Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Epanọ Ma Rẹ Rọ Riẹ Ohwo Nọ Ma Re Yo Ẹme Kẹ

Epanọ Ma Rẹ Rọ Riẹ Ohwo Nọ Ma Re Yo Ẹme Kẹ

Uzou Avọ 28

Epanọ Ma Rẹ Rọ Riẹ Ohwo Nọ Ma Re Yo Ẹme Kẹ

ẸSEJỌ o rẹ jọ bẹbẹ re ma riẹ ohwo nọ ma re yo ẹme kẹ. Ọsẹ hayo oni ra a sae ta kẹ owhẹ nnọ who ru oware jọ. Rekọ iticha isukulu hayo iporisi ọ vẹ ta kẹ owhẹ nnọ who ru ofa. O tẹ rrọ ere, ono who ti yo ẹme kẹ?—

Evaọ ubrobọ emuhọ obe nana, evaọ Uzou avọ 7, ma se Ahwo Ẹfẹsọs 6:1-3 no Ebaibol na ze. Etẹe ọ ta nnọ emọ i re yo ẹme kẹ esẹgbini rai. Ikereakere na e ta kẹ omai nọ: ‘Wha yo ẹme enọ i yẹ owhai eva Olori na.’ Kọ whọ riẹ oware nọ u dhesẹ re a jọ “eva Olori na”?— Esẹgbini nọ e rrọ eva Olori na a re wuhrẹ emọ rai re a yo ẹme kẹ izi Ọghẹnẹ.

Rekọ ahwo jọ nọ a kpako no a rọwo Jihova ha. Fikiere, ẹvẹ who re rri rie otẹrọnọ omọvo rai jọ ọ ta nọ u woma re a ru ewhariọ evaọ oke ẹdawọ hayo re whọ jọ uwou-eki tọlọ oware nọ whọ hwosa fihọ họ? Kọ u woma re ọmọ o ru ewhariọ hayo tho uji fikinọ ọkpako ọ ta kẹe nọ o ru ere?—

Kareghẹhọ, Nebukadneza Ovie na o je uzi kẹ ahwo kpobi okejọ inọ a ruwẹ kẹ ẹmema igoru nọ o ru. Rekọ Shedrak, Mishak, gbe Abẹdnigo a ruwẹ hẹ. Kọ whọ riẹ oware nọ o soriẹ ze?— Keme Ebaibol na e ta nnọ Jihova ọvo ahwo a rẹ gọ.—Ọnyano 20:3; Matiu 4:10.

Nọ Jesu o whu no, a tẹ rọ ilele riẹ ziọ Sanhẹdrin, okọto egagọ ulogbo orọ ahwo Ju. Kayafas, Ozerẹ Okpehru na, ọ tẹ ta nọ: “Ma ta kẹ owhai gaga nọ wha gbẹ rehọ odẹ [Jesu] wuhrẹ hẹ, whaọ wha ruẹ epanọ wha rehọ ewuhrẹ rai vọ Jerusalem no.” Fikieme ikọ na i gbe yo ẹme kẹ Sanhẹdrin na ha?— Pita, nọ ọ jẹ rọ unu ikọ edekọ na kpobi ta ẹme, ọ kẹ Kayafas uyo nọ: “Ma re yo ẹme Ọghẹnẹ vi o rọ ahwo.”—Iruẹru 5:27-29.

Eva oke yena, isu egagọ ahwo Ju na a wo ogaga ulogbo. Rekọ, orẹwho rai o rrọ otọ esuo egọmeti ahwo Rom. Osu egọmeti na họ Siza. Dede nọ ahwo Ju na a gwọlọ re Siza o su ai hi, egọmeti ahwo Rom o ru eware iwoma buobu kẹ ahwo na. Yọ egọmeti inẹnẹ o bi ru eware iwoma buobu kẹ ahwo rai re. Kọ whọ riẹ eware enana jọ?—

Egọmeti o re ru idhere jẹ hwosa kẹ iporisi gbe ahwo nọ a re furie erae re a thọ omai. A sai je rovie isukulu kẹ emaha jẹ rọ imu kẹ enọ e kpako no. O rẹ rehọ egọmeti ugho re o ru eware enana. Kọ whọ riẹ oria nọ egọmeti o re jo wo ugho na?— O re wo ugho na mi ahwo. A re se ugho nọ ahwo a rẹ hwa kẹ egọmeti nnọ osa-uzou.

Okenọ Owuhrẹ Ologbo na ọ jọ otọakpọ, ahwo Ju buobu a jẹ gwọlọ hwa osa-uzou kẹ egọmeti ahwo Rom hu. Fikiere ẹdẹjọ izerẹ na i te zizie ahwo re a nọ Jesu onọ re a ro fi ei họ ẹbẹbẹ. Onọ na họ, ‘Kọ u fo re ma hwa osa-uzou kẹ Siza?’ Onana yọ onọ ẹghẹ. Otẹrọnọ Jesu o yo nọ, ‘E, wha rẹ hwa osa-uzou,’ eva ẹme nọ ọ ta na ọ hae dha ahwo Ju buobu. Rekọ o rrọ bẹbẹ re Jesu ọ ta nọ, ‘Ijo, wha re du hwa osa-uzou hu.’ Ọ tẹ ta ere yọ ọ ta thọ.

Fikiere, eme Jesu o ru? Ọ ta nọ: ‘Wha dhesẹ ubigho jọ kẹ omẹ.’ Nọ a dhesẹ ojọ kẹe, Jesu ọ tẹ nọ ae inọ: ‘Uwoho gbe odẹ ono o rrọ ugho na?’ Ahwo na a tẹ ta nọ: “E rọ Siza.” Jesu ọ tẹ ta nọ: “Wha rehọ eware Siza kẹ Siza, wha rehọ eware Ọghẹnẹ kẹ Ọghẹnẹ.”—Luk 20:19-26.

A rẹ sae jọ uyo oyena ruẹ uvumọ oware nọ o thọ họ. Otẹrọnọ Siza o bi ru eware kẹ ahwo, koyehọ u kiehọ re a rọ ugho nọ Siza o ru na hwa zihe kẹ e fiki eware enana. Evaọ edhere ọnana, Jesu o dhesẹ nọ u kiehọ re a hwa osa-uzou kẹ egọmeti fiki eware nọ a bi ru kẹ omai.

Ẹsejọhọ whọ re kpako te ohwo nọ ọ rẹ hwa osa-uzou hu. Rekọ oware jọ o riẹ nọ whọ rẹ rọ kẹ egọmeti na. Kọ whọ riẹ oware yena?— Ẹmeoyo kẹ izi egọmeti. Ebaibol na e ta nọ: ‘Wha yo ẹme enọ a kẹ udu na.’ Enọ a kẹ udu na họ enọ e rrọ ọkwa egọmeti. Fikiere Ọghẹnẹ họ ọnọ ọ ta nọ ma re yo ẹme kẹ izi egọmeti.—Ahwo Rom 13:1, 2.

Uzi o rẹ sae jariẹ inọ ma gbolo ebe hayo eware efa fihọ iyẹrẹ hẹ. Kọ who re koko uzi oyena?— E, Ọghẹnẹ ọ gwọlọ nọ who koko iei. Kọ who re yo ẹme kẹ iporisi re?— Egọmeti ọ be hwa iporisi osa re a thọ ahwo. Who te bi yo ẹme kẹ ai yọ who bi yo ẹme kẹ egọmeti na.

Fikiere whọ tẹ gwọlọ fa edhere vrẹ, iporisi ọ jẹ ta kẹ owhẹ nọ “Hẹrẹ!” eme who re ru?— Otẹrọnọ amọfa a tẹ fa edhere na vrẹ ghele, kọ whọ rẹ fa vrẹ re?— Whọ rẹ hẹrẹ, o tẹ make rọnọ whẹ ọvo who kiọkọ. Ọghẹnẹ ọ ta kẹ owhẹ nọ who yo ẹme kẹ ae.

Ẹsejọhọ ẹbẹbẹ ọ rrọ oria ra, yọ iporisi jọ ọ sae ta nọ: “Wha ruọ iyẹrẹ na ha. Wha no uwou ze he.” Rekọ whọ sai yo edo nọ u ti gbe owhẹ unu kpahe oware nọ o be via. Kọ whọ rẹ ruọ otafe re who rri?— Kọ onana o rẹ jọ ẹmeoyo kẹ “enọ a kẹ udu na”?—

Evaọ eria buobu, egọmeti na ọ rẹ bọ isukulu ọ vẹ jẹ hwa osa kẹ iticha. Kọ who roro nnọ Ọghẹnẹ ọ gwọlọ re who yo ẹme kẹ iticha na?— Roro kpahe iẹe. Egọmeti ọ rẹ hwa osa kẹ iticha na re a wuhrẹ owhẹ, wọhọ epanọ ọ rẹ hwa osa kẹ iporisi re a thọ ahwo na. Fikiere ẹmeoyo kẹ iporisi hayo iticha o wọhọ ẹmeoyo kẹ egọmeti.

Rekọ ẹvẹ otẹrọnọ iticha ọ ta kẹ owhẹ nọ whọ gọ ẹmema? Eme who re ru?— Emoha Hibru esa na a ruwẹ kẹ ẹmema na ha dede nọ Nebukadneza Ovie na ọ ta kẹ ae nọ a ruwẹ. Kọ whọ kareghẹhọ oware nọ o soriẹ ze?— Keme a gwọlọ veghe uzou kẹ Ọghẹnẹ hẹ.

Ohwo jọ nọ a re se Will Durant, ọnọ o re kere ebe ikuigbe, o kere kpahe Ileleikristi ọsosuọ na ọ tẹ ta nọ ‘orọnikọ Siza a jẹ rọ egagọ rai kẹ hẹ.’ Ijo, Jihova a gọ! Fikiere kareghẹhọ nọ Ọghẹnẹ ma rẹ rọ karo evaọ izuazọ mai.

Ma re yo ẹme kẹ egọmeti keme ere Ọghẹnẹ ọ gwọlọ nọ ma ru. Rekọ a tẹ ta kẹ omai nnọ ma ru oware nọ Ọghẹnẹ ọ ta nọ ma re ru hu, eme ma rẹ ta?— Ma rẹ ta ẹme nọ ikọ na a ta kẹ ozerẹ okpehru na: “Ma re yo ẹme Ọghẹnẹ vi o rọ ahwo.”—Iruẹru 5:29.

Ebaibol na i wuhrẹ nọ a rẹ rọ adhẹẹ kẹ uzi egọmeti. Se eme nọ e rrọ Matiu 5:41; Taitọs 3:1; gbe 1 Pita 2:12-14.

[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 148]

Eme Pita ọ be ta kẹ Kayafas na?

[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 149]

Ẹvẹ Jesu ọ kuyo onọ ẹghẹ orọ ahwo nana?

[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 151]

Fikieme ma je yo ẹme kẹ iporisi?