Kal idhi e weche manie iye

Kal idhi kama ochanie weche mantie

SULA MAR 6

Jo Motho Ni Kanye?

Jo Motho Ni Kanye?
  • Ang’o matimore ka ng’ato otho?

  • Ang’o momiyo watho?

  • Be ng’eyo gima timore ka ng’ato otho nyalo konyowa?

1-3. Gin penjo mage ma ji penjo kuom wach tho, to dwoko mage ma dinde mopogore opogore chiwo?

MAGI gin penjo ma ji osebedo ka nigo kuom higini gana mang’eny. Gin penjo mabeyo. Kata obedo ni wan jo mage kata wadak kanye, dwoko mag penjogi nyalo konyowa.

2 E sula motelo ni mae, ne wapuonjore ni misango mar Yesu Kristo kaka rawar ne oyawo yo ma ji nyalo yudogo ngima mochwere. Bende ne wapuonjore ni Muma wacho ni nitie kinde ma “tho ok nobedie kendo.” (Fweny 21:4) Kata kamano, waduto podi watho. Ruoth Solomon ne owacho ni “jo mangima ging’eyo ni gibiro tho.” (Eklesiastes 9:5) Watemo kaka dhano ni mondo wadag kuom ndalo mang’eny kaka nyalore. Kata kamano, podi waparore ni to ang’o mabiro timorenwa ka watho.

3 Ka jowa ma wahero otho, wabedo gi kuyo. Kendo wanyalo penjore ni: ‘To gin kanye? Isandogi, koso? Be girito ngimawa? To be wanyalo konyogi? Be wabiro nenogi kendo? ’ Dinde mag pinyni chiwo dwoko mopogore opogore e wi penjogi. Moko puonjo ni ka ng’ato odak e ngima matir to obiro dhi e polo, to ka odak e ngima ma ok kare to ibiro wang’e e mach. Dinde moko puonjo ni bang’ tho, to ng’ato kalo dhi e ngima mar roho mondo omi odag gi kwerene machon. Dinde moko to puonjo ni jo motho dhi kar bura, kendo inyuologi e ringre machielo.

4. En paro mane ma dinde mang’eny puonjo e wi wach tho?

4 Puonj kaka mago ma dinde puonjo, oting’o paro achiel—ni nitie gimoro ma weyo ringrewa seche ma watho. Chiegni ni dinde duto, machon kata gi ma ndalogi, puonjo ni bang’ tho ji dhi nyime gi dak nyaka chieng’ ka gin gi teko mar neno, winjo, kod paro. To mano nyalo timore nade? Wawinjo, waneno, kendo waparo, mana nikech obwongowa tiyo. Ka ng’ato otho, obwongo ok dhi nyime gi tich. Kuom mano, teko mar paro gik machon, mar winjo kod mar neno, ok dhi nyime. Ok wanyal timo gigi ka obwongowa osetho.

ANG’O MATIMORE KA NG’ATO OTHO?

5, 6. Ang’o ma Muma puonjo e wi chal mar jo motho?

5 Gima timore ka ng’ato otho ok en gima opondo ni Jehova, Jachwech mar obwongo. Ong’eyo gima timore kuom adier, kendo Wachne ma en Muma lero maber gima timore ka watho. Gima Muma puonjo e yo maler en mae: Ka ng’ato otho, ok odhi nyime gi ngima. Tho en onge mar ngima. Jo motho ok nyal neno, winjo kata paro. Onge gimoro amora ma ok tho e ringre dhano. Dhano onge gi gimoro ni chuny, kata roho ma ok tho. *

Mach ma ne liel odhi kanye?

6 Bang’ Solomon neno ni jo mangima ong’eyo ni gibiro tho, ne ondiko kama: ‘Jo motho ok ging’eyo gi moro.’ Bang’e ne omedo wuoyo e wi wachno kowacho ni jo motho ok nyal hero kata sin gi gimoro, kendo ni “onge tich, kata lony kata ng’eyo gi moro kata rieko, e liel.” (Eklesiastes 9:5, 6, 10) Zaburi 146:4 bende wacho ni ka ng’ato otho, “chieng’onogo gi moparo olal alala.” Ka watho onge gima wuok e ringrewa to dhi nyime gi ngima. Ngima ma wan-go chalo gi msuma maliel. Ka osime, mach malielno ok dhi kamoro amora. Olal alala.

GIMA YESU NE OPUONJO E WI THO

7. Yesu ne olero nade gima tho en?

7 Yesu Kristo ne owuoyo e wi chal mar jo motho. Ne otimo kamano ka ne owuoyo kuom Lazaro jal ma ne ong’eyo maber to koro ne osetho. Yesu ne owachone jopuonjrene ni: “Osiepwa Lazaro nindo.” Jopuonjrene ne paro ni tiend gima Yesu ne wacho en ni Lazaro ne yueyo e nindo ka podi ochango kuom tuwo moro. Kata kamano, mano ok e tiend gima Yesu ne wacho. Kuom mano, Yesu ne olero negi niya: “Lazaro otho.” (Johana 11:11-14) Ng’e ni kae, Yesu ne opimo tho gi yueyo kata nindo. Lazaro ok ne ni e polo kata mana e mach. Ne ok en gi malaike kata kwerene machon. Ne ok en ka ma inyuole kaka dhano machielo. Ne oyueyo e tho, mana kaka ng’at manie nindo matut, kendo ma ok nyal leko gimoro amora. Ndiko mamoko bende pimo tho gi nindo. Kuom ranyisi, ka ne ogo japuonjre ma Stefano gi kite ma nyaka otho, Muma wacho ni “nindo notere.” (Tich Joote 7:60) Kamano bende, jaote Paulo ne ondiko wach e wi jomoko e ndalone ma ne “osenindo” e tho.—1 Jo Korintho 15:6.

Jehova ne ochweyo dhano mondo odag e piny nyaka chieng’

8. Ere kaka wanyalo ng’eyo ni dwaro mar Nyasaye ne ok en ni mondo ji otho?

8 Be dwaro mar Nyasaye mokwongo ne en ni mondo ji otho? Ooyo, ok en kamano! Jehova ne ochweyo dhano mondo odagi e piny nyaka chieng’. Mana kaka ne wase puonjore e bugni, Nyasaye ne oketo dhano ariyo mokwongo e puodho maber mar paradis. Ne omiyogi ngima makare chuth ma onge gi midekre moro amora. Jehova ne dwaro ni mondo gibed gi ngima maber. Be nitie janyuol moro amora man kod hera, ma nyalo dwaro mondo nyithinde oyud chandruok mabiro nikech bedo moti kod tho? Kuom adier, onge! Jehova ne ohero nyithinde, kendo ne odwaro mondo giyud mor mosiko e piny ka. Muma wacho kama e wi dhano: “[Jehova] osemiyo chunygi paro kuom piny [“ngima ma onge giko,” NW ] .” (Eklesiastes 3:11) Nyasaye ne ochweyowa gi gombo kata dwaro mar dak nyaka chieng’. Kendo oseyawo yo ma biro miyo gombono kata dwarono otimre.

GIMOMIYO DHANO THO

9. En ang’o ma Jehova ne onyiso Adam ni mondo kik otim, to ang’o momiyo chikni ne ok tek luwo?

9 To kare ang’o momiyo dhano tho? Mondo wayud dwoko, nyaka wanon gima ne otimore e kinde ma ne nitie dichwo achiel kende kod dhako achiel kende e piny. Muma lero ni: “Yien duto maber mar neno, kendo maber mar chiemo, Jehova Nyasaye nomiyogi dongo a e lowo.” (Chakruok 2:9) Kata kamano, ne nitie gimoro achiel ma ne ok onego gitim. Jehova ne onyiso Adam kama: “Kuom olemb yedhe duto inyalo chamo achama: to olemb yath makelo ng’eyo ber gi rach, kik icham: nikech e ndalo michamogo, tho to initho.” (Chakruok 2:16, 17) Chikni ne ok en chik matek luwo. Ne nitie yien moko mang’eny ma Adam gi Hawa ne nyalo chamo olembegi. Kata kamano, chikni koro ne miyogi thuolo mar nyiso kata goyo erokamano ni Nyasaye ma ne osemiyogi gimoro amora ma ne dwarore, kaachiel kod ngima man kare chuth. Luwo chik Nyasaye bende ne dhi nyiso ni gimiyo Wuon-gi manie polo luor kaka jatelo, kendo ni giyie luwo chikene manyiso hera.

10, 11. (a) Ere kaka dhano ariyo mokwongo ne ok oluwo chik Nyasaye? (b) Ang’o momiyo gima ne Adam gi Hawa otimo ne en ketho maduong’?

10 Gima lit en ni dhano ariyo mokwongo ne oyiero ng’anjo e nyim Jehova. Ka otiyo gi thuol, Satan ne openjo Hawa kama: “Mano adieri koso, Nyasaye osewacho, Kik ucham kuom yien duto ma ni e puodho? ” Hawa ne odwoko ni: “Chamo olemb yien me puodho to wanyalo chamo: to kuom olemb yath ma ni e dier puodho, Nyasaye osewacho niya, Kik ucham kuome, kata mule kik umule, dipo kutho.” —Chakruok 3:1-3.

11 Satan to ne owacho niya: “Ok unutho ngang’: to Nyasaye ong’eyo ka e chieng’no muchame, wang’u noyepi, mi nubedi ka Nyasaye, kung’eyo mabeyo gi maricho.” (Chakruok 3:4, 5) Satan ne dwaro ni mondo Hawa opar ni chamo olemo ma ne okwerno ne dhi konye. Kaluwore gi Satan, Hawa ne nikod ratiro mar yiero kende owuon gima ber kata marach; kuom mano ne en kod ratiro mar timo gima chunye ne dwaro. Weche ma Satan ne owacho bende ne nyiso ni Jehova en ja miriambo e wi gima ne dhi timore bang’ chamo olemono. Hawa ne oyie gi wach Satan. Omiyo ne okawo olemb yadhno mochamo. Bang’e ne omiyo chwore bende, ma en bende ne ochamo. Ne ok gitimo kamano nikech ne gikiya. Ne ging’eyo maber ni gima ne gitimono kuom adier ne en gima Nyasaye ne osekwerogi ni kik gitim. Nikech chamo olemb yadhno, ne gitamore luwo chik man kare, chik mayot luwo, kendo ne gitimo mano ka ging’eyo. Timo mano ne onyiso ni gichayo Wuon-gi manie polo kod telo mare. Chayo Jachwechgi ma jahera e yo machalo kamano ne en ketho maduong’!

12. Ang’o ma nyalo konyowa ng’eyo kaka Jehova ne owinjo bang’ Adam gi Hawa luwo yo manyiso ni ne ging’anjo?

12 Kuom ranyisi: Inyalo winjo nade ka ipidho nyathini, ma bang’e otamore luwo chikeni e yo manyiso ni ok omiyi luor kata ok oheri? Mano en gima nyalo miyo chunyi chandruok. Kuom mano, par ane kaka nyalo bedo ni Jehova ne owinjo, bang’ Adam gi Hawa luwo yo manyiso ni ne ging’anjo.

Adam ne owuok e buru, kendo ne odok e buru

13. Ang’o ma Jehova ne owacho ni ne dhi timore ni Adam bang’ tho, to tiend wachni en ang’o?

13 Nikech timgi mar ng’anjo, Jehova koro ne onge gi gima ne nyalo miyo owe Adam gi Hawa obedie nyaka chieng’. Kuom mano, ne githo mana kaka Jehova ne owacho. Adam gi Hawa koro ne onge. Ne ok gidhi nyime gi dak kamoro machielo. Wang’eyo mae kaluwore gi gima Jehova ne owacho ni Adam bang’ nyise wach richone. Nyasaye ne owachone kama: “Nyaka idogi e lowo; nikech kanyo e ma nogolie: nikech in buru, kendo inidogi ni buru.” (Chakruok 3:19) Nyasaye ne otiyo gi buru mar lowo e chweyo Adam. (Chakruok 2:7) Ka Nyasaye ne pok otimo mano, Adam ne onge. Kuom mano, Jehova ka ne owacho ni Adam ne dhi dok e buru, tiende ne en ni Adam ne dhi bedo ma onge. Adam ne dhi bedo ma onge gi ngima mana kaka buru ma ne oti godo ka ichweye.

14. Ang’o momiyo watho?

14 Adam gi Hawa di koro ngima sani, kata kamano, ne githo nikech ne giyiero timo gima ne okwergi gi Nyasaye, omiyo ne gitimo richo. Gimomiyo watho en nikech richo Adam ne oluwo nyithinde duto. (Jo-Rumi 5:12) Richono chalo gi tuwo malich mar anyuola mayudo ng’ato ka ng’ato ma onge ng’ama nyalo tony. Nyak mar richono en tho, omiyo tho ok en gweth. Tho en jasigu, ok en osiep. (1 Jo Korintho 15:26) Mano kaka wamor ni Jehova ne ochiwonwa rawar mondo ogolwa e loch mar jasigu marachni!

NG’EYO GIMA TIMORE KA NG’ATO OTHO KONYO

15. Ang’o momiyo ng’eyo gima timore ka ng’ato otho en gima hoyo chuny?

15 Gima Muma puonjo e wi chal mar jo motho en gima hoyo chuny. Mana kaka waseneno, jo motho onge gi chandruok moro amora. Onge gimomiyo onego waluor jo motho nikech ok ginyal hinyowa. Onge kony ma gidwaro kuomwa, kendo ok ginyal konyowa. Ok wanyal wuoyo kodgi, kendo gin bende ok ginyal wuoyo kodwa. Jotend din mang’eny riambo ni ginyalo konyo jo mosetho, kendo jogo ma yie kod wechego thoro miyogi pesa. Kata kamano, ng’eyo adiera e wi gima timore ka ng’ato otho, konyowa mondo kik wuondwa gi jogo ma puonjo miriambo.

16. En ng’ano ma oseketho puonj mag dinde mang’eny, to ere kaka osebedo kotimo mano?

16 Be din mari oyie gi gima Muma puonjo e wi jo motho? Ng’eny dinde ok oyie gi wachno. Nikech ang’o? En nikech Satan oseketho puonjgi. Satan tiyo gi din mar miriambo e puonjo ji ni bang’ ringregi tho, gibiro dhi nyime gi dak ka gin roho. Mani en miriambo ma Satan osebedo ka tiyogo kaachiel gi miriambo mamoko e golo ji kuom Jehova Nyasaye. Ere kaka otimo mano?

17. Ang’o momiyo puonj mar mach misande ji en puonj ma ok mi Jehova luor?

17 Mana kaka osenyis e weche motelo, dinde moko puonjo ni ka ng’ato odak e ngima ma ok mi Nyasaye luor, bang’ tho to obiro dhi e mach mak tho, ka mibiro sande nyaka chieng’. Mani en puonj ma ok mi Nyasaye luor. Jehova en Nyasaye ma jahera, kendo ok onyal sando ji e yo machalo kamano. (1 Johana 4:8) Inyalo neno nade ng’at ma kumo nyathine ka oketo lwet nyathino e mach? Be inyalo miyo ng’at ma kamano luor? Be inyalo kata mana temo dwaro mondo obed osiepni? Kuom adier, ok inyal! Mano en nikech inyalo mana neno ng’atno kaka ng’ama kwiny ahinya. To ema Satan dwaro ni mondo wane Jehova kaka ng’at ma biro sando ji nyaka chieng’!

18. Lamo jo motho en puonj ma otenore e miriambo mane mar dinde?

18 Satan bende tiyo gi dinde moko e puonjo ji ni bang’ tho, ji bedo roho ma onego omi luor gi jo mangima. Kaluwore kod puonjni, roho mag jo motho nyalo bedo osiepe man gi teko kata wasigu malich mag jo mangima. Ji mang’eny osebedo ka yie gi puonjni. Giluoro jo motho, kendo gi miyogi luor ka gilamogi. Mopogore gi mano, Muma puonjo ni jo motho nindo, kendo ni onego walam mana Jehova Nyasaye kende, Jachwech kendo Jachiwo marwa.—Fweny 4:11.

19. Ng’eyo gima timore ka ng’ato otho konyowa winjo puonj mane mar Muma e yo makare?

19 Ng’eyo gima timore ka ng’ato otho, konyi mondo kik wuondi gi miriambo mag din. Ng’eyo puonjno bende konyi winjo e yo makare puonj mamoko mag Muma. Kuom ranyisi, bang’ ng’eyo ni ji ok dhi dak kamoro kaka roho bang’ tho, biro miyo puonj mar geno e ngima mochwere e paradis e piny kae, owinjoreni e yo malong’o.

20. En penjo mane ma wabiro wuoye e sula maluwo mae?

20 E kinde machon ahinya, Ayub ng’at makare ne openjo niya: “Ka dhano otho, nobed mangima kendo koso? ” (Ayub 14:14) Be ng’at ma nindo e tho nyalo bedo mangima kendo? Gima Muma puonjo e wachni en gima hoyo chuny ahinya, mana kaka sula maluwo mae biro nyiso.

^ par. 5 Mondo iyud weche adimba e wi “chuny” kod “roho,” ne Apendiks e ite mag 208-211.