Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Ọghẹnẹ O Wo Odẹ

Ọghẹnẹ O Wo Odẹ

Uzou Avọ 4

Ọghẹnẹ O Wo Odẹ

OKENỌ whọ tẹ nya ku ohwo nọ whọ re ruẹ ẹdọvo ho, eme whọ rẹ kake nọ e?— Ẹhẹ, whọ rẹ nọ e onọ odẹ riẹ. Mai kpobi ma wo odẹ. Ọghẹnẹ ọ kẹ ọzae ọsosuọ evaọ otọakpọ na odẹ. O se odẹ riẹ Adamu. Odẹ aye Adamu họ Ivi.

Dede na, orọnikọ ahwo-akpọ ọvo a wo odẹ hẹ. Roro kpahe eware efa nọ i wo odẹ re. Ohwo ọ tẹ dẹ ọmọ arakọ, ọ rẹ kẹe odẹ, ogbẹrọ ere?— Ere, u wo uzou gaga re a wo odẹ.

Evaọ aso, rri isi nọ e rrọ kale kale evaọ obehru na. Kọ whọ riẹ sọ i wo odẹ?— E, Ọghẹnẹ ọ kẹ isi na kpobi ọvuọ odẹ riẹ. Ebaibol na e ta kẹ omai nọ: ‘O bi kele unu isi na; o se rai kpobi ọvuọ odẹ rai.’—Olezi 147:4.

Ono whọ rẹ sae ta nnọ ọ mai kpehru kpobi evaọ ehrugbakpọ na?— Ẹhẹ, Ọghẹnẹ họ ohwo na. Kọ who roro nọ o wo odẹ?— Jesu ọ ta nnọ o wo odẹ. Jesu ọ ta evaọ olẹ se Ọghẹnẹ okejọ nọ: ‘Me dhesẹ odẹ ra kẹ ilele mẹ no.’ (Jọn 17:26) Kọ whọ riẹ odẹ Ọghẹnẹ?— Ọghẹnẹ ọvo o se odẹ riẹ kẹ omai. Ọ ta nọ: “Mẹ họ Jihova. Oye họ odẹ mẹ.” Fikiere odẹ Ọghẹnẹ họ JIHOVA.—Aizaya 42:8, NW.

Okenọ amọfa a tẹ kareghẹhọ odẹ ra, ẹvẹ o rẹ jọ owhẹ oma?— Eva e rẹ were owhẹ, ogbẹrọ ere?— Jihova ọ gwọlọ nọ ahwo a riẹ odẹ riẹ re. Fikiere ma rẹ fodẹ odẹ na Jihova evaọ okenọ ma tẹ be ta ẹme kpahe Ọghẹnẹ. Owuhrẹ Ologbo na o se odẹ Ọghẹnẹ, Jihova, evaọ okenọ ọ jẹ ta ẹme kẹ ahwo. Okejọ Jesu ọ ta nọ: ‘Whọ rẹ rọ udu ra kpobi you Jihova Ọghẹnẹ ra.’—Mak 12:30.

Jesu ọ riẹ nnọ “Jihova” yọ odẹ nọ u wuzou gaga. Fikiere o wuhrẹ ilele riẹ re a se odẹ Ọghẹnẹ. O tube wuhrẹ ai re a ta ẹme kpahe odẹ Ọghẹnẹ evaọ elẹ rai dede. Jesu ọ riẹ inọ Ọghẹnẹ ọ gwọlọ re ahwo kpobi a riẹ odẹ Riẹ, Jihova.

Evaọ oke anwae Ọghẹnẹ o dhesẹ epanọ odẹ riẹ na u wuzou te kẹ Mosis, ọnọ ọ jọ omọvo emọ Izrẹl. Emọ Izrẹl a jẹ rria ẹkwotọ Ijipti. Ahwo Ijipti na a ru emọ Izrẹl fihọ erigbo a tẹ jẹ kẹ ae uye. Okenọ Mosis ọ rro te ohwo no, ọ dao oma re o fi obọ họ kẹ ohwo riẹ jọ. Onana o lẹliẹ eva dha Fẹro, ovie Ijipti na. Ọ tẹ gwọlọ nọ o re kpe Mosis! Fikiere Mosis ọ tẹ dhẹ no Ijipti.

Mosis ọ tẹ dhẹ kpohọ ẹkwotọ ọfa. Obọ ẹkwotọ Midian. Mosis ọ tẹ jọ obei wo aye je yẹ emọ. Ọ jọ othuru-igodẹ. Ẹdẹjọ nọ Mosis ọ jẹ rọ ẹro te igodẹ riẹ kẹle ugbehru jọ ọ tẹ ruẹ oware ugbunu jọ. Erae e be ware evaọ itẹwọ jọ rekọ ẹbe na ọ be to ho! Mosis o te go kẹle iẹe re ọ rue riẹ ziezi.

Kọ whọ riẹ oware nọ o via?— Mosis o te yo urru jọ nọ u bi se i no udevie erae na ze. Urru na u se nọ, “Mosis! Mosis!” Ono o je se i na?— Ọghẹnẹ ọ be ta ẹme na! Ọghẹnẹ ọ ruẹrẹ iruo buobu fihọ kẹ Mosis. Ọghẹnẹ ọ ta nọ: ‘Nya ze re me vi owhẹ uwou bru Fẹro, ovie Ijipti, re whọ rehọ ahwo mẹ, emọ Izrẹl, no Ijipti ze.’ Ọghẹnẹ ọ yaa eyaa nọ o ti fi obọ họ kẹ Mosis ru ere.

Rekọ Mosis ọ tẹ ta kẹ Ọghẹnẹ nọ: ‘Kọ mẹ tẹ nya bru emọ Izrẹl evaọ obọ Ijipti mẹ jẹ ta nọ Ọghẹnẹ o vi omẹ ze. Kọ a tẹ nọ omẹ nọ, “Diodẹ riẹ?” Eme mẹ rẹ ta?’ Ọghẹnẹ ọ ta kẹ Mosis re ọ ta kẹ emọ Izrẹl nọ: ‘Jihova o vi omẹ bru owhai ze. Jihova họ odẹ mẹ bẹdẹ bẹdẹ.’ (Ọnyano 3:1-15) Onana u dhesẹ nọ Ọghẹnẹ ọ te sẹro odẹ na, Jihova. O ti nwene iei vievie he. Ọghẹnẹ ọ gwọlọ nnọ a rọ odẹ riẹ, Jihova, rọ riẹ e bẹdẹ bẹdẹ.

Okenọ Mosis o zihe kpohọ Ijipti, ahwo Ijipti a roro nọ Jihova yọ ọghẹnẹ ọsese ọrọ emọ Izrẹl jọ. A roro nọ ọye họ Ọghẹnẹ otọakpọ na kpobi hi. Fikiere Jihova ọ tẹ ta kẹ ovie Ijipti nọ: ‘Me ti dhesẹ odẹ mẹ via evaọ otọakpọ na kpobi.’ (Ọnyano 9:16) Jihova o ghine ru re ahwo a riẹ odẹ riẹ. Kọ whọ riẹ epanọ o ro ru ei?—

O ru re Mosis o su ahwo Izrẹl no Ijipti. Okenọ a te Abade Ọwawae na, Jihova o te ru otọ oyaya nya udevie Abade na vrẹ. Emọ Izrẹl na e nya otọ oyaya na ruọ abọ obei no oma kọkọ. Rekọ nọ Fẹro avọ egbaẹmo riẹ kpobi a họrọ ruọ otọ oyaya na, ame nọ o brudhe tabọ tabọ na o te hwẹ ruru ahwo Ijipti, aikpobi a te whu.

U kri hi ahwo otọakpọ na kpobi a te muhọ eyo kpahe oware nọ Jihova o ru eva Abade Ọwawae na. Ẹvẹ ma rọ riẹ nọ a yo kpahe iẹe?— Whaọ, oware wọhọ ikpe 40 e vrẹ no, emọ Izrẹl e tẹ ziọ Kenan, ẹkwotọ nọ Jihova ọ yaa eyaa nọ ọ te rọ kẹ ae na. Evaọ obei, uvovo-aye na Rehab ọ ta kẹ imava Izrẹl jọ nọ: ‘Ma yo epanọ Jihova o ro ru ame Abade Ọwawae na kpọ kẹ owhai okenọ wha je no Ijipti ze.’—Joshua 2:10.

Nẹnẹ na ahwo buobu a wọhọ ahwo Ijipti eyena. A rọwo nnọ Jihova họ Ọghẹnẹ otọakpọ na kpobi hi. Fikiere Jihova ọ gwọlọ nnọ ahwo riẹ a ta kẹ amọfa kpahe iẹe. Ere Jesu o ru. Evaọ ubrobọ ekuhọ uzuazọ otọakpọ riẹ, ọ ta kẹ Jihova evaọ olẹ nọ: “Me dhesẹ odẹ ra kẹ ae” no.—Jọn 17:26.

Kọ whọ gwọlọ jọ wọhọ Jesu? O tẹ rrọ ere kọ whọ rẹ ta kẹ amọfa nnọ odẹ Ọghẹnẹ họ Jihova. Whọ te ruẹ nọ ahwo buobu a riẹ ere he. Fikiere, whọ sai dhesẹ Olezi 83:18 evaọ Ebaibol na kẹ ae. Joma tọlọ Ebaibol na re ma se oria na kugbe. O ta nọ: “Re ahwo a riẹ nọ whẹ, ọnọ odẹ riẹ o rrọ Jihova, whẹ ọvo họ Ọnọ Ọ Mai Kpehru vi otọakpọ na kpobi.”—NW.

Eme ma wuhrẹ no etenẹ nọ ma se na ze?— Ma wuhrẹ nnọ Jihova họ odẹ nọ o mai wo uzou kpobi. Oye họ odẹ Ọghẹnẹ Erumeru na, Ọsẹ Jesu gbe Ọnọ ọ ma eware kpobi na. Kareghẹhọ, Jesu ọ ta nọ ma rẹ rọ udu mai kpobi you Jihova Ọghẹnẹ. Kọ who you Jihova?—

Ẹvẹ ma sai ro dhesẹ nọ ma you Jihova?— Edhere jọ họ ma rẹ riẹ e ziezi wọhọ Ogbẹnyusu. Edhere ọfa họ ma re dhesẹ odẹ riẹ kẹ amọfa. Ma sae jọ Ebaibol na dhesẹ kẹ ae nnọ odẹ riẹ họ Jihova. Ma sae jẹ ta kpahe eware igbunu nọ Jihova ọ ma gbe eware iwoma nọ o ru no. Onana o rẹ lẹliẹ eva were Jihova gaga keme ọ gwọlọ re ahwo a riẹ kpahe iẹe. Ma rẹ sai fi obọ họ ru ere, ogbẹrọ ere?—

Orọnikọ ohwo kpobi ọ te gwọlọ gaviezọ họ nọ ma tẹ be ta ẹme kpahe Jihova. Orọnikọ ahwo kpobi a gaviezọ họ evaọ okenọ Jesu, Owuhrẹ Ologbo na, ọ jẹ ta ẹme kpahe Jihova. Rekọ oyena o whaha Jesu re ọ siọ ẹme ba ẹta kpahe Jihova ha.

Fikiere joma jọ wọhọ Jesu. Joma gbẹ hae ta ẹme kpahe Jihova. Ma te ru ere, eva mai e te were Jihova Ọghẹnẹ fikinọ ma you odẹ riẹ.

Se eria efa jọ kugbe no Ebaibol na ze ro dhesẹ epanọ odẹ Ọghẹnẹ u wuzou te: Aizaya 12:4, 5; Matiu 6:9; Jọn 17:6; gbe Ahwo Rom 10:13.

[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 27]

Kọ whọ riẹ nnọ isi na kpobi i wo odẹ?

[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 28]

Didi oware ulogbo Mosis o wuhrẹ evaọ oria nọ itẹwọ e jẹ jọ to na?

[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 29]

Ẹvẹ Ọghẹnẹ o ro dhesẹ odẹ riẹ via eva Abade Ọwawae na?

[Iwoho nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 30]

Jesu o dhesẹ odẹ Ọghẹnẹ via kẹ ahwo. Kọ whọ sai dhesẹ odẹ Ọghẹnẹ no Ebaibol na ze?