Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

KAPÍTULO 43

¿Mávapa ñane ermanokuéra?

¿Mávapa ñane ermanokuéra?

PETEĨ jey pe Mboʼehára Guasu oporandu: “¿Máva piko che sy ha che ermanokuéra?” (Mateo 12:48). ¿Ndépa reikuaa máva mávapa?... Oiméne reikuaa Jesús sy héra hague María. Péro, ¿reikuaápa iñermanokuéra réra?... ¿Iñermánapa rakaʼe Jesús?...

La Biblia ohechauka Jesús haʼe hague pe taʼýra ypykue ha iñermanokuéra heraha “Santiago, José, Simón ha Judas”. Omombeʼu avei iñermána hague (Mateo 13:55, 56; Lucas 1:34, 35).

¿Oikópa rakaʼe Jesús ermanokuéragui idisípulo?... La Biblia heʼi haʼekuéra ñepyrũrã ‘ndojeroviái hague hese’ (Juan 7:5). Péro upéi Santiago ha Judas ojerovia hese ha káda uno oskrivi peteĩ párte oĩva la Bíbliape. ¿Reikuaápa mbaʼe lívropa oskrivi hikuái?... Kárta de Santiago ha kárta de Judas.

La Biblia nomombeʼúi mbaʼéichapa héra Jesús ermanakuéra, péro jaʼekuaa mokõi ermána jepe oreko hague. ¿Oikópa rakaʼe chuguikuéra Jesús remimboʼe?... La Biblia nomombeʼúi ha upévare ndajaikuaái. Péro, ¿mbaʼérepa Jesús oporandu vaʼekue mávapa isy ha iñermanokuéra?... Jahechamína.

Upérõ guare Jesús omboʼe hína kuri idisipulokuérape ha upeichaháguinte oĩ osẽva heʼi chupe: “Oime nde sy ha ne ermanokuéra oñemboʼy okápe ha oñeʼẽse nendive”. Jesús oaprovecha omboʼe hag̃ua chupekuéra peteĩ mbaʼe iñimportánteva. Upearã oporandu: “¿Máva piko che sy ha che ermanokuéra?”. Upéi Jesús oipyso ipo idisipulokuéra oĩha gotyo, ha heʼi: “¡Péina!, ¡che sy ha che ermanokuéra!”.

Upe rire heʼi: “Oimeraẽ ojapóva che Ru oĩva yvágape rembipota, upéva hína che ermáno, che ermána ha che sy” (Mateo 12:47-50). Péicha Jesús ohechauka ohayhuha idisipulokuérape. Jesúspe g̃uarã haʼekuéra iñermáno, iñermána ha isy.

¿Máva mávarepa Jesús heʼi iñermanoha?

Upe tiémpope Jesús ermanokuéra ndogueroviái haʼe haʼeha Ñandejára raʼy, ha nopensái siertoha ánhel Gabriel heʼi vaʼekue isýpe (Lucas 1:30-33). Haʼekuéra ikatu oime otrata vai rakaʼe Jesúspe. Umi ojapóva upéicha ohechauka nomombaʼeiha iñermánope. ¿Reikuaápa nde peteĩ otrata vaíva iñermáno térã iñermánape?...

La Bíbliape jatopa peteĩ istória oñeʼẽva Esaú ha Jacob rehe. Haʼekuéra oñoermáno. Peteĩ jey Esaú ipochyeterei iñermánondi haʼe heʼi: ‘Ajukáta che ermáno Jacóbpe’. Isy oikuaávo upéva tuicha oñemondýi ha omondo Jacóbpe mombyry porã pono iñermáno ojuka chupe (Génesis 27:41-46). Péro heta áño rire Esaú okambia ha ojotopa jeýrõ guare iñermánondi, oañua ha ohetũ chupe (Génesis 33:4).

Tiémpo rire, Jacob doce itaʼýra. Péro umi tuichavéva ndohayhúi iñermáno imitãvévape hérava José. Haʼekuéra ndochaʼéi hese itúva ombojeroviave rupi chupe. Upévare ovende Josépe unos kuánto kuimbaʼe ombaʼevendévape ohóva hína Egíptope. Upéi heʼi hikuái itúvape peteĩ mymba ñarõ ojuka hague Josépe (Génesis 37:23-36). ¿Ajépa ivaiete la ojapo vaʼekue hikuái?...

Péro heta tiémpo rire José ermanokuéra ohechauka ombyasyha la ojapo vaʼekue ha haʼe operdona chupekuéra. ¿Rehechakuaápa mbaʼépepa ojojogua José ha Jesús?... Jesús ojecha vaírõ guare, idisipulokuéra ohejapa rei chupe ha Pedro katu heʼi voi ni ndoikuaaiha Jesúspe. Péro José ojapo haguéicha, Jesús operdona chupekuéra.

¿Mbaʼépa ñaaprende Caín ojapo vaʼekuégui?

Jahechamína avei mbaʼépa oiko vaʼekue Caín ha Abel rehe. Ñandejára ohechakuaa Caín ndohayhuiha iñermánope, upévare heʼi chupe okambia vaʼerãha. Haʼe ohayhúrire Ñandejárape iñeʼẽrendu vaʼerãmoʼã chupe, péro ndaupéichai. Peteĩ día Caín heʼi Abélpe: ‘Ñasẽmína jaguata ñúre’. Ha oĩvo upépe hikuái, Caín oinupã vaieterei iñermánope ha ojukaite chupe (Génesis 4:2-8).

Ñandejára Ñeʼẽ heʼi ko istória ñanemboʼeha peteĩ mbaʼe iñimportánteva. ¿Reikuaápa mbaʼépa upéva?... La Biblia heʼi: “Kóva hína pe marandu peẽ pehendu vaʼekue iñepyrũ guive, jajoayhu vaʼerãha. Ani jajogua Caínpe, haʼe ningo haʼe vaʼekue Satanás raʼy”. Upéicharõ iporã jahayhu ñane ermanokuérape ha ni mbaʼevéicharõ ndajajoguái vaʼerã Caínpe (1 Juan 3:11, 12).

¿Mbaʼérepa ndovaléi jajogua Caínpe?... La Biblia ningo heʼi Caín haʼe hague “Satanás raʼy”. Caín ojogua Satanáspe ha upévare oiko chugui itaʼýra.

¿Rehechakuaápa mbaʼérepa rehayhu vaʼerã ne ermáno ha ne ermanakuérape?... Nderehayhúiramo, ¿mávapepa rejoguáta?... Satanás raʼykuérape. ¿Ndépa reipota Satanáspe nde tuvarã?... Upéicharõ, ¿mbaʼéichapa ikatu rehechauka reipotaha oiko ndehegui Ñandejára raʼy térã itajýra?... Upearã rehayhu vaʼerã ne ermanokuérape.

¿Mbaʼéichapa ikatu rehechauka reporohayhuha?... Rehayhúramo ningo remombaʼéta nde rapichakuérape ha reñehaʼãta rejapo mbaʼe porã hesehapekuéra. Ha ¿mávapa umi ñane ermáno jahayhu vaʼerã?... Oiméne nemanduʼa Jesús omboʼe hague opavave iñeʼẽrendúva Jehovápe haʼeha ñane ermáno.

¿Mbaʼéichapa ikatu rehechauka rehayhuha ne ermanokuérape?

¿Mbaʼérepa iñimportánte jahayhu chupekuéra?... La Biblia heʼi: “[Avave] ndaikatúi ohayhu Ñandejárape arakaʼeve ndohecháivape, ndohayhúiramo iñermáno ohechávape” (1 Juan 4:20). Upéicharõ jahayhu vaʼerã enterovévape, ndahaʼéi unos kuántope añónte. Jesús heʼi vaʼekue: “Péicha pejoayhúramo, enterove ohechakuaáta peẽ haʼeha che disípulo” (Juan 13:35). ¿Ndépa rehayhu enterove ermanokuérape?... Nemanduʼákena nderehayhúiramo chupekuéra, nderehayhuiha avei Ñandejárape.

¿Mbaʼéichapa ikatu jahechauka añetehápe jahayhuha ñane ermanokuérape?... Por ehémplo, ndajaikomoʼãi jajere chuguikuéra pono jasaluda ha ñañeʼẽ chupekuéra. Upéva rangue ñanderorýta, jatrata porãta opavavépe ha ñakompartíta hendivekuéra umi mbaʼe jarekomíva. Ha oimérõ iprovléma ñaipytyvõta chupekuéra ha péicha jahechaukáta oñoermanoha.

Jahayhúramo ñande pyʼaite guive ñane ermanokuérape, ¿mbaʼépa jahechaukáta?... Ñande haʼeha pe Mboʼehára Guasu remimboʼe. Ha nde reikose hemimboʼéramo ¿ajépa?...

Jaleemína koʼã téxto heʼíva avei tekotevẽha jahayhu ñane ermanokuérape: Gálatas 6:10 ha 1 Juan 4:8, 21.