Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

‘Ọnana Họ Ọmọ Mẹ’

‘Ọnana Họ Ọmọ Mẹ’

Uzou Avọ 5

‘Ọnana Họ Ọmọ Mẹ’

OKENỌ emaha i te ru oware uwoma, eva e rẹ were enọ e be yọrọ ai. Okenọ ọmọtẹ ọ tẹ riẹ oware ru, ọsẹ riẹ ọ rẹ rọ evawere ta kẹ amọfa nọ: “Nọ ọmọtẹ mẹ.” Hayo otẹrọnọ ọmọzae o ru oware uwoma, ọsẹ na ọ rẹ ta avọ evawere nọ: “Nọ ọmọzae mẹ.”

Jesu o ru oware nọ o rẹ were Ọsẹ riẹ eva ẹsikpobi. Fikiere Ọsẹ riẹ ọ rẹ rehọ iẹe seha. Kọ whọ kareghẹhọ oware nọ Ọsẹ Jesu o ru ẹdẹjọ evaọ okenọ Jesu ọ jọ kugbe ilele esa riẹ?— E, Ọghẹnẹ ọ ta ẹme no obọ odhiwu ze kẹ ae nnọ: “Ọnana họ Ọmọ oyoyou mẹ, ọnọ ọ were omẹ hrọ.”—Matiu 17:5.

O rẹ were Jesu ẹsikpobi re o ru oware nọ o rẹ were Ọsẹ riẹ. Kọ whọ riẹ oware nọ o soriẹ ze? Fikinọ o ghine you Ọsẹ riẹ. Ohwo o te bi ru oware fikinọ o gba riẹ họ re o ru ei, oware na o rẹ jọ bẹbẹ kẹe. Rekọ u te no i eva ze, o rẹ lọhọ viere. Kọ a tẹ ta nọ oware u no ohwo eva ze, whọ riẹ oware nọ u dhesẹ?— U dhesẹ nọ ohwo na ọ ghinẹ gwọlọ ru oware na.

Makọ taure Jesu ọ tẹ te ziọ otọakpọ, u no rie eva ze re o ru oware kpobi nọ Ọsẹ riẹ ọ ta kẹe. Onana o rrọ ere keme o you Ọsẹ riẹ, Jihova Ọghẹnẹ. Jesu ọ jọ emamọ ọkwa jọ kẹ Ọsẹ riẹ evaọ obọ odhiwu. Rekọ Ọghẹnẹ o wo obọdẹ iruo nọ ọ gwọlọ nọ Jesu o ru. Re ọ sai ru iruo na, Jesu o re no obọ odhiwu. A re yẹ i wọhọ ọmọ evaọ otọakpọ. U no Jesu eva ze re o ru onana keme Jihova ọ gwọlọ nọ o ru ei.

Re a yẹ Jesu evaọ otọakpọ, Jesu o re wo oni. Kọ whọ riẹ odẹ oni riẹ?— Odẹ riẹ họ Meri. Jihova o vi ẹnjẹle riẹ Gebriẹl no odhiwu ze re o lele Meri ta ẹme. Gebriẹl ọ ta kẹe nọ o re ti yẹ ọmọzae. A ti se odẹ ọmọ na Jesu. Kọ ono ọ te jọ ọsẹ ọmọ na?— Ẹnjẹle na ọ ta nnọ Ọsẹ ọmọ na ọ te jọ Jihova Ọghẹnẹ. Fiki oye jabọ a ti ro se Jesu Ọmọ Ọghẹnẹ.

Ẹvẹ who roro nọ ovuẹ nana o jọ Meri oma?— Kọ ọ ta nọ, “Mẹ gwọlọ jọ oni Jesu hu”? Ijo, Meri ọ gwọlọ ru oware nọ Ọghẹnẹ ọ gwọlọ. Rekọ ẹvẹ a sai ro yẹ Ọmọ Ọghẹnẹ nọ ọ rrọ obọ odhiwu wọhọ ọmọ evaọ otọakpọ? Kọ whọ riẹ oghẹrẹ nọ eyẹ Jesu ọ rọ hẹriẹ oma no eyẹ emọ efa kpobi?—

Ọghẹnẹ ọ ma ọsẹgboni ọsosuọ mai, Adamu avọ Ivi, re a sai ku oma gbe evaọ edhere igbunu. Ọmọ o ve muhọ ẹrro evaọ eva oni riẹ. Ahwo a rẹ ta nnọ onana yọ oware igbunu! U mu omẹ ẹro nnọ whọ rọwo ere re.

Whaọ Ọghẹnẹ o ru oware ofa nọ u tube gbunu viere dede. Ọ rehọ uzuazọ Ọmọ riẹ no odhiwu ze o te fi ei họ eva Meri. Ọghẹnẹ o ri ru ere vẹre he, yọ u te no oyena no o ri gbe ru ọkpọ oware oyena ha. Fiki oware igbunu onana, Jesu o te muhọ ẹrro evaọ eva Meri wọhọ epanọ emọ efa e rẹ jọ eva ini rai rro na. Oyena o vrẹ no, Josẹf ọ tẹ rọo Meri.

Nọ oke eyẹ Jesu u te no, Meri avọ Josẹf a te je kpohọ okpẹwho Bẹtlẹhẹm. Rekọ ahwo a vọ ẹwho na. Uvumọ uwou o jọ ẹwho na nọ Meri avọ Josẹf a re wohọ họ, fikiere a te wohọ oria nọ a re fi erao họ. Etẹe Meri o je yẹ, a te fi Jesu họ oria nọ a re fi emuore iruẹ gbe erao efa họ, wọhọ epanọ whọ be jọ etenẹ ruẹ na.

Eware urirẹ e via evaọ aso nọ a ro yẹ Jesu na. Kẹle Bẹtlẹhẹm, ẹnjẹle jọ ọ roma via kẹ ithuru-igodẹ jọ. Ọ ta kẹ ae nnọ Jesu yọ obọdẹ ohwo. Ẹnjẹle na ọ ta nọ: ‘Rri! Me bi whowho emamọ usi jọ nọ o te lẹliẹ eva were ahwo kẹ owhai. A yẹ ohwo jọ nẹnẹ ọnọ o re ti siwi ahwo.’—Luk 2:10, 11.

Ẹnjẹle na ọ ta kẹ ithuru-igodẹ na nnọ a te ruẹ Jesu evaọ Bẹtlẹhẹm, yọ ọ rrọ oria emu erao. Idudhe na enjẹle efa nọ i no obọ odhiwu ze a te ku oma gbe ẹnjẹle ọsosuọ na bi jiri Ọghẹnẹ. Enjẹle na a so ole nọ: ‘Oruaro u te Ọghẹnẹ, jegbọ udhedhẹ evaọ otọakpọ kẹ ahwo nọ i wo evezi.’—Luk 2:12-14.

Okenọ enjẹle na a kpo no, ithuru-igodẹ na a te kpohọ Bẹtlẹhẹm, a tẹ ruẹ Jesu. A tẹ jọ obei ta kẹ Josẹf gbe Meri eware ezi nọ a yo na kpobi. Kọ whọ sai roro epanọ eva e were Meri te fikinọ u no rie eva ze re ọ jọ oni Jesu?

Uwhremu na, Josẹf avọ Meri a tẹ rehọ Jesu kpohọ ẹwho Nazarẹt. Etẹe Jesu ọ jọ whẹro. Nọ ọ rro te ohwo no, o te muọ ahwo họ ewuhrẹ. Onana yọ abọjọ iruo nọ Jihova Ọghẹnẹ ọ gwọlọ nọ Ọmọ riẹ ọ jọ otọakpọ ru. U no Jesu eva ze re o ru iruo na keme Jesu o you Ọsẹ obọ odhiwu riẹ gaga.

Taure Jesu o te ti mu iruo riẹ họ wọhọ Owuhrẹ Ologbo na, Jọn Ọhọahwo-Ame na ọ họ riẹ ame evaọ Ethẹ Jọdan. Oware igbunu jọ o tẹ via! Nọ Jesu ọ jẹ va no ame ze, Jihova ọ tẹ ta ẹme no odhiwu ze, ta nọ: “Ọnana họ Ọmọ oyoyou mẹ, ọnọ ọ were omẹ hrọ.” (Matiu 3:17) Kọ eva e rẹ were owhẹ otẹrọnọ ọsẹgboni ra a ta kẹ owhẹ nọ a you owhẹ?— U mu omai ẹro nọ eva e were Jesu re.

Jesu o ru oware nọ u kiete ẹsikpobi. O ru ẹghẹ hẹ. Ọ ta kẹ ahwo nọ ọye họ Ọghẹnẹ hẹ. Gebriẹl ẹnjẹle na ọ ta kẹ Meri nnọ a ti se Jesu Ọmọ Ọghẹnẹ. Jesu omariẹ ọ ta nnọ Ọmọ Ọghẹnẹ ọ rrọ. Yọ ọ ta kẹ ahwo ho inọ ọ riẹ vi Ọsẹ riẹ. Ọ ta nọ: ‘Ọsẹ na ọ rro vi omẹ.’—Jọn 14:28.

Makọ evaọ obọ odhiwu, okenọ Ọsẹ Jesu ọ tẹ kẹe iruo nnọ o ru, Jesu o re ru ei. Ọ rẹ ta nọ o ti ru ei rekọ o ve ru oware ofa ha. O you Ọsẹ riẹ. Fikiere ọ gaviezọ kẹ ẹme Ọsẹ riẹ. Okenọ Jesu ọ ziọ otọakpọ, o ru oware nọ Ọsẹ obọ odhiwu riẹ o vi rie ze ti ru. Ọ raha oke riẹ ru oware ofa ha. Agbẹta nọ Jihova ọ be rọ wereva kpahe Ọmọ riẹ na!

Ma gwọlọ ru Jihova eva were re, ogbẹrọ ere?— Koyehọ ma re dhesẹ nọ ma be ghinẹ gaviezọ kẹ Ọghẹnẹ wọhọ epanọ Jesu o ru na. Ọghẹnẹ ọ be rọ ẹkwoma Ebaibol na ta ẹme kẹ omai. Kọ u re kiehọ re ma rọ ẹghẹ dhesẹ nọ ma be gaviezọ kẹ Ọghẹnẹ rekọ ma vẹ rọwo hayo ru eware efa hẹriẹ oma no onọ Ebaibol na e ta?— Kareghẹhọ, o rẹ were omai re ma ru Jihova eva were otẹrọnọ ma ghine you rie.

Se eria Ebaibol enana nọ i dhesẹ oware nọ u fo nọ ma rẹ riẹ jẹ rọwo kpahe Jesu na: Matiu 7:21-23; Jọn 4:25, 26; gbe 1 Timoti 2:5, 6.

[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 33]

Eme Gebriẹl ẹnjẹle na ọ ta kẹ Meri?

[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 34]

Fikieme a ro fi Jesu họ oria emu erao?

[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 35]

Didi emamọ usi ẹnjẹle na jọ ọ vuẹ ithuru-igodẹ na?