Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

YI ENYƆ

Baiblo ɔ—Womi Nɛ Je Mawu Ngɔ

Baiblo ɔ—Womi Nɛ Je Mawu Ngɔ
  • Baiblo ɔ je ekpa ngɛ womi kpahi a he ngɛ mɛni blɔhi a nɔ?

  • Mɛni blɔ nɔ Baiblo ɔ ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o da o haomi ɔmɛ a nya?

  • Mɛni he je o ma nyɛ ma he Baiblo ɔ mi gbami ɔmɛ nɛ o ye?

1, 2. Mɛni blɔhi a nɔ Baiblo ɔ nɛ e je Mawu ngɔ ɔ ji nike ní nɛ haa nɔ bua jɔmi?

ANƐ o ma nyɛ ma kai be ko nɛ o huɛ ko nɛ o suɔ lɛ saminya ke mo nike ní saminyayoo ko lo? Eko ɔ, o bua jɔ nike ní ɔ he saminya. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, nike ní ɔ haa nɛ o naa kaa nyɛ huɛ bɔmi ɔ he jua wa ha lɛ saminya. Nɔ́ jemi ko be he kaa o maa na lɛ si kaa e susu o he nɛ e ba ke mo ní.

2 Baiblo ɔ ji nike ní nɛ je Mawu ngɔ, nɛ e sa kaa waa na lɛ si ngɛ he. Womi nɛ ngɛ slɔɔto nɛ ɔ tsɔɔ wɔ ní komɛ nɛ jinɛ wa ko li kɔkɔɔkɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e deɔ wɔ bɔ nɛ a bɔ hiɔwe nɛ dodoehi hyi lɛ tɔ ɔ, zugba a, kɛ kekleekle nyumu kɛ yo ɔ ha. Sisi tomi mlaa kpakpahi nɛ maa ye bua wɔ konɛ waa da wa haomi ɔmɛ a nya ngɛ Baiblo ɔ mi. Jehanɛ ɔ, Baiblo ɔ tsɔɔ wɔ blɔ nɔ nɛ Mawu maa gu kɛ tsu e yi mi tomi he ní, konɛ e ngɔ si himi kpakpa kɛ ba zugba a nɔ. Baiblo ɔ ji nike ní ko nɛ haa wɔ bua jɔmi!

3. Baiblo ɔ nɛ Yehowa ha wɔ ɔ, tsɔɔ wɔ mɛni ngɛ Yehowa he, nɛ mɛni he je enɛ ɔ haa wa tsui nɔɔ wa mi ɔ?

3 Baiblo ɔ hu ji nike ní nɛ haa nɔ tsui nɔɔ e mi, ejakaa e deɔ wɔ nɔ́ ko ngɛ Nɔ́ Halɔ ɔ, nɛ ji Yehowa Mawu ɔ he. Womi nɛ ɔ nɛ e ha wɔ ɔ ji odase yemi nɛ tsɔɔ kaa e suɔ nɛ waa le lɛ saminya. Niinɛ, Baiblo ɔ ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o hɛ mo kɛ su Yehowa he.

4. Mɛni lɛ muɔ o hɛ ngɛ bɔ nɛ a gba Baiblo ɔ ha a he?

4 Ke o ngɛ Baiblo ɔ eko ɔ, lɛɛ pi mo pɛ nɛ o ngɛ eko, ejakaa nihi fuu hu ngɛ eko. A tsɔɔ Baiblo mluku ɔ aloo e fã ko sisi kɛ ya gbi slɔɔtohi maa pee 2,600 mi. Enɛ ɔ he ɔ, nihi nɛ ngɛ je ɔ mi lafa mi gbami nɛ pe 90 ngɛ eko. Daa otsi ɔ, a gbaa Baiblo nɛ hiɛ pe ayɔ kake. A pee Baiblo mluku ɔ aloo e fã ko ayɔ akpehi abɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Baiblo ɔ ngɛ slɔɔto ngɛ womi kpahi tsuo a he.

A pee “New World Translation of the Holy Scriptures” ɔ ngɛ gbihi fuu a mi

5. Baiblo ɔ je ‘Mawu mumi ɔ mi’ ngɛ mɛni blɔ nɔ?

5 Jehanɛ hu, “Mawu mumi ɔ” lɛ ha nihi ngma Baiblo ɔ nɛ. (Kane 2 Timoteo 3:16) Ngɛ mɛni blɔ nɔ? Baiblo ɔ ha heto ke: “Mumi klɔuklɔu ɔ lɛ baa nihi a nɔ nɛ a tuɔ munyu kɛ jeɔ Mawu ngɔ.” (2 Petro 1:21) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ: Tsɛ nɛ e bwɔ ma nyɛ ma ha e bi nɛ ngma sɛ womi ha lɛ. Munyuhi nɛ ngɛ sɛ womi nɛ ɔ mi ɔ pi e bi ɔ nɔ́, ejakaa tsɛ ɔ susumihi ji nɔ́ nɛ ngɛ womi ɔ mi ɔ nɛ. Enɛ ɔ he ɔ, womi ɔ peeɔ tsɛ ɔ nɔ́. Jã nɔuu nɛ Baiblo ɔ mi munyu ɔmɛ pi nimli nɛ a ngma a, a nɔ́, se mohu e ji Mawu sɛ gbi. Lɔ ɔ he ɔ, ngɛ anɔkuale mi ɔ, Baiblo mluku ɔ ji “Mawu munyu.”1 Tesalonika Bi 2:13.  

E DA NƐ E KƐ E HE KPA GBI

6, 7. Mɛni he je bɔ nɛ Baiblo ɔ mi munyu ɔmɛ kɛ a he kpa gbi ha a ngɛ nyakpɛ ɔ?

6 A ngɔ jeha nɛ hiɛ pe 1,600 kɛ ngma Baiblo ɔ. Nihi nɛ ngma Baiblo ɔ hi si ngɛ be munomuno mi nɛ a je si himi slɔɔtohi a mi. A kpɛti ni komɛ ji ngmɔ huli, wo hɛli kɛ to hyɛli. Nɛ ni komɛ hu ji gbali, manyadali, kɛ matsɛmɛ. Luka nɛ ngma Sane Kpakpa a ji tsopa peelɔ. E ngɛ mi kaa nihi nɛ ngma Baiblo ɔ je si himi slɔɔtohi a mi mohu, se Baiblo ɔ kɛ e he kpa gbi kɛ je sisije kɛ ya si nyagbe. *

7 Baiblo ɔ mi kekleekle womi ɔ tsɔɔ wɔ bɔ nɛ adesahi a haomihi plɛ kɛ je sisi ha. Nɛ nyagbe womi ɔ hu tsɔɔ kaa zugba a tsuo ma plɛ pee paradeiso, aloo abɔɔ. Baiblo ɔ mi munyu ɔmɛ tsɔɔ níhi nɛ ya nɔ jeha akpehi abɔ ngɛ yi nɔ sane mi, nɛ e yeɔ bua wɔ konɛ waa nu blɔ nɔ nɛ Mawu maa gu konɛ e ha nɛ e yi mi tomi nɛ ba mi ɔ sisi. Bɔ nɛ Baiblo ɔ mi munyu ɔmɛ kɛ a he kpa gbi ha a ngɛ nyakpɛ, nɛ jã ji bɔ nɛ e sa kaa womi nɛ je Mawu ngɔ ɔ nɛ hi.

8. Mo ha nɔ hyɛmi níhi nɛ tsɔɔ kaa Baiblo ɔ da ngɛ je mi si kpami he ní lemi nya.

8 Baiblo ɔ da ngɛ je mi si kpami he ní lemi nya. E de ní komɛ nɛ nihi nɛ hi si ngɛ jamɛ a be ɔ mi po li he nɔ́ ko. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, a ngɔ mlaahi nɛ kɔɔ hiɔtsɛmɛ nɛ́ a tsi a nya ngɛ he ko banee, kɛ falifali peemi he kɛ ha Israel bi ɔmɛ ngɛ Mose Womi nɛ ji etɛ ɔ mi, be mi nɛ mahi nɛ bɔle Israel li sane nɛ ɔmɛ a he nɔ́ ko nɔ́ ko. Benɛ nihi hɛɛ susumihi nɛ dɛ ngɛ bɔ nɛ zugba a ngɛ ha a he ɔ, Baiblo ɔ de kaa zugba a ngɛ lukutuu. (Yesaya 40:22, NW) Baiblo ɔ de pɛpɛɛpɛ kaa zugba a kpla si nɛ “nɔ́ ko hɛɛ we lɛ.” (Hiob 26:7) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Baiblo ɔ pi je mi si kpami womi. Se ke e de nɔ́ ko kɛ kɔ je mi si kpami he ɔ, e da kɛ pi si. Anɛ pi kikɛ nɛ e sa kaa womi nɛ je Mawu ngɔ ɔ hii lo?

9. (a) Baiblo ɔ mi yi nɔ sane munyu ɔmɛ da nɛ a ma nyɛ ma he ye ngɛ mɛni blɔhi a nɔ? (b) Anɔkuale nɛ Baiblo ngmali ɔmɛ ye ɔ, deɔ mo mɛni ngɛ Baiblo ɔ he?

9 Baiblo ɔ mi yi nɔ sane munyu ɔmɛ hu da, nɛ a ma nyɛ ma he ye. E mi munyu ɔmɛ kɔ ní pɔtɛɛ komɛ a he. Pi nihi a biɛhi pɛ nɛ a tsua ngɛ Baiblo ɔ mi, se mohu a tsɔɔ a weku kpahi hulɔ. * Baiblo ngmali ɔmɛ ye anɔkuale, ejakaa a ngma mɛ nitsɛmɛ kɛ a mahi a tɔmihi kɛ fɔ si, be mi nɛ je ɔ mi yi nɔ sane ngmali lɛɛ a ngmɛ́ a kɛ a mahi a tɔmihi, kɛ a nɔ kunimihi nɛ a ye ɔ he nɔ́ ko nɔ́ ko. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ngɛ Mose Womi Nɛ Ji Eywiɛ ɔ mi ɔ, Mose ngma lɛ nitsɛ e tɔmi nɛ ngɛ hɛdɔ nɛ a gbla e tue ngɛ he ɔ he sane. (4 Mose 20:2-12) Anɔkuale yemi nɛ ɔ pɔɛ he ngɛ je ɔ mi yi nɔ sane womihi a mi, se e ngɛ Baiblo ɔ mi, ejakaa e ji womi nɛ je Mawu ngɔ.

NÍ LEMI WOMI

10. Mɛni he je nɛ e be nyakpɛ kaa Baiblo ɔ ji womi nɛ se nami ngɛ he ɔ?

10 Akɛnɛ Baiblo ɔ je Mawu mumi mi he je ɔ, “e hi kɛ ha ní tsɔɔmi, kɛ ha hɛ mi kami, kɛ ha nɔ dlami.” (2 Timoteo 3:16) Niinɛ, Baiblo ɔ ji womi nɛ he ngɛ se nami. E haa wa leɔ bɔ nɛ adesahi a su ngɛ ha nitsɛ. E be nyakpɛ kulaa, ejakaa Baiblo ɔ je Yehowa Mawu nɛ ji Bɔlɔ ɔ ngɔ! E le bɔ nɛ wa susuɔ níhi a he ha, kɛ bɔ nɛ wa nuɔ níhi a he ha po pe wɔ nitsɛmɛ. Jehanɛ hu, Yehowa le nɔ́ nɛ ma ha wɔ bua jɔmi ngɛ si himi mi. Nɛ e le ní peepeehi nɛ e sɛ kaa waa kɛ wa he woɔ mi hulɔ.

11, 12. (a) Mɛni munyu tsohi Yesu tu a he munyu ngɛ Yoku ɔ Nɔ Fiɛɛmi ɔ mi? (b) Mɛni ji ní kpa komɛ nɛ a he ngɛ se nami nɛ a tu he munyu ngɛ Baiblo ɔ mi, nɛ mɛni he je Baiblo ɔ mi ga womi ɔmɛ a be bi kɔkɔɔkɔ ɔ?

11 Mo susu Yesu munyu nɛ a tsɛɛ ke Yoku ɔ Nɔ Fiɛɛmi, nɛ a ngma ngɛ Mateo yi 5 kɛ ya si 7 ɔ he nɛ o hyɛ. Ngɛ Yesu ní tsɔɔmi nɛ nu tso nɛ ɔ mi ɔ, e tu níhi fuu a he munyu. Ekomɛ ji, bɔ nɛ a maa pee ha kɛ ná bua jɔmi nitsɛ, blɔ nɔ nɛ a maa gu kɛ dla pɛ, bɔ nɛ a sɔleɔ ha, kɛ juɛmi nɛ e sa kaa a ná ngɛ he lo nya níhi a he. He wami ngɛ Yesu munyu ɔ mi, nɛ se nami hu ngɛ he mwɔnɛ ɔ kaa bɔ nɛ e ji ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ.

12 Baiblo sisi tomi mlaa komɛ kɔ weku si himi, su nɛ e sa kaa a ná ngɛ ní tsumi he, kɛ bɔ nɛ a kɛ ni kpahi hii si ha a he. Baiblo sisi tomi mlaa amɛ kɔ nimli tsuo a he, nɛ e ga womi ɔmɛ a he ngɛ se nami be tsuaa be. Mawu gu gbalɔ Yesaya nɔ nɛ e tu ní lemi nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ he munyu kpiti ke: ‘Imi ji Yehowa, nyɛ Mawu ɔ. I suɔ kaa ma tsɔse nyɛ, nɛ ma tsɔɔ nyɛ bɔ nɛ nyɛɛ ba nyɛ je mi ha, konɛ e hi ha nyɛ nitsɛmɛ.’Yesaya 48:17.

GBAMI WOMI

Yesaya nɛ ji Baiblo ngmalɔ gba kaa Babilon hɛ mi ma kpata

13. Mɛni sanehi nɛ ngɛ fitsofitso nɛ kɔɔ Babilon he Yehowa ha gbalɔ Yesaya ngma kɛ fɔ si?

13 Gbamihi fuu ngɛ Baiblo ɔ mi, nɛ ekomɛ ba mi momo. Mo susu kake he nɛ o hyɛ. Yehowa de kɛ gu gbalɔ Yesaya nɛ hi si ngɛ jeha lafa kpaanyɔ  loko a fɔ Kristo (L.F.K.) ɔ nɔ kaa a ma kpata Babilon ma a hɛ mi. (Yesaya 13:19; 14:22, 23) A tsɔɔ blɔ pɔtɛɛ nɛ a maa gu nɔ kɛ kpata ma a hɛ mi ɔ mi fitsofitso. Ta buli nɛ́ ma ya tua Babilon ɔ ma ha Babilon pa a maa fã, kɛkɛ ɔ, a maa bɔ sala kɛ sɛ ma a mi nɛ́ ta hwumi be mi. Pi lɔ ɔ kɛkɛ. Yesaya gbami ɔ tsua matsɛ nɛ ma ba ye Babilon nɔ kunimi ɔ po biɛ. Lɛ ji Koresh.Kane Yesaya 44:27–45:2.

14, 15. Mɛni blɔ nɔ Yesaya gbami nɛ kɔ Babilon he ɔ ba mi fitsofitso?

14 Maa pee jeha 200 se ngɛ jeha 539 L.F.K. ngɛ October 5 aloo 6 nyɔ mi ɔ, ta buli ya wo ka ngɛ Babilon kasa nya. Mɛnɔ ji a tatsɛ? Lɛ ji Persia matsɛ Koresh. Ka nɛ a ya wo nɛ ɔ dla blɔ kɛ ha gbami ko nɛ ngɛ nyakpɛ ɔ mi bami. Se anɛ Koresh ta buli ɔmɛ ma ya tua Babilon nɛ́ a be ta hwue kaa bɔ nɛ a de to ɔ lo?

15 Jamɛ a nyɔ ɔ mi ɔ, Babilon bi ɔmɛ ngɛ nyami yee, nɛ a susu kaa a ngɛ slɔkee ngɛ ma a mi, akɛnɛ ma a gbogbo ɔmɛ ti nɛ a he wa saminya a he je. Benɛ nyami ɔ ngɛ nɔ yae ɔ, Koresh gu ga blɔ nɔ nɛ e gba dɔ ha pa nɛ bee kɛ guu ma a mi ɔ. E kɛ we nɛ pa a fã, nɛ e ta buli ɔmɛ nyɛɛ mi kɛ ya su ma a gbogbo ɔmɛ a he. Se kɛ Koresh ta buli ɔmɛ ma plɛ kɛ sɛ ma a mi kɛɛ? E ba mi kaa jamɛ a nyɔ ɔ mi ɔ, a bli ma a we agbo ɔmɛ kɛ fɔ si!

16. (a) Mɛni Yesaya gba ngɛ Babilon nyagbe he? (b) Yesaya gbami ɔ nɛ tsɔɔ kaa Babilon ma plɛ pee ma doku ɔ, ba mi ngɛ mɛni blɔ nɔ?

16 A gba ngɛ Babilon he ke: “Nɔ ko nɔ ko be lejɛ ɔ hie hu. Arabia no nɛ ngɛ lalaalo woe po be e bo tsu mae ngɛ lejɛ ɔ gblegbleegble; nɛ to hyɛlɔ ko hu be e to ɔmɛ tsɔ̃e kɛ ya ye ní ngɛ lejɛ ɔ.” (Yesaya 13:20) Gbami nɛ ɔ tsɔɔ nɔ́ nɛ maa ba ngɛ hɛ mi kpatami ɔ se po. E tsɔɔ kaa Babilon maa pee ma doku kɛ ya neneene. Munyu nɛ ɔ ba mi, nɛ e he odase ngɛ nɛ o ma nyɛ maa na. Blema Babilon ma doku nɛ ngɛ Baghdad woyi je ngɛ Iraq, nɛ́ e kɛ ma a he kɛmi maa pee si tomi 50, nɛ́ mwɔnɛ ɔ, nɔ ko be mi ɔ, ji odase yemi nɛ tsɔɔ kaa nɔ́ nɛ Yehowa de kɛ gu Yesaya nɔ ɔ ba mi. E de ke: “Ma kpata Babilon hɛ mi pɛsɛpɛsɛ . . . kaa ma nɛ a bɛɛ mi.”Yesaya 14:22, 23. *

Babilon nɛ́ pee ma doku

17. Bɔ nɛ Baiblo mi gbamihi baa mi ha a, mɛni blɔ nɔ e ma nyɛ ma ha wa hemi kɛ yemi mi nɛ́ wa?

17 Ke wa susu bɔ nɛ Baiblo mi gbamihi baa mi ha a he ɔ, e ma ha nɛ wa hemi kɛ yemi ɔ mi maa wa, aloo pi jã? Nɛ ke Yehowa Mawu ha e si womi ɔmɛ ba mi ngɛ be nɛ be ɔ mi ɔ, lɛɛ e sa kaa wa ná he kɛ nɔ fɔmi nɛ pi si kaa, e si womi kaa zugba nɛ ɔ ma plɛ paradeiso ɔ maa ba mi kokooko. (Kane 4 Mose 23:19.) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, wa ngɛ neneene wami hɛ nɔ kami, ejakaa kɛ je blema nɛ “Mawu nɛ yi lakpa a wo si kaa e ma ha wɔ kikɛmɛ a neneene wami nɛ ɔ.”Tito 1:2. *

‘MAWU MUNYU Ɔ HƐ NGƐ’

18. Mɛni munyu nɛ náa nɔ nɔ he wami bɔfo Paulo tu ngɛ “Mawu munyu ɔ” he?

18 Wa na ngɛ níhi nɛ wa sɛsɛ he ngɛ yi nɛ ɔ mi ɔ mi kaa Baiblo ɔ ji womi nɛ se be. Se nami nɛ ngɛ he ɔ hu hiɛ kulaa pe e mi munyu ɔmɛ nɛ a kɛ a he kpaa gbi, gbami nɛ baa mi, kɛ bɔ nɛ e da ngɛ je mi si kpami, kɛ yi nɔ sane nya a kɛkɛ. Bɔfo Paulo nɛ ji Kristofo no ɔ ngma ke: “Mawu munyu hɛ ngɛ, e ngɛ he wami, nɛ e nya ba pe klaate nya enyɔtsɛ. E gbuu kɛ sɛɛ nɔ mi kɛ ya siɔ e gbaa klaa, kɛ mumi ɔ mi, kɛ jehanɛ hu kpɔji nya amɛ, kɛ wu mi zɔ ɔmɛ a mi. Mawu munyu ɔ jeɔ adesa tsui mi níhi, kɛ e yi mi tomi kpo.”Hebri Bi 4:12.

19, 20. (a) Mɛni blɔ nɔ Baiblo ɔ ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o na bɔ nɛ o ngɛ ha nitsɛnitsɛ? (b) Mɛni e sa kaa o pee kɛ tsɔɔ kaa o bua jɔ Baiblo ɔ, nɛ ji Mawu nike ní nɛ se be ɔ he?

19 Ke wa kane Mawu “munyu” ɔ nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ, e ma nyɛ ma tsake wa si himi. E ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ waa na bɔ nɛ wa ji nitsɛnitsɛ. Eko ɔ, wa deɔ kaa wa suɔ Mawu, se bɔ nɛ wa peeɔ wa ní ha ngɛ nɔ́ nɛ e Munyu ɔ nɛ ji Baiblo ɔ tsɔɔ ɔ he ɔ, jeɔ nɔ́ tutuutu nɛ ngɛ wa juɛmi kɛ wa tsui mi ɔ kpo pãa.

20 Baiblo ɔ ji womi nɛ je Mawu ngɔ niinɛ. E ji womi nɛ e sa kaa waa kane nɛ́ waa kase, konɛ wa ná he bua jɔmi. Moo kase Baiblo ɔ daa kɛ tsɔɔ kaa o bua jɔ nike ní nɛ je Mawu ngɔ nɛ ɔ he. Ke o ya nɔ nɛ o pee jã a, o ma ba nu Mawu yi mi tomi nɛ e ngɛ ha adesahi ɔ sisi nitsɛnitsɛ. Wa ma susu nɔ́ tutuutu nɛ yi mi tomi nɛ ɔ ji, kɛ blɔ nɔ nɛ Mawu maa gu konɛ e ha nɛ e yi mi tomi ɔ nɛ ba mi ɔ he ngɛ yi nɛ nyɛɛ se ɔ mi.

^ kk. 6 E ngɛ mi kaa nihi deɔ ke Baiblo ɔ mi munyu ɔ ekomɛ kɛ a he kpa we gbi mohu, se a nyɛ we nɛ a tsɔɔ nya. Moo hyɛ womi nɛ ji, The Bible—God’s Word or Man’s? ɔ yi 7, nɛ Yehowa Odasefohi pee ɔ.

^ kk. 9 Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, mo kadi bɔ nɛ a tsɔɔ Yesu weku kpa a mi fitsofitso ha ngɛ Luka 3:23-38.

^ kk. 16 Ke o suɔ nɛ o kase Baiblo mi gbamihi a he ní fuu ɔ, hyɛ womi nɛ ji, A Book for All People, ba fa 27-29 nɛ Yehowa Odasefohi pee ɔ.

^ kk. 17 Babilon hɛ mi kpatami ɔ ji Baiblo mi gbamihi nɛ ba mi ɔ a kpɛti kake pɛ kɛkɛ. Ekpahi hu kɔ Tiro kɛ Nineve a hɛ mi kpatami ɔ he. (Ezekiel 26:1-5; Zefania 2:13-15) Jehanɛ ɔ, Daniel gbami ɔ hu tsɔɔ je mi nɔ yemihi nɛ a maa ba setsɔsetsɔ ngɛ Babilon se. A kpɛti enyɔ ji Media kɛ Persia nɔ yemi ɔ, kɛ Hela nɔ yemi ɔ. (Daniel 8:5-7, 20-22) Moo hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu nɛ ji, “Yesu Kristo—Mesia Nɛ A Wo E He Si ɔ”, konɛ o kane Mesia a he gbamihi nɛ ba mi ngɛ Yesu Kristo blɔ fa mi.