo ong’ado bura kopogo gima ber gi gima rach, gima dwarore kod gima ok ochuno. E wi mano, ok ong’i mana ng’ato gi oko, to ong’iyo gima nie chuny ng’ato. (1 Samuel 16:7) Omiyo, moloyo ng’eyo ang’eya weche, Jehova ong’eyo kaka weche otudore, kendo ong’eyo pogo weche kare. Kata kamano, rieko pod oriwo weche mang’eny moloyo mago.

8 Rieko en loyo kata chopo wach moro kuom tiyo gi ng’eyo makare, nono kaka weche otudore, kendo pogo weche kare. Weche moko ma ne okwong tigo kindiko Muma ma ne olok ni “rieko,” tiendgi sie en “chopo tich kare” kata “rieko ma tiyo.” Omiyo, rieko ma Jehova nigo en rieko ma tiyo. Nikech Jehova tiyo gi ng’eyone malach kod nyalone mar ng’eyo kor wach, kinde duto ong’ado weche e yo maber chuth kendo ochopo dwarone e yo maberie moloyo. Mano e rieko madier! Jehova nyiso ni weche ma ne Yesu owachogi gin adier: “Rieko ng’ere ni en kare kuom gik motimo.” (Mathayo 11:19) Tije Jehova duto e piny gi polo nyiso maler ni oriek.

Gik Manyiso Rieko mar Nyasaye

9, 10. (a) Jehova nigi rieko mar timo ang’o, to ere kaka osenyiso rieko ma kamano? (b) Ere kaka cell kata ng’injo nyiso rieko mar Jehova?

9 Be isegahum gi lony mar fundi mang’ula ma gik moloso beyo kendo tiyo maber? Mano en rieko makende. (Wuok 31:1-3) Jehova e Soko mar rieko machalo kamano. Ruoth Daudi nowacho niya e wi Jehova: “Apaki nikech ne ichueya e yo malich miwuoro. Tijeni dongo miwuoro, kendo ang’eyo mano maber.” (Zaburi 139:14) Kuom adier, kaka wamedo puonjore kaka nochue dhano, e kaka wamedo hum nono gi rieko mar Jehova.

10 Kuom ranyisi: Ngimani nochakore bang’ tong’ achiel mowuok kuom babau riwore gi tong’ achiel mar mamau kendo loso gimoro matin miluongo ni cell ma ok nyal ne gi wang’ dhano. E sulani, wabiro luongo cell ni ng’injo. Mapiyo nono, ng’injo achielno nochako barore kata pogore nyading’eny. Ng’injo ma romo trilion 100 e ma loso ng’ato kaka in. Ng’injogo gin gik matindo nyowuoyo. Ng’injo madirom 10,000 inyalo kwor mana e wi koth kal achiel. Kata kamano, moro ka moro kuom ng’injogo en chuech ma kore tek ahinya kendo oting’o weche tandawuoya motamo pach dhano. Ng’injo ogajore moloyo masin moro amora molos gi lwet dhano kata faktori moro amora. Josayans moko wacho ni moro ka moro kuom ng’injogo chalo taon mochiel gi ohinga man gi kuonde mag donjo gi mag wuok, en gi chenro mong’ith mag ndeche, chenro mar wito yugi, chenro mar kowo weche. Kendo en gi dag stima, en gi faktoche, en gi kuonde milosoe gik mosetigo mondo otigo kendo, kendo en gi jorit ma rite. Bende, e dier nginjono nitie gima iluongo ni nyuklia, ma tayo gik moko duto ma timore e iye, kendo nyukliano tiyo mana kaka sirkal ma tayo weche mag piny. E wi mano, ng’injono nigi nyalo mar loso ng’injo machielo machal kode ndi mana bang’ seche manok!

11, 12. (a) Sama ng’injo maloso nyathi barore ka pogore pogore, ang’o machiko gima moro ka moro kuomgi biro bedo, to ere kaka mano luwore gi weche manie Zaburi 139:16? (b) Obwongo dhano nyiso nade ni ochuewa e yo “malich miwuoro”?

11 En adier ni cell kata ng’injo duto ok chalre. En kamano nikech sama ng’injo maloso nyathi medo barore ka pogore pogore, e kaka tije mag ng’injogo be dhi ka pogore pogore. Kuom ranyisi, ng’injo moko bedo mag leche, mag choke, mag remo, kata mana mag wang’. Nitie gima iluongo ni DNA ma en kaka buk moting’o weche machiko tich ma moro ka moro kuom ng’injo biro timo. Donge en gima morowa ndi ni roho mar Nyasaye notelo ne Daudi wacho ne Jehova niya: “Ne inena ka pod ichueya e ich. E ndalo ma ne iloso fuondena, ne ondikgi duto e kitapi”!​—Zaburi 139:16.

12 Fuonde moko mag del korgi tek ahinya. Kaw ane ranyisi mar obwongo dhano. Jomoko osewacho ni kuom gik moko duto, obwongo e chuech ma kore tek mapok odwar onwang’. Obwongo oting’o ng’injo madirom bilion 100, kwan ma samoro dirom mana gi mar sulwe mayudore e galaksi marwa. Moro ka moro kuomgi otudore gi ng’injo mamoko gana gi gana. Josayans wacho ni obwongo dhano nyalo ting’o weche mayudore e laibrari duto manie piny ngima kendo giwacho ni nyalo bedo ni dag obwongo mar kano weche ok nyal pong’. Kata obedo ni josayans osenono chuech ‘malich miwuoroni’ kuom higni pieche, giwacho ni ok gipar ka gining’e chuth kaka obwongo tiyo.

13, 14. (a) Ere kaka ochunglo gi chuech mamoko nyiso ni ‘giriek ahinya,’ to mano puonjowa ang’o e wi Jachuechgi? (b) Ang’o momiyo wanyalo wacho ni od mbui en achiel kuom gik mochue gi “rieko”?

13 Kata kamano, dhano en mana ranyisi achiel kuom chuech manyiso rieko mar Jehova. Bug Zaburi 104:24 wacho niya: “A Jehova, to mano kaka gik michueyo ng’eny miwuoro! Ne ichueyogi gi rieko miwuoro. Piny opong’ gi gik michueyo.” Rieko mar Jehova nenore e chuech duto molworowa. Kuom ranyisi, ochunglo ‘riek ahinya.’ (Ngeche 30:24) Kuom adier, ochunglo ochanore ahinya kuonde ma gidakie. Moko kuom ochunglo opidho kute matindo tindo mana kaka ng’ato nyalo pidho jamni. Gikwayogi, gigedonegi, to gin to giyudo chiemo kuomgi. Ochunglo moko to opidho gik matindo tindo machalo obwolo mana kaka jopur. Mopogore gi ochunglo, nitie chuech mamoko mang’eny ma bende ochue gi nyalo mar timo gik makende. Kuom ranyisi, lwang’ni nyalo wirore e kor yamo e yo ma ndege moro amora molos gi lwet dhano ok nyal timo. Winy ma dar kowuok kuonde maboyo nigi nyalo makende mar luwo sulwe, luwo kaka piny sudo, kendo moko kuomgi ichiko gi rieko moro ma ochuegigo manyisogi kama onego gidar gidhiye. Josayans kawo higni mang’eny mondo e ka gipuonjre rieko ma kore tek mochuego gik ma kamago. Donge nyaka bed ni Jachuech mar gik ma kamago riek nyowuoyo!

14 Josayans osepuonjore gik mang’eny kuom chuech mag Jehova. Joma puonjore mondo obed injinia somo sabjekt moro miluongo ni biomimetics, ma en sabjekt ma puonjo kaka inyalo ti gi rieko mayudore kuom chuech e loso gik moko. Kuom ranyisi, nyalo bedo ni isegahum nono gi kaka od mbui ber. To mopogore kodi, injinia to neno rieko matamre gi nono sama ong’iyo od mbui. Usi ma nenore ni yom yomgo otegno moloyo chuma kendo gitegno moloyo law ma risasi ok nyal powo kata tucho. Tonde mbuigo otegno maromo nade? Ka dine tond mbuino nyalo romo gi gogo mar ywayo rech, od mbuino nyalo chungo ndege ma ringo e kor yamo! Ee, Jehova ochueyo gik ma kamago duto gi “rieko.”

En ng’a ma nomiyo chuech mag piny obedo ‘mariek ahinya’?

Rieko ma Nenore e Chuech mag Polo

15, 16. (a) Sulwe manie polo nyiso nade rieko mar Jehova? (b) Ere kaka bedo ni Jehova en Jatend Lweny e wi malaike tara gi tara nyiso ni en Jatelo man gi rieko mogundho?

15 Rieko mar Jehova nenore e chuechne duto manie piny gi polo. Sulwe mogundho ma ne wawuoyo kuomgi e yo matut e Sula mar 5 ok okere akeya e kor lwasi. Nikech ‘chik’ ma Jehova oketonegi e polo, gichanore e yo maber nyowuoyo. Mokwongo, ochan sulwe tara gi tara e grube madongo dongo miluongo ni galaksi. Kae to galaksigo bende ochak ochan e grube miluongo ni clusters. To clusters bende ochan e grube miluongo ni superclusters. (Ayub 38:33) Mano e momiyo Jehova luongo chuech mag pologi ni ‘oganda’! (Isaya 40:26) Kata kamano, nitie oganda machielo manyiso e yo maber moloyo rieko ma Jehova nigo.

16 Mana kaka ne waneno e Sula mar 4, iluongo Nyasaye ni ‘Jehova mar ogendni’ nikech en e Jatend Lweny mar malaike tara gi tara. Mano nyiso teko mar Jehova. To ere kaka riekone otudore gi wachni? Onge sa moro amora ma Jehova gi Yesu obet abeta. (Johana 5:17) Omiyo, en gima kare paro ni malaike ma gin jotich Ng’a Mamalo Chutho bende odich kinde duto. Ng’e bende ni malaikegi gin chuech mamalo moloyo dhano kendo riekogi gi tekogi ogundho matamre gi nono. (Jo-Hibrania 1:7; 2:7) Kata ka en kamano, Jehova omiyo malaikegi tich ma kelonegi mor kendo mamiyo gibedo modich kinde duto​—kuom higni bilionde gi bilionde, malaikegi osebedo ka “winjo wachne” kendo “timo dwache.” (Zaburi 103:20, 21) Mano kaka Nyasaye motelonegi nigi rieko matut!

Jehova Kende “e Jal ma Riek”

17, 18. Ang’o momiyo Muma wacho ni Jehova kende “e jal mariek,” to ang’o momiyo riekone mako dhowa?

17 Kuom weche ma wasenenogo, donge waneno gimomiyo Muma wacho ni rieko mar Jehova e ma nie rang’iny mamalo chutho? Kuom ranyisi, Muma wacho ni Jehova kende “e jal mariek.” (Jo-Rumi 16:27) Jehova kende e ma riek chuth e yore duto. En e Soko mar rieko duto madier. (Ngeche 2:6) Mano e momiyo kata obedo ni Yesu e chuech mariekie moloyo kuom chuech duto, ne ok ogeno riekone owuon to nowacho mana gima Wuon mare nochike mondo owachi.​—Johana 12:48-50.

18 Ne ane kaka jaote Paulo nonyiso kaka rieko mar Jehova en rieko makende. Nowacho niya: “Yaye, mano kaka gueth mag Nyasaye ogundho, gi riekone, kendo ng’eyone tut miwuoro! To mano kaka buchene mong’ado fwenyo tek, kendo yorene tek nono chuth!” (Jo-Rumi 11:33) Kuom chako ndikono kowacho ni “Yaye,” Paulo ne nyiso kaka ne ohum nono nikech rieko mar Nyasaye. Wach ma ne otiyogo e dho-Grik ma wacho ni “tut” otudore gi “bur matut” ma onge giko. Nikech mano, wechene miyo wabedo gi picha maler e pachwa. Sama waparo e wi rieko mar Jehova, chalo ka gima wang’iyo bur moro matut ma onge giko, bur malach ma onge tong’ne kendo ma ng’eyo chal mare ohewo pach dhano. (Zaburi 92:5) Mano kaka rieko mar Nyasaye odhiero pach dhano! Donge mano miyo wawuoro ndi?

19, 20. (a) Ang’o momiyo otenga en ranyisi maber minyalo tigo kiwuoyo kuom rieko mar Nyasaye? (b) Ere kaka Jehova osenyiso ni en gi nyalo mar neno gik mabiro timore e kinde mabiro?

19 Jehova kende “e jal mariek” e yo machielo kendo: En kende e ma onyalo ng’eyo gik mabiro timore e kinde mabiro. Kaka ne waseneno motelo, Jehova tiyo gi otenga, winyo ma neno mabor mondo ochung’ ne riekone. Kuom ranyisi, nitie kit otenga moro ma pekne nyalo romo kilo 5 to wengene dongo mohingo mag dhano. Wang’ otenga neno mabor ahinya ma kata ka en kilomita mang’eny e kor polo, onyalo neno gik matindo tindo ma wuotho e piny! Jehova owuon nowacho niya e wi otenga: “Wengene neno gik man mabor.” (Ayub 39:29) E yo machalo kamano, Jehova bende nyalo neno “gik man mabor” tiende ni gik madhi timore kinde mabiro!

20 Muma opong’ gi gik mang’eny ma nyiso ni mano en adier. Nyasaye nokoro weche mang’eny e Muma. Moko kuom gik ma ne Muma okoro oriwo: joma ne dhi loyo lwenje moko ma ne ogo, pinje ma ne dhi bedo gi loch e wi piny ngima kae to bang’e lwar, kod yore ma jolweny moko ne dhi tiyogo e loyo lwenje. Gimiwuoro en ni moko kuom wechegi nokor higni miche ka pok gitimore.​—Isaya 44:25–45:4; Daniel 8:2-8, 20-22.

21, 22. (a) Ang’o momiyo ok onego wapar ni Jehova ong’eyo yiero duto ma wabiro timo e ngimawa? Chiw ane ranyisi. (b) Ang’o momiyo wan gadier ni hera e ma tayo rieko ma Jehova nigo?

21 Be koro mano nyiso ni Nyasaye oseng’eyo motelo yiero duto mibiro timo e ngimani? Jomoko ma puonjo ni Nyasaye chano ne ji gik moko duto mabiro timore e ngimagi, wacho ni en kamano. To mano ok en adier nikech wacho kamano nyiso ni rieko mar Jehova orem kendo ni Nyasaye ok nyal chiko nyalo mare mar ng’eyo gima dhi timore kinde mabiro. Kuom ranyisi: Wawach ni in gi dwol ma wer mamit. Be mano koro nyiso ni ibiro siko kiwer awera kinde duto nikech in gi nyalono? Mano ok nyalre! E yo ma kamano bende, Jehova nigi nyalo mar neno gik mabiro timore kinde mabiro, to ok oti gi nyalono kinde duto. Ka otimo kamano, onyalo donjore gi mich ma jaber ma ne omiyowa mar timo yiero wawegi, to wang’eyo ni mano en gima Jehova ok nyal timo.​—Rapar mar Chik 30:19, 20.

22 To marachie moloyo, wacho ni Jehova chano ne ji gik moko duto e ngimagi en puonj ma temo nyiso ni Jehova tiyo marach gi riekone, ok ohero dhano, ok odewgi, kendo chunye onge e konyogi. Muma puonjowa ni Jehova “riek.” (Ayub 9:4) Kinde mang’eny, sama Muma wuoyo e wi chuny, owuoyo e wi dhano ma iye moriwo paro kata kido ma ng’atno nigo kaka hera ma chwale timo gimoro. Omiyo, gima tayo kaka Jehova tiyo gi riekone en hera, mana kaka hera bende e ma tayo kido mamoko ma en-go.​—1 Johana 4:8.

23. Bedo ni Jehova nigi rieko mogundho, onego omi watim ang’o?

23 Nenore ayanga ni wanyalo geno chuth rieko mar Jehova. Nikech en gi rieko mamalo ahinya moloyo marwa, Muma jiwowa niya: “Gen Jehova gi chunyi duto, kendo kik igen kuom riekoni iwuon. Gen kuome e yoreni duto, eka enomi yoreni oriere tir.” (Ngeche 3:5, 6) We koro wanon ane matut rieko mar Jehova mondo wasud machiegni gi Nyasachwa mariek chuth.