1. – 3. a) Čo sa môžeme naučiť o ľudskej povahe pozorovaním rodičov a ich dieťatka? b) K akej prirodzenej reakcii dochádza, keď nám niekto prejaví lásku, a akú dôležitú otázku by sme si mali položiť?

 RODIČIA sa tešia, keď vidia úsmev na tvári svojho novorodeniatka. Často sa k nemu naklonia, nežne sa mu prihovárajú a usmievajú sa naň. Túžobne očakávajú jeho reakciu. A tá onedlho prichádza – na líčkach dieťaťa sa prehĺbia jamky, kútiky úst sa roztiahnu a tváričku rozžiari rozkošný úsmev. Tento úsmev je akýmsi malým vyjadrením náklonnosti, znamením rodiacej sa lásky dieťaťa, ktorá je reakciou na lásku rodičov.

² Takýto detský úsmev nám pripomína niečo dôležité o ľudskej povahe. Našou prirodzenou reakciou na lásku je láska. Tak sme proste vytvorení. (Žalm 22:9) Keď rastieme, zrejeme aj v schopnosti reagovať na lásku. Pravdepodobne si vieš spomenúť, ako ti rodičia, príbuzní alebo priatelia od detstva vyjadrovali lásku. V tvojom srdci sa zakorenil vrúcny cit, ktorý rástol, až vykvitol do skutkov. Lásku si začal opätovať. Vyvíja sa niečo podobné aj v tvojom vzťahu k Jehovovi?

³ Biblia hovorí: „My milujeme, lebo on prvý miloval nás.“ (1. Jána 4:19) V prvých troch častiach tejto knihy si mohol vidieť, že Boh Jehova prejavuje svoju moc, spravodlivosť a múdrosť láskyplným spôsobom na tvoj úžitok. A vo štvrtej časti si si mohol všimnúť, že Jehova pozoruhodnými spôsobmi priamo prejavuje svoju lásku ľudstvu – i tebe osobne. Teraz vzniká jedna otázka. Z určitého pohľadu je to najdôležitejšia otázka, akú si môžeš položiť: Ako budem reagovať na Jehovovu lásku?

4. Akú nesprávnu predstavu majú ľudia o tom, čo znamená milovať Boha?

⁴ Jehova, Pôvodca lásky, dobre vie, že láska má obrovskú moc prebudiť v ľuďoch tie najlepšie stránky ich osobnosti. Preto napriek trvalej spurnosti neverného ľudstva stále verí, že niektorí ľudia na jeho lásku zareagujú. A milióny ľudí naozaj zareagovali. Žiaľ, náboženstvá tohto skazeného sveta vyvolali u ľudí nesprávnu predstavu o tom, čo znamená milovať Boha. Nespočetne veľa ľudí hovorí, že miluje Boha, ale zjavne si myslia, že láska k Bohu je iba pocit, ktorý stačí vyjadriť slovami. Láska k Bohu sa môže takto začať, tak ako sa láska dieťaťa k rodičom na začiatku prejavuje úsmevom. No od zrelých ľudí si láska vyžaduje viac.

5. Ako Biblia definuje lásku k Bohu a prečo môže byť táto definícia pre nás príťažlivá?

⁵ Jehova sám definuje, čo to znamená milovať ho. Jeho Slovo hovorí: „Láska k Bohu spočíva v tom, že dodržiavame jeho prikázania.“ Láska k Bohu sa teda musí prejaviť skutkami. Je pravda, že pre mnohých ľudí nie je myšlienka poslušnosti práve najpríťažlivejšia. Ale v tom istom verši sa láskavo dodáva: „[Božie] prikázania nie sú ťažké.“ (1. Jána 5:3) Cieľom Jehovových zákonov a zásad je pomáhať nám, nie utláčať nás. (Izaiáš 48:17, 18) Božie Slovo obsahuje mnoho zásad, ktoré nám pomáhajú priblížiť sa k Jehovovi. Ako? Preskúmajme teraz tri oblasti nášho vzťahu k Bohu. Je to komunikácia, uctievanie a napodobňovanie.

6. – 8. a) Ako môžeme Jehovu počúvať? b) Ako môžeme dosiahnuť, aby Biblia pred našimi očami ožila?

⁶ Prvá kapitola sa začínala otázkou: „Vieš si predstaviť rozhovor s Bohom?“ Videli sme, že to nie je len nejaká fantastická predstava. Napríklad Mojžiš mal taký rozhovor. A čo my? Dnes Jehova neposiela svojich anjelov, keď  chce prehovoriť k ľuďom. Má však vynikajúce prostriedky, cez ktoré s nami komunikuje. Ako môžeme Jehovu počúvať?

⁷ Keďže „celé Písmo pochádza od Boha“, Jehovu počúvame tak, že čítame jeho Slovo, Bibliu. (2. Timotejovi 3:16) Žalmista preto nabádal Jehovových služobníkov, aby sa takémuto čítaniu venovali „vo dne i v noci“. (Žalm 1:1, 2) To si vyžaduje z našej strany značné úsilie. Ale také úsilie stojí za to. Ako sme videli v 18. kapitole, Biblia je ako drahocenný list od nášho nebeského Otca. Preto by čítanie Biblie nemalo byť pre nás iba povinnosťou. Keď ju čítame, musíme sa snažiť, aby pred našimi očami ožila. Ako sa to dá urobiť?

⁸ To, čo v Biblii čítaš, si predstavuj. Snaž sa vidieť biblické postavy ako skutočných ľudí. Pokús sa pochopiť prostredie, v ktorom žili, ich okolnosti a pohnútky. Potom sa do hĺbky zamysli nad tým, čo čítaš, a klaď si otázky ako: Čo ma táto správa učí o Jehovovi? Ktoré jeho vlastnosti v nej vidím? Akú zásadu ma chce Jehova naučiť a ako ju môžem uplatniť v živote? Čítaj, rozjímaj a uplatňuj – keď to budeš robiť, Božie Slovo pred tebou ožije. (Žalm 77:12; Jakub 1:23–25)

9. Kto je „verný a rozvážny otrok“ a prečo je dôležité, aby sme tohto „otroka“ pozorne počúvali?

⁹ Jehova k nám hovorí aj prostredníctvom „verného a rozvážneho otroka“. Ako Ježiš predpovedal, malá skupina pomazaných kresťanských mužov bola poverená, aby v týchto ťažkých posledných dňoch poskytovala duchovný „pokrm v pravý čas“. (Matúš 24:45–47) Keď čítame publikácie pripravené s cieľom, aby sme dobre spoznali Bibliu, a keď navštevujeme kresťanské zhromaždenia a zjazdy, sme duchovne sýtení práve týmto otrokom. Je to Kristov otrok, a preto konáme múdro, ak uplatňujeme Ježišove slová:  „Dávajte pozor, ako počúvate.“ (Lukáš 8:18) Chceme počúvať pozorne, lebo verného otroka považujeme za jeden z prostriedkov, ktorými Jehova s nami komunikuje.

10. – 12. a) Prečo je modlitba nádherným darom od Jehovu? b) Kedy sa budú naše modlitby Jehovovi páčiť a prečo si môžeme byť istí, že Jehova si naše modlitby cení?

¹⁰ Ale čo naša komunikácia s Bohom? Môžeme sa s Jehovom rozprávať? Taká predstava vzbudzuje bázeň. Keby si sa pokúšal dostať k najmocnejšiemu vládcovi v tvojej krajine, aby si sa s ním porozprával o svojich osobných starostiach, aké by si mal šance? V niektorých prípadoch by už len pokus o to mohol byť nebezpečný! Za dní Ester a Mardocheja mohol byť človek, ktorý prišiel za perzským monarchom bez pozvania, usmrtený. (Ester 4:10, 11) Teraz si predstav, že máš predstúpiť pred zvrchovaného pána vesmíru, v porovnaní s ktorým sú aj tí najmocnejší ľudia „ako kobylky“. (Izaiáš 40:22) Mali by sme sa báť prihovoriť sa mu? Rozhodne nie!

¹¹ Jehova nám dal k dispozícii voľne dostupný a jednoduchý prostriedok, ako s ním komunikovať – modlitbu. Aj dieťa sa v Ježišovom mene môže s vierou modliť k Jehovovi. (Ján 14:6; Hebrejom 11:6) Modlitba nám umožňuje podeliť sa o naše zložité vnútorné myšlienky a pocity – dokonca aj o tie bolestivé, ktoré ťažko vyjadrujeme slovami. (Rimanom 8:26) Snažiť sa zapôsobiť na Jehovu uhladenou, kvetnatou rečou alebo zdĺhavými a rozvláčnymi modlitbami je celkom zbytočné. (Matúš 6:7, 8) Na druhej strane, Jehova nám nedáva žiadne obmedzenia, ako dlho alebo ako často by sme sa k nemu mali modliť. Jeho Slovo nás dokonca vyzýva, aby sme sa „neustále modlili“. (1. Tesaloničanom 5:17)

¹² Pamätaj, že iba Jehova „vypočúva modlitby“ a počúva nás s ozajstnou empatiou. (Žalm 65:2) Sú modlitby jeho  verných služobníkov niečím, čo iba znáša? Nie, Jehova v nich nachádza potešenie. Jeho Slovo prirovnáva také modlitby ku kadidlu, pri spaľovaní ktorého sa dvíha k nebu príjemne voňajúci dym. (Žalm 141:2; Zjavenie 5:8; 8:4) Nie je útechou vedieť, že naše úprimné modlitby podobne stúpajú k Zvrchovanému Pánovi a sú mu príjemné? Ak sa teda chceš priblížiť k Jehovovi, často, každý deň, sa k nemu pokorne modli. Vylievaj mu svoje srdce a nič pred ním neukrývaj. (Žalm 62:8) Zveruj sa svojmu nebeskému Otcovi so svojimi starosťami i radosťami. Ďakuj mu a chváľ ho. Výsledkom bude, že puto medzi tebou a ním bude stále silnejšie.

13., 14. Čo patrí k uctievaniu Jehovu a prečo je správne, aby sme ho takto uctievali?

¹³ Keď s Jehovom komunikujeme, nepočúvame ho len ako priateľa alebo príbuzného ani s ním tak nehovoríme. V skutočnosti Jehovu uctievame a vzdávame mu hlbokú úctu, ktorú si rozhodne zaslúži. Pravé uctievanie zahŕňa celý náš spôsob života. Ním vyjadrujeme Jehovovi našu vrúcnu lásku a oddanosť a ono zjednocuje všetkých Jehovových verných tvorov, či už v nebi, alebo na zemi. Apoštol Ján dostal videnie, v ktorom počul anjela oznamovať tento príkaz: „Uctievajte toho, ktorý stvoril nebo i zem, more i pramene vôd.“ (Zjavenie 14:7)

¹⁴ Prečo by sme mali uctievať Jehovu? Spomeň si na vlastnosti, ktoré sme si rozoberali – ako je napríklad svätosť, moc, sebaovládanie, spravodlivosť, odvaha, milosrdenstvo, múdrosť, pokora, láska, súcit, vernosť a dobrota. Videli sme, že Jehova prejavuje každú túto krásnu vlastnosť lepšie než ktokoľvek iný a predstavuje jej najvyššiu normu. Keď sa snažíme pochopiť všetky jeho vlastnosti, uvedomujeme si, že je oveľa viac ako len veľkou a obdivuhodnou  osobnosťou. Je neprekonateľne slávny a neporovnateľne vyšší ako my. (Izaiáš 55:9) Jehova je bezpochyby naším právoplatným Zvrchovaným Panovníkom a rozhodne si zaslúži, aby sme ho uctievali. Ako by sme však mali Jehovu uctievať?

15. Ako môžeme uctievať Jehovu „duchom a pravdou“ a akú príležitosť nám na to dávajú kresťanské zhromaždenia?

¹⁵ Ježiš povedal: „Boh je Duch a tí, ktorí ho uctievajú, musia ho uctievať duchom a pravdou.“ (Ján 4:24) Aby sme mohli Boha „uctievať duchom“, musíme mať jeho ducha a dať sa ním viesť. Musíme ho tiež uctievať v súlade s pravdou, čiže s presným poznaním Božieho Slova. Vzácnu príležitosť uctievať Jehovu „duchom a pravdou“ máme vždy, keď sa stretneme so spoluctiteľmi na zhromaždeniach. (Hebrejom 10:24, 25) Keď spievame chvály  Jehovovi, spoločne sa k nemu modlíme, počúvame rozhovory o jeho Slove a zapájame sa do nich, vyjadrujeme mu svoju lásku čistým uctievaním.

16. Čo je jedným z najväčších prikázaní uložených pravým kresťanom a prečo cítime nutnosť poslúchať ho?

¹⁶ Jehovu uctievame aj vtedy, keď o ňom hovoríme iným a verejne ho chválime. (Hebrejom 13:15) Zvestovať dobrú správu o Jehovovom Kráľovstve je jedným z najväčších prikázaní, aké boli uložené pravým kresťanom. (Matúš 24:14) Tento príkaz s radosťou poslúchame, lebo milujeme Jehovu. Vieme, že „boh tohto sveta“, Satan Diabol, „zaslepil mysle“ neveriacich, keď rozšíril zlomyseľné lži o Jehovovi. Či netúžime slúžiť ako svedkovia v prospech nášho Boha a očistiť ho od takého ohovárania? (2. Korinťanom 4:4; Izaiáš 43:10–12) A keď uvažujeme o Jehovových úžasných vlastnostiach, necítime, ako sa v našom vnútri rodí túžba rozprávať o ňom iným? Niet väčšej cti ako pomáhať aj iným spoznať a zamilovať si nášho nebeského Otca.

17. Čo patrí k nášmu uctievaniu Jehovu a prečo ho musíme uctievať oddane?

¹⁷ K nášmu uctievaniu Jehovu však patrí ešte viac. Toto uctievanie sa dotýka každej oblasti nášho života. (Kolosanom 3:23) Ak naozaj prijímame Jehovu ako nášho Zvrchovaného Pána, potom sa budeme snažiť konať jeho vôľu vždy a všade – v rodine, v zamestnaní, vo vzťahoch s inými ľuďmi i v čase oddychu. Budeme sa snažiť slúžiť Jehovovi „celým srdcom“, oddane. (1. Kroník 28:9) Takéto uctievanie nedáva priestor na rozdelené srdce alebo dvojaký život – pokrytecký spôsob života, pri ktorom by človek vyvolával dojem, že slúži Jehovovi, no v tajnosti by sa dopúšťal vážnych hriechov. Oddanosť takéto pokrytectvo vylučuje a pre lásku je niečím odpudzujúcim. Pomôže nám aj bázeň pred Bohom. Biblia spája takúto bázeň s blízkym a trvalým vzťahom k Jehovovi. (Žalm 25:14)

18., 19. Prečo je realistické domnievať sa, že obyčajní nedokonalí ľudia môžu napodobňovať Boha Jehovu?

¹⁸ Každá časť tejto knihy sa končí kapitolou o tom, ako „napodobňovať Boha ako milované deti“. (Efezanom 5:1) Je veľmi dôležité pamätať na to, že hoci sme nedokonalí, môžeme napodobniť Jehovov dokonalý spôsob používania moci, uplatňovania práva a spravodlivosti či prejavovania múdrosti a lásky. Ako vieme, že je možné napodobňovať Všemohúceho? Pamätajme, čo nás učí význam Jehovovho mena – Boh sa môže stať čímkoľvek chce, aby splnil svoje predsavzatia. Táto schopnosť v nás právom vyvoláva úžas. Ale je úplne nad naše sily napodobniť v tom Jehovu? Nie.

¹⁹ Sme vytvorení na Boží obraz. (1. Mojžišova 1:26) Tým sa ľudia odlišujú od všetkých ostatných tvorov na zemi. Náš život neovplyvňuje iba inštinkt, genetické danosti alebo činitele v našom okolí. Jehova nám dal drahocenný dar – slobodnú vôľu. Napriek našim obmedzeniam a nedokonalosti si môžeme vybrať, kým sa staneme. A pamätaj, že Božie meno znamená aj to, že Jehova môže spôsobiť, že jeho ctitelia sa stanú čímkoľvek chce. Chceš byť láskyplným, múdrym, spravodlivým človekom, ktorý správne používa svoju moc? S pomocou Jehovovho ducha sa presne takým môžeš stať! Zamysli sa, koľko dobra tým dosiahneš.

20. Čo dosiahneš napodobňovaním Jehovu?

²⁰ Potešíš svojho nebeského Otca a rozradostníš jeho srdce. (Príslovia 27:11) Môžeš sa Jehovovi dokonca „páčiť vo všetkých ohľadoch“, lebo on chápe tvoje obmedzenia. (Kolosanom 1:9, 10) A keď si budeš vytrvalo pestovať dobré vlastnosti v snahe napodobniť svojho milovaného Otca, budeš požehnaný niečím výnimočným. V tomto temnom svete odcudzenom Bohu budeš nositeľom svetla.  (Matúš 5:1, 2, 14) Pomôžeš tým, aby sa po celej zemi šírili odlesky Jehovovej nádhernej osobnosti. Aká pocta!

21., 22. Aká cesta čaká všetkých, ktorí milujú Jehovu?

²¹ Toto jednoduché nabádanie zaznamenané v Jakubovi 4:8 je viac než len cieľ. Je to cesta. Kým zostaneme verní, táto cesta sa nikdy neskončí. Nikdy sa neprestaneme viac a viac približovať k Jehovovi. Vždy sa o ňom budeme môcť naučiť niečo nové. Nemali by sme si myslieť, že táto kniha nás naučila o Jehovovi všetko. Veď sme sotva začali rozoberať to, čo o našom Bohu hovorí Biblia! A ani samotná Biblia nehovorí všetko, čo sa dá o Jehovovi dozvedieť. Apoštol Ján prišiel k záveru, že keby sa malo zapísať všetko, čo Ježiš počas svojej pozemskej služby robil, „na celom svete by nebolo dosť miesta na zvitky, ktoré by boli napísané“. (Ján 21:25) Ak sa niečo také dá povedať o Synovi, o čo viac to platí o Otcovi!

²² Ani večný život nebude znamenať, že raz prestaneme  Jehovu spoznávať. (Kazateľ 3:11) Predstav si, čo nás čaká. Keď budeme žiť už stovky, tisíce, milióny, dokonca miliardy rokov, budeme o Bohu Jehovovi vedieť oveľa viac ako teraz. Ale stále budeme cítiť, že sa môžeme dozvedieť ešte nespočetne veľa ďalších nádherných vecí. Budeme túžiť dozvedieť sa viac, lebo vždy budeme mať dôvod cítiť to, čo žalmista: „Pre mňa je... dobré približovať sa k Bohu.“ (Žalm 73:28) Večný život bude nepredstaviteľne bohatý a pestrý – a približovanie sa k Jehovovi bude vždy jeho najkrajšou súčasťou.

23. K čomu si povzbudený?

²³ Kiež už dnes reaguješ na Jehovovu lásku tak, že ho budeš milovať celým srdcom, dušou, mysľou a silou. (Marek 12:29, 30) Kiež je tvoja láska verná a stála. Kiež všetky rozhodnutia, ktoré každý deň robíš, od najmenších až po najväčšie, odzrkadľujú tvoj pevný postoj – že si vždy zvolíš cestu, ktorá ťa povedie k silnejšiemu vzťahu s tvojím nebeským Otcom. A predovšetkým, kiež sa stále viac približuješ k Jehovovi a kiež sa on stále viac približuje k tebe – a to po celú večnosť!