Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

YITSO 31

‘Tsi Obɛŋkɛ Nyɔŋmɔ, ni Eeetsi Ebɛŋkɛ Bo’

‘Tsi Obɛŋkɛ Nyɔŋmɔ, ni Eeetsi Ebɛŋkɛ Bo’

1-3. (a) Mɛni wɔbaanyɛ wɔkase kɛjɛ adesai abɔɔ su he, kɛji wɔkwɛ bɔ ni fɔlɔi kɛ amɛ abifao yeɔ haa lɛ? (b) Mɛɛ nifeemɔ jeɔ kpo diɛŋtsɛ kɛ́ mɔ ko jie suɔmɔ kpo etsɔɔ wɔ, ni mɛɛ sanebimɔ ni he hiaa wɔbaanyɛ wɔbi wɔhe?

 FƆLƆI sumɔɔ ni amɛna akɛ amɛ abifao lɛ miiŋmɔ. Bei pii lɛ, amɛkɛ amɛhiɛ yakpɛtɛɔ abifao lɛ hiɛ, amɛkɛ lɛ shwɛɔ ni amɛŋmɔɔ muɛɛ amɛtsɔɔ lɛ. Amɛkɛ hehiamɔ kwɛɔ akɛ ebaahere nɔ lo. Ni etsɛɛɛ kɛkɛ lɛ eba—abifao lɛ kpaii ahe feɔ bui, enaabu lɛ feɔ kokroo, ni ŋmɔlɔ ko ni yɔɔ miishɛɛ jeɔ kpo. Etamɔ nɔ ni nakai ŋmɔlɔ lɛ miitsɔɔ hedɔɔ yɛ gbɛ ni ekaaa nɔ, abifao ko suɔmɔ nɔheremɔ yɛ efɔlɔi asuɔmɔ ni amɛjie lɛ kpo lɛ he.

2 Abifao ŋmɔlɔ kaiɔ wɔ nɔ ko ni he hiaa yɛ adesa su he. Nɔ ni wɔkɛhereɔ suɔmɔ nɔ yɛ adebɔɔ naa ji suɔmɔ. Nakai pɛ ji bɔ ni afee wɔ. (Lala 22:10) Yɛ be mli ni wɔdaa lɛ, wɔhe saa yɛ nyɛmɔ ni wɔyɔɔ ni wɔkɛaahere suɔmɔ nɔ lɛ mli. Ekolɛ, obaanyɛ okai kɛjɛ ogbekɛbiiashi bɔ ni ofɔlɔi, owekumɛi, loo onanemɛi jie suɔmɔ kpo amɛtsɔɔ bo lɛ. Henumɔ ko ni hedɔɔ yɔɔ mli bahe shi yɛ otsui mli, eda, ni okɛwo nifeemɔ mli. Okɛ suɔmɔ ni oyɔɔ lɛ here nɔ. Ani nifeemɔ ni tamɔ nakai nɔŋŋ miiya nɔ yɛ okɛ Yehowa Nyɔŋmɔ teŋ wekukpaa lɛ mli?

3 Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Wɔsumɔɔ lɛ, ejaakɛ lɛ tsutsu esumɔ wɔ.” (1 Yohane 4:19) Yɛ wolo nɛɛ Fã 1 kɛyashi 3 lɛ mli lɛ, akai bo akɛ Yehowa Nyɔŋmɔ ejie ehewalɛ, ejalɛsaneyeli, kɛ enilee lɛ kpo yɛ suɔmɔ gbɛ nɔ koni oná he sɛɛ. Ni yɛ Fã 4 lɛ mli lɛ, ona akɛ ejie suɔmɔ ni eyɔɔ kɛha adesa—kɛ bo diɛŋtsɛ hu—lɛ kpo tɛ̃ɛ yɛ gbɛ ni yɔɔ naakpɛɛ nɔ. Agbɛnɛ, sanebimɔ ko teɔ shi. Yɛ gbɛ ko nɔ lɛ, eji sanebimɔ ni he hiaa ni obaanyɛ obi ohe: ‘Te mafee tɛŋŋ mahere Yehowa suɔmɔ lɛ nɔ?’

Nɔ ni Suɔmɔ ni Aaasumɔ Nyɔŋmɔ lɛ Tsɔɔ

4. Mɛɛ gbɛ̀i anɔ mɛi ayiŋ efee amɛ basaa yɛ, yɛ nɔ ni Nyɔŋmɔ ni aaasumɔ lɛ lɛ tsɔɔ lɛ he?

4 Yehowa, ni ji suɔmɔ Shishijelɔ lɛ le jogbaŋŋ akɛ suɔmɔ yɛ hewalɛ ni ekɛaaha mɛi krokomɛi ajie sui ni hi fe fɛɛ yɛ amɛmli lɛ kpo lɛ mli. No hewɔ lɛ, yɛ atua ni adesai ni yeee anɔkwa lɛ kãa he amɛtseɔ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, ekã he eyɛ nɔmimaa, akɛ adesai komɛi baahere esuɔmɔ lɛ nɔ. Ni eji anɔkwale akɛ, mɛi akpekpei abɔ efee nakai. Shi, mɔbɔ sane ji akɛ, je lɛŋ jamɔi ni efite lɛ eha gbɔmɛi ayiŋ efee amɛ basaa yɛ nɔ ni Nyɔŋmɔ ni aaasumɔ lɛ lɛ tsɔɔ lɛ he. Mɛi babaoo kɛɔ akɛ amɛsumɔɔ Nyɔŋmɔ, shi etamɔ nɔ ni amɛsusuɔ akɛ nakai suɔmɔ lɛ ji henumɔ ko ni ajieɔ lɛ kpo yɛ wiemɔ mli kɛkɛ. Suɔmɔ kɛha Nyɔŋmɔ baanyɛ aje shishi yɛ nakai gbɛ nɔ, taakɛ bɔ ni abifao ko suɔmɔ kɛha efɔlɔi lɛ baanyɛ aje shishi yɛ ŋmɔlɔ mli lɛ. Shi kɛlɛ, yɛ mɛi ni edara lɛ agbɛfaŋ lɛ, suɔmɔ biɔ babaoo.

5. Te Biblia lɛ tsɔɔ Nyɔŋmɔ suɔmɔ lɛ mli ehaa tɛŋŋ, ni mɛni hewɔ esa akɛ wɔná nakai shishitsɔɔmɔ lɛ he miishɛɛ lɛ?

5 Yehowa tsɔɔ nɔ ni suɔmɔ ni ayɔɔ kɛha lɛ lɛ ji. E-Wiemɔ lɛ kɛɔ akɛ: “Enɛ ji Nyɔŋmɔ suɔmɔ lɛ, akɛ wɔye ekitai lɛ anɔ.” Belɛ, esa akɛ ajie suɔmɔ ni ayɔɔ kɛha Nyɔŋmɔ lɛ kpo yɛ nifeemɔ mli. Eji anɔkwale akɛ, mɛi babaoo naaa susumɔ akɛ afee toiboo lɛ he miishɛɛ. Shi nakai kuku lɛ kɛfata he akɛ: “Ni [Nyɔŋmɔ] ekitai lɛ waaa.” (1 Yohane 5:3) Ato Yehowa mlai kɛ shishitoo mlai lɛ ahe gbɛjianɔ koni wɔná he sɛɛ, jeee ni enyɛ wɔnɔ. (Yesaia 48:17, 18) Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli eyi obɔ kɛ shishitoo mlai babaoo ní yeɔ ebuaa wɔ ni wɔtsiɔ wɔbɛŋkɛɔ lɛ. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Nyɛhaa wɔsusua wɔkɛ Nyɔŋmɔ teŋ wekukpaa lɛ fãi etɛ he wɔkwɛa. Enɛɛmɛi ji sanegbaa, jamɔ, kɛ ekasemɔ.

Sane ni Wɔkɛ Yehowa Baagba

6-8. (a) Mɛni nɔ wɔbaanyɛ wɔtsɔ wɔbo Yehowa toi? (b) Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔha Ŋmalɛi lɛ afee faŋŋ kɛ́ wɔkane?

6 Yitso 1 lɛ je shishi kɛ sanebimɔ akɛ, “Ani obaanyɛ ofee ohe mfoniri ní okɛ Nyɔŋmɔ miigba sane?” Wɔna akɛ enɛ jeee susumɔ ko kɛkɛ. Mose ná nakai sanegbaa lɛ mli gbɛfaŋnɔ. Ni wɔ hu? Jeee be ni Yehowa tsuɔ ebɔfoi koni amɛkɛ adesai abawie lɛ nɛ. Shi Yehowa yɛ gbɛ ni hi jogbaŋŋ ni etsɔɔ nɔ ekɛ wɔ gbaa sane ŋmɛnɛ. Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔbo Yehowa toi mɔ?

7 Akɛni ‘Ŋmalɛ fɛɛ Ŋmalɛ jɛ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ mli’ hewɔ lɛ, wɔboɔ Yehowa toi kɛtsɔɔ e-Wiemɔ, ni ji Biblia lɛ ní wɔkaneɔ lɛ nɔ. (2 Timoteo 3:16) No hewɔ lɛ, lalatsɛ lɛ wo Yehowa tsuji lɛ hewalɛ koni amɛfee nikanemɔ ni tamɔ nakai lɛ “shwane kɛ nyɔɔŋ.” (Lala 1:1, 2) Nakai feemɔ biɔ mɔdɛŋbɔɔ diɛŋtsɛ yɛ wɔgbɛfaŋ. Shi, mɔdɛŋbɔi fɛɛ ni tamɔ nakai lɛ he baa sɛɛnamɔ waa. Taakɛ wɔna yɛ Yitso 18 lɛ mli lɛ, Biblia lɛ tamɔ wolo ni jara wa kɛha wɔ ni jɛ wɔŋwɛi Tsɛ lɛ ŋɔɔ. No hewɔ lɛ ekanemɔ jeee nitsumɔ ko kɛkɛ. Kɛ́ wɔmiikane Ŋmalɛi lɛ, esa akɛ wɔha emli aka shi faŋŋ. Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔfee nakai?

8 Beni okaneɔ Biblia mli saji ni aŋmala lɛ, feemɔ he mfoniri yɛ ojwɛŋmɔ mli. Bɔɔ mɔdɛŋ ni ofee Biblia mli gbɔmɛi lɛ ahe mfoniri akɛ mɛi ni ona amɛ diɛŋtsɛ. Bɔɔ mɔdɛŋ akɛ obaanu he ni amɛjɛ, shihilɛi amli ni amɛyɔɔ, kɛ amɛsusumɔi ashishi. Agbɛnɛ, susumɔ nɔ ni okaneɔ lɛ he waa, ni obi ohe saji tamɔ: ‘Mɛni ji nɔ ni nɛkɛ sane nɛɛ tsɔɔ mi yɛ Yehowa he? Te esui lɛ ateŋ nɔ ni minaa ni áma nɔ mi lɛ? Mɛɛ shishitoo mla Yehowa taoɔ ni makase, ni te mafee tɛŋŋ mikɛtsu nii yɛ mishihilɛ mli?’ Kanemɔ, jwɛŋmɔ nɔ, ni okɛtsu nii—beni ofeɔ nakai lɛ, Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli baakã shi faŋŋ kɛha bo.—Lala 77:13; Yakobo 1:23-25.

9. Namɔ ji “tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ” lɛ, ni mɛni hewɔ ehe hiaa akɛ wɔbo nakai “tsulɔ” lɛ toi jogbaŋŋ lɛ?

9 Yehowa kɛ wɔ wieɔ hu kɛtsɔɔ “tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ” lɛ nɔ. Taakɛ Yesu gba efɔ̃ shi lɛ, ahala kuu fioo ko ni ji Kristofoi hii ni afɔ amɛ mu koni amɛkɛ mumɔŋ niyenii aha “yɛ be ni sa nɔ” yɛ naagbee gbii ni jaraa nɛɛ amli. (Mateo 24:​45-​47) Kɛ́ wɔkane woji ni ato he gbɛjianɔ koni eye ebua wɔ ni wɔná Biblia mli anɔkwa nilee, ni kɛ́ wɔtee Kristofoi akpeei kɛ kpeei wuji ashishi lɛ, belɛ nakai tsulɔ lɛ miilɛ wɔ yɛ mumɔŋ. Akɛni Kristo tsuji ji amɛ hewɔ lɛ, wɔkɛ nilee tsuɔ Yehowa wiemɔi nɛɛ ahe nii, akɛ: “Nyɛkwɛa ni ahia yɛ bɔ ni nyɛnuɔ lɛ hewɔ.” (Luka 8:​18, wɔma efã ko nɔ mi.) Wɔboɔ toi jogbaŋŋ ejaakɛ wɔyɔseɔ tsulɔ lɛ akɛ gbɛ̀i ni Yehowa tsɔɔ nɔ ekɛ wɔ gbaa sane lɛ ateŋ ekome.

10-12. (a) Mɛni hewɔ sɔlemɔ ji nikeenii ni jara wa ni jɛ Yehowa ŋɔɔ lɛ? (b) Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔsɔle ni esa Yehowa hiɛ, ni mɛni hewɔ esa akɛ wɔná nɔmimaa akɛ ebuɔ wɔsɔlemɔi lɛ akɛ ejara wa lɛ?

10 Shi sane ni wɔkɛ Nyɔŋmɔ gbaa lɛ hu? Ani wɔbaanyɛ wɔkɛ Yehowa awie? Eji susumɔ ko ni gbeyeishemɔ kɛ woo yɔɔ mli. Kɛ́ eba akɛ esa akɛ oya omaŋ lɛ mli nɔyelɔ ko ni yɔɔ hewalɛ fe mɔ fɛɛ mɔ hiɛ koni okɛ lɛ ayagba ohiamɔ sane ko lɛ, ani ebaafee nɔ ni yɔɔ mlɛo akɛ onine baashɛ enɔ? Yɛ shihilɛi komɛi amli lɛ, nakai ni oooka feemɔ lɛ diɛŋtsɛ po baanyɛ afee nɔ ni oshara yɔɔ mli! Yɛ Ester kɛ Mordekai gbii lɛ amli lɛ, abaanyɛ akpata mɔ ko ni baapue yɛ Persia maŋtsɛ lɛ hiɛ ni maŋtsɛ lɛ efɔko lɛ nine lɛ hiɛ. (Ester 4:10, 11) Agbɛnɛ susumɔ he akɛ, ooya Jeŋ Muu Fɛɛ Nuntsɔ Maŋtsɛ ní kɛ akɛ adesai ni yɔɔ hewalɛ fe fɛɛ lɛ to ehe lɛ, amɛtamɔ “agãi” lɛ hiɛ lɛ he okwɛ. (Yesaia 40:22) Ani esa akɛ ehiɛ ni wɔɔya lɛ awo wɔhe gbeyei? Dabida!

11 Yehowa kɛ gbɛ ni yɔɔ faŋŋ, ni kɛlɛ eyɔɔ kuku, ni abaanyɛ atsɔ nɔ abɛŋkɛ lɛ lɛ eha—sɔlemɔ. Gbekɛ fioo po baanyɛ asɔle aha Yehowa yɛ hemɔkɛyeli mli, ni efee enɛ yɛ Yesu gbɛi amli. (Yohane 14:6; Hebribii 11:6) Ni kɛlɛ, sɔlemɔ haa wɔnyɛɔ wɔkɛ saji ni haoɔ wɔ waa, susumɔi kɛ henumɔ ni mli kwɔ haa—ní nɔ ni naa wa ni ewaa kɛhaa wɔ akɛ wɔkɛaawo wiemɔi amli po fata he lɛ. (Romabii 8:26) Sɛɛnamɔ ko bɛ he akɛ wɔɔbɔ mɔdɛŋ ni wɔkɛ naatselɛ, naadɔkɔbii wiemɔ loo wiemɔ kakadaŋŋ asɔle aha Yehowa. (Mateo 6:7, 8) Yɛ gbɛ kroko nɔ lɛ, Yehowa etsɔko be sɛɛkɛlɛ ni esa akɛ wɔsɔle wɔha lɛ kɛ bei abɔ ni esa akɛ wɔkɛ lɛ agba sane. E-Wiemɔ lɛ po fɔ̃ɔ wɔ nine ni ‘wɔsɔle ni wɔkafɔɔ.’—1 Tesalonikabii 5:17.

12 Kaimɔ akɛ Yehowa pɛ atsɛɔ lɛ akɛ ‘sɔlemɔ Toibolɔ,’ ni ejɛɔ henumɔ diɛŋtsɛ mli eboɔ wɔ toi. (Lala 65:3) Ani enáa etsuji anɔkwafoi lɛ asɔlemɔi lɛ ahe tsui kɛkɛ? Dabi, enáa he miishɛɛ diɛŋtsɛ. E-Wiemɔ lɛ kɛ nakai sɔlemɔi lɛ toɔ tsofa-kɛ-ŋma, nɔ ni kɛ́ ashã lɛ, eŋma ni ŋɔɔ lɛ kwɔɔ kɛyaa ŋwɛi lɛ he. (Lala 141:2; Kpojiemɔ 5:8; 8:4) Ani ejeee nɔ ni shɛjeɔ wɔmii akɛ wɔɔle akɛ wɔ anɔkwa sɔlemɔi lɛ hu kwɔɔ kɛyaa ŋwɛi ni esaa Jeŋ Muu Fɛɛ Nuntsɔ Maŋtsɛ lɛ hiɛ? No hewɔ lɛ, kɛ́ oosumɔ ni otsi obɛŋkɛ Yehowa lɛ, no lɛ fɔɔ sɔlemɔ kɛ lɛ hamɔ gbi fɛɛ gbi. Fɔsemɔ otsuiŋ saji oshwie enɔ; kaatsĩ nɔ ko nɔ ko nɔ. (Lala 62:9) Gbaa oŋwɛi Tsɛ lɛ onaagbai, omiishɛɛ, oshidaai, kɛ oyijiemɔ. Nɔ ni baajɛ mli kɛba ji akɛ wekukpaa ni kã okɛ lɛ teŋ lɛ mli baawa diɛŋtsɛ.

Yehowa Jamɔ

13, 14. Yehowa ni wɔɔjá lɛ lɛ tsɔɔ mɛni, ni mɛni hewɔ ni nakai feemɔ sa lɛ?

13 Kɛ́ wɔkɛ Yehowa Nyɔŋmɔ miigba sane lɛ, etamɔɔɔ ni wɔkɛ naanyo loo wekunyo ko miigba sane ni wɔmiibo lɛ toi ni wɔmiiwie kɛkɛ. Eji jamɔ ni wɔkɛmiiha Yehowa diɛŋtsɛ, ni wɔkɛ woo ni egbeyeishemɔ yɔɔ mli ni sa lɛ diɛŋtsɛ lɛ miiha lɛ. Anɔkwa jamɔ ji wɔshihilɛ mli nɔ fɛɛ nɔ. Eji bɔ ni wɔjɛɔ susuma muu fɛɛ kɛ hetuu-kɛhamɔ mli wɔjáa Yehowa lɛ, ni efeɔ Yehowa adebɔɔ nii ni yeɔ anɔkwa lɛ fɛɛ, mɛi ni yɔɔ ŋwɛi kɛ mɛi ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ ekome. Yɛ ninaa ko mli lɛ, bɔfo Yohane nu ni bɔfo ko miijaje famɔ nɛɛ: “Nyɛjáa mɔ ni fee ŋwɛi kɛ shikpɔŋ kɛ ŋshɔ kɛ nubui ni baa lɛ.”—Kpojiemɔ 14:7.

14 Mɛni hewɔ esa akɛ wɔjá Yehowa? Susumɔ sui ni wɔsusu he, tamɔ krɔŋkrɔŋfeemɔ, hewalɛ, henɔyeli, jalɛsaneyeli, ekãafeemɔ, mɔbɔnalɛ, nilee, heshibaa, suɔmɔ, musuŋtsɔlɛ, anɔkwayeli, kɛ ejurɔfeemɔ lɛ ahe okwɛ. Wɔna akɛ Yehowa damɔ shi kɛha shishitoo mlai ni fe fɛɛ, ni ji su ni jara wa fe fɛɛ. Kɛ́ wɔbɔ mɔdɛŋ ni wɔnu esui lɛ fɛɛ shishi lɛ, wɔnaa akɛ efe Gbɔmɔ wulu ko ni abuɔ lɛ fe fɛɛ. Enunyam lɛ da fe wɔnɔ lɛ kwraa, enɔ kwɔ grɔŋŋ fe bɔ ni wɔji. (Yesaia 55:9) Ŋwanejee ko bɛ he akɛ Yehowa ji wɔ Jeŋ Muu Fɛɛ Maŋtsɛ lɛɛlɛŋ, ni esa akɛ wɔjá lɛ. Belɛ, mɛɛ gbɛ nɔ esa akɛ wɔtsɔ wɔjá Yehowa mɔ?

15. Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔjá Yehowa “yɛ mumɔ kɛ anɔkwale mli” lɛ, ni mɛɛ hegbɛi Kristofoi akpeei haa wɔnáa?

15 Yesu kɛɛ akɛ: “Nyɔŋmɔ lɛ Mumɔŋ, ni mɛi ni jáa lɛ lɛ, ja amɛjá lɛ yɛ mumɔ kɛ anɔkwale mli.” (Yohane 4:24) Enɛ tsɔɔ akɛ wɔkɛ tsui ni eyi obɔ kɛ hemɔkɛyeli kɛ suɔmɔ baasɔmɔ Yehowa, koni emumɔ lɛ akudɔ wɔ. Enɛ hu tsɔɔ akɛ wɔbaadamɔ anɔkwa nilee ni anaa yɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli lɛ nɔ ni wɔjá yɛ anɔkwale mli. Wɔyɛ hegbɛ ni jara wa ni wɔkɛaasɔmɔ Yehowa “yɛ mumɔ kɛ anɔkwale mli” be fɛɛ be ni wɔkɛ wɔnanemɛi jálɔi aaabua wɔhe naa. (Hebribii 10:24, 25) Kɛ́ wɔlá yijiemɔ lalai wɔha Yehowa, ni wɔfee ekome yɛ sɔlemɔ ni wɔkɛhaa lɛ lɛ mli, ni wɔbo e-Wiemɔ lɛ he sane ni agbaa lɛ toi ni wɔkɛ wɔhe wo mli lɛ, no lɛ wɔjieɔ suɔmɔ kpo wɔtsɔɔ lɛ yɛ jamɔ krɔŋŋ mli.

Kristofoi akpeei ji miishɛɛ be ni akɛjáa Yehowa

16. Mɛni ji kitai ni fe fɛɛ ni akɛfɔ̃ anɔkwa Kristofoi anɔ lɛ ateŋ ekome, ni mɛni hewɔ sɔ̃ kã wɔnɔ akɛ wɔbo toi lɛ?

16 Wɔjáa Yehowa hu kɛji wɔwie ehe wɔtsɔɔ mɛi krokomɛi, ni wɔjie eyi yɛ faŋŋ mli. (Hebribii 13:15) ji anɔkwale akɛ, Yehowa Maŋtsɛyeli lɛ he Esanekpakpa lɛ shiɛmɔ lɛ ji kitai ni fe fɛɛ lɛ ateŋ ekome ni akɛfɔ̃ anɔkwa Kristofoi anɔ. (Mateo 24:14) Wɔboɔ toi kɛ miishɛɛ ejaakɛ wɔsumɔɔ Yehowa. Kɛ́ wɔsusu bɔ ni “je nɛŋ nyɔŋmɔ lɛ,” ni ji Satan Abonsam “eshwila mɛi ni heee yeee lɛ ajwɛŋmɔi lɛ yɛ,” ni amɛmiimale Yehowa he waa yɛ gbɛ ni ehiii kwraa nɔ lɛ, ani wɔshweee akɛ wɔɔsɔmɔ ákɛ wɔ-Nyɔŋmɔ lɛ Odasefoi, ni wɔjaje nakai heguɔgbee lɛ? (2 Korintobii 4:4; Yesaia 43:10-12) Ni kɛ́ wɔsusu Yehowa naakpɛɛ sui lɛ ahe lɛ, ani nɔ ko tsirɛɛɛ wɔ yɛ wɔmligbɛ koni wɔgba ehe sane wɔtsɔɔ mɛi krokomɛi? Yɛ anɔkwale mli lɛ, hegbɛ ko bɛ ni baanyɛ afee nɔ ni da fe mɛi krokomɛi ni aaaye abua amɛ ni amɛbale wɔŋwɛi Tsɛ lɛ ni amɛsumɔ lɛ taakɛ wɔfeɔ lɛ.

17. Jamɔ ni wɔkɛhaa Yehowa lɛ kɔɔ mɛni he, ni mɛni hewɔ esa akɛ wɔsɔmɔ yɛ emuuyeli mli lɛ?

17 Babaoo fata jamɔ ni wɔkɛaaha Yehowa lɛ he. Ekɔɔ wɔshihilɛ mli nɔ fɛɛ nɔ he. (Kolosebii 3:23) Kɛ́ wɔkpɛlɛ Yehowa nɔ akɛ wɔ Jeŋ Muu Fɛɛ Nuntsɔ Maŋtsɛ lɛ, no lɛ wɔbaafee esuɔmɔnaa nii yɛ nɔ fɛɛ nɔ mli—wɔ weku shihilɛ, wɔheloo naa nitsumɔ, yɛ wɔkɛ mɛi krokomɛi asharamɔ mli, kɛ wɔhejɔɔmɔ be mli. Wɔbaabɔ mɔdɛŋ ni wɔsɔmɔ Yehowa ‘kɛ tsui muu fɛɛ,’ yɛ emuuyeli mli. (1 Kronika 28:9) Jamɔ ni tamɔ nɛkɛ eŋmɛɛɛ tsui fã kɛ fã loo shihilɛi srɔtoi enyɔ—osatofeemɔ gbɛ ni akɔɔ tamɔ nɔ ni aasɔmɔ Yehowa yɛ be mli ni akɛ he miiwo esha ni hiɛdɔɔ yɔɔ mli lɛ mli yɛ teemɔ mli lɛ gbɛ kwraa. Emuuyeli mlihiɛmɔ haaa wɔnyɛ wɔfee nakai osato lɛ; suɔmɔ haa ehiɔ enɛ. Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ hu baanyɛ aye abua. Biblia lɛ kɛ nakai gbeyeishemɔ ni woo yɔɔ mli lɛ tsáa wɔkɛ Yehowa teŋ wekukpaa kpakpa ni wɔɔná lɛ nɔ.—Lala 25:14.

Yehowa Kasemɔ

18, 19. Mɛni hewɔ eja gbɛ akɛ wɔɔsusu akɛ adesai ni yeee emuu lɛ baanyɛ akase Yehowa Nyɔŋmɔ lɛ?

18 Wolo nɛɛ mli fã fɛɛ fã kɛ yitso ko ni tsɔɔ bɔ ni wɔɔfee ‘wɔfee Nyɔŋmɔ kaselɔi, tamɔ bii ni asumɔɔ’ lɛ muɔ naa. (Efesobii 5:1) Ehe miihia ni wɔkai akɛ, eyɛ mli akɛ wɔyeee emuu moŋ, shi wɔbaanyɛ wɔkase bɔ ni Yehowa kɛ hewalɛ tsuɔ nii yɛ gbɛ ni yeɔ emuu nɔ, bɔ ni eyeɔ jalɛ sane, bɔ ni efeɔ enii yɛ nilee mli, kɛ bɔ ni ejieɔ suɔmɔ kpo lɛ. Te wɔfeɔ tɛŋŋ wɔleɔ akɛ wɔbaanyɛ wɔkase Ofe lɛ diɛŋtsɛ? Kaimɔ akɛ, Yehowa gbɛi lɛ shishinumɔ tsɔɔ wɔ akɛ, etsakeɔ ehe etsɔɔ nɔ fɛɛ nɔ ni esumɔɔ, bɔni afee ni enyɛ etsu eyiŋtoi ahe nii. Esa akɛ nyɛmɔ ni eyɔɔ ni ekɛfeɔ nakai lɛ aha wɔnaa akpɛ wɔhe, shi ani wɔnyɛŋ wɔkase lɛ kwraa? Wɔbaanyɛ.

19 Abɔ wɔ yɛ Nyɔŋmɔ subaŋ nɔ. (1 Mose 1:26) No hewɔ lɛ, adesai tamɔɔɔ bɔɔ nii krokomɛi ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ. Jeee henumɔ, fɔmɔsu, loo nibii ni ebɔle wɔhe kɛkpe lɛ kɛkɛ haa wɔfeɔ nii. Yehowa eha wɔ nikeenii ko ni jara wa waa—heyeli. Yɛ wɔfatɔɔi kɛ emuu ni wɔyeee lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, wɔyɛ heyeli ákɛ wɔɔhala nɔ ni wɔɔsumɔ ni wɔfee. Ani oosumɔ ni ofee mɔ ko ni yɔɔ suɔmɔ, nilee, ni yeɔ jalɛ sane, ni kɛ hewalɛ tsuɔ nii yɛ gbɛ ni ja nɔ? Kɛtsɔ Yehowa mumɔ lɛ yelikɛbuamɔ nɔ lɛ, obaanyɛ ofee nakai pɛpɛɛpɛ! Susumɔ nibii kpakpai ni obaanyɛ ofee lɛ ahe okwɛ.

20. Kɛ́ wɔkase Yehowa lɛ, mɛɛ nɔ kpakpa wɔnyɛɔ wɔfeɔ?

20 Obaasa oŋwɛi Tsɛ lɛ hiɛ, ni oha etsui anya. (Abɛi 27:11) Obaanyɛ ‘osa’ Yehowa ‘hiɛ kwraa’ ejaakɛ enuɔ wɔfatɔɔi lɛ ashishi. (Kolosebii 1:9, 10) Ni yɛ be mli ni oyaa nɔ onáa sui kpakpai yɛ o-Tsɛ ni yɔɔ suɔmɔ lɛ kasemɔ mli lɛ, onine baashɛ hegbɛ wulu ni yɔɔ srɔto kwraa nɔ. Obaafee la hiɛlɔ yɛ jeŋ ni ewo duŋ ni etsi ehe kɛjɛ Nyɔŋmɔ he lɛ mli. (Mateo 5:1, 2, 14) Obaaye obua ni agbɛ Yehowa sui ni yɔɔ nyam lɛ ashwã shikpɔŋ lɛ fɛɛ nɔ. Mɛɛ anunyam po nɛ!

‘Tsi Obɛŋkɛ Nyɔŋmɔ, ni Eeetsi Ebɛŋkɛ Bo’

Eba akɛ obaatsi obɛŋkɛ Yehowa be fɛɛ be

21, 22. Mɛɛ gbɛfaa ni bɛ naagbee kã mɛi fɛɛ ni sumɔɔ Yehowa lɛ ahiɛ?

21 Hewalɛwoo wiemɔ kuku ni aŋma afɔ̃ shi yɛ Yakobo 4:8 lɛ fe oti ko kɛkɛ. Eji gbɛfaa ko. Kɛ́ wɔtee nɔ ni wɔye anɔkwa lɛ, nakai gbɛfaa lɛ sɛɛ efoŋ. Wɔbaaya nɔ ni wɔtsi wɔbɛŋkɛ Yehowa be fɛɛ be. Yɛ anɔkwale mli lɛ, nibii babaoo yɛ ni kɔɔ ehe ni wɔbaakase be fɛɛ be. Esaaa akɛ wɔsusuɔ akɛ wolo nɛɛ etsɔɔ wɔ nɔ fɛɛ nɔ ni ehe hiaa ni wɔle yɛ Yehowa he. Naa, kpaako wɔje shishi wɔsusuɔ nibii fɛɛ ni Biblia lɛ kɛɔ yɛ wɔ-Nyɔŋmɔ lɛ he lɛ he! Ni Biblia lɛ po diɛŋtsɛ etsɔɔɔ wɔ nibii fɛɛ ni ehe hiaa ni wɔle yɛ Yehowa he. Bɔfo Yohane susu akɛ kɛ́ aŋmala nɔ fɛɛ nɔ ni Yesu fee yɛ eshikpɔŋ nɔ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ ashwie shi lɛ, “je lɛ diɛŋtsɛ nyɛŋ woji ni kulɛ aaaŋma lɛ ato.” (Yohane 21:25) Kɛ́ abaanyɛ akɛɛ enɛ yɛ Bi lɛ he lɛ, no lɛ abaanyɛ akɛɛ nɔ ni fe nakai yɛ Tsɛ lɛ he!

22 Naanɔ wala po nyɛŋ aha wɔkase nibii ni kɔɔ Yehowa he lɛ wɔgbe naa. (Jajelɔ 3:11) Agbɛnɛ, susumɔ gbɛkpamɔ ni kã wɔhiɛ lɛ he okwɛ. Yɛ be mli ni wɔhi shi afii ohai abɔ, akpei abɔ, akpekpei abɔ lɛ asɛɛ lɛ, wɔbaale nibii babaoo ni kɔɔ Yehowa Nyɔŋmɔ he fe bɔ ni wɔle bianɛ lɛ. Shi, wɔbaakã he wɔnu he akɛ nibii kpakpai babaoo ni yɔɔ naakpɛɛ yɛ ni wɔbaakase. Wɔbaasumɔ ni wɔle babaoo ejaakɛ wɔbaaná yiŋtoo ni wɔɔdamɔ nɔ wɔnu he tamɔ bɔ ni lalatsɛ lɛ nu he lɛ nɔŋŋ, mɔ ni la akɛ: “Nyɔŋmɔ ŋɔɔ hilɛ hi ha mi.” (Lala 73:28) Naanɔ wala baafee nɔ ni sɛɛnamɔ yɔɔ he, kɛ nɔ ni yɔɔ miishɛɛ waa bɔ ni wɔnyɛŋ wɔsusu he—ni Yehowa ni wɔɔtsi wɔbɛŋkɛ lɛ lɛ baafee enyɔmɔwoo fã ko ni he hiaa waa be fɛɛ be.

23. Mɛni awoɔ bo hewalɛ koni ofee?

23 Eba akɛ wɔɔfee Yehowa suɔmɔ lɛ he nɔ ko bianɛ, kɛtsɔ suɔmɔ ni ooosumɔ lɛ kɛ otsui fɛɛ, osusuma fɛɛ, ojwɛŋmɔ fɛɛ kɛ ohewalɛ fɛɛ. (Marko 12:29, 30) Eba akɛ osuɔmɔ lɛ baafee anɔkwa suɔmɔ kɛ nɔ ni damɔ shi shiŋŋ. Eba akɛ yiŋkpɛi ni ooofee gbi fɛɛ gbi, kɛjɛ nibii bibii anɔ kɛyashi nibii wuji anɔ lɛ fɛɛ baadamɔ shishitoo mla kome ni kudɔɔ mɔ nɛɛ nɔ—ákɛ obaahala gbɛ ni baaha okɛ oŋwɛi Tsɛ lɛ teŋ wekukpaa lɛ mli awa kpɛŋŋ lɛ be fɛɛ be. Nɔ ni fe fɛɛ lɛ, obaanyɛ otsi obɛŋkɛ Yehowa, ni eba akɛ ebaatsi ebɛŋkɛ bo—kɛya naanɔi anaanɔ!