Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

YI EKPA

Jije Ni Gbogboe Ɔmɛ Ngɛ?

Jije Ni Gbogboe Ɔmɛ Ngɛ?
  • Ke wa gbo ɔ, mɛni si fɔfɔɛ mi wa ya jee?

  • Mɛni he je nɛ wa gboɔ?

  • Anɛ e ji bua womi nɔ́ ha wɔ kaa wa maa le anɔkuale nɛ kɔɔ ni gbogboe ɔmɛ a he lo?

1-3. Mɛni ji sanehi nɛ nihi biɔ ngɛ gbenɔ he, nɛ mɛni hetohi jami slɔɔtohi kɛ haa?

NIHI susu sane bimi nɛ ɔmɛ a he jeha akpehi abɔ. A ji sane bimihi nɛ a he hia. Ngɛ nɔ nɛ wa ji, loo he nɛ wa ngɛ ɔ tsuo se ɔ, heto ɔmɛ kɔɔ wa ti nɔ tsuaa nɔ he.

2 Ngɛ yi nɛ sɛ hlami ɔ mi ɔ, wa susu bɔ nɛ Yesu Kristo kpɔmi afɔle sami ɔ bli blɔ ha wɔ konɛ wa ná neneene wami ɔ he. Wa kase hu kaa Baiblo ɔ gba kɛ fɔ si kaa be ko maa ba nɛ “nɔ ko be gboe hu.” (Kpojemi 21:4) Se amlɔ nɛ ɔ, wa gboɔ. Matsɛ Salomo nɛ ji ní lelɔ ɔ de ke: “Nihi nɛ a hɛ ngɛ ɔ le kaa a ma ba gbo.” (Fiɛlɔ 9:5) Wa bɔɔ mɔde kaa wa se nɛ kɛ ngɛ je mi. Se kɛ̃ ɔ, wa susuɔ si fɔfɔɛ mi nɛ wa ma ya je ke wa gbo ɔ he.

3 Ke wa suɔli gbo ɔ, wa yeɔ aywilɛho. Nɛ eko ɔ, wa biɔ ke: ‘Mɛni si fɔfɔɛ mi a ngɛ? A ngɛ nɔ́ nae lo? A ngɛ wa he bue lo? Wa ma nyɛ maa ye bua mɛ lo? Wa maa na mɛ ligbi ko lo?’ Jamihi nɛ ngɛ je ɔ mi ɔ haa sane bimi nɛ ɔmɛ a heto ngɛ blɔ ekpaekpahi a nɔ. Jami komɛ tsɔɔ kaa ke o pee kpakpa a, o maa ya hiɔwe, se ke o pee yayami lɛɛ a maa pii mo ngɛ la mi. Jami kpahi hu tsɔɔ kaa, ke nihi gbo ɔ, a yaa mumihi a je, nɛ a kɛ a blema nimeli ya hii si. Jami komɛ hu tsɔɔ kaa gbogboe ɔmɛ yaa gbeje nɛ a ya kojoɔ mɛ, kɛkɛ a ba blaa, loo a fɔɔ mɛ ekohu kaa ni kpahi.

4. Mɛni ji susumi kake ko nɛ́ jamihi fuu hɛɛ ngɛ gbenɔ he?

4 Jami mi tsɔɔmi nɛ ɔmɛ tsuo hɛɛ susumi kake, nɛ ji kaa, nɔ́ ko ngɛ wa mi nɛ hii si ngɛ gbenɔ se. Jami slɔɔtohi fuu nɛ hi si blema kɛ mwɔnɛ ɔ tsuo tsɔɔ kaa, ke nɔmlɔ gbo ɔ, e gbo we nitsɛ, se mohu e hyɛɛ nɔ́, e nuɔ nɔ́, nɛ e susuɔ e yi mi. Se munyu nɛ ɔ ngɛ mi jã niinɛ lo? Wa kalegbɔ ɔ ji nɔ́ nɛ kudɔɔ wa hɛngmɛ, tue, gugwɔ, lilɛ, juɛmi, kɛ wa he numi. Ke nɔ ko gbo ɔ, e kalegbɔ ɔ kpaa ní tsumi. E he numi ní ɔmɛ tsu we ní ngɛ a dɛhe kɔkɔɔkɔ. Mɛ hu a kpaa ní tsumi kaa kalegbɔ ɔ kɛ̃.

KE WA GBO Ɔ, MƐNI SI FƆFƆƐ MI TUTUUTU WA YA JEE?

5, 6. Mɛni Baiblo ɔ tsɔɔ ngɛ ni gbogboehi a si fɔfɔɛ he?

5 Yehowa le si fɔfɔɛ mi nɛ ke nɔmlɔ gbo ɔ, e ya jee, ejakaa lɛ ji kalegbɔ ɔ Bɔlɔ. E le anɔkuale nɛ kɔɔ gbogboe ɔmɛ a si fɔfɔɛ he, nɛ e tsɔɔ mi ngɛ e Munyu nɛ ji Baiblo ɔ mi. Nɔ́ nɛ Baiblo ɔ tsɔɔ heii ji: Ke nɔ gbo ɔ, e si himi se po. Gbenɔ ji wami se nya plɛmi. Ni gbogboe ɔmɛ hyɛ we nɔ́, a nui nɔ́, nɛ a susuu we a yi mi. Ngɛ wa gbenɔ se ɔ, nɔ́ ko be wa mi nɛ yaa nɔ nɛ e hii si. Wa be klaa loo mumi ko nɛ gbo we. *

Jije la a ho?

6 Benɛ Salomo de ke nihi nɛ hɛ ngɛ ɔ le kaa a ma gbo se ɔ, e de ke: ‘Ni gbogboe ɔmɛ lɛɛ a li nɔ́ ko nɔ́ ko.’ E ya nɔ nɛ e tsɔɔ anɔkuale sane nɛ ɔ mi kaa, ni gbogboe ɔmɛ be suɔmi, loo ninyɛ, nɛ “ní tsumi, loo yi mi susumi, loo nile, loo ga be [gbeje].” (Kane Fiɛlɔ 9:5, 6, 10.) La 146:4 ɔ hu de ke, ke nɔmlɔ gbo ɔ, “e yi mi tomi ɔmɛ tsuo a se poɔ.” Wa ji adesahi nɛ gboɔ, nɛ wa hi wami mi ngɛ wa gbenɔ se. Wa ma nyɛ maa ngɔ wa wami kɛ to kanlɛ la nɛ ngɛ tsoe he. Ke a gbe la a, e gbo, e he ko he ko. E gbo pɛsɛpɛsɛ.

NƆ́ NƐ YESU DE NGƐ GBENƆ HE

7. Kɛ Yesu tsɔɔ bɔ nɛ gbenɔ ngɛ ha a nya kɛɛ?

7 Yesu Kristo tu si fɔfɔɛ mi nɛ ni gbogboe ɔmɛ ngɛ ɔ he munyu. Benɛ Lazaro nɛ ji nyumu nɛ Yesu le lɛ saminya a gbo ɔ, Yesu tu si fɔfɔɛ mi nɛ Lazaro ya je ɔ he munyu. Yesu de e kaseli ɔmɛ ke: “Wa huɛ Lazaro hwɔ mahe.” Kaseli ɔmɛ susu kaa Yesu ngɛ tsɔɔe kaa Lazaro be he wami nɛ e hwɔ mahe kɛ ngɛ e he jɔɔe, konɛ e ná he wami. Se pi jã nɛ Yesu ngɛ tsɔɔe. Yesu tsɔɔ mi ha mɛ ke: “Lazaro gbo.” (Kane Yohane 11:11-14.) Mo kadi kaa Yesu ngɔ gbenɔ kɛ to mahe he. Lazaro yɛ hiɔwe, loo hɛl la nɛ ngɛ tsoe ko mi. E yɛ bɔfohi loo blema nimeli a ngɔ. Nɛ a fɔ we lɛ ekohu kaa nɔ kpa. E gbo, nɛ e ngɛ kaa bɔ nɛ a hwɔɔ mahe vii nɛ nlami be mi ɔ. Yesu ngɔ gbenɔ kɛ to mahe he ngɛ be kpa ko hu mi. Benɛ Yesu ma tle Yairo biyo ɔ si ɔ, e de ke: “Jokuɛ ɔ gbo we, mahe kɛkɛ e ngɛ hwɔe.”Luka 8:52, 53.

Yehowa bɔ adesahi kaa a hi si ngɛ zugba a nɔ kɛ ya neneene

8. Mɛni ha wa le kaa pi Mawu yi mi tomi ji kaa adesahi nɛ a gbo?

8 Anɛ Mawu yi mi tomi ji kaa adesahi nɛ a gbo lo? Dɛbi! Yehowa bɔ adesahi nɛ a hi si ngɛ zugba a nɔ kɛ ya neneene. Kaa bɔ nɛ wa kase kɛ sɛ hlami ngɛ womi nɛ ɔ mi ɔ, Mawu ngɔ kekleekle nyumu kɛ yo ɔ kɛ wo paradeiso nɛ ngɛ fɛu mi. E ha mɛ nɔmlɔ tso mi he wami kpakpa. Yehowa suɔ kaa a si himi nɛ pee kpakpa. Anɛ fɔlɔ ko nɛ ngɛ suɔmi ɔ suɔ kaa e bimɛ nɛ a gblee nɔ́ nami nɛ ngɛ bwɔmi mi ɔ mi, nɛ a gbo lo? Dɛbi. Yehowa suɔ e bimɛ, nɛ e suɔ kaa a hi si ngɛ zugba a nɔ ngɛ bua jɔmi mi kɛ ya neneene. Baiblo ɔ de ngɛ adesahi a he ke: “[Yehowa] ngɔ neneene si himi kɛ wo a tsui mi.” (Fiɛlɔ 3:11, NW) Mawu ngɔ neneene wami he suɔmi kɛ bɔ wɔ. Nɛ e to blɔ nya konɛ nɔ́ nɛ e kɛ wo wa tsui mi ɔ nɛ ba mi.

NƆ́ NƐ HA ADESAHI GBOƆ

9. Mɛni kita Yehowa wo Adam, nɛ mɛni he je nɛ kita nɛ ɔ nɔ nɛ a maa ye ɔ he wɛ ɔ?

9 Mɛni he je nɛ adesahi gboɔ mɔ? Bɔ nɛ pee nɛ waa na heto ɔ, e sa kaa wa susu nɔ́ nɛ ba benɛ kekle nyumu kɛ yo ɔ pɛ ngɛ zugba a nɔ he. Baiblo ɔ tsɔɔ nya ke: “[Yehowa Mawu] ha tso slɔɔtoslɔɔtohi puɛ ngɛ ngmɔ ɔ mi: tsohi nɛ ngɛ fɛu, kɛ ní nɛmɛ nɛ woɔ yiblii nɛ a yeɔ.” (1 Mose 2:9) Se kɛ̃ ɔ, Yehowa tsi a nya ngɛ nɔ́ kake ko he. Yehowa de Adam ke: “Tso ɔmɛ nɛ ngɛ ngmɔ ɔ mi ɔ, o ma nyɛ maa ye eko tsuaa eko yiblii faa, ja tso ɔ nɛ haa nɔ leɔ kpakpa kɛ yayami ɔ pɛ. Koo ye jamɛ a tso ɔ yiblii; ligbi nɛ o maa ye eko ɔ, o ma gbo.” (1 Mose 2:16, 17) Kita nɛ ɔ nɔ nɛ a maa ye ɔ he wɛ. Ejakaa, tso kpahi fuu ngɛ nɛ Adam kɛ Hawa ma nyɛ maa ye a yiblii. Se kita nɛ ɔ ji he blɔ nɛ a kɛ maa tsɔɔ kaa a bua jɔ nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ Mawu ha mɛ, nɛ a wami nɛ ye mluku ɔ hu piɛɛ he ɔ he. Tue bumi nɛ a maa pee ɔ hu maa tsɔɔ kaa a buu a hiɔwe Tsɛ ɔ nɔ yemi ɔ, nɛ a bua jɔ blɔ tsɔɔmihi nɛ e je suɔmi mi nɛ e kɛ ha mɛ ɔ hu he.

10, 11. (a) Mɛni blɔ nɔ kekle nyumu kɛ yo ɔ gu kɛ gbo Mawu tue? (b) Mɛni he je Adam kɛ Hawa tue gbomi ɔ ji hɛdɔ nɔ́ ɔ?

10 Aywilɛho sane ji kaa, kekle nyumu kɛ yo ɔ gbo Mawu tue. Satan gu sinɔ nɔ nɛ e bi Hawa ke: “Anɛ Mawu de nyɛ niinɛ ke tso ɔmɛ nɛ ngɛ ngmɔ ɔ mi ɔ, nyɛ ko ye ekoeko nɔ yiblii lo?” Hawa he nɔ ke: “Wa ma nyɛ maa ye tso yiblii tsuaa tso yiblii, ja tso ɔ nɛ ngɛ ngmɔ ɔ kpɛti tutuutu ɔ pɛ. Mawu ke wa ko ye jamɛ a tso ɔ yiblii, nɛ wa ko ta he hulɔ; ke wa pee ja a, wa ma gbo.”1 Mose 3:1-3.

11 Satan de lɛ ke: “Oo, nyɛ be gboe! Mawu . . . le kaa ke nyɛ ye jamɛ a tso ɔ yiblii ɔ, nyɛ hɛngmɛ ma bli, nɛ nyɛ maa hi kaa lɛ Mawu ɔ nitsɛ; nɛ nyɛ maa le kpakpa kɛ yayami.” (1 Mose 3:4, 5) Satan ngɛ hlae nɛ Hawa nɛ he ye kaa ke e ye tso yiblii nɛ a tsi a nya ngɛ he ɔ, e ma ná nɔ́ ko kpakpa kɛ je mi. Nɔ́ nɛ e de ɔ tsɔɔ kaa Hawa nitsɛ ma nyɛ maa mwɔ e yi mi kpɔ ngɛ kpakpa kɛ yayami he; nɛ e pee nɔ́ nɛ e suɔ. Satan po Yehowa nya hu kaa nɔ́ nɛ e de mɛ kaa ke a ye tso yiblii ɔ e maa ba a nɔ ɔ ji lakpa. Hawa he Satan ye. Lɔ ɔ he ɔ, e tsɔ tso ɔ yiblii ɔ eko nɛ e ye. Kɛkɛ nɛ e ha e huno ɔ eko nɛ lɛ hu e ye. Pi kaa a li nɛ a pee. A le kaa nɔ́ nɛ Mawu de mɛ ke a ko pee ɔ tutuutu nɛ a pee ɔ nɛ. Tso yiblii ɔ nɛ a ye ɔ tsɔɔ kaa a je blɔ nɛ a yi kita nɛ he wɛ, nɛ a wo mɛ ɔ nɔ. A bui a hiɔwe Tsɛ ɔ kɛ e nɔ yemi ɔ tsuo. A be nya jemi ko kulaa ngɛ tue nɛ a gbo a Bɔlɔ nɛ suɔ mɛ ɔ he!

12. Mɛni maa ye bua wɔ konɛ waa nu bɔ nɛ Yehowa nu he ha benɛ Adam kɛ Hawa tsɔ atuã kɛ si lɛ ɔ sisi?

12 Nɔ hyɛmi nɔ́ ko ji nɛ ɔ nɛ: Ke o hyɛ o binyumu loo o biyo ko nɛ e wa, kɛkɛ nɛ e ba gbo mo tue kɛ tsɔɔ kaa e be bumi loo suɔmi ha mo ɔ, kɛ e maa pee mo kɛɛ? E maa dɔ mo wawɛɛ. Lɛɛ mo susu bɔ nɛ e maa dɔ Yehowa ha benɛ Adam kɛ Hawa tsɔ atuã kɛ si lɛ ɔ he nɛ o hyɛ.

Adam je zu mi, nɛ e kpale kɛ ho zu mi ya

13. Jije Yehowa de Adam kaa e maa ya ke e gbo ɔ, nɛ mɛni ji e sisi?

13 Nɔ́ ko be nɛ Yehowa maa da nɔ konɛ e ha tue gboli nɛ ji Adam kɛ Hawa nɛ a hi si daa. A gbo kaa bɔ nɛ e de mɛ ngɔ to ɔ. Adam kɛ Hawa wami se po. A yɛ mumihi a je ko. Nɔ́ nɛ Yehowa de Adam ngɛ e tue gbomi ɔ se ɔ lɛ ha wa le enɛ ɔ nɛ. Mawu de lɛ ke: “O maa [kpale kɛ ya] zu ɔ nɛ i tĩ kɛ puɛ mo ɔ mi. Zu ji mo, nɛ o maa kpale kɛ ya zu mi ekohu.” (1 Mose 3:19) Zugba zu Mawu ngɔ kɛ puɛ Adam. (1 Mose 2:7) Benɛ a bɔɛ Adam lolo ɔ, e be si himi mi. Lɔ ɔ he ɔ, benɛ Yehowa de Adam ke e maa kpale kɛ ya zu mi ɔ, e ngɛ tsɔɔe kaa Adam be si hie hu. Adam ma plɛ pee nɔ́ nɛ wami be mi kaa zu ɔ nɛ a kɛ bɔ lɛ ɔ.

14. Mɛni he je nɛ wa gboɔ?

14 Jinɛ Adam kɛ Hawa ngɛ je mi mwɔnɛ ɔ, se akɛnɛ a pee yayami kɛ si Mawu he je ɔ, a gbo. Nɔ́ nɛ ha adesa gboɔ ji kaa Adam ngɔ yayami kɛ gbenɔ kɛ sã e sisi bimɛ tsuo. (Kane Roma Bi 5:12.) Jamɛ a yayami ɔ ngɛ kaa hiɔ yaya nɛ a kɛ fɔɔ nɔ, nɛ nɔ ko be nyɛe maa tu nya fo. Gbenɔ nɛ je yayami ɔ mi kɛ ba a, ji gbiɛmi. Gbenɔ ji he nyɛlɔ, se pi huɛ. (1 Korinto Bi 15:26) Enɛ ɔ he ɔ, e sa kaa waa na Yehowa si kaa e to kpɔmi nɔ́ ɔ he blɔ nya konɛ e kɛ kpɔ wɔ kɛ je he nyɛlɔ nɛ he ngɛ gbeye nɛ ɔ dɛ!

ANƆKUALE NƐ KƆƆ GBENƆ HE NƐ O MAA LE Ɔ MAA YE BUA MO

15. Mɛni he je nɛ gbenɔ he anɔkuale ɔ nɛ wa maa le ɔ maa wo wa bua?

15 Nɔ́ nɛ Baiblo ɔ tsɔɔ ngɛ gbogboehi a si fɔfɔɛ he ɔ woɔ nɔ bua. Kaa bɔ nɛ wa na momo ɔ, gbogboe ɔmɛ pii we ɔ, nɔ́ ko hu dɔɛ mɛ. E sɛ kaa waa ye mɛ gbeye ejakaa a be nyɛe maa ye wɔ awi. Wa yemi kɛ buami he hia we mɛ, nɛ mɛ hu a be nyɛe maa ye bua wɔ. Waa kɛ mɛ be nyɛe maa tu munyu, nɛ mɛ hu a kɛ wɔ be nyɛe maa tu munyu. Jami hɛ mi nyɛɛli fuu sisiɔ nihi kaa a ma nyɛ maa ye bua ni gbogboe ɔmɛ, nɛ a ngɔɔ sika ngɛ nihi nɛ heɔ mɛ yeɔ a dɛ. Se ke wa le gbenɔ he anɔkuale ɔ, e be hae nɛ nihi maa ngɔ lakpa tsɔɔmihi kɛ sisi wɔ.

16. Mɛnɔ ji nɔ nɛ ná jamihi fuu a tsɔɔmi ɔmɛ a nɔ he wami, nɛ ngɛ mɛni blɔ nɔ?

16 Anɛ jami nɛ o ngɛ mi ɔ kplɛɛɔ Baiblo tsɔɔmi nɛ kɔɔ gbogboe ɔmɛ a he ɔ nɔ lo? Jamihi fuu a tsɔɔmi kɛ Baiblo ɔ kpa we gbi. Mɛni he je? Ejakaa Satan ná a tsɔɔmi ɔmɛ a nɔ he wami. E gu lakpa jami nɔ́ nɛ e ha nihi he ye kaa, ke nɔmlɔ gbo ɔ, e ya tsaa e si himi ɔ nɔ ngɛ mumihi a je. Tsɔɔmi nɛ ɔ ji lakpa munyuhi nɛ Satan kɛ tsuɔ ní konɛ e kɛ je nihi kɛ je Yehowa Mawu he ɔ a kpɛti kake. Ngɛ mɛni blɔ nɔ?

17. Mɛni he je nɛ tsɔɔmi kaa Yehowa piiɔ nihi ngɛ la mi kɛ yaa neneene ɔ gbeɔ Yehowa he guɛ ɔ?

17 Kaa bɔ nɛ wa kase kɛ sɛ hlami ɔ, jami komɛ tsɔɔ kaa ke nɔ ko pee yayami nɛ e gbo ɔ, a ma ya pii lɛ ngɛ la mi kɛ ya neneene. Tsɔɔmi nɛ ɔ gbeɔ Mawu he guɛ. Yehowa ji Mawu nɛ ngɛ suɔmi, nɛ e be nihi piie kikɛ kɔkɔɔkɔ. (Kane 1 Yohane 4:8.) Ke fɔlɔ ko bi gbo tue, nɛ e nu jokuɛ ɔ nine kɛ wo la mi kɛ gbla e tue ɔ, kɛ o ma susu ngɛ fɔlɔ nɛ ɔ he ha kɛɛ? Anɛ o maa bu fɔlɔ kaa jã lo? Ngɛ anɔkuale mi ɔ, anɛ o maa suɔ kaa o le lɛ po lo? Dɛbi! Eko ɔ, o maa bu lɛ kaa e ji yiwutsotsɛ. Kɛ̃ ɔ, Satan suɔ kaa wa he ye kaa Yehowa piiɔ nihi ngɛ la mi kɛ yaa neneene!

18. Ni gbogboehi nɛ nihi jaa a daa si ngɛ mɛni lakpa tsɔɔmi nɔ?

18 Satan guu jami komɛ a nɔ kɛ tsɔɔ kaa ke nimli gbo ɔ, a plɛɔ peeɔ mumihi nɛ sa kaa a ja mɛ. Ngɛ tsɔɔmi nɛ ɔ nya a, ni gbogboehi a mumihi ma nyɛ ma ba pee huɛmɛ nɛ ngɛ he wami, loo he nyɛli yiwutsotsɛmɛ. Nihi fuu he lakpa tsɔɔmi nɛ ɔ ye. A yee ni gbogboehi gbeye nɛ a kɛ bumi haa mɛ, nɛ a jaa mɛ. Se Baiblo ɔ tsɔɔ kaa gbogboe ɔmɛ hwɔ mahe, nɛ e sa kaa wa ja anɔkuale Mawu, nɛ ji Yehowa a pɛ, nɔ nɛ ji wa Bɔlɔ kɛ wa Nɔ Hyɛlɔ ɔ.Kpojemi 4:11.

19. Anɔkuale nɛ o maa le ngɛ gbenɔ he ɔ ma ha nɛ o nu mɛni Baiblo tsɔɔmi sisi?

19 Ni gbogboe ɔmɛ a he anɔkuale nɛ o maa le ɔ be hae nɛ a ngɔ jami mi lakpa tsɔɔmihi kɛ sisi mo. E maa ye bua mo konɛ o nu Baiblo tsɔɔmi kpahi hu a sisi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke o ba le kaa ke nɔ gbo ɔ, e yɛ mumihi a je ɔ, e ma ha neneene wami nɛ a wo he si kaa wa ma ná ngɛ paradeiso zugba a nɔ ɔ maa pee nɔ́ nitsɛ ha mo.

20. Mɛni sane bimi he wa ma susu ngɛ yi nɛ nyɛɛ se ɔ mi?

20 Anɔkualetsɛ Hiob nɛ hi si blema lokoo ɔ, bi ke: ‘Ke nɔmlɔ gbo ɔ, e kpaleɔ kɛ baa ekohu lo?’ (Hiob 14:14) Anɛ a ma nyɛ ma tle nɔ nɛ gbo nɛ e ya hwɔ ngɛ gbeje ɔ si kɛ ba wami mi ekohu lo? Nɔ́ nɛ Baiblo ɔ tsɔɔ ngɛ enɛ ɔ he ɔ woɔ nɔ bua wawɛɛ, kaa bɔ nɛ wa maa na ngɛ yi nɛ nyɛɛ se ɔ mi ɔ.

^ kk. 5 Kɛ ha níhi a nya tsɔɔmi ngɛ munyunguhi nɛ ji, “klaa” kɛ “mumi” ɔ he ɔ, wa kpa mo pɛɛ nɛ o hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu nɛ ji, ““Klaa” Kɛ “Mumi”—Mɛni Ji Munyungu Nɛ Ɔmɛ A Sisi Tutuutu?”.