Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

TSHAPITA YA NƐI

Ele Yeso Kristo?

Ele Yeso Kristo?
  • Naa ɔkɛndɛ wa lânde wele la Yeso?

  • Oma lende akandaye?

  • Woho akɔna w’onto wakinde?

1, 2. a) Lande na kele mbeya onto ɔmɔtshi la lokumu hɛnya dia wɛ mbêyaka mɛtɛ? b) Tokanyi takɔna totshikitanyi tele l’anto lo dikambo dia Yeso?

ANTO efula wa lokumu wekɔ lo andja ɔnɛ. Amɔtshi mbeyamaka efula lo tshunda diawɔ, l’osomba awɔ kana lo wodja awɔ hita. Akina mbeyamaka lo andja w’otondo. Koko mbeya tsho lokombo l’onto ɔmɔtshi la lokumu hɛnya dia wɛ mɛtɛ mbêyaka. Dui sɔ halembetshiya dia wɛ mbeyaka kiambokambo tshɛ yendana la nde ndo woho w’onto wende mɛtɛ.

2 Anto wa lo andja w’otondo wambôkaka dikambo dimɔtshi lo kɛnɛ kendana la Yeso Kristo, kânga mbele ambeta ɛnɔnyi oko 2 000 wakandasɛnɛ lanɛ la nkɛtɛ. Yeso akinde mɛtɛ? Anto efula wekɔ la tokanyi totshikitanyi. Amɔtshi mbutaka dia nde aki tsho pami kɛmɔtshi k’ɔlɔlɔ. Akina mbutaka dia nde aki tsho omvutshi ɔmɔtshi. Akina nto fɔnyaka dia Yeso kele Nzambi ndo nde pombaka tɛmɔma. Ko onde nde pombaka tɛmɔma?

3. Lande na kele ekɔ ohomba dia wɛ mbeya mɛtɛ lo dikambo dia Yeso?

3 Ekɔ ohomba wɛ mbeya mɛtɛ lo dikambo dia Yeso. Lande na? Nɛ dia Bible mbutaka ɔnɛ: “Dia vɔ nkondja lɔsɛnɔ la pondjo, vɔ pombaka keya wɛ Nzambi ɔtɔi ka mɛtɛ, la Yeso Kristo lakayatome.” (Joani 17:3) Eelo, mbeya mɛtɛ lo dikambo dia Jehowa Nzambi ndo dia Yeso Kristo koka nkonya onto dia nde ndjokondja lɔsɛnɔ la pondjo lo Paradiso ka la nkɛtɛ. (Joani 14:6) Ndo nto, Yeso akasha ɛnyɛlɔ koleki dimɛna ka woho wa nsɛna ndo woho wa salɛ anto akina akambo. (Joani 13:34, 35) Lo tshapita ya ntondo ya dibuku nɛ, takatɛkɛta dia kɛnɛ kele mɛtɛ lo dikambo dia Nzambi. Kakianɛ, tɔsɛdingole kɛnɛ ketsha Bible mɛtɛ lo dikambo diaki Yeso Kristo.

MƐSIYA WAKALAKEMA

4. Kakɔna kalembetshiya titrɛ nyɛ: “Mɛsiya” ndo “Kristo”?

4 Edja efula la ntondo ka Yeso mbotɔ, Bible kakatɛkɛta dikambo dia oyelo w’onto lakahombe Nzambi ntoma oko Mɛsiya, kana Kristo. Titrɛ “Mɛsiya” (ndja oma lo tshɛkɛta ya lo Hɛbɛru) ndo “Kristo” (ndja oma lo tshɛkɛta ya lo Grɛkɛ) nembetshiyaka “Okitami w’esɔ.” Onto lakalakema ɔsɔ akahombe ndjokitama esɔ, mbuta ate ndjɔsɔnama oma le Nzambi dia monga lo dihole dimɔtshi dia lânde. Lo totshapita t’otsha l’ekomelo ka dibuku nɛ, tayeka akambo efula wendana l’ɔkɛndɛ w’ohomba wele la Mɛsiya lo okotshamelo w’alaka waki Nzambi. Tayeka nto awui wendana la ɛtshɔkɔ wakoka tela Yeso ɛlɔ kɛnɛ. Koko la ntondo ka Yeso mbotɔ, ondo anto efula wakayambolaka ɔnɛ: ‘Akɔna ayonga Mɛsiya?’

5. Ambeki waki Yeso wakawɔsaka oko na?

5 Lo ntambe ka ntondo ka tena diaso (T.D.), ambeki waki Yeso y’ose Nazarɛtɛ wakawɔsaka oko Mɛsiya wakalakema. (Joani 1:41) Ombeki ande ɔmɔtshi wakawelɛka Simɔna Petero, akatɛ Yeso hwe ate: “Kristo keyɛ.” (Mateo 16:16) Kakɔna kakakoke nshikikɛ ambeki asɔ dia Yeso mɛtɛ mbaki Mɛsiya wakalakema ndo kakɔna kakoka toshikikɛ sho lawɔ?

6. Sha ɛnyɛlɔ kɛnya woho wakakimanyiya Jehowa akanga wa kɔlamelo dia mbeya Mɛsiya.

6 Amvutshi waki Nzambi wakasɛnaka la ntondo ka Yeso wakatatshi akambo efula wendana la Mɛsiya. Akambo asɔ mbakahombe nkimanyiya anto akina dia mbêya. Sho koka nembetshiya akambo asɔ lo yoho nyɛ: Ohɔsa dia wambokɔlɔmba dia ntshɔ lo dihole dimɔtshi diele anto woho w’anyanya diatemalaka mituka kana kawolo kana la sɛkɛ dia ndɛkɛ dia wɛ tolongola onto ɔmɔtshi leyɛ atɛnaka ndoko lushi. Shi wɛ ayokimanyiyama naka onto ɔmɔtshi kotɛ yema woho wele onto akɔ? Woho akɔ wâmɛ mbele, lo tshimbo y’amvutshi ande, Jehowa akewoya akambo efula wendana la kɛnɛ kakahombe Mɛsiya ndjosala ndo akambo wakahombe ndjokomɛ. Ekotshamelo k’efula k’alaka asɔ akahombe nkimanyiya akanga wa kɔlamelo dia mbêya dimɛna.

7. Naa alaka ahende wakakotshama lo dikambo dia Yeso?

7 Tɔsɛdingole bɛnyɛlɔ pende to. Ɛnyɛlɔ ka ntondo ele ɛnɔnyi ndekana 700 la ntondo, omvutshi Mika akate dia Mɛsiya ayotɔ l’osomba wa tshitshɛ wa lo wodja wa Juda wakawelɛka Bɛtɛlɛhɛma. (Mika 5:2) Lende akotɔ Yeso mɛtɛ? L’osomba ɔsɔ! (Mateo 2:1, 3-9) Ɛnyɛlɔ ka hende: Ɛnɔnyi nkama efula la ntondo, daka dia lo Danyɛlɛ 9:25 diakɛnya ɔnɔnyi wakahombe Mɛsiya mɛnama, mbuta ate ɔnɔnyi 29 T.D. * Ekotshamelo ka daka nɛ ndo alaka akina mɛnyaka dia Yeso mbaki Mɛsiya wakalakema.

Lo batisimu kande, Yeso akakome Mɛsiya kana Kristo

8, 9. Djembetelo yakɔna yakɛnama hwe lo batisimu ka Yeso yakɛnya dia nde mbaki Mɛsiya?

8 Djembetelo kina yɛnya dia Yeso mbaki Mɛsiya yakɛnama hwe oya lo ekomelo ka ɔnɔnyi 29 T.D. Ɔsɔ aki ɔnɔnyi wakatshu Yeso le Joani Obatizanyi dia tobatizama lo ɔkɛdi wa Jɔrdana. Jehowa akalake Joani djembetelo yakandakoke mbeya Mɛsiya. Joani akɛnyi djembetelo shɔ lo batisimu kaki Yeso. Bible mbutaka dia kɛnɛ mbakatombe: “L’ɔkɔngɔ wa Yeso batizama, kam’akandayatombaka oma l’ashi, nyolonge, olongo wakadihɔ, ko nde akɛnyi nyuma ka Nzambi kayaholɔ oko fudu k’enga, ko tɔ kakayowahema. Ndo nto, dui diakokɛma oma l’olongo diata ɔnɛ: ‘Ɔnɛ ele Ɔnami la ngandji letawɔmi.’ “ (Mateo 3:16, 17) L’ɔkɔngɔ wa nde mɛna ndo mboka kɛnɛ kakatombe, Joani komonga la tâmu dia Yeso akatomama oma le Nzambi. (Joani 1:32-34) Etena kakaholɔ nyuma kaki Nzambi kana wolo ande wakamba olimu lâdiko diaki Yeso lushi lɔsɔ, nde akakome Mɛsiya, kana Kristo, lakasɔnama dia monga Ɔnɔmbɔdi ndo Nkumekanga.​—Izaya 55:4.

9 Ekotshamelo ka alaka wa lo Bible ndo djembetelo yakasha Jehowa Nzambi ndamɛ mɛnyaka hwe dia Yeso mbaki Mɛsiya wakalakema. Koko Bible kadimolaka ambola akina ahende w’ohomba wendana la Yeso Kristo: Oma lende akandaye ndo woho akɔna w’onto wakinde?

OMA LENDE AKAYE YESO?

10. Bible etshatɔ lo dikambo dia eongelo ka Yeso la ntondo ka nde ndja la nkɛtɛ?

10 Bible mbetshaka dia Yeso akasɛnaka l’olongo la ntondo ka nde ndjoya la nkɛtɛ. Mika akatatshi dia Mɛsiya ayotɔ la Bɛtɛlɛhɛma ndo ɔnɛ nde akatɔngɔ “umaka nshi y’edjedja.” (Mika 5:2) Lo waaso efula, Yeso ndamɛ akate dia nde akasɛnaka l’olongo la ntondo ka nde ndjotɔ oko onto. (Joani 3:13; 6:38, 62; 17:4, 5) Oko wakinde etongami ka lo nyuma l’olongo, Yeso aki la diɔtɔnganelo dia lânde nde la Jehowa.

11. Ngande wɛnya Bible dia Yeso ekɔ Ɔnaki Jehowa loleki nɛmɔ?

11 Yeso ekɔ Ɔnaki Jehowa loleki nɛmɔ dikambo nde mbelamɛka “enondo wa diangɔ tshɛ diakatongama,” mbuta ate nde aki etongami ka ntondo kaki Nzambi. * (Kɔlɔsayi 1:15) Ekɔ dui dikina nto dietɛ Ɔnɔsɔ, ɔna la lânde. Nde ekɔ ‘Ɔna ɛtɔi.’ (Joani 3:16) Kɛsɔ nembetshiyaka dia Yeso ekɔ onto lâmɛ lakatongama oma le Nzambi ndamɛ. Yeso ekɔ nto onto lâmɛ lakakambe la Nzambi etena kakandatonge diangɔ dikina tshɛ. (Kɔlɔsayi 1:16) Oma lâsɔ, Yeso mbelamɛka nto ɔnɛ “Dui.” (Joani 1:14) Kɛsɔ tɛnyaka dia nde akatɛkɛta awui w’oma le Nzambi dia mbewoya nsango ndo wadjango le ana akina waki She, oyadi wa lo nyuma kana wa lo demba.

12. Kakɔna kɛnya dia Ɔna enondo hɛdimi la Nzambi?

12 Onde Ɔna enondo ɔsɔ mbɛdima la Nzambi oko wafɔnya anto amɔtshi? Aha kɛsɔ mbetsha Bible. Oko wɛnyiso lo odingɔ wetshi, Ɔna akatongama. Lâsɔ mbokɛmaka hwe dia nde ekɔ la etatelo, koko Jehowa Nzambi kema la etatelo kana ekomelo. (Osambo 90:2) Ɔna ɛtɔi ɔsɔ kondjaɔsa kânga yema dia nde mbɛdima la She. Bible mbetshaka hwe dia Papa ndeka Ɔna. (Joani 14:28; 1 Kɔrɛtɔ 11:3) Jehowa oto mbele ‘Nzambi Kanga-Wolo-Tshɛ.’ (Etatelo 17:1) Ɔnkɔnɛ, ndoko onto lɛdimi la nde. *

13. Kakɔna kalembetshiya Bible etena kelɛtɔ Ɔna ɔnɛ “efanelo ka Nzambi kahɛnama”?

13 Jehowa nde l’Ɔnande l’enondo wakasɛnɛ kâmɛ miliyara y’ɛnɔnyi, edja efula la ntondo ka olongo woludi la tɔɔtɔ ndo nkɛtɛ tongama. Vɔ wakahombe mɛtɛ mbokana ngandji lam’asawɔ! (Joani 3:35; 14:31) Ɔna la ngandji ɔsɔ aki oko She. Diɔ diakɔ diawelɛ Bible ɔnɛ “efanelo ka Nzambi kahɛnama.” (Kɔlɔsayi 1:15) Eelo, oko wakoka ɔna ɔmɔtshi mfɔna la she efula lo toho totshikitanyi, mbele Ɔna la l’olongo ɔsɔ akakɛnɛmɔla waonga waki She ndo lonto lande.

14. Ngande wakayotɔ Ɔna ɛtɔi laki Jehowa oko onto?

14 Ɔna ɛtɔi laki Jehowa lakandote aketawɔ la lolango lande dia ntshika olongo ko mpolɔ lanɛ la nkɛtɛ dia ndjɔsɛna oko onto. Koko wɛ koka ndjambola wate: ‘Ngande wakakoke etongami ka lo nyuma mbotɔ oko onto?’ Dia nsala dikambo sɔ, Jehowa akasale dihindo. Nde akasangola lɔsɛnɔ laki Ɔnande l’enondo oma l’olongo ko akalidje l’otema wa womoto ɔmɔtshi l’emuma l’ose Juda lakawelɛka Mariya. Nde kombotɔ lo ekimanyielo ka ombutshi wa pami w’onto. Ɔnkɔnɛ, Mariya akote ɔna la kokele ndo akawɔlɛ Yeso.​—Luka 1:30-35.

WOHO AKƆNA W’ONTO WAKI YESO?

15. Lande na kakokaso mbuta dia sho ndekaka mbeya Jehowa dimɛna lo tshimbo ya Yeso?

15 Kɛnɛ kakasale Yeso ndo kakandate etena kakinde lanɛ la nkɛtɛ tokimanyiyaka dia mbêya dimɛna. Kɛnɛ koleki ele, sho ndekaka mbeya Jehowa dimɛna lo tshimbo ya Yeso. Lande na kataso ngasɔ? Ohɔ dia Ɔnɔsɔ aki efanelo ka kokele kaki She. Diɔ diakɔ diakatɛ Yeso ombeki ande ɔmɔtshi ate: “Onto lambɔmɛna ambɛna ndo Papa.” (Joani 14:9) Abuku anɛi wa lo Bible welɛwɔ Evanjiliɔ, mbuta ate dibuku dia Mateo, Makɔ, Luka ndo dia Joani, totɛka awui efula wendana la lɔsɛnɔ, olimu ndo waonga waki Yeso Kristo.

16. Losango lakɔna lakalekaka Yeso mbewoya, ndo kɛnɛ kakandetshaka kakaye oma le na?

16 Yeso akeyamaka dimɛna oko “Ombetsha.” (Joani 1:38; 13:13) Kakɔna kakandetshaka? Nde akalekaka mbewoya “lokumu l’ɔlɔlɔ la Diolelo,” mbuta ate Diolelo diaki Nzambi. Diolelo sɔ diekɔ lowandji la l’olongo layɔlɔmbɔla nkɛtɛ k’otondo ndo layela akanga w’okitanyiya ɛtshɔkɔ waha l’ekomelo. (Mateo 4:23) Ɔsɔ aki lokumu l’ɔlɔlɔ laki onto akɔna? Yeso ndamɛ akate ate: “Kɛnɛ ketshami haye oma le mi, koko ndja oma le Ɔnɛ lakatome,” mbuta ate Jehowa. (Joani 7:16) Yeso akeyaka dia She akalangaka dia anto mboka lokumu l’ɔlɔlɔ la Diolelo. Lo tshapita 8, tayeka akambo efula wendana la Diolelo diaki Nzambi ndo kɛnɛ kayodiosala.

17. Lo ahole akɔna waketshaka Yeso, ndo lande na kakandadje welo efula dia mbetsha anto akina?

17 Lo ahole akɔna waketshaka Yeso? Lo dihole tshɛ diakandatanaka anto, mbuta ate lo tosamba, lo esomba, lo ngelo, lo bingu ndo lo mvudu yawɔ. Yeso kokongɛka dia anto ndja oya le nde. Nde akatshɔka otsha le wɔ. (Makɔ 6:56; Luka 19:5, 6) Lande na kakadje Yeso welo wa ngasɔ ndo kakandetsha wenya ande efula lo nsambisha ndo lo mbetsha anto? Nɛ dia Nzambi akalange dia nde nsala ngasɔ. Yeso akasalaka lolango laki She nshi tshɛ. (Joani 8:28, 29) Koko aki ɔkɔkɔ okina wakôtshutshuya dia nsambisha. Nde akoke elui w’anto wakaye le nde kɛtshi. (Mateo 9:35, 36) Ewandji awɔ w’ɛtɛmwɛlɔ kombadjaka yimba, etena kele vɔ mbakahombaka mbaetsha akambo wa mɛtɛ wendana la Nzambi ndo l’asangwelo ande. Yeso akeyaka di’anto waki l’ohomba w’efula wa mboka losango la Diolelo.

18. Waonga akɔna waki Yeso waleka kɔngɛnyangɛnya?

18 Yeso aki onto lakokanaka kɛtshi ndo lakalole la ngandji. Anto akina wakɛnyi dia nde akadjaka anto lo demba ndo aki onto ɔlɔlɔ. Kânga ana w’akɛnda wakangɛnangɛnaka lalende. (Makɔ 10:13-16) Yeso komonga la shɔnɔdi. Nde akahetshaka awui wa lokeso ndo waha la losembwe. (Mateo 21:12, 13) Lo etena kaki wamato kɔnɛmiyamaka efula ndo komongaka la waɛsɛ efula, nde akawaɔsaka la nɛmɔ. (Joani 4:9, 27) Yeso aki l’okitshakitsha w’efula. Lo diaaso dimɔtshi, nde akasole ekolo waki apɔstɔlɔ ande. Ɔsɔ aki olimu wakakambemaka mbala efula oma le dibɔyi.

Yeso akasambishaka dihole tshɛ diakandatanaka anto

19. Ɛnyɛlɔ kakɔna kɛnya dia Yeso akokaka anto akina kɛtshi?

19 Yeso akokaka anto akina kɛtshi. Dui sɔ diakaleke mɛnama etena kakandasale ahindo wa nkɔnɔla anto oma lo wolo wa nyuma ka Nzambi. (Mateo 14:14) Ɛnyɛlɔ, pami kɛmɔtshi kaki la sudi akaye le Yeso ndo akawotɛ ate: “Ɔkɔnɔlɛ naka wɛ alanga.” Yeso akayadje lo dihole diaki pami kɛsɔ kaki la pâ ndo la sui. La kɛtshi tshɛ, Yeso akasembola lonya, akananda pami kakɔ ndo akate ate: “Dimi nangaka, ɔkɔnɔ.” Ko pami kaki la hemɔ kɛsɔ akakɔnɔ! (Makɔ 1:40-42) Shi pami kɛsɔ akahombe mɛtɛ monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ?

AKATSHIKALA LA KƆLAMELO POLO LO EKOMELO

20, 21. Ngande wakatshike Yeso ɛnyɛlɔ ka okitanyiya wa kɔlamelo otsha le Nzambi?

20 Yeso akatshike ɛnyɛlɔ koleki dimɛna ka okitanyiya wa kɔlamelo otsha le Nzambi. Nde akatshikala la kɔlamelo otsha le She lele l’olongo l’atei wa weho w’ehemba tshɛ ndo kânga l’atei w’ɔlɔshamelo ndo w’asui wa weho tshɛ. Yeso akashike tanga la wolo tshɛ ndo akatondoya ehemba waki Satana. (Mateo 4:1-11) Ntondo, ewotɔ ɛmɔtshi waki Yeso komonga la mbetawɔ le nde ndo wakataka ɔnɛ nde “ambodjɔ dadi.” (Makɔ 3:21) Koko Yeso kombetawɔ dia vɔ monga la shɛngiya le nde; nde akatetemala nkamba olimu waki Nzambi. Kânga la ntondo ka ntɛngɔ ndo ka ɛhɛnyɔhɛnyɔ, Yeso aki la ndjakimɛ ndo nde komona pondjo dia salɛ atunyi ande kɔlɔ.​—1 Petero 2:21-23.

21 Yeso akatshikala la kɔlamelo polo l’ekomelo, mbuta ate polo lo nyɔi ka l’esehe ndo ka pâ efula kakodiake atunyi ande. (Filipɛ 2:8) Tende kɛnɛ kakandakikɛ lushi l’ekomelo la lɔsɛnɔ lande oko onto. Wakawonde, wakɔsɔngwɛ awui wa kashi, akânyema oma le toshushi ta kɔlɔ, elui w’anto wakawɔlɛ ndo asɔlayi wakosoya. Etena kakandahanema l’otamba, nde akahɛngɛ mbala k’ekomelo ndo akate la dui dia wolo ate: “Diambokotshama!” (Joani 19:30) Koko lushi la sato l’ɔkɔngɔ wa nyɔi ka Yeso, She lele l’olongo akawolola lo lɔsɛnɔ la lo nyuma. (1 Petero 3:18) Mingu ngana tsho l’ɔkɔngɔ, nde akakalola otsha l’olongo. Lɛkɔ, nde “akatodjasɛ lo lonya l’omi la Nzambi” ndo akakonge dia nongola lowandji.​—Hɛbɛru 10:12, 13.

22. Woho wakatshikala Yeso la kɔlamelo polo lo nyɔi akonge la etombelo akɔna?

22 Woho wakatshikala Yeso la kɔlamelo polo lo nyɔi akonge la etombelo akɔna? Nyɔi ka Yeso kakatodiholɛ mboka otsha lo lɔsɛnɔ la pondjo lo Paradiso ka la nkɛtɛ, lo ndjela sangwelo diaki Nzambi dia l’etatelo. Woho wadihola nyɔi kaki Yeso mboka kɛsɔ ayɔsɛdingɔma lo tshapita yayela.

^ od. 7 Dia nkondja elembetshielo wendana la woho wakakotshama daka dia Danyɛlɛ le Yeso, enda lo Okotsha wele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ Woho wakewoya daka dia Danyɛlɛ oyelo wa Mɛsiya.

^ od. 11 Jehowa mbelamɛka She dikambo nde ekɔ Otungi. (Izaya 64:8) Lam’ele Yeso akatongama oma le Nzambi, nde mbelamɛka Ɔnaki Nzambi. Lo ɛkɔkɔ akɔ wâmɛ mbele, ditongami dikina dia lo nyuma ndo kânga Adama, mbelamɛka ana wa Nzambi.​—Jɔbɔ 1:6; Luka 3:38.

^ od. 12 Dia nkondja djembetelo kina yɛnya dia Ɔna enondo hɛdimi la Nzambi, enda lo lo Okotsha wele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ Mɛtɛ lo dikambo dia Papa, Ɔna ndo nyuma k’ekila.