Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

KAPÍTULO 4

¿Mbaʼéichapa héra Ñandejára?

¿Mbaʼéichapa héra Ñandejára?

PETEĨ nde rapicha opresenta jave ndéve iñamígo, ¿mbaʼe raẽvetépa omombeʼu ndéve?... Omombeʼu ndéve héra. Ha entéro ningo ñanderéra. Por ehémplo, pe primer kuimbaʼépe Ñandejára ombohéra Adán ha hembirekópe katu Eva.

Péro ndahaʼéi umi hénte añónte hérava. Por ehémplo, ojerregala jave ndéve peteĩ muñéka térã peteĩ jaguaʼi remoĩ chupe herarã ¿ajépa?... Katuete remoĩ, reikuaágui iñimportanteha upéva.

Oiméne rehechámava oĩha hetaiterei estrélla, ¿ndépa ere heraha umi estrélla?... Si, Ñandejára ombohéra káda únope. La Biblia omombeʼu haʼe oikuaaha mboy estréllapa oĩ “ha hérarupi peteĩteĩme oikuaa” (Salmo 147:4).

¿Ndépa reikuaa umi estrélla heraha?

Ndépa mbaʼe repensa, ¿mávapa pe iñimportantevéva ko univérsope?... Si, Ñandejára. ¿Ha ndépa ere haʼe orekoneha héra?... Jesús heʼi orekoha. Peteĩ jey, oñemboʼévo Ñandejárape haʼe heʼi: ‘Che aikuaauka nde réra umi chemoirũvape’ (Juan 17:26). ¿Ndépa reikuaa mbaʼéichapa héra Ñandejára?... Haʼe voi omombeʼu: “Che hína Jehová. Upéicha che réra”. Upéicharõ jahechakuaa Ñandejára réra haʼeha JEHOVÁ (Isaías 42:8, NM).

¿Mbaʼéichapa reñeñandu oĩ jave imanduʼáva nde rérare?... ¿Ajépa revyʼa?... Jehová oipota avei umi hénte oikuaa ha oiporu héra, upévare jaiporu vaʼerã ñañeʼẽ jave hese. Pe Mboʼehára Guasu oiporu vaʼekue Ñandejára réra omboʼe jave umi héntepe. Peteĩ jey heʼi: “Rehayhu vaʼerã Jehová nde Járape nde pyʼaite guive” (Marcos 12:30).

Jesús oikuaa Itúva réra iñimportanteha, ha Jehová voi oipotaha enterovéva oikuaa ha oiporu héra. Upévare omboʼe umi omoirũvape chupe oiporu hag̃ua pe téra. Heʼi avei chupekuéra oiporu hag̃ua Ñandejára réra oñemboʼe jave.

Yma, Ñandejára ohechaukáma vaʼekue peteĩ isrraelíta héravape Moisés iñimportanteha jaiporu héra. Umi isrraelíta ningo esklávo vaʼekue pe tetã héravape Egipto ha ojetrata vaieterei chupekuéra. Upéicha rupi peteĩ jey Moisés oipytyvõse peteĩ isrraelítape. Upévare Faraón, pe ogovernáva Egíptope, ipochyeterei ha ojukase chupe. Upémarõ Moisés osẽ oho ótro tetãme.

Moisés oho Madiánpe. Upépe omenda, onase ifamiliakuéra ha ombaʼapo oñangarekóvo ovecháre. Peteĩ jey, oñangareko aja ijovechakuérare peteĩ sérro ypýpe, ohecha peteĩ mbaʼe iñextrañoitereíva: peteĩ sársa máta hendy péro ndokáiri. Upémarõ Moisés oñemoag̃ui ohecha porãve hag̃ua.

¿Reikuaa piko mbaʼépa oiko upe rire?... Moisés ohendu oĩha heʼíva chupe pe ñana guive: “¡Moisés!, ¡Moisés!”. ¿Ndépa reikuaa mávapa upe oñeʼẽva chupe?... Ñandejára. Haʼe omeʼẽ Moiséspe peteĩ tembiapo tuichaitereíva. Heʼi chupe: ‘Romondóta Egíptope, Faraón rendápe. Ha reguenohẽta upégui che puévlope, umi isrraelítape’. Ha upéi heʼi oipytyvõtaha chupe ojapo hag̃ua upe tembiapo.

¿Mbaʼépa ojeʼe vaʼekue Moiséspe pe sársa máta hendýva ypýpe?

Moisés heʼi Ñandejárape: ‘Aháramo umi isrraelíta rendápe oĩva Egíptope ha haʼe chupekuéra Ñandejára chejokuaiha, ¿mbaʼe piko ajapóta oporandúramo chéve mbaʼéichapa nde réra? ¿Mbaʼéiko haʼéta chupekuéra?’. Ñandejára heʼi Moiséspe heʼi hag̃ua: ‘Jehová chembou penerendápe. Jehová cherérata opa ára g̃uarã’ (Éxodo 3:1-15, ÑÑB). Péicha Ñandejára ohechauka nokambiamoʼãiha héra arakaʼeve. Siémpre hérata Jehová, ha haʼe oipota ojekuaa chupe upéicha.

¿Mbaʼéichapa Ñandejára oikuaauka héra, umi isrraelíta ohasárõ guare mar Rojo?

Moisés oho jeýrõ guare Egíptope, umi Egiptogua oimoʼã Jehová haʼeha peteĩ ñandejára ndovaléiva mbaʼeverã. Ndoikuaái hikuái Jehová haʼeha Ñandejára tee. Upévare, Jehová heʼi Faraónpe: ‘Che réra aikuaaukáta ko yvy tuichakuére’ (Éxodo 9:16, ÑÑB). Ha upéicha ojapo. ¿Ndépa reikuaa mbaʼéichapa?...

Jehová ojevale Moisés rehe oguenohẽ hag̃ua umi isrraelítape Egíptogui. Ha og̃uahẽrõ guare hikuái pe mar Rójope Jehová ojapo peteĩ milágro: pe mar ojedividi ha ohasa hikuái isekohárupi. Ha upéicha ojesalva hikuái ha ndojehúi chupekuéra mbaʼeve. Péro Faraón ha umi isoldadokuéra ohasávo isekohárupi, pe y oupaite jey hiʼarikuéra ha omanombaite hikuái.

Tiémpo rire, ojekuaapáma ko yvy tuichakuére pe milágro. ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa upéva?... Cuarenta áño haguépe, umi isrraelíta og̃uahẽ Canaánpe, pe lugár Jehová opromete vaʼekue omeʼẽtaha chupekuéra. Upépe, peteĩ kuña hérava Rahab heʼi mokõi kuimbaʼe isrraelítape: ‘Rohendu mbaʼéichapa Jehová ombohypa pe mar Rojo pene renonderã, pesẽrõ guare Egíptogui’ (Josué 2:10).

Koʼág̃a avei oĩ heta hénte ojoguáva umi Egiptoguápe, ha ndogueroviái Jehová haʼeha Ñandejára tee. Upévare Jehová oipota ñañeʼẽ hese ñande rapichakuérape. Jesús ojapo vaʼekue upéicha oĩrõ guare ko yvy ape ári. Ha og̃uahẽmbotávo pe día ojejukataha chupe, oñemboʼe Jehovápe, ha heʼi: “Che aikuaauka chupekuéra nde réra” (Juan 17:26).

Jesús omombeʼu vaʼekue Ñandejára réra. ¿Moõpa retopáta Ñandejára réra la Bíbliape?

¿Ndépa rejoguase avei Jesúspe? Upéicharõ emombeʼu nde rapichakuérape Ñandejára heraha Jehová. Heta hénte ningo ndoikuaái upéva. Releekuaa chupekuéra la Biblia heʼíva Éxodo 15:3-pe (ÑÑB). Jahekamína oñondive. Upépe heʼi: ‘Ñande Ruete ningo héra Yavé [“Jehová”, NM]’.

¿Mbaʼépa ñaaprende upéicharõ?... Jehová ningo pe téra iñimportantevéva. Pórke upéicha héra Ñandejára ipoderosovéva, haʼe ningo ñande Apohare ha Jesús Túva. Ha nemanduʼákena Jesús heʼi hague jahayhu vaʼerãha Jehovápe ñande pyʼaite guive. ¿Ndépa rehayhu chupe?...

¿Mbaʼéichapa ikatu jahechauka jahayhuha Jehovápe?... Jaikuaavévo chupe ha jaiko iñamígoramo. Avei ñamombeʼúvo ótrope mbaʼéichapa héra, ha jahechaukakuaa chupekuéra upéva la Bíbliape. Ikatu avei ñamombeʼu chupekuéra umi mbaʼe porã Ñandejára ojapo vaʼekue. Jehová oipota opavave oikuaa chupe, upévare ovyʼaitereíta jajapóramo koʼã mbaʼe. ¿Ndépa ere ikatutaha jajapo?...

Naentéroi ohenduséta ñañeʼẽ jave Jehová rehe. Jesús oñeʼẽrõ guare hese oĩ vaʼekue heta ni nohenduséiva chupe. Upéicharõ jepe, haʼe oñeʼẽ meme vaʼekue Jehová rehe.

Upévare, jajapókena Jesús ojapo haguéicha ha ñañeʼẽ meme Jehová rehe. Upéicha jahechaukáta jahayhuha Ñandejára réra ha ñambovyʼáta chupe.

Jaleemína oñondive la Bíbliape koʼã téxto ohechaukáva Ñandejára réra iñimportanteha: Isaías 12:4, 5; Mateo 6:9; Juan 17:6 ha Romanos 10:13.