Atambaʼtaa mu matraxnuu

Ayuʼ náa naʼthí rí xú káʼnii nindxu̱u̱ ináa

CAPÍTULO 2

Biblia na̱ʼkha̱ náa Dios

Biblia na̱ʼkha̱ náa Dios
  • Ndiéjunʼ rí eʼni maʼni mixtiʼkhu Biblia náa i̱ʼwáʼ libro rá.

  • Xú káʼnii embáyuluʼ Biblia muraʼníí xkujndu dí na̱ʼkha̱nú náa inulú rá.

  • Náa numuu gíʼmaa muʼnimbulúʼ rí kiʼtáriyaʼ náa Biblia rá.

1, 2. Náa numuu eʼthá rí Biblia nindxu̱u̱ mbá regalo májánʼ wéñuʼ rí nixná Dios rá.

LÁ NARMÁʼÁAN a̱jkia̱nʼ índo̱ nixnáʼ mbá regalo dí kiejunʼ mbáa bi̱ nambáxa̱ʼ májánʼ ga̱jma̱ʼ ráʼ. Mbáa asndu niraxtaa gagi ga̱jma̱a̱ ninigua̱ʼ. Regalo rí nixnáʼ nisngajma dí ra̱ʼkhá tháán gíʼdoo wéñuʼ numuu rí nambáxa̱ʼ ga̱jma̱ʼ, ga̱jma̱a̱ ikháánʼ niraxnáa núma̱aʼ.

2 Biblia nindxu̱u̱ mbá regalo rí nixná Dios, ikha jngó gíʼmaa muxnáa núma̱aʼ. Rí naʼsngáa náa libro rígi̱ xándoo muxkamaa i̱mba̱ níʼkhá. Mbá xkri̱da, naʼtulúʼ xú káʼnii niguma mekhu ga̱jma̱a̱ a̱ʼgua̱a̱n, Ku̱ba̱ʼ ga̱jma̱a̱ timbáa xa̱biya̱ ga̱jma̱a̱ timbáa a̱ʼgu̱. Ma̱ngaa, naʼsngúlúʼ ikha rí tsixtiʼkhuu rí mambáyulúʼ muraʼníí xkujndu ga̱jma̱a̱ rí naʼni maxmiéjunʼlú tsejtsí mbiʼi. Ma̱ngaa náa Biblia naʼthúlúʼ xú káʼnii Dios gáʼnimbánuu rí ekudaminaʼ maʼni ga̱jma̱a̱ ma̱ʼkha̱ kayóo rí májánʼ náa tsu̱du̱u̱ Ku̱ba̱ʼ. ¡Ra̱ʼkhá tháán májánʼ nindxu̱u̱ regalo rígi̱!

3. Ndiéjunʼ nisngájma Jeobá índo̱ nixnúlú Biblia, ga̱jma̱a̱ náa numuu dí ra̱ʼkhá tháán májánʼ regalo rúʼko̱ rá.

3 Ma̱ngaa Biblia nindxu̱u̱ mbá regalo dí ra̱ʼkhá tháán májánʼ, numuu rí naʼsngúlúʼ ga̱jma̱a̱ numuu Jeobá bi̱ niʼni libro rígi̱. Índo̱ Dios nixnúlú libro rígi̱, nisngájma rí nandoo muniʼnííʼ májánʼ. Biblia nambáyulúʼ mu̱ʼgua̱ kanuu náa ikhaa.

4. Nguátha Biblia ejuixná rá.

4 Á mu ikháánʼ xtaʼdáá mbáaʼ Biblia, mú raʼkháa i̱ndó ikháánʼ xtaʼdáá. Libro rígi̱ nagájnuu tapha o kañiʼ itháan rí 2,600 ajngáa, ikha jngó mbá 90 por ciento xa̱bu̱ bi̱ kuwa náa xúgíʼ tsu̱du̱u̱ numbaaʼ guáʼdáá libro rígi̱. Mámbá xmáná najuixnáá itháan rí mbá millón Biblia, rí mbá xúgíʼ naguma mbaʼa millones Biblia ga̱jma̱a̱ xúʼko̱ má dí rakáñiʼ ma̱ngaa. Nda̱a̱ imbo̱o̱ libro xóo Biblia.

Traducción del Nuevo Mundo de las Santas Escrituras rígá náa mbaʼa ajngáa

5. Ndiéjunʼ eyoo gáʼthi rí “Espíritu su micaʼjui ndeyicun muni” rá.

5 Ma̱ngaa, “Espíritu su micaʼjui ndeyicun muni” (atraxnuu 2 Timoteo 3:16). Ndiéjunʼ eyoo gáʼthi ajngáa rígi̱ rá. Náa Biblia má naʼthí: “Rí kiʼtáriyaʼ na̱nguá niguma xóo nindoo xa̱bu̱, ikhiin niniraʼmáʼ dí niʼthí Dios ga̱jma̱a̱ xi̱ʼ kaʼwu” (2 Pedro 1:21). Rígi̱ nindxu̱u̱ xóo índo̱ mbáa Xa̱bu̱ Ñajunʼ na̱ndo̱ʼo̱o̱ mbáa secretaria maʼnirámáʼ mbá carta. Numuu rí naguma xó má eʼthí Xa̱bu̱ Ñajunʼ, carta rígi̱ ndrígóo ikhaa, raʼkháa ndrígóo secretaria. Xúʼko̱ má Biblia na̱ʼkha̱ raʼthí ajngáa ndrígóo Dios, raʼkháa ajngún xa̱bu̱ bi̱ niniraʼmáʼ. Ikha jngó xúgíʼ Biblia nindxu̱u̱ “ajŋgo Dios” (1 Tesalonicenses 2:13).

MBÁ LIBRO RÍ NAʼTHÍ JMBU GA̱JMA̱A̱ TSÉʼTHI MIXTIʼKHU

6, 7. Xú káʼnii ekujmaa rí mbríguu nindxu̱u̱ rí e̱ʼkha̱ raʼthí náa Biblia rá.

6 Biblia nigurámáʼ 1,600 tsiguʼ, bi̱ nini ninindxu̱ún xa̱bekha bi̱ nikuwa mixtiʼkhu tsiguʼ, xa̱bu̱ bi̱ guáʼdáá ga̱jma̱a̱ bi̱ raguáʼdáá ga̱jma̱a̱ bi̱ niguáʼdáá mixtiʼkhu ñajunʼ: Xó má xa̱bu̱ bi̱ nudu, bi̱ nurawíin e̱gi̱ʼ ga̱jma̱a̱ báxtúu, asndu xa̱bu̱ gaʼyee, jueces ga̱jma̱a̱ reyes. Xúʼko̱ má Lucas, bi̱ niʼnirámáʼ mbá Evangelios bi̱ ninindxu̱u̱ médico. Maski ajndu mixtiʼkhu xuajñún xa̱bekha bi̱ niniraʼmáʼ, mú mbríguu rí naʼsngáa náa xúgíʼ Biblia asndu náa timbá ináa i̱yi̱i̱ʼ asndu náa námbáa ináa, ga̱jma̱a̱ tséʼthi mixtiʼkhu. *

7 Timbá libro rí na̱ʼkha̱ náa Biblia naʼthí xú káʼnii nigi̱ʼdu̱u̱ xkujndu náa numbaaʼ, ga̱jma̱a̱ libro rí námbáa ga̱jma̱a̱ nasngájma rí xúgíʼ Ku̱ba̱ʼ maʼni̱i̱ mitsaan o ixi̱ ri̱ʼi̱. Náa xúgíʼ ináa ndrígóo Biblia na̱ʼkha̱ raʼthí rí nirígá mbá 4,000 tsiguʼ, ga̱jma̱a̱ xúgíʼ rí na̱ʼkha̱ ikhí naʼthí xú káʼnii gambánuu rí wíji̱ maʼni Dios. Rí mbríguu e̱ʼkha̱ raʼthí nindxu̱u̱ májánʼ wéñuʼ, numuu rí na̱ʼkha̱ náa Dios.

8. Arathá tikhuu xkri̱da rí xú káʼnii Biblia naʼthí jmbu xó má ethi científicos.

8 Biblia naʼthí jmbu xó má ethi científico. Rígá mbaʼa rí e̱ʼkha̱ raʼthí náa Biblia dí xóó tseguanu mbuyáá xa̱bu̱. Mbá xkri̱da, náa libro ndrígóo Levítico na̱ʼkha̱ xtángoo rí nikhánúu xuajin Israel náa naʼthí xú káʼnii gíʼmaa muñeumíjna̱ ga̱jma̱a̱ mbá nandii ma̱ngaa rí makuwá mikaʼwu, xtángoo rígi̱ na̱nguá nijmaʼnuʼ mbá kayuʼ náa i̱ʼwáʼ xuajin. Ma̱ngaa nirígá tsiguʼ rí xa̱bu̱ nindxa̱ʼwa̱míjna̱ mixtiʼkhu rí xú káʼnii kri̱ga̱ Ku̱ba̱ʼ, náa Biblia niʼthí rí kri̱ga̱ nijndi (Isaías 40:22). Ma̱ngaa niʼthí jmbu rí ‹nda̱a̱ rí kayóo› (Job 26:7). Biblia na̱nguá nindxu̱u̱ mbóo libro rí naʼthí ga̱jma̱a̱ numuu ciencia, mú naʼthí jmbu índo̱ naʼthí xó má ethi científicos. Lá raʼkháa rúʼko̱ rí gíʼmaa muguaʼthi̱i̱n náa mbá libro rí na̱ʼkha̱ náa Dios ráʼ.

9. a) Ndiéjunʼ esngájma rí Biblia naʼthí jmbu ga̱jma̱a̱ naʼni muʼnimbulúʼ índo̱ naʼthí dí nirígá nákha wajyúúʼ rá. b) Náa numuu rí xa̱bu̱ bi̱ niniraʼmáʼ Biblia nithi rí gajkhun rá.

9 Biblia naʼthí jmbu ga̱jma̱a̱ naʼni muʼnimbulúʼ índo̱ naʼthí dí nirígá nákha wajyúúʼ. Raʼkháa i̱ndó naʼthí xú káʼnii mbiʼñún xa̱bu̱, ma̱ngaa naʼthí xú káʼnii nigumbiʼñún xiʼñúnʼ. * Mixtiʼkhu eni mbaʼin xa̱bu̱ bi̱ nuniraʼmáʼ dí nirígá, nguáná tseniraʼmáʼ rí nugíʼnii xuajñún, xa̱bu̱ bi̱ niniraʼmáʼ Biblia nithi rí gajkhun asndu niniraʼmáʼ xúgíʼ rí nikiéʼkhun ga̱jma̱a̱ rí nini xa̱bu̱ xuajñún. Mbá xkri̱da, Moisés niʼthí náa libro ndrígóo Números rí nikiéʼkúun ga̱jma̱a̱ xú káʼnii Jeobá nixprígúu (Números 20:2-12). Náa i̱ʼwáʼ libro tsethi gajkhun dí nirígá, mu náa Biblia na̱ʼkha̱ raʼthí xúgíʼ dí nirígá: Numuu rí libro rígi̱ na̱ʼkha̱ náa Dios.

MBÁ LIBRO NÁA NA̱ʼKHA̱ CONSEJO RÍ NAMBÁYULÚʼ

10. Náa numuu nduʼyáá rí Biblia nindxu̱u̱ mbá libro rí nambáyulúʼ rá.

10 Numuu rí Dios niʼthí xú káʼnii maguma, Biblia “mambayuʼlu muʼninuʼ ri ŋacun, jma maʼni mbuʼya naʼ ri raʼqui iʼni, jma magüicaʼlu” (2 Timoteo 3:16). Biblia nindxu̱u̱ mbá libro rí nambáyulúʼ. Náa ináa ndrígóo Biblia nasngájma rí bi̱ Niʼni libro rígi̱ nakro̱ʼo̱o̱ májánʼ wéñuʼ xú káʼnii ni̱ndxu̱ún xa̱bu̱ numbaaʼ. Nduʼyáá rí xúʼko̱ kaʼnii, numuu rí bi̱ Niʼni Biblia nindxu̱u̱ Jeobá Dios, bi̱ Niʼniáanʼ. Ikhaa nakro̱ʼo̱o̱ itháan májánʼ ki xóo ikháanʼ rí naku̱mu̱lú ga̱jma̱a̱ rí nundxa̱ʼwa̱míjna̱. Ma̱ngaa Jeobá ndaʼyoo rí nda̱yúlúʼ mu makuwáanʼ gagi ga̱jma̱a̱ dí ragíʼmaa muʼni.

11, 12. a) Xú káʼnii nindxu̱u̱ tema rí niʼthí Jesús náa Kúbá rá. b) Ndiéjunʼ nindxu̱u̱ i̱ʼwáʼ tema rí na̱ʼkha̱ náa Biblia rí ma̱ndoo majmulúʼ, ga̱jma̱a̱ náa numuu rí consejo ndrígóo ma̱ndoo mambáyulúʼ má xúʼko̱ rá.

11 Atatsaʼwáminaʼ discurso ndrígóo Jesús rí nixná náa Kúbá, rígi̱ na̱ʼkha̱ raʼthí náa Mateo tsinaʼ mba̱ʼu̱ 5 asndu 7. Náa kiʼsngáa májánʼ rígi̱, Jesús niʼthí mbaʼa tema, xú káʼnii gákuwáanʼ gagi, xú káʼnii guʼnimbánii xkujndu, xú káʼnii guʼtajkháan ga̱jma̱a̱ xú káʼnii gíʼmaa mbuʼyáá rí maguaʼdáá wéñuʼ. Ajngáa rígi̱ nambáyulúʼ asndu mbiʼi xúgi̱ xó má nimbáñun nákha ikhaa niʼthí.

12 Tikhuu ikha rí tsixtiʼkhuu ndrígóo Biblia na̱ʼkha̱ raʼthí xú káʼnii gíʼmaa makuwá mbá guʼwíin, náa nuñajunʼ ga̱jma̱a̱ xú káʼnii gambáxu̱u̱n gajmiún eʼwíínʼ. Consejo ndrígóo na̱jkha̱ náa inún xúgínʼ xa̱bu̱ ga̱jma̱a̱ nambáñun má xúʼko̱. Ku̱ma̱ rí na̱ʼkha̱ náa i̱yi̱i̱ʼ ndrígóo Biblia na̱ʼkha̱ raʼthí nguéjma̱ ajngáa rí Dios niʼthúu̱n gaʼyee Isaías: “Ikhúúnʼ, Jeobá, ni̱ndxu̱ʼ Dios ndrígáʼ, Bi̱ naʼsngáaʼ xú káʼnii mambáyaʼ ikháánʼ” (Isaías 48:17).

MBÁ LIBRO RÍ NAʼTÁRIYAʼ DÍ MARIGÁ NDA̱WA̱Á

Isaías nindxu̱u̱ mbáa bi̱ niʼnirámáʼ Biblia ikhaa niʼtáriyaʼ rí maguma gámbáa xuajin Babilonia

13. Ndiéjunʼ niʼthúu̱n Jeobá gaʼyee Isaías rí marigá náa xuajin Babilonia rá.

13 Náa Biblia na̱ʼkha̱ mbaʼa dí kiʼtáriyaʼ, rígá mbaʼa rí nimbánuu má. Guʼyáá mbá xkri̱da. Jeobá niʼthúu̱n gaʼyee Isaías, bi̱ nixtáa itháan rí 700 tsiguʼ nákha xóó tséjkha̱nú tsiguʼ 1, rí xuajin Babilonia mambáa (Isaías 13:19; 14:22, 23). Mú ma̱ngaa niʼthí xú káʼnii garigá. Soldados bi̱ gátu̱ʼu̱u̱n murgujndoʼ mañu rí nakrújngoo náa xuajin ga̱jma̱a̱ asndu xuxmijná. Mú raʼkháa i̱ndó rúʼko̱ niʼthí. Rí kiʼtáriyaʼ nisngájma xú káʼnii gágumbiʼyuu rey bi̱ gáto̱ʼo̱o̱ náa xuajin Babilonia. Niʼthí rí Ciro gágumbiʼyuu (atraxnuu Isaías 44:27–45:2).

14, 15. Xú káʼnii nimbánuu tikhuu rí niʼtáriyaʼ Isaías ga̱jma̱a̱ numuu Babilonia rá.

14 Ninújngoo a̱jma̱ ciento tsiguʼ nda̱wa̱á, nákha mbruʼun 5 asndu 6 ñajunʼ gu̱nʼ octubre tsiguʼ 539 nákha xóó tséjkha̱nú tsiguʼ 1, soldado nikúwi̱i̱n mijngii náa xuajin Babilonia. Tsáa eʼtáñajúnʼ xá. Mbáa rey persa bi̱ nagumbiʼyuu Ciro. Xúʼko̱ kaʼnii nigájnuu awan mu mambanúu rí kiʼtáriyaʼ. Mú, lá maʼngu̱u̱n matu̱ʼu̱u̱n náa xuajin soldado ndrígóo Ciro rí asndu xuxmijná xó má kiʼtáriyaʼ ráʼ.

15 Mbruʼun rúʼko̱ xa̱bu̱ babilonios kuwa runi mbá ndxa̱a̱ ga̱jma̱a̱ tsímiñun numuu dí rígá xtátsí náa mbájndi xuajin. Ciro niʼni maʼga̱ i̱mba̱ níʼkhá iyaʼ rí na̱jkha̱ náa xuajin Babilonia, ikhú iyaʼ rúʼko̱ ni̱jkha̱ raguʼ ga̱jma̱a̱ xúʼko̱ xa̱bu̱ nindoo nikidiin náa mañu mu maguanu náa xtátsí. Mú, xú káʼnii nini rí ninújngún náa xtátsí rá. ¡Xa̱bu̱ bi̱ kuwa náa xuajin Babilonia na̱nguá ndiyáá índo̱ niniñanʼ paʼta riejun ndrígóo xuajin!

16. a) Ndiéjunʼ niʼtáriyaʼ Isaías rí magíʼnuu xuajin Babilonia rá. b) Xú káʼnii nimbánuu rí niʼtáriyaʼ Isaías rí ní xákuwa xa̱bu̱ náa xuajin Babilonia rá.

16 Jeobá niʼthí rígi̱ ga̱jma̱a̱ numuu Babilonia: “Nimbáa ní xáxtáa ikhí, asndu xákuwa xa̱bu̱ bi̱ gágumin nda̱wa̱á. Ga̱jma̱a̱ xa̱bu̱ árabe xáʼni goʼwóo ikhí, ga̱jma̱a̱ xákúwi̱i̱n báxtúu bi̱ muniñu̱nʼ rí mugiuún mubu̱nʼ ikhí” (Isaías 13:20). Rí kiʼtáriyaʼ na̱nguá niʼthí rí i̱ndó maʼga̱nú mambáa xuajin, ma̱ngaa niʼthí rí ní xáxtáa nimbáa xa̱bu̱ asndu kámuu mbiʼi. Ikháánʼ ma̱ndoo ma̱ta̱ya̱a̱ rí gajkhun nimbánuu ajngáa rígi̱. Naʼni mbá 80 kilómetros rí naguanúu náa xuajin Bagdad xígií náa sur, rí naʼtáñajunʼ xuajin Irak, ikhí rígá rí xóó niguanúu náa Babilonia. Ikhí na̱nguá xtáa nimbáa xa̱bu̱, rúʼko̱ nasngájma rí nimbánuu rí Jeobá niʼtáriyaʼ náa gaʼyee Isaías: “Magíxi̱i̱ ga̱jma̱a̱ xkraʼá rí naʼnimbáti̱gi̱i̱n xa̱bu̱” (Isaías 14:22, 23). *

Rí xóó niguanúu náa xuajin Babilonia

17. Náa numuu rí naʼni gujkhuʼ fe ndrígúlú índo̱ nambánuu rí kiʼtáriyaʼ náa Biblia rá.

17 Lá ragájkhun rí naʼni gujkhuʼ fe ndrígúlú índo̱ nduʼyáá rí Biblia nindxu̱u̱ mbá libro rí naʼni muʼnimbulúʼ rí kiʼtáriyaʼ ráʼ. Índo̱ nduʼyáá rí Jeobá Dios niʼnimbánuu rí nikudaminaʼ maʼni nákha ginii xúʼko̱ má rí mbiʼi xúgi̱ ikhaa maʼnimbánuu rí nakudaminaʼ maʼni, rí maʼni̱i̱ mbá Ku̱ba̱ʼ mitsaan (atraxnuu Números 23:19). Gíʼmaa “mahuaʼtin ri mahuaʼda ri ndaʼya ajndo camu mbiʼji ri ica necudaminaʼ Dios su seʼninduhuaʼ ri maxnu, ajndo naca xoʼ seguma numbaʼ” (Tito 1:2). *

“AJŊGA RAUNʼ DIOS ÑAJUNʼ RI NDAʼYA”

18. Ndiéjunʼ dí ra̱ʼkhá tháán gíʼdoo numuu rí niʼthí apóstol Pablo ga̱jma̱a̱ numuu “ajŋga raunʼ Dios” rá.

18 Rí ndiʼyáá náa capítulo rígi̱ naʼni muʼnimbulúʼ rí nda̱a̱ imbo̱o̱ libro xóo Biblia. Mú raʼkháa i̱ndó gíʼdoo numuu rí mbríguu eʼthí, rí naʼthí jmbu xó má ethi científico o rí nirígá nákha wajyúúʼ, consejo rí nambáyulúʼ ga̱jma̱a̱ kiʼtáriyaʼ rí naʼni muʼnimbulúʼ. Mú rígá rí naʼthí xóó itháan. Apóstol Pablo niʼnirámáʼ: “Muri ajŋga raunʼ Dios ñajunʼ ri ndaʼya jma guiʼdo siaqui. Cami itan micudu raʼcaʼ-u xori machidi ri ajma raunʼ, cami natoʼjo ajndo naʼ amiu cami ajndo naʼ espíritu-ye su xabu; cami narmaʼto ri xujaʼni endxaʼjuaminaʼ jma naʼ iyo aʼtiun su xabu maʼni” (Hebreos 4:12).

19, 20. a) Xú káʼnii embáyuluʼ Biblia mu mbuʼyáá xú káʼnii kuwáanʼ rá. b) Xú káʼnii gándoo gatasngajmá ikháánʼ rí nangajua̱ʼ Biblia, regalo kiejunʼ rí nixnúlú Dios rá.

19 Rí muraxnuu ‹ajngóo› Dios rí na̱ʼkha̱ náa Biblia ma̱ndoo mariʼkhuu rí xú káʼnii makuwáanʼ. Nambáyulúʼ mbuʼyáá xú káʼnii kuwáanʼ. Raʼkháa i̱ndó muʼthá rí nandulúʼ kuʼyáá Dios. Á mu ikháanʼ nuʼnimbulúʼ rí eʼthí náa Ajngá rawunʼ masngájma rí e̱ndxa̱ʼwa̱míjna̱ ga̱jma̱a̱ rí eyulúʼ muʼni.

20 Gajkhun rí Biblia na̱ʼkha̱ náa Dios. Gíʼmaa muraxnuu, muʼnigajmaa ga̱jma̱a̱ maʼndulú kuʼyáá. Atanigajmaa̱ má xúʼko̱ mu matasnga̱jmá rí nangajua̱ʼ regalo ndrígóo Dios. Ma̱ngaa ma̱ta̱ya̱a̱ rí gíʼdoo wéñuʼ numuu rí eyoo maʼni Dios náa xa̱bu̱ numbaaʼ. Náa imbo̱o̱ capítulo guʼyáá rí eyoo maʼni ga̱jma̱a̱ xú káʼnii gáʼga̱nú marigá.

^ párr. 6 Kuwa xa̱bu̱ bi̱ nuthi dí rígá texto náa na̱ʼkha̱ raʼthí mixtiʼkhu, mú na̱nguá xóo musngajma rí gajkhun nindxu̱u̱ rígi̱. Atayáá capítulo 7 náa libro La Biblia... ¿la Palabra de Dios, o palabra del hombre?, rí nini bi̱ nutaraʼa numuu Jeobá.

^ párr. 9 Mbá xkri̱da, atayáá náa Lucas 3:23-38 náa na̱ʼkha̱ mbá lista ndrígu̱ún xa̱bu̱ bi̱ kaʼñúún Jesús.

^ párr. 16 Ma̱ndoo ma̱ta̱ya̱a̱ itháan rí kiʼtáriyaʼ náa Biblia náa ináa 27 asndu 29 ndrígóo folleto Un libro para todo el mundo, rí nini bi̱ nutaraʼa numuu Jeobá.

^ párr. 17 Rí xú káʼnii niguma gámbáa Babilonia nindxu̱u̱ mbá xkri̱da rí xú káʼnii nimbánuu mbaʼa rí kiʼtáriyaʼ náa Biblia. I̱ʼwáʼ xkri̱da nindxu̱u̱ rí xú káʼnii niguma gámbáa xuajin Tiro ga̱jma̱a̱ Nínive (Ezequiel 26:1-5; Sofonías 2:13-15). Ma̱ngaa, gaʼyee Daniel niʼtáriyaʼ tsíin gútañajunʼ nda̱wa̱á rí mambáa xuajin Babilonia, xuajin rígi̱ nindxu̱u̱ Medopersia ga̱jma̱a̱ Grecia (Daniel 8:5-7, 20-22). Atayáá itháan náa apéndice mbaʼa rí kiʼtáriyaʼ: “Jesucristo, Mesías bi̱ nijuiʼthá ma̱ʼkha̱” rí naʼthí ga̱jma̱a̱ numuu Mesías, rí nimbánuu náa Jesucristo.