Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

YITSO 29

Ani Okpɔlɔŋmɛi Kɛhã Hiɛtserɛjiemɔi Fɛɛ Saa Nyɔŋmɔ Hiɛ?

Ani Okpɔlɔŋmɛi Kɛhã Hiɛtserɛjiemɔi Fɛɛ Saa Nyɔŋmɔ Hiɛ?

Mɛni hewɔ Nyɔŋmɔ kpɛlɛ okpɔlɔŋmɛɛ nɛɛ nɔ lɛ?

ANI osumɔɔ ni oya hiɛtserɛjiemɔi ashishi?— Omii baanyɛ ashɛ ohe babaoo. Ani osusuɔ akɛ Tsɔɔlɔ Kpele lɛ baasumɔ ni wɔya hiɛtserɛjiemɔi ashishi?— Ojogbaŋŋ, etee he ni abaanyɛ atsɛ jɛmɛ akɛ okpɔlɔŋmɛɛ shishi beni mɔ ko bote gbalashihilɛ mli lɛ, ni ekaselɔi lɛ ateŋ mɛi komɛi kɛ lɛ tee. Yehowa ji ‘miishɛɛ Nyɔŋmɔ,’ no hewɔ lɛ kɛ́ wɔmii shɛ wɔhe yɛ hiɛtserɛjiemɔi kpakpai ashishi lɛ esaa ehiɛ.—1 Timoteo 1:11; Yohane 2:1-11.

Wolo nɛɛ baafa 29 lɛ kɛɔ wɔ akɛ Yehowa gbá Ŋshɔ Tsuru lɛ mli enyɔ koni eha Israelbii lɛ atsɔ mli. Ani okaiɔ akɛ ókane enɛ pɛŋ?— Yɛ no sɛɛ lɛ, gbɔmɛi lɛ lá lalai ni amɛjo ni amɛkɛ shidaa ha Yehowa. Etamɔ henaabuamɔ kɛha hiɛtserɛjiemɔ. Gbɔmɛi lɛ ná miishɛɛ waa, ni wɔbaanyɛ wɔná nɔmimaa akɛ Nyɔŋmɔ hu ná miishɛɛ.—2 Mose 15:1, 20, 21.

Nɔ ni miihe ashɛ afii 40 sɛɛ lɛ, Israelbii lɛ tee henaabuamɔ ko ni da kɛha hiɛtserɛjiemɔ shishi. Yɛ nɛkɛ be nɛɛ mli lɛ, mɛi ni fɔ̃ amɛ nine lɛ po jaaa Yehowa. Yɛ anɔkwale mli lɛ, gbɔmɛi lɛ ni fɔ̃ amɛ nine lɛ jaa amagai loo nyɔŋmɔi krokomɛi po, ni amɛkɛ gbɔmɛi ni amɛjeee amɛŋamɛi ni amɛjeee amɛwumɛi bɔɔ ajwamaŋ. Ani osusuɔ akɛ ehi akɛ aya hiɛtserɛjiemɔ ni tamɔ nɛkɛ shishi?— Ojogbaŋŋ, eŋɔɔɔ Yehowa naa, ni egbala Israelbii lɛ atoi.—4 Mose 25:1-9; 1 Korintobii 10:8.

Biblia lɛ hu gbaa wɔ fɔmɔ gbii enyɔ okpɔlɔŋmɛɛi ahe sane. Ani enɛɛmɛi ateŋ ekome ji Tsɔɔlɔ Kpele lɛ fɔmɔ gbi ni aaaye lo?— Dabi. Akɛ he wo fɔmɔ gbii okpɔlɔŋmɛɛi enyɔ nɛɛ fɛɛ mli aha gbɔmɛi ni jaaa Yehowa. Ekome ji fɔmɔ gbi okpɔlɔŋmɛɛ kɛha Maŋtsɛ Herode Antipa. Lɛ eyeɔ Galilea kpokpaa wulu lɛ nɔ beni Yesu yɔɔ jɛmɛ lɛ.

Maŋtsɛ Herode fee nibii fɔji babaoo. Eŋɔ enyɛmi nuu ŋa kɛha ehe. Egbɛi ji Herodia. Nyɔŋmɔ tsulɔ Yohane Baptisilɔ lɛ kɛɛ Herode akɛ nɔ ni efee lɛ ehiii. Herode sumɔɔɔ nɔ ni Yohane kɛɛ lɛ lɛ. No hewɔ lɛ, eha ayawo Yohane tsuŋ.—Luka 3:19, 20.

Beni Yohane yɔɔ tsuŋwoo lɛ mli lɛ, gbi ko bashɛ ni Herode baaye efɔmɔ gbi. Herode ŋmɛ okpɔlɔ agbo ko. Efɔ̃ nine etsɛ gbɔmɛi agboi ni ale amɛ waa. Amɛ fɛɛ amɛye nii ni amɛnu dãai ni amɛná miishɛɛ babaoo. Kɛkɛ ni Herodia biyoo lɛ ba ni ebajo yɛ amɛhiɛ. Bɔ ni mɔ fɛɛ mɔ ná ejoo lɛ he miishɛɛ babaoo hewɔ lɛ, Maŋtsɛ Herode miisumɔ ni eke lɛ nɔ ko krɛdɛɛ ko. Ekɛɛ lɛ akɛ: “Nɔ fɛɛ nɔ ni ooobi mi lɛ, mahao, kɛ́ mimaŋtsɛyeli lɛ fã teteŋ lɛ!”

Mɛni ebaabi? Ani ebaabi shika? atadei fɛfɛji? lɛ diɛŋtsɛ emaŋtsɛwe? Gbekɛ yoo lɛ leee nɔ ni ebaakɛɛ. No hewɔ lɛ, etee emami Herodia ŋɔɔ, ni ekɛɛ lɛ akɛ: “Mɛni mibi?”

Agbɛnɛ susumɔ he okwɛ, Herodia sumɔɔɔ Yohane Baptisilɔ lɛ sane kwraa. No hewɔ lɛ, ekɛɛ ebiyoo lɛ akɛ ebi Yohane yitso. Kɛkɛ ni gbekɛ yoo lɛ tee maŋtsɛ lɛ ŋɔɔ ni ekɛɛ akɛ: “Miitao akɛ oŋɔ Yohane baptisilɔ lɛ yitso oha mi amrɔ nɛɛ yɛ kã mli.”

Maŋtsɛ Herode sumɔɔɔ akɛ egbe Yohane, ejaakɛ ele akɛ Yohane ji gbɔmɔ kpakpa. Shi Herode ewo shi, ni eeshe gbeyei yɛ nɔ ni mɛi ni eba okpɔlɔŋmɛɛ lɛ shishi lɛ baasusu lɛ hewɔ kɛ́ etsake ejwɛŋmɔ lɛ. No hewɔ lɛ, etsu nuu ko kɛtee tsuŋwoohe lɛ koni eyafo Yohane yitso. Etsɛɛɛ ni nuu lɛ ba. Ehiɛ Yohane yitso yɛ kã mli, ni ekɛha gbekɛ yoo lɛ. Kɛkɛ ni gbekɛ yoo lɛ kɛyaha emami.—Marko 6:17-29.

Fɔmɔ gbi kroko hu ni Biblia lɛ wieɔ he lɛ hu jeee nɔ ni hi fe enɛ. Mizraim maŋtsɛ ko okpɔlɔŋmɛɛ ni. Yɛ okpɔlɔŋmɛɛ nɛɛ hu shishi lɛ, maŋtsɛ lɛ ha ayafo mɔ ko yitso. Yɛ no sɛɛ lɛ, ekɛ mɔ lɛ tsotsoro shi koni loofɔji aye eloo! (1 Mose 40:19-22) Ani osusuɔ akɛ Nyɔŋmɔ kpɛlɛ nakai okpɔlɔŋmɛɛi enyɔ lɛ anɔ?— Ani kulɛ oná ni oyɛ jɛmɛ?—

Mɛni tee nɔ yɛ Herode fɔmɔ gbi okpɔlɔŋmɛɛ lɛ shishi?

Wɔle akɛ yiŋtoo krɛdɛɛ ko hewɔ aŋmala saji fɛɛ ni yɔɔ Biblia lɛ mli lɛ. Ekɛɔ wɔ fɔmɔ gbii enyɔ pɛ he okpɔlɔŋmɛɛ he saji. Ni afee nibii fɔji yɛ enyɔ lɛ fɛɛ shishi ákɛ gbijurɔyeli lɛ fã. No hewɔ lɛ, mɛni obaakɛɛ akɛ Nyɔŋmɔ kɛɔ wɔ yɛ fɔmɔ gbi okpɔlɔŋmɛɛi ahe? Ani Nyɔŋmɔ miisumɔ ni wɔye fɔmɔ gbii ahe gbi jurɔ?—

Eji anɔkwale akɛ afooo mɔ ko yitso yɛ okpɔlɔŋmɛɛi ni tamɔ nɛkɛ shishi ŋmɛnɛ. Shi kɛlɛ, fɔmɔ gbii ahe gbijurɔyelii ahe jwɛŋmɔ lɛ fɛɛ je shishi kɛjɛ gbɔmɛi ni jaaa anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ anɔ. The Catholic Encyclopedia lɛ kɛɔ yɛ fɔmɔ gbii ni aye he gbi jurɔ ni atsĩ ta yɛ Biblia lɛ mli lɛ ahe akɛ: “Eshafeelɔi pɛ . . . amli filiɔ amɛ babaoo yɛ gbi ni afɔ amɛ yɛ nɔ lɛ nɔ.” Ani wɔmiisumɔ ni wɔtamɔ amɛ?—

Ni Tsɔɔlɔ Kpele lɛ hu? Ani eye efɔmɔ gbi?— Dabi, Biblia lɛ ekɛɛɛ nɔ ko kwraa ni tsɔɔ akɛ aŋmɛ okpɔlɔ ko yɛ Yesu fɔmɔ gbi lɛ nɔ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, Yesu klɛŋklɛŋ sɛɛnyiɛlɔi lɛ yeee efɔmɔ gbi he gbi jurɔ. Ani ole nɔ hewɔ ni mɛi hala akɛ amɛbaaye Yesu fɔmɔ gbi he gbi jurɔ yɛ December 25 lɛ?—

Ahala nakai be lɛ ejaakɛ, taakɛ The World Book Encyclopedia lɛ kɛɔ lɛ, “gbɔmɛi ni yɔɔ Roma lɛ yeɔ be nɛɛ momo akɛ Saturn He Gbijurɔyeli, ni amɛkɛyeɔ hulu lɛ fɔmɔ gbi.” No hewɔ lɛ, gbɔmɛi lɛ hala akɛ amɛbaaye Yesu fɔmɔ gbi yɛ gbi ko ni wɔŋjalɔi yeɔ hejɔɔmɔ gbi yɛ nɔ momo lɛ nɔ!

Ani ole nɔ hewɔ ni anyɛŋ afɔ Yesu yɛ December mli lɛ?— Ejaakɛ Biblia lɛ kɛɔ akɛ beni afɔ Yesu lɛ, tookwɛlɔi yɛ ŋa nɔ lolo yɛ gbɛkɛ mli. (Luka 2:8-12) Ni amɛhiŋ jɛmɛ yɛ December nyɔŋ ni nugbɔ nɛɔ ni fɛ̃i yeɔ mɔ waa lɛ mli.

Mɛni hewɔ Yesu fɔmɔ gbi lɛ nyɛŋ afee December 25 lɛ?

Mɛi pii le akɛ Blonya jeee Yesu fɔmɔ gbi. Amɛle po akɛ wɔŋjalɔi yeɔ gbi jurɔ ko ni esaaa Nyɔŋmɔ hiɛ yɛ nakai gbi lɛ nɔ. Kɛlɛ, mɛi pii yeɔ Blonya. Nɔ ni amɛsusuɔ he babaoo ji ni amɛŋmɛ okpɔlɔ fe nɔ ni amɛaaná amɛle nɔ ni Nyɔŋmɔ susuɔ diɛŋtsɛ yɛ he. Shi wɔmiisumɔ ni wɔsa Yehowa hiɛ, aloo jeee nakai?—

No hewɔ lɛ, kɛ́ wɔŋmɛ okpɔlɔ lɛ, esa akɛ wɔná nɔmimaa akɛ eji nɔ kpakpa yɛ Yehowa hiɛ. Wɔbaanyɛ wɔfee enɛ be fɛɛ be yɛ afi lɛ mli. Ehe ehiaaa ni wɔmɛ gbi krɛdɛɛ ko dã. Wɔbaanyɛ wɔye niyenii krɛdɛɛ ko ni wɔjie wɔ hiɛtserɛ kɛtsɔ shwɛmɔi anɔ. Ani obaasumɔ ni ofee nakai?— Ekolɛ obaanyɛ ni okɛ ofɔlɔi awie ni oto okpɔlɔŋmɛɛ he gbɛjianɔ kɛtsɔ amɛ yelikɛbuamɔ nɔ. Enɛ baahi jogbaŋŋ, aloo jeee nakai?— Shi dani obaato gbɛjianɔ kɛha okpɔlɔŋmɛɛ ko lɛ, esa akɛ ole akɛ eji nɔ ko ni Nyɔŋmɔ baakpɛlɛ nɔ lo.

Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔná nɔmimaa akɛ wɔ okpɔlɔŋmɛɛi lɛ saa Nyɔŋmɔ hiɛ?

Átsɔɔ bɔ ni ehe hiaa ni afee nɔ ni Nyɔŋmɔ kpɛlɛɔ nɔ be fɛɛ be lɛ hu yɛ Abɛi 12:2; Yohane 8:29; Romabii 12:2; kɛ 1 Yohane 3:22.