Eya go dikagare

Eya go lelokelelo la dikagare

KGAOLO 26

Modimo ‘yo a Ikemišeditšego go Lebalela’

Modimo ‘yo a Ikemišeditšego go Lebalela’

1-3. (a) Ke morwalo ofe o boima woo mopsalme Dafida a ilego a o rwala, gomme ke bjang a ilego a hweletša pelo ya gagwe e tshwenyegilego khomotšo? (b) Ge re dira sebe, ke morwalo ofe woo re ka feleletšago re o rwele, eupša ke’ng seo Jehofa a re kgonthišetšago ka sona?

MOPSALME Dafida o ngwadile gore: “Xobane melato ya-ka e nthibexetše hlôxô; e nthôba byalo ka morwalô o boima. Matla a mpheletše; ke robexetše ruri; ke bobola kè hlokoxile pelo.” (Psalme 38:4, 8) Dafida o be a tseba kamoo morwalo wa letswalo le molato e ka bago o boima ka gona. Eupša o ile a hwetša khomotšo bakeng sa pelo ya gagwe e tshwenyegilego. O be a kwešiša gore le ge Jehofa a hloile sebe, ga A hloye modiradibe ge e ba a itshola e le ka kgonthe gomme a tlogela tsela ya gagwe ya sebe. Ka go ba le kgodišego e feletšego tabeng ya go ba ga Jehofa yo a ikemišeditšego go gaugela bao ba itsholago, Dafida o itše: “Wena, Jehofa, o . . . ikemišeditše go lebalela.”—Psalme 86:5NW.

2 Ge re dira sebe, le rena re ka rwala morwalo o robago wa letswalo le le kwelego bohloko. Maikwelo a bjalo a go nyama ke a holago. A ka re tutueletša go gata megato e nepagetšego ya go lokiša diphošo tša rena. Lega go le bjalo, go na le kotsi ya go metšwa ke maikwelo a molato. Dipelo tša rena tšeo di re beago molato di ka phegelela gore Jehofa a ka se re lebalele, go sa šetšwe kamoo re itsholago ka gona. Ge e ba re “metšwa” ke maikwelo a molato, Sathane a ka leka go re dira gore re nyeme moko, re nagane gore Jehofa o re lebelela re le bao ba se nago mohola le bao ba sa swanelegego go ka mo hlankela.—2 Ba-Korinthe 2:5-11.

3 Na ke tsela yeo ka yona Jehofa a lebelelago ditaba? Le gatee! Tebalelo ke sebopego sa lerato le legolo la Jehofa. Ka Lentšung la gagwe, o re kgonthišetša gore ge e ba re bontšha tshokologo ya kgonthe le e tšwago pelong, o ikemišeditše go re lebalela. (Diema 28:13) Gore re pheme maikwelo a go nagana gore go bonala tebalelo ya Jehofa e le yeo re ka se e fihlelelego, anke re hlahlobeng lebaka le ka lona a lebalelago le kamoo a lebalelago ka gona.

Lebaka Leo ka Lona Jehofa a ‘Ikemišeditšego go Lebalela’

4. Ke’ng seo Jehofa a se gopolago ka tlhago ya rena, gomme se se kgoma bjang tsela yeo a re swarago ka gona?

4 Jehofa o tseba mafokodi a rena. Psalme 103:14 e re: “Yena ó tseba lebopô le re lexo ka lôna, xa a lebale xe re le lerole.” Ga a lebale gore re dibopiwa tša lerole tšeo di nago le mafokodi ka baka la go se phethagale. Polelwana e rego o tseba “lebopô le re lexo ka lôna” e re gopotša gore Beibele e swantšha Jehofa le mmopi wa dilo tša letsopa gomme rena re dipitša tšeo a di bopago. * (Jeremia 18:2-6) Mmopi yo Mogolo o lekanyetša ditirišano tša gagwe le rena ka go ya ka bofokodi bja tlhago ya rena ya sebe le tsela yeo re arabelago goba re palelwago ke go arabela ka gona tlhahlong ya gagwe.

5. Puku ya Ba-Roma e hlalosa bjang go ngaparela go matla ga sebe?

5 Jehofa o kwešiša kamoo sebe se lego matla ka gona. Lentšu la gagwe le hlalosa sebe e le matla a magolo ao a ngaparetšego batho ka go tia dinaleng tša ona tša lehu. Ge e le gabotse, go ngaparela ga sebe go matla gakaaka’ng? Pukung ya Ba-Roma, moapostola Paulo o hlalosa gore: Re “bušwa ke sebe” go swana le ge mašole a bušwa ke molaodi wa ona (Ba-Roma 3:9); sebe se ‘bušitše’ batho bjalo ka kgoši (Ba-Roma 5:21); se ‘agile’ mo go rena (Ba-Roma 7:17, 20); “molaô” wa sona o šoma mo go rena ka mehla, ge e le gabotse se leka go laola tsela ya rena. (Ba-Roma 7:23, 25) A go ngaparela go matla gakaakang ga sebe nameng ya rena e sa phethagalago!—Ba-Roma 7:21, 24.

6, 7. (a) Jehofa o lebelela bjang bao ba tsomago kgaugelo ya gagwe ka pelo e hlomogilego? (b) Ke ka baka la’ng re sa swanela go ikhola ka kgaugelo ya Modimo ka mo go feteletšego?

6 Ka gona, Jehofa o tseba gore go kwa ka mo go phethagetšego ga go kgonege go rena go sa šetšwe kamoo re ka bago re rata go mo kwa ka gona. O re kgonthišetša ka lerato gore ge re nyaka kgaugelo ya gagwe ka pelo e hlomogilego, o tla re lebalela. Psalme 51:17 e re: “[Dihlabelo] tše di Xo kxahlaxo, ké môya o rôbêxilexo; pelo xe e rôbêxile, xe e setlêxile, Wene Modimo O ka se e nyatše.” Jehofa le ka mohla a ka se ke a gana goba a gomiša pelo e ‘robilwego le e setlilwego’ ke morwalo wa maikwelo a molato.

7 Lega go le bjalo, na se se bolela gore re ka ikhola ka mo go feteletšego ka kgaugelo ya Modimo, re diriša tlhago ya go ba ga rena le sebe e le lebaka la go dira sebe? Le gatee! Jehofa ga a hlahlwe ke maikwelo feela. Kgaugelo ya gagwe e na le magomo. Le ka mohla a ka se ke a lebalela bao ba dirago sebe ka boomo ba thatafaditše dipelo, ba sa bontšhe go itshola le ge e le gofe. (Ba-Hebere 10:26) Ka lehlakoreng le lengwe, ge a bona pelo yeo e hlomogilego, o ikemišetša go lebalela. Anke bjale re hlahlobeng tše dingwe tša dipolelo tše di kwagalago tšeo di dirišitšwego ka Beibeleng bakeng sa go hlalosa sebopego se seo se kgahlišago sa lerato la Jehofa.

Jehofa o Lebalela ka mo go Feletšego Gakaaka’ng?

8. Ke’ng seo ge e le gabotse Jehofa a se dirago ge a re lebalela dibe tša rena, gomme se se re nea kgodišego efe?

8 Dafida yo a itsholago o itše: “Ka ba ka bobola dibe tša-ka go wene, mme ka se ke ka uta bokgopo bja-ka . . . Ke mo o ntebaletšego bokgopo bja dibe tša-ka.” (Psalme 32:5, PK, mongwalo o sekamego ke wa rena.) Lentšu ‘lebaletše’ le fetolela lentšu la Sehebere leo ge e le gabotse le bolelago “kuka” goba “rwala.” Go dirišwa ga lona mo go swaya go tloša “molato, sebe goba go tshela molao.” Ka gona go bjalo ka ge eka Jehofa o ile a kuka dibe tša Dafida gomme a di tloša. Se ka ntle le pelaelo se ile sa imolla Dafida maikwelo a molato ao a bego a a rwele. (Psalme 32:3) Le rena re ka ba le kgodišego e feletšego go Modimo yo a tlošago dibe tša bao ba tsomago tebalelo ya gagwe motheong wa tumelo ya bona sehlabelong sa Jesu sa topollo.—Mateo 20:28.

9. Jehofa o lahlela dibe tša rena kgole kudu gakaaka’ng?

9 Dafida o ile a diriša polelo e nngwe bakeng sa go hlalosa tebalelo ya Jehofa: “’Karoxô tša rena ó di tloša mo xo rena a di iša kxolê, kxolê bo-ka Bohlabêla bò le kxolê le Bodikêla.” (Psalme 103:12, mongwalo o sekamego ke wa rena.) Bohlabela bo kgole gakaaka’ng le bodikela? Ka kgopolo e itšego, ka mehla bohlabela bo kgole kudu-kudu le bodikela; mahlakore ao a mabedi a ka se ke a gahlana le ka mohla. Seithuti se sengwe se bolela gore polelwana ye e bolela “bokgole bjo bogolo kudu; go feta kamoo re ka naganago ka gona.” Mantšu a Dafida ao a buduletšwego a re botša gore ge Jehofa a lebalela, o beela dibe tša rena kgole kudu go feta kamoo re ka naganago.

“Dibe tša lena . . . di tlo šweufala wa leswêla”

10. Ge Jehofa a re lebalela dibe tša rena, ke ka baka la’ng re sa swanela go nagana gore re rwala sepatso sa dibe tše bjalo bophelo bja rena ka moka?

10 Na o kile wa leka go tloša sepatso seaparong sa mmala o tagilego? Mohlomongwe go sa šetšwe maiteko a kaone ao o a dirilego, sepatso se ile sa no šala se bonala. Ela hloko kamoo Jehofa a hlalosago bogolo bja tebalelo ya gagwe ka gona: “Le xe dibe tša lena di hubetše bo-ka madi, di tlo šweufala wa leswêla; le xe di hubetše wa letsoku, di tlo etša bôya bya dinku.” (Jesaya 1:18, mongwalo o sekamego ke wa rena.) Lentšu “madi” le šupa mmala o tagilego o mohwibidu. * Mmala wa “letsoku” e be e le o mongwe wa mebala e tseneletšego ya mašela ao a tailwego. (Nahume 2:3) Le ka mohla re ka se ke ra tloša sepatso sa sebe ka maiteko a rena. Eupša Jehofa a ka tloša dibe tšeo di swanago le madi le letsoku ka mmala gomme a di šweufatša bjalo ka leswela goba boya bjo bo sa taiwago. Ge Jehofa a re lebalela dibe tša rena, ga se ra swanela go nagana gore re rwala sepatso sa dibe tše bjalo bophelo bja rena ka moka.

11. Ke ka kgopolo efe Jehofa a lahlelago dibe tša rena ka morago ga gagwe?

11 Kopelong yeo e kgomago pelo ya tebogo yeo Hiskia a e hlamilego ka morago ga ge a phološitšwe bolwetšing bjo bo bolayago, o ile a re go Jehofa: “Dibe tša-ka ka moka o di lahletše ka morago ga gago.” (Jesaya 38:17, PK, mongwalo o sekamego ke wa rena.) Jehofa mo o hlaloswa e le yo a tšeago dibe tša mofoši yo a sokologago gomme a di lahlela ka morago ga Gagwe moo A sa di bonego goba go di gopola gape. Go ya ka mothopo o mongwe, kgopolo yeo e fetišetšwago mo e ka hlaloswa e le: “O dirile gore [dibe tša-ka] di be bjalo ka ge eka ga se tša ka tša direga.” Na seo ga se se kgothatšago?

12. Moporofeta Mika o bontšha bjang gore ge Jehofa a lebalela, O tlošetša dibe tša rena sa ruri?

12 Kholofetšong ya tsošološo, moporofeta Mika o ile a bolela kgodišego ya gagwe ya gore Jehofa o be a tla lebalela batho ba gagwe bao ba itsholago: “O kae Modimo a etšaxo Wene . . . , Mo-feta-dikaroxô tša sethšaba s’axo, . . . dibe tša rena tšohle ó tlo di lahlêla bodibeng bya lewatlê.” (Mika 7:18, 19, mongwalo o sekamego ke wa rena.) Akanya ka seo mantšu ao a bego a se bolela go bao ba bego ba phela mehleng ya Beibele. Na go be go e-na le kgonagalo le ge e le efe ya go ka buša selo seo se bego se lahletšwe “bodibeng bya lewatlê”? Ka gona mantšu a Mika a bontšha gore ge Jehofa a lebalela, o tlošetša dibe tša rena sa ruri.

13. Ke’ng seo se bolelwago ke mantšu a Jesu a rego, “Re lebalêlê melato ya rena”?

13 Jesu o ile a diriša tswalano magareng ga baadimiši le baadimi go bontšha kamoo Jehofa a lebalelago ka gona. Jesu o ile a re kgothaletša go rapela ka gore: “Re lebalêlê melato ya rena.” (Mateo 6:12, mongwalo o sekamego ke wa rena.) Ka gona Jesu o ile a swantšha dibe le melato. (Luka 11:4) Ge re dira sebe re ba ‘bao ba kolotago’ Jehofa. Mabapi le seo se bolelwago ke lediri la Segerika leo le fetoletšwego e le “lebalela,” puku e nngwe ya ditšhupetšo e re: “Go tlogela sekoloto ka go se nyake tefo.” Ka kwešišo e itšego, ge Jehofa a lebalela o phumola molato wo nkabego o tla balelwa sekolotong sa rena ka tsela e itšego. Ka gona badiradibe ba ba itsholago ba ka homotšega. Jehofa a ka se ke a nyaka tefo ya molato wo a ilego a o phumola!—Psalme 32:1, 2.

14. Polelwana “xore Le phomolwê dibe tša lena” e tliša seswantšho-kgopolo sa mohuta ofe monaganong wa gago?

14 Tebalelo ya Jehofa e hlaloswa ka mo go tšwelago pele go Ditiro 3:19 e rego: “Ké xôna ithsoleng-xê, Le sokoloxê, xore Le phomolwê dibe tša lena.” (Mongwalo o sekamego ke wa rena.) Lentšu leo la mafelelo le fetolela lediri la Segerika leo le ka bolelago “go phumola, . . . go fediša goba go senya.” Go ya ka diithuti tše dingwe, polelo ya tshwantšhišo yeo e bolelwago ke ya go phumola mongwalo wa seatla. Se se be se kgonega bjang? Enke yeo e bego e dirišwa ka tlwaelo mehleng ya bogologolo e be e dirilwe ka motswako wo o bego o akaretša carbon, moti le meetse. Kapejana ka morago ga go diriša enke e bjalo, motho o be a ka tšea sepontšhe sa go thapa gomme a phumola mongwalo. Yeo le yona ke tlhaloso e botse ya kgaugelo ya Jehofa. Ge a re lebalela dibe tša rena, go bjalo ka ge eka o tšea sepontšhe gomme a di phumola.

Jehofa o nyaka gore re tsebe gore o “ikemišeditše go lebalela”

15. Ke’ng seo Jehofa a nyakago re se tseba ka yena?

15 Ge re naganišiša ka ditlhaloso tše tše di fapa-fapanego tša mantšu, na ga se mo go bonagalago gabotse gore Jehofa o nyaka gore re tsebe gore o tloga a ikemišeditše go re lebalela dibe tša rena ge feela a re hwetša re le bao ba itsholago go tšwa pelong? Ga se ra swanela go boifa gore o tla re swara ka pelo malebana le dibe tše bjalo ka moso. Se se bontšhwa ke selo se sengwe gape seo Beibele e se utollago ka kgaugelo ya Jehofa e kgolo: Ge a lebalela, o a lebala.

“[Nka] se hlwê ke Xopola Sebe sa Bôná”

16, 17. Ke’ng seo Beibele e se bolelago ge e re Jehofa o lebala dibe tša rena, gomme ke ka baka la’ng o araba bjalo?

16 Jehofa o ile a holofetša mabapi le bao ba lego kgweranong e mpsha gore: “Ke tlo ba lebalêla molato wa bôná, ke se hlwê ke xopola sebe sa bôná.” (Jeremia 31:34) Na se se bolela gore ge Jehofa a lebalela ga a sa kgona go gopola dibe le ka mohla? Go ka se be bjalo le gatee. Beibele e re botša ka dibe tša batho ba bantši bao Jehofa a ilego a ba lebalela go akaretša le Dafida. (2 Samuele 11:1-17; 12:13) Go molaleng gore Jehofa o sa tseba diphošo tšeo ba di dirilego. Pego ya dibe tša bona gotee le ya go sokologa ga bona le go lebalelwa ke Modimo di boloketšwe go re hola. (Ba-Roma 15:4) Ka gona-ge, ke’ng seo se bolelwago ke Beibele ge e re Jehofa ga a sa “xopola” dibe tša bao a ba lebalelago?

17 Lediri la Sehebere leo le fetoletšwego e le “xopola” le bolela se se fetago go fo gopola dilo tše di fetilego. Theological Wordbook of the Old Testament e bolela gore le akaretša “tšhupetšo e oketšegilego ya go gata mogato o swanetšego.” Ka gona kgopolong ye, go “xopola” sebe go akaretša go gata mogato malebana le badiradibe. (Hosea 9:9) Eupša ge Modimo a re “[nka] se hlwê ke xopola sebe sa bôná,” o re kgonthišetša gore ge a lebaletše badiradibe bao ba itsholago, a ka se ke a ba gatela mogato ka dibe tšeo nakong e itšego e latelago. (Hesekiele 18:21, 22) Ka gona Jehofa o lebala ka kgopolo ya gore ga a re gopotše dibe tša rena leboelela e le gore a re latofatše goba a re otle leboelela. Na ga se mo go homotšago go tseba gore Modimo wa rena o a lebalela e bile o a lebala?

Go Thwe’ng ka Ditla-morago?

18. Ke ka baka la’ng tebalelo e sa bolele gore mofoši yo a itsholago o efošitšwe ditla-morago ka moka tša tsela ya gagwe e fošagetšego?

18 Na go ikemišetša go lebalela ga Jehofa go bolela gore modiradibe yo a itsholago o efošwa ditla-morago ka moka tša tsela ya gagwe e fošagetšego? Le gatee. Re ka se dire sebe gomme ra se hwetše kotlo. Paulo o ngwadile gore: “Se motho a se byalaxo, ké sôna se a tl’o xo se buna.” (Ba-Galatia 6:7) Re ka lebeletšana le ditla-morago tše itšego tša ditiro tša rena. Se ga se bolele gore ka morago ga gore Jehofa a re lebalele, o dira gore re welwe ke mathata. Ge mathata a tsoga Mokriste ga se a swanela go nagana gore, ‘Mohlomongwe Jehofa o nkotla ka baka la dibe tša nakong e fetilego.’ (Jakobo 1:13) Ka lehlakoreng le lengwe, Jehofa ga a re šireletše mafelelong ka moka a ditiro tša rena tše di fošagetšego. Tlhalo, boimana bjo bo sa nyakegego, malwetši a fetetšwago ka dikopano tša botona le botshadi, go lahlegelwa ke go botwa goba seriti—tše ka moka e ka ba mafelelo a nyamišago le ao a sa phemegego a sebe. Gopola gore gaešita le ge a ile a lebalela Dafida dibe tša gagwe mabapi le Batseba le Uria, Jehofa ga se a ka a šireletša Dafida mafelelong a kwešago bohloko ao a ilego a latela.—2 Samuele 12:9-12.

19-21. (a) Molao wo o begilwego go Lefitiko 5:20-26 Lef 6:1-7 o be o hola bjang yo a fošeditšwego gotee le mofoši? (b) Ge e ba ba bangwe ba kwešitšwe bohloko ke dibe tša rena, Jehofa o thabišwa ke ge re gata mogato ofe?

19 Dibe tša rena di ka ba le mafelelo a mangwe a oketšegilego kudu-kudu ge e ba ba bangwe ba kwešitšwe bohloko ke ditiro tša rena. Ka mohlala, ela hloko pego e lego go Lefitiko 5:20–6:23 Lef 6, NW. Molao wa Moše mo o bolela ka boemo bjo go bjona motho a dirago phošo e kgolo ka go tšea thoto ya mo-Isiraele-gotee le yena ka go e utswa, go amoga goba ka go hlalefetša. Modiradibe ke moka o gana gore o na le molato, a bile a sa boife go ena ka maaka. Ke taba ya batho ba babedi yeo e se nago bohlatse. Lega go le bjalo, ka morago mofoši o tlaišwa ke letswalo gomme a ipobola sebe sa gagwe. Gore a hwetše tebalelo ya Modimo o swanetše go dira dilo tše dingwe gape tše tharo: a bušetše seo a bego a se tšere, a lefe motho yoo a utsweditšwego tefišo ya tekanyo ya 20 lekgolong ya dilo tšeo di utswitšwego gomme a nee kwana e le sehlabelo sa selefa. Ke moka molao o re: “Moperisita a mo dirêlê poêlanyô pele xa Morêna; ’me ó tlo lebalêlwa.”—Lefitiko 5:20-26 Lef 6:1-7, NW.

20 Molao wo e be e le tokišetšo ya kgaugelo e tšwago go Modimo. O be o hola motho yo a utsweditšwego yoo thoto ya gagwe e bego e bušwa, yo ka ntle le pelaelo a bego a ikwa a imologile kudu ge mofoši mafelelong a dumela sebe sa gagwe. Ka nako e swanago, molao o be o hola yoo letswalo la gagwe mafelelong le bego le mo tutueleditše gore a dumele molato wa gagwe le go lokiša phošo ya gagwe. Ka kgonthe, ge a be a ka gana go dira bjalo o be a ka se hwetše tebalelo ya Modimo.

21 Gaešita le ge re se ka tlase ga Molao wa Moše, Molao woo o re nea temogo e bohlokwa ya monagano wa Jehofa go akaretša le kgopolo ya gagwe ka tebalelo. (Ba-Kolose 2:13, 14) Ge e ba ba bangwe ba kwešitšwe bohloko ke dibe tša rena, Modimo o kgahlišwa ke ge re dira seo re ka se kgonago go lokiša phošo. (Mateo 5:23, 24) Se mo gongwe se ka akaretša go dumela sebe sa rena, go amogela molato wa rena gaešita le go kgopela tshwarelo go yo a fošeditšwego. Ke moka re ka dira kgopelo go Jehofa motheong wa sehlabelo sa Jesu gomme ra hwetša kgonthišetšo ya gore re lebaletšwe ke Modimo.—Ba-Hebere 10:21, 22.

22. Ke’ng seo se ka sepedišanago le tebalelo ya Jehofa?

22 Go swana le motswadi yo mongwe le yo mongwe yo lerato, Jehofa a ka nea tebalelo gotee le tekanyo e itšego ya tsholo. (Diema 3:11, 12) Mokriste yo a itsholago a ka swanelwa ke go tlogela tokelo ya gagwe ya go hlankela e le mogolo, mohlanka wa bodiredi goba moebangedi wa nako e tletšego. E ka ba mo go kwešago bohloko go yena go lahlegelwa ka lebaka la nako e itšego ke ditokelo tšeo di bego di ratega go yena. Lega go le bjalo, tsholo e bjalo ga e bolele gore Jehofa ga se a mo lebalela. Re swanetše go gopola gore tsholo e tšwago go Jehofa ke bohlatse bja lerato la gagwe go rena. Go e amogela le go e diriša go a re hola.—Ba-Hebere 12:5-11.

23. Ke ka baka la’ng re sa swanela go phetha ka gore re ka se ke ra fihlelelwa ke kgaugelo ya Jehofa, gomme ke ka baka la’ng re swanetše go ekiša tebalelo ya gagwe?

23 Ke mo go lapološago gakaakang go tseba gore Modimo wa rena o “ikemišeditše go lebalela”! Go sa šetšwe diphošo tšeo mo gongwe re ka bago re di dirile, ga se ra swanela go phetha ka gore re ka se fihlelelwe ke kgaugelo ya Jehofa. Ge e ba re itshola e le ka kgonthe, re gata megato ya go lokiša phošo gomme re rapelela tebalelo motheong wa madi a Jesu a tšholotšwego, re ka ba le kgodišego e feletšego ya gore Jehofa o tla re lebalela. (1 Johane 1:9) Anke re ekišeng tebalelo ya gagwe tseleng yeo re swaranago ka gona. Go feta moo, ge e ba Jehofa yo a sa dirego sebe a kgona go re lebalela ka lerato, na rena batho ba sebe ga se ra swanela go dira sohle seo re ka se kgonago go lebalelana?

^ par. 4 Lentšu la Sehebere leo le fetoletšwego e le “lebopô le re lexo ka lôna” le dirišwa gape mabapi le dipitša tša letsopa tšeo di bopšago ke mmopi wa dilo tša letsopa.—Jesaya 29:16.

^ par. 10 Seithuti se sengwe se bolela gore mmala wa madi “e be e le mmala o dulelago ruri. O be o ka se tlošwe ke phoka goba pula goba go hlatswa goba go dirišwa ga selo ka nako e telele.”