UROBIL ti už niekto niečo zlé? ~ Ublížil ti alebo ti povedal niečo nepekné? ~ Mal by si sa k nemu správať rovnako nepekne, ako sa on správal k tebe? ~

Mnohí ľudia sa správajú tak, že keď im niekto ublíži, vrátia mu to. Ale Ježiš učil, že máme odpustiť tým, ktorí nám urobili zle. (Matúš 6:12) No čo ak sa k nám niekto často správa nepekne? Čo myslíš, koľkokrát by sme mu mali odpustiť? ~

Táto otázka zaujímala aj Petra. Preto sa jedného dňa Ježiša opýtal: ‚Mám odpustiť až sedemkrát?‘ Sedemkrát nestačí. Ježiš povedal: ‚Máš odpustiť sedemdesiatsedemkrát‘, ak niekto proti tebe toľkokrát zhreší.

Bolo by to naozaj veľa, keby nás niekto toľkokrát urazil alebo nám urobil niečo zlé! Ani by sme si to všetko nepamätali, však? Ježiš nás chcel naučiť, aby sme sa ani nesnažili zapamätať si, koľkokrát nám iní ublížili. Ak nás poprosia o odpustenie, mali by sme im odpustiť.

Ježiš chcel svojim učeníkom ukázať, že je veľmi dôležité odpúšťať. Preto keď  odpovedal na Petrovu otázku, porozprával svojim učeníkom príbeh. Chcel by si ho počuť aj ty? ~

Kedysi dávno žil jeden dobrý kráľ. Bol veľmi láskavý. Dokonca bol ochotný požičať svojim otrokom peniaze, keď ich potrebovali. No prišiel deň, keď otroci mali kráľovi vrátiť požičané peniaze. Pred kráľa predviedli jedného otroka,  ktorý mu dlhoval 60 miliónov denárov. To je veľmi veľa peňazí!

Ale otrok všetky peniaze minul a nemohol ich kráľovi vrátiť. Preto kráľ prikázal, aby otroka predali. Ďalej prikázal, aby predali aj jeho manželku a deti a všetko, čo mal. Peniaze, ktoré by získali, mal dostať kráľ. Čo myslíš, ako otrokovi asi bolo, keď to počul? ~

Otrok padol pred kráľom na kolená a prosil: ‚Prosím, počkaj ešte a ja ti vrátim všetko, čo ti dlhujem.‘ Keby si ty bol kráľom, čo by si urobil s otrokom? ~ Kráľovi bolo otroka ľúto, a tak mu odpustil. Povedal, že nemusí vrátiť peniaze, ktoré mu je dlžný. Predstav si, ako veľmi sa otrok potešil!

Ale čo ten otrok potom urobil? Vyhľadal iného otroka, ktorý jemu dlhoval iba sto denárov. Schytil ho pod krk, začal ho škrtiť a hovoril: ‚Vráť sto denárov, ktoré si mi dlžný!‘ Vieš si predstaviť človeka, ktorý sa takto správa, zvlášť po tom, čo mu kráľ odpustil taký veľký dlh? ~

Otrok, ktorý dlhoval iba sto denárov, bol chudobný. Nemohol tie peniaze hneď vrátiť. Padol pred otrokom, ktorému bol dlžný, na kolená a prosil: ‚Prosím ťa, počkaj ešte a ja ti splatím všetko, čo ti dlhujem.‘ Mal otrok, ktorý mu požičal peniaze, počkať? ~ Čo by si urobil ty? ~

Ten otrok nebol láskavý ako kráľ. Chcel svoje peniaze hneď. A keďže mu ich druhý otrok nemohol vrátiť, dal ho zavrieť do väzenia. No ostatní otroci videli, čo sa stalo, a nepáčilo sa im to. Bolo im uväzneného otroka ľúto. A tak išli a povedali to kráľovi.

 Ani kráľovi sa nepáčilo, čo sa stalo. Veľmi sa nahneval na otroka, ktorý nebol ochotný odpustiť inému. Preto si ho dal zavolať a povedal: ‚Zlý otrok, neodpustil som ti všetko, čo si mi dlhoval? Nemal si teda aj ty odpustiť inému otrokovi?‘

Otrok sa mal od dobrého kráľa naučiť odpúšťať. Ale nenaučil sa to. A tak dal kráľ tohto otroka uväzniť, kým mu nevráti 60 miliónov denárov. No bolo jasné, že otrok vo väzení nikdy nezarobí peniaze, ktoré mal kráľovi vrátiť. Preto ostal vo väzení, až kým nezomrel.

Keď Ježiš dorozprával tento príbeh, povedal svojim nasledovníkom: „Rovnako bude môj nebeský Otec zaobchádzať s vami, ak nebude každý zo srdca odpúšťať svojmu bratovi.“ — Matúš 18:21–35.

 Musíme si uvedomiť, že všetci sme Bohu veľmi veľa dlžní. Veď život, ktorý máme, je od Boha! Preto Bohu dlhujeme viac, ako druhí ľudia dlhujú nám. Druhí ľudia sú nám dlžní akoby tých sto denárov, ktoré dlhoval jeden otrok druhému. Ale náš dlh voči Bohu za to, že konáme nesprávne, je ako tých 60 miliónov denárov, ktoré otrok dlhoval kráľovi.

Boh je veľmi láskavý. Keď urobíme niečo nesprávne, odpustí nám. Nechce, aby sme museli zaplatiť tým, že by nám navždy vzal život. No nikdy by sme nemali zabudnúť na to, že Boh nám odpúšťa iba vtedy, ak aj my odpúšťame ľuďom, ktorí nám robia zle. Musíme na to stále pamätať, však? ~

Teda ak ti niekto urobí niečo nepekné, ale potom sa ti ospravedlní, odpustíš mu? ~ A čo, keď ti ublíži veľa ráz? Zakaždým mu odpustíš? ~

Aj my by sme chceli, aby nám ten druhý odpustil, ak ho o to niekedy poprosíme, však? ~ Preto by sme sa mali zachovať rovnako. Nemali by sme iba povedať, že mu odpúšťame, ale mali by sme mu naozaj zo srdca odpustiť. Tak ukážeme, že chceme byť nasledovníkmi Veľkého Učiteľa.