ČO MYSLÍŠ, prečo je otázka, ktorú sme si práve prečítali, dôležitá? ~ Lebo ľudia uctievajú veľa bohov. (1. Korinťanom 8:5) Vidieť to aj z toho, čo sa stalo apoštolovi Pavlovi. Keď mocou od Jehovu uzdravil muža, ktorý nikdy nechodil, ľudia kričali: „Bohovia sa stali ľuďmi a zostúpili k nám!“ Ľudia chceli Pavla a jeho priateľa Barnabáša uctievať. Pavla nazvali Hermes a Barnabáša Zeus, čo boli mená falošných bohov.

Ale Pavol a Barnabáš nechceli, aby ich ľudia uctievali. Snažili sa im v tom zabrániť, a preto povedali: ‚Odvráťte sa od týchto márností k živému Bohu.‘ (Skutky 14:8–15) Kto je ‚živý Boh‘, ktorý všetko stvoril? ~ Áno, Jehova je „Najvyšší nad celou zemou“. Ježiš nazval Jehovu ‚jediným pravým Bohom‘. Teda jedine koho by sme mali uctievať? ~ Jehovu! — Žalm 83:18; Ján 17:3; Zjavenie 4:11.

Ale ľudia väčšinou uctievajú iných bohov ako ‚jediného pravého Boha‘. Často uctievajú veci, ktoré sú vyrobené z dreva, kameňa či kovu. (2. Mojžišova 32:4–7; 3. Mojžišova 26:1; Izaiáš 44:14–17) Niekedy sú pre nich bohom či idolom dokonca slávni muži alebo ženy, ktorých nazývajú hviezdami. Je správne oslavovať ľudí? ~

Keď sa Saul stal apoštolom Pavlom, napísal: „Boh tohto systému vecí zaslepil mysle neveriacich.“ ​(2. Korinťanom 4:4) Kto je týmto bohom? ~ Áno, je ním Satan Diabol! On zvádza ľudí, aby uctievali slávne osobnosti alebo veci.

 Satan sa snažil naviesť aj Ježiša, aby sa mu poklonil a uctieval ho. Spomínaš si, čo mu vtedy Ježiš povedal? ~ Povedal mu: „Jehovu, svojho Boha, budeš uctievať a jemu samému budeš preukazovať svätú službu.“ ​(Matúš 4:9, 10) Teda Ježiš dal jasne najavo, že uctievanie patrí len Jehovovi. Povedzme si teraz o iných mladých mužoch, ktorí tiež uctievali len Jehovu. Volali sa Sadrach, Mézach a Abednego.

Títo mladí Hebreji patrili k Božiemu izraelskému národu. Boli odvedení ako zajatci do babylonskej krajiny, kde panoval kráľ Nabuchodonozor. Tento kráľ dal jedného dňa postaviť veľkú zlatú sochu. Potom prikázal, že len čo zaznie hudba, každý sa má soche pokloniť. A všetkých varoval: ‚Kto sa nepokloní a nebude sochu uctievať, bude hodený do horiacej ohnivej pece.‘ Čo by si urobil, keby si tam bol? ~

 Sadrach, Mézach a Abednego zvyčajne poslúchali kráľove príkazy. Ale uctievať zlatú sochu odmietli. Vieš prečo? ~ Lebo zákon, ktorý dal Boh, prikazoval: ‚Nebudeš mať nijakých iných bohov okrem mňa. Neurobíš si vyrezávaný obraz a nebudeš sa mu klaňať.‘ (2. Mojžišova 20:3–5) Teda Sadrach, Mézach a Abednego poslúchli zákon od Jehovu, a nie príkaz kráľa.

Kráľ sa veľmi nahneval a troch mladých Hebrejov si dal ihneď predviesť. Spýtal sa ich: ‚Je to naozaj pravda, že neslúžite mojim bohom? Dám vám ešte jednu možnosť. A teraz, len čo začujete hudbu, padnete a budete uctievať sochu, ktorú som urobil. Ak ju nebudete uctievať, budete hodení do horiacej ohnivej pece. A kto je ten boh, ktorý vás môže oslobodiť z mojich rúk?‘

Čo mladí muži urobili? Čo by si urobil ty na ich mieste? ~ Títo mládenci kráľovi povedali: ‚Náš Boh, ktorému slúžime, je schopný nás oslobodiť. Ale aj keď to neurobí, tvojim bohom neslúžime. Tvojej zlatej soche sa nepokloníme.‘

Kráľ sa rozzúril. Prikázal: ‚Rozpáľte pec sedemkrát viac ako inokedy!‘ Potom silným mužom nariadil zviazať Sadracha,  Mézacha a Abednega a hodiť ich do pece. Pec bola taká rozhorúčená, že plamene spálili dokonca kráľových mužov, keď tam Hebrejov hádzali! Ale čo sa stalo s troma Hebrejmi?

Sadrach, Mézach a Abednego padli do stredu ohňa, ale nič sa im nestalo. Dokonca mohli vstať, pretože už neboli zviazaní. Ako je to možné? ~ Kráľ sa pozrel do pece a zľakol sa. ‚Nehodili sme do ohňa troch mužov?‘ spýtal sa. Jeho služobníci mu odpovedali: „Áno, ó, kráľu.“

Kráľ vtedy povedal: ‚Pozrite sa! Ja vidím štyroch mužov, ako sa prechádzajú, a oheň im nič nerobí.‘ Vieš, kto bol ten štvrtý muž? ~ Bol to Jehovov anjel. Chránil troch Hebrejov, aby nezhoreli.

Keď to kráľ uvidel, prišiel k dverám pece a zakričal: ‚Sadrach, Mézach a Abednego, sluhovia Najvyššieho Boha, vyjdite a poďte sem!‘ Keď vyšli z pece, všetci videli, že sa im nič nestalo. Nebolo ani len cítiť, že práve vyšli z ohňa. Nato kráľ povedal: ‚Nech je požehnaný Boh Sadrachov, Mézachov a Abednegov,  ktorý poslal svojho anjela a zachránil svojich služobníkov, lebo nechceli uctievať žiadneho iného boha okrem svojho vlastného Boha.‘ — Daniel, 3. kapitola.

Z tohto dávneho príbehu sa môžeme poučiť i my. Aj dnes ľudia majú sochy, obrazy a iné predmety, ktoré uctievajú. Tieto sochy či predmety bývajú vyrobené z dreva, kameňa alebo kovu. Niektorí považujú za posvätné aj predmety vyrobené z látky, ako je napríklad zástava. Jedna encyklopédia dokonca tvrdí, že ‚zástava je rovnako posvätná ako kríž‘. (The Encyclopedia Americana) Ale my by sme sa mali riadiť príkladom Ježišových učeníkov. Oni odmietali uctievať rímskeho cisára. A historik Daniel Mannix ich konanie prirovnal k ‚odmietaniu zdraviť zástavu alebo prisahať vernosť‘ zástave.

Čo myslíš, ako sa Boh pozerá na náboženské predmety, či už sú vyrobené z látky, dreva, kameňa, alebo kovu? ~ Bolo by správne, keby Jehovov služobník uctieval takéto predmety? ~ Sadrach, Mézach a Abednego ich neuctievali a Jehova mal z týchto mladých mužov radosť. Ako môžeš napodobňovať ich príklad? ~