Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

YI KAKE

Mɛni Ji Mawu He Anɔkuale Tsɔɔmi ɔ?

Mɛni Ji Mawu He Anɔkuale Tsɔɔmi ɔ?
  • Anɛ Mawu susuɔ o he niinɛ lo?

  • Kɛ Mawu su ngɛ kɛɛ? E ngɛ biɛ lo?

  • Wa ma nyɛ maa hɛ wɔ kɛ su Mawu he lo?

1, 2. Mɛni he je nɛ e he hia kaa wa bi sanehi ɔ?

ANƐ o to bɔ nɛ jokuɛwi biɔ sanehi ha a he hɛ lo? A pɔɔ sanehi bimi ke a bɔni munyu tumi pɛ. A hyɛɛ o hɛ mi totooto, nɛ a biɔ mo munyuhi kaa: Mɛni he je nɛ hiɔwe ngɛ bluu? Mɛni a kɛ pee dodoe ɔmɛ? Mɛnɔ tsɔɔ lohwe pɛlitsɛmɛ bɔ nɛ a pɛɛ ha? Eko ɔ, o maa bɔ mɔde kaa o ma ha heto, se pi be tsuaa be nɛ jã peemi ngɛ gbɔjɔɔ. Nɛ ke o bɔ mɔde nɛ o ha mɛ heto po ɔ, lɔ ɔ haa nɛ a kpale biɔ mo munyu kpa, ke: Mɛni he je?

2 Pi jokuɛwi pɛ nɛ a biɔ sanehi. Be mi nɛ wa ngɛ wae ɔ, wa yaa nɔ nɛ wa biɔ sanehi. Wa biɔ sanehi bɔ nɛ pee nɛ wa kɛ na blɔ kɛ ya he ko, aloo konɛ waa le oslaahi nɛ e sa kaa waa yu wa he ngɛ he, aloo konɛ waa le nɔ́ ko. Se e pee kaa nɔ́ nɛ nihi fuu kpa sane bimi, titli ɔ sanehi nɛ a he hia amɛ. A kpa heto ɔmɛ hlami.

3. Mɛni he je nihi fuu kpa sane bimihi nɛ a he hia amɛ a heto hlami ɔ?

3 Mo susu sane bimi nɛ ngɛ womi nɛ ɔ hɛ mi, aloo sane bimihi nɛ ngɛ nya tsɔɔmi ɔ mi, aloo sanehi nɛ a bi ngɛ yi nɛ ɔ sisije ɔ he nɛ o hyɛ. A ji sane bimihi nɛ a he hia nɛ o ma nyɛ ma bi ɔ ekomɛ. Se kɛ̃ ɔ, nihi fuu kpa heto ɔmɛ hlami. Mɛni he je? Anɛ heto ɔmɛ ngɛ Baiblo ɔ mi lo? E peeɔ ni komɛ kaa heto ɔmɛ a sisi numi yee. Nɛ e peeɔ ni komɛ hu kaa sane nɛ a ma bi ɔ maa gbe mɛ zo. Nɛ ni komɛ hu susuɔ kaa jami hɛ mi nyɛɛli kɛ tsɔɔli ɔmɛ pɛ nɛ a ma nyɛ ma ha jamɛ a sane bimi ɔmɛ a heto. Kɛ mo hu o susu kɛɛ?

4, 5. Mɛni ji si himi ɔ mi sane bimihi komɛ nɛ he hia nɛ wa ma nyɛ ma bi, nɛ mɛni he je e sa kaa wa hla heto ɔmɛ?

4 Eko ɔ, mo hu o suɔ nɛ o le si himi ɔ mi sane bimihi nɛ a he hia amɛ a heto ɔmɛ. Nɔ́ jemi ko be he kaa be komɛ ɔ, o biɔ ke: ‘Mɛni yi mi tomi lɛ ngɛ si himi he? Anɛ yi mi tomi ɔ pɛ ji kaa a fɔ wɔ, nɛ waa bwɔ, nɛ wa gbo lo? Kɛ Mawu su ngɛ kɛɛ tutuutu?’ E hi, nɛ se nami hu ngɛ he kaa o ma bi sanehi kaa jã kɛ ya si benɛ o maa na heto nɛ haa nɔ tsui nɔɔ e mi ɔ. Tsɔɔlɔ nɛ he biɛ saminya, nɛ ji Yesu Kristo de ke: “Nyɛ bi, nɛ a ma ha nyɛ; nyɛ hla, nɛ nyɛ maa na; nyɛ si, nɛ a ma bli ha nyɛ.”Mateo 7:7.

5 Ke o ‘ya nɔ nɛ o hla’ sane bimihi nɛ a he hia amɛ a hetohi ɔ, o maa na kaa se nami ngɛ he nitsɛ. (Abɛ 2:1-5) Ngɛ nɔ́ nɛ eko ɔ, nihi de mo tsuo se ɔ, heto ɔmɛ ngɛ, nɛ o ma nyɛ maa na mɛ ngɛ Baiblo ɔ mi. Heto ɔmɛ a sisi numi yi. Nɛ nɔ́ nɛ hi pe kulaa ji kaa, a ma ha nɛ o ma ná hɛ nɔ kami kɛ bua jɔmi. Nɛ jehanɛ se hu ɔ, a ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o ná si himi nɛ ngɛ bua jɔmi mwɔnɛ ɔ. Kekleekle ɔ, ha nɛ wa susu sane bimi ko nɛ gbaa nihi fuu a juɛmi nya a he.

ANƐ MAWU SUSUU WE NƆ HE, NƐ E YI MI WA LO?

6. Mɛni he je nɛ ke nihi hyɛ bɔ nɛ adesahi ngɛ nɔ́ nae ha a, a deɔ ke Mawu susuu we wa he ɔ?

6 Nihi fuu susuɔ kaa sane bimi nɛ ɔ heto ji, ee. A deɔ ke, ‘Ke Mawu susuɔ wa he ɔ jinɛ kikɛ je ɔ mi ko pee lo?’ Ke wa hyɛ je ɔ mi ɔ, ta hwumi, ninyɛ kɛ aywilɛho hyi lɛ tɔ. Nɛ wa ti nɔ tsuaa nɔ nuu hiɔ, wa naa nɔ́, nɛ wa suɔli hu gboɔ. Enɛ ɔ he ɔ, nihi biɔ ke, ‘ke Mawu susuɔ wa he ɔ, jinɛ e ko pee we nɔ́ ko kɛ tsi haomi nɛ ɔmɛ a nya lo?’

7. (a) Jami mi tsɔɔli ha nɛ nihi fuu susu kaa Mawu yi mi wa ngɛ mɛni blɔ nɔ? (b) Mɛni tutuutu Baiblo ɔ tsɔɔ ngɛ kahi nɛ ma nyɛ maa ba wa nɔ ɔ he?

7 Nɔ́ nɛ hí sãasãa ji kaa, ngɛ be komɛ a mi ɔ, jami mi tsɔɔli haa nɛ nihi susuɔ kaa Mawu yi mi wa. Ngɛ mɛni blɔ nɔ? Ke oslaa ko ba a, a deɔ ke, e ji Mawu suɔmi nya. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa, tsɔɔli nɛ ɔmɛ piaa Mawu ngɛ ní yayamihi nɛ baa a he. Anɛ Mawu he anɔkuale tsɔɔmi ɔ ji nɛ ɔ lo? Mɛni tutuutu Baiblo ɔ tsɔɔ? Yakobo 1:13 ɔ ha heto ke: “Ke a ka nɔ ko ɔ, e ko de ke Mawu lɛ ka lɛ. Ejakaa nɔ ko be nyɛe maa ka Mawu . . . Pohu Mawu nitsɛ kɛ́ nɔ.” Lɔ ɔ he ɔ, pi Mawu nɛ ngɔɔ ní yayamihi nɛ o naa ngɛ je ɔ mi ɔ kɛ baa kɔkɔɔkɔ. (Kane Hiob 34:10-12.) E ji anɔkuale kaa Mawu ngmɛɛ ní yayamihi blɔ nɛ a baa mohu. Se slɔɔto peemi agbo ngɛ nɔ nɛ ngmɛɛ blɔ nɛ nɔ́ ko baa, kɛ nɔ nɛ e ngɔɔ kɛ baa a, a kpɛti.

8, 9. (a) Mɛni nɔ hyɛmi nɔ́ o ma nyɛ ma ha kɛ tsɔɔ slɔɔto nɛ ngɛ nɔ nɛ ngmɛɛ yayami blɔ, kɛ nɔ nɛ ngɔɔ kɛ baa a kpɛti? (b) Mɛni he je nɛ e dɛ kaa wa ma pia Mawu kaa e ngmɛ adesahi blɔ nɛ a gu blɔ yaya nɔ ɔ?

8 Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ngɔɔ lɛ kaa tsɛ ko nɛ ngɛ suɔmi nɛ le ní kɛ e binyumu nɛ́ wa ngɛ we mi. Ke bi nɛ ɔ tsɔ atuã nɛ e pee e juɛmi kaa e maa je we mi ɔ, e tsɛ ɔ be e nya tsie. Nɛ ke bi nɛ ɔ ya ba e je mi basabasa nɛ e sɛ haomi ko mi ɔ, anɛ tsɛ ɔ ji nɔ nɛ ngɔ haomi ɔ kɛ ba e nɔ lo? Dɛbi. (Luka 15:11-13) Jã pɛpɛɛpɛ nɛ Mawu ngmɛ adesahi blɔ nɛ a gu blɔ yaya nɔ mohu, se pi lɛ nɛ e ngɔ haomi ɔmɛ kɛ ba. E ngɛ heii kaa e dɛ kaa wa ma pia Mawu ngɛ haomihi nɛ baa adesahi a nɔ ɔ he.

9 Mawu le nɔ́ he je nɛ e ngmɛ blɔ nɛ adesahi gu blɔ yaya nɔ ɔ. Akɛnɛ Mawu ji wa Bɔlɔ nɛ ngɛ he wami kɛ ní lemi he je ɔ, e he hia we kaa e tsɔɔ wɔ yi mi tomi he je nɛ e pee jã. Se kɛ̃ ɔ, suɔmi nɛ e ngɛ ha wɔ he je ɔ, e tsɔɔ wɔ. O maa kase enɛ ɔ he ní fuu ngɛ Yi 11 ɔ mi. Se mo ná nɔ mi mami kaa pi Mawu nɛ ngɔɔ haomihi nɛ waa kɛ kpee ɔ kɛ baa. Mohu ɔ, e ha wɔ tsaba kake pɛ nɛ ngɛ ɔ he hɛ nɔ kami!Yesaya 33:2.

10. Mɛni he je wa ma nyɛ ma ná he kɛ nɔ fɔmi kaa Mawu ma dla nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ yayami peemi ngɔ kɛ ba a?

10 Jehanɛ se hu ɔ, Mawu ngɛ klɔuklɔu. (Yesaya 6:3) Enɛ ɔ tsɔɔ kaa e he tsɔ. Nɔ́ yayami ko kulaa be e mi. Lɔ ɔ he ɔ, wa ma nyɛ maa ngɔ wa he kɛ fɔ e nɔ kɛ pi si. Wa be nyɛe ma ná he kɛ nɔ fɔmi ngɛ adesahi a mi, ejakaa behi ngɛ nɛ a peeɔ ní yayamihi. Nɛ behi fuu ɔ, ngɛ adesa nɛ yeɔ anɔkuale wawɛɛ po blɔ fã mi ɔ, e be he wami nɛ a kɛ dlaa níhi nɛ nimli yayamihi puɛ ɔ. Se Mawu lɛɛ e ji he walɔ. E ma nyɛ ma dla nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ yayami peemi ngɔ kɛ ba adesahi a nɔ ɔ, nɛ e maa pee hulɔ. Ke be su nɛ Mawu ma tsu he ní ɔ, e ma je yayami kɛ je pɛsɛpɛsɛ kɛ ya neneene!Kane La 37:9-11.

KƐ MAWU NUƆ NÍ YAYAMIHI NƐ WAA KƐ KPEE Ɔ HE HA KƐƐ?

11. (a) Kɛ Mawu nuɔ ní yayahi nɛ a peeɔ ɔ he ha kɛɛ? (b) Kɛ Mawu nuɔ o nɔ́ nami ɔ he ha kɛɛ?

11 Amlɔ nɛ ɔ, kɛ Mawu nuɔ níhi nɛ ngɛ nɔ́ yae ngɛ je ɔ mi kɛ o si himi mi he ha kɛɛ? Kekleekle ɔ, Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Mawu “suɔ nɔ́ nɛ da.” (La 37:28) Lɔ ɔ he ɔ, nɔ́ kpakpa kɛ nɔ́ yayami nɛ a peeɔ ɔ, saa e he wawɛɛ nitsɛ. E nyɛ ní yayahi nɛ a peeɔ ɔ tsuo. Blema benɛ ní yayahi hyi je ɔ mi tɔ ɔ, Baiblo ɔ de ke, ‘e dɔ Mawu.’ (1 Mose 6:5, 6) Mawu tsakee we. (Malaki 3:6) Jã kɛ̃ nɛ e nyɛ nɔ́ nami nɛ ngɛ nɔ yae ngɛ je ɔ mi mwɔnɛ ɔ. Nɛ e sume kaa e maa na nɛ nihi ngɛ nɔ́ nae. Baiblo ɔ de ke: “E hyɛɛ nyɛ nɔ.”Kane 1 Petro 5:7.

Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Yehowa ji je ɔ Bɔlɔ nɛ ngɛ suɔmi

12, 13. (a) Mɛni he je wa ngɛ su kpakpahi kaa suɔmi, nɛ kɛ suɔmi ha wa nuɔ ní yayahi nɛ ngɛ nɔ́ yae ngɛ je ɔ mi ɔ he ha kɛɛ? (b) Mɛni he je wa ma nyɛ ma he ye kaa Mawu ma tsu haomihi nɛ ngɛ je ɔ mi ɔ he ní?

12 Kɛ wa ma plɛ kɛ ná nɔ mi mami kaa Mawu sume nɔ́ nami kɛɛ? Odase yemi kpa ji nɛ ɔ nɛ. Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Mawu bɔ nɔmlɔ ngɛ e subai nɔ. (1 Mose 1:26) Akɛnɛ Mawu ngɛ su kpakpahi he je ɔ, wɔ hu wa ngɛ su kpakpahi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke o na nɛ nihi nɛ pee we nɔ́ yayami ko ngɛ nɔ́ nae ɔ, anɛ e haoɔ mo lo? Ke ní yayami nɛ ɔmɛ haoɔ mo ɔ, lɛɛ mo ná nɔ mi mami kaa e haoɔ Mawu wawɛɛ po pe mo.

13 Adesahi a su ko nɛ se be nɛ wa jeɔ kpo ji suɔmi. Enɛ ɔ hu tsɔɔ wɔ bɔ nɛ Mawu ngɛ ha. Baiblo ɔ de ke, “Mawu ɔ, suɔmi ji lɛ.” (1 Yohane 4:8) Akɛnɛ Mawu ji suɔmi he je nɛ wa ngɛ suɔmi ɔ nɛ. Anɛ suɔmi maa wo mo kã konɛ o je nɔ́ nami kɛ yayami kɛ je je ɔ mi lo? Ke o ngɛ he wami ɔ, o ko pee jã lo? Atsinyɛ jemi ko be he kaa o ko pee jã! O ma nyɛ ma ná he kɛ nɔ fɔmi kaa Mawu ma je nɔ́ nami kɛ yayami tsuo kɛ je. Si womihi nɛ a tu he munyu ngɛ womi nɛ ɔ nya tsɔɔmi ɔ mi ɔ, pi nlami aloo hɛ nɔ kami gu ko kɛkɛ. Mawu si womi ɔmɛ maa ba mi kokooko! Se bɔ nɛ pee nɛ o he ye kaa si womi nɛ ɔmɛ maa ba mi ɔ, e he hia nɛ o le Mawu ɔ nɛ wo si ɔ he ní babauu.

MAWU SUƆ KAA O LE NƆ NƐ E JI

Ke o suɔ kaa nɔ ko nɛ pee o huɛ ɔ, anɛ o be lɛ o biɛ tsɔɔe lo? Mawu tsɔɔ wɔ e biɛ ngɛ Baiblo ɔ mi

14. Mɛni ji Mawu biɛ, nɛ mɛni he je e sa kaa waa ngɔ kɛ tsɛ lɛ?

14 Ke o suɔ kaa nɔ ko nɛ pee o huɛ ɔ, mɛni o maa pee? Tse o maa tsɔɔ lɛ o biɛ? Anɛ Mawu ngɛ biɛ lo? Jamihi fuu deɔ ke e biɛ ji “Mawu” aloo “Nyɔmtsɛ.” Se biɛ nɛ ɔmɛ pi e biɛ nitsɛnitsɛ. A ji sablaihi kɛkɛ kaa bɔ nɛ “matsɛ” kɛ “nɔ yelɔ” hu ji sablaihi ɔ. Baiblo ɔ tsɔɔ nya kaa Mawu ngɛ sablaihi fuu. “Mawu” kɛ “Nyɔmtsɛ” piɛɛ e sablai ɔmɛ a he. Se Baiblo ɔ de hu kaa Mawu ngɛ biɛ nitsɛnitsɛ, nɛ ji Yehowa. La 83:18 ɔ (NW) de ke: “Mo nɛ o biɛ ji Yehowa a, mo pɛ lɛ o Nɔ Kuɔ Pe Kulaa ngɛ zugba a nɔ tsuo.” Ke biɛ nɛ ɔ be o Baiblo ɔ mi ɔ, Mi Tsɔɔmi Munyu nɛ ji, “Mawu Biɛ ɔ—Bɔ Nɛ A Kɛ Tsu Ní Ha Kɛ Bɔ Nɛ E Sisi Tsɔɔ” ɔ maa ye bua mo konɛ o na nɔ́ nɛ ha e ba jã. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Mawu biɛ ɔ je kpo si akpehi abɔ ngɛ blema Baiblo ngmamihi a mi. Lɔ ɔ he ɔ, Yehowa suɔ kaa o le e biɛ konɛ o kɛ tsɛ lɛ. Wa ma nyɛ ma de ke, Yehowa ngɛ Baiblo ɔ nɔ gue konɛ e kɛ je e he si kɛ tsɔɔ mo.

15. Kɛ biɛ Yehowa sisi tsɔɔ kɛɛ?

15 Mawu ha e he biɛ nɛ sisi numi ngɛ he nitsɛ. Biɛ Yehowa a sisi tsɔɔ kaa Mawu ma nyɛ ma ha e si womihi kɛ e yi mi tomihi kulaa maa ba mi. * Mawu biɛ ɔ ngɛ slɔɔto kulaa ngɛ biɛ kpahi a he. Lɛ pɛ nɛ a tsɛɛ jã. Nɛ Yehowa ngɛ slɔɔto ngɛ blɔ kpahi hu a nɔ. Ngɛ mɛni blɔ nɔ?

16, 17. Mɛni Yehowa sablai nɛ ɔmɛ tsɔɔ wɔ ngɛ e he: (a) “Ope”? (b) “Neneene Matsɛ”? (d) “Bɔlɔ”?

16 Wa na kaa La 83:18 ɔ de ngɛ Yehowa he ke: “Mo lɛ o Nɔ Kuɔ Pe Kulaa.” Jã nɔuu nɛ Yehowa pɛ lɛ a tsɛɛ ke: “Ope.” Kpojemi 15:3 ɔ de ke: “Nyɔmtsɛ Mawu Ope, O ní tsumi ɔmɛ kle, nɛ a ngɛ nyakpɛ! Je ma amɛ a matsɛ, o ní peemi ní ɔmɛ tsuo da, anɔkuale sɔuu!” Sablai nɛ ji “Ope” ɔ tsɔɔ wɔ kaa Yehowa ngɛ he wami pe nɔ tsuaa nɔ. Nɔ ko kɛ lɛ sɔɛ, nɛ e he wami ɔ, huzu be he. Nɛ ngɛ 1 Timoteo 1:17 ɔ, a tsɛɛ Yehowa ke “Neneene Matsɛ.” Sablai “Neneene Matsɛ” ɔ hu kaiɔ wɔ kaa Yehowa ngɛ slɔɔto ngɛ blɔ kpa ko nɔ. Lɛ pɛ ji nɔ nɛ ngɛ daa. La 90:2 ɔ de ke: “Mo ji Mawu nɛ ngɛ kɛ je neneene kɛ yaa si neneene.” Anɛ munyu nɛ ɔ be nyakpɛ lo?

17 Blɔ kpa ko nɔ nɛ Yehowa ngɛ slɔɔto ji kaa lɛ pɛ ji Bɔlɔ. Kpojemi 4:11 ɔ de ke: “Wa Nyɔmtsɛ, kɛ wa Mawu! Mo ji nɔ nɛ sa kaa a ngɔ hɛ mi nyami, bu, kɛ he wami kɛ ha. Mo lɛ o bɔ níhi tsuo; o bɔ mɛ bɔ nɛ o suɔ kaa a hi. Nɛ a ngɛ jã pɛ!” Nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ ngɛ; kaa bɔfohi nɛ a ngɛ hiɔwe, dodoehi nɛ hyiɔ hiɔwe tɔ gbɔkuɛ, tso yiblii, lohi nɛ ngɛ wo kɛ pahi a mi, kɛ ní kpahi nɛ o ma nyɛ ma susu he ɔ tsuo ngɛ ejakaa Yehowa ji nɔ nɛ bɔ mɛ!

O MA NYƐ MAA HƐ MO KƐ SU YEHOWA HE LO?

18. Mɛni he je nɛ ni komɛ susuɔ kaa a be nyɛe maa hɛ kɛ su Mawu he kɔkɔɔkɔ ɔ, se mɛni Baiblo ɔ tsɔɔ?

18 Ke nihi kase Yehowa suhi nɛ a ngɛ nyakpɛ ɔmɛ a he ní ɔ, e haa nɛ a yee gbeye. A susuɔ kaa bɔ nɛ Mawu nɔ kuɔ ha he je ɔ, a be nyɛe maa hɛ kɛ su e he kɔkɔɔkɔ, nɛ a he po hia we Mawu nɛ nɔ kuɔ kaa kikɛ. Se anɛ susumi nɛ ɔ da lo? Baiblo ɔ tsɔɔ kaa pi jã kulaa ji sane ɔ. Mohu ɔ, e de ngɛ Yehowa he ke: “Niinɛ ɔ, Mawu kɛ wa ti nɔ tsuaa nɔ kpɛti kɛ we kulaa.” (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 17:27) Baiblo ɔ wo wɔ he wami po ke: “Nyɛɛ hɛ nyɛ kɛ su Mawu he, nɛ e maa hɛ lɛ kɛ su nyɛ he.”Yakobo 4:8.

19. (a) Mɛni blɔ nɔ o maa gu kɛ hɛ mo kɛ su Mawu he, nɛ mɛni se o ma ná? (b) Te Mawu suhi nɛ o bua jɔ he wawɛɛ nɛɛ?

19 Mɛni blɔ nɔ o maa gu kɛ hɛ mo kɛ su Mawu he? Kekleekle ɔ, yaa nɔ nɛ o kase Mawu he ní. Yesu de ke: “Ke a na le kaa mo ji anɔkuale Mawu ɔ, nɛ a le Yesu Kristo, nɔ nɛ o tsɔ ɔ, a ma na neneene wami.” (Yohane 17:3) Ee, Baiblo ɔ tsɔɔ kaa ke o kase Yehowa kɛ Yesu he ní ɔ, o ma ná “neneene wami”! Kaa bɔ nɛ a de kɛ sɛ hlami ɔ, “Mawu ɔ, suɔmi ji lɛ.” (1 Yohane 4:16) Yehowa ngɛ su kpakpa kpahi fuu nɛ se be. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Baiblo ɔ de ke Yehowa ji: ‘Mɔbɔ nalɔ, kɛ dloolɔ; e mi mi fu we mla, nɛ e suɔmi kɛ anɔkuale yemi hiɛ babauu.’ (2 Mose 34:6) E ‘hi, nɛ e kɛ yayami paa nɔ.’ (La 86:5) Mawu toɔ e tsui si. (2 Petro 3:9) E ji anɔkualetsɛ. (1 Korinto Bi 1:9) Ke o tsa nɔ nɛ o kase Baiblo ɔ, o maa na Yehowa su nɛ ɔmɛ kɛ ekpahi fuu nɛ ngɛ bua jɔmi.

20-22. (a) Anɛ Mawu nɛ wa nɛ́ ɔ tsɔɔ kaa wa be nyɛe maa hɛ wɔ kɛ su e he lo? Moo tsɔɔ nya. (b) Mɛni nɛ eko ɔ, nihi maa wo mo he wami kaa o pee, se mɛni e sa kaa o pee?

20 E ji anɔkuale kaa o be nyɛe maa na Mawu, ejakaa Mumi ji lɛ. (Yohane 1:18; 4:24; 1 Timoteo 1:17) Se ke o kase e he ní ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ, o ma ba le lɛ kaa Nɔ ko nɛ ngɛ nitsɛ. Kaa bɔ nɛ la polɔ ɔ de ɔ, o maa ‘na Yehowa mi ní kpakpa amɛ.’ (La 27:4; Roma Bi 1:20) Ke o kase Yehowa he ní fuu ɔ, e ma ba pee nɔ nɛ ngɛ nitsɛnitsɛ ha mo, nɛ o ma ná nɔ́ nɛ o maa da nɔ kɛ suɔ lɛ konɛ o hɛ mo kɛ su e he haa.

Suɔmi nɛ tsɛ kpakpa ngɛ ha e bimɛ ɔ haa wa naa suɔmi nɛ mi kuɔ nɛ wa hiɔwe Tsɛ ɔ ngɛ ha wɔ

21 Bɔɔbɔɔbɔɔ ɔ, o ma ba nu nɔ́ nɛ ha Baiblo ɔ tsɔɔ kaa waa ngɔ Yehowa kaa wa Tsɛ ɔ sisi. (Mateo 6:9) Pi wami kɛkɛ nɛ e ha wɔ, se mohu e suɔ nɛ wa ná si himi kpakpa kaa bɔ nɛ tsɛ nɛ ngɛ suɔmi hlaa kaa e hi ha e bimɛ ɔ. (La 36:9) Baiblo ɔ tsɔɔ hu kaa nimli kɛ Yehowa ma nyɛ maa pee huɛ. (Yakobo 2:23) Mo susu he nɛ o hyɛ kaa mo hu o ma nyɛ maa pee je ɔ Bɔlɔ ɔ huɛ!

22 Benɛ o ngɛ nɔ yae nɛ o ngɛ Baiblo ɔ kasee ɔ, eko ɔ, nihi nɛ a hɛɛ we o he juɛmi yaya ma de mo ke o kpa kasemi. Eko ɔ, e maa hao mɛ kaa o ma tsake o hemi kɛ yemi ɔ. Se ko ha nɛ nɔ ko nɛ tsi o nya ngɛ huɛ bɔmi nɛ se be nɛ o ma ná a he.

23, 24. (a) Mɛni he je e sa nɛ o bi sane ngɛ nɔ́ nɛ o ngɛ kasee ɔ he? (b) Mɛni he a ma susu ngɛ yi nɛ nyɛɛ se ɔ mi?

23 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, sisije ɔ, o be ní komɛ a sisi nue. E biɔ he si bami loko o ma nyɛ ma bi nɛ a ye bua mo konɛ o nu níhi a sisi, se ko ha nɛ e pee mo zo kaa o ma bi nɛ a ye bua mo. Yesu tsɔɔ kaa e hi kaa wa maa ba wa he si kaa jokuɛwi. (Mateo 18:2-4) Nɛ kaa bɔ nɛ wa le ɔ, jokuɛwi biɔ sanehi fuu. Mawu suɔ nɛ o na heto ɔmɛ. Ni komɛ nɛ a bɔ mɔde kaa a maa kase Mawu he ní ɔ, Baiblo ɔ je a yi. A hyɛ Ngmami ɔ mi saminya konɛ a ná nɔ mi mami kaa nɔ́ nɛ a ngɛ kasee ɔ ji anɔkuale.Kane Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 17:11.

24 Blɔ nɛ hi saminya nɛ o maa gu nɔ kɛ kase Yehowa he ní ji kaa o maa kase Baiblo ɔ. E ngɛ slɔɔto kulaa ngɛ womi kpahi a he. Ngɛ mɛni blɔ nɔ? A ma susu sane nɛ ɔ he ngɛ yi nɛ nyɛɛ se ɔ mi.

^ kk. 15 Bɔ nɛ Mawu biɛ ɔ sisi tsɔɔ kɛ bɔ nɛ a tsɛɛ lɛ ha a he sanehi fuu ngɛ Mi Tsɔɔmi Munyu nɛ ji, “Mawu Biɛ ɔ—Bɔ Nɛ A Kɛ Tsu Ní Ha Kɛ Bɔ Nɛ E Sisi Tsɔɔ”.