Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

KAPÍTULO 8

Mbaʼépa pe Ñandejára Rréino?

Mbaʼépa pe Ñandejára Rréino?
  • Mbaʼépa omombeʼu la Biblia Ñandejára Rréinogui?

  • Mbaʼépa ojapóta pe Ñandejára Rréino?

  • Arakaʼépa pe Rréino ojapóta Ñandejára rembipota ko Yvy ape ári?

1. Mbaʼéichapa héra pe ñemboʼe ojekuaáva opárupi ñahesaʼỹijótava koʼág̃a?

HETAITEREI tapicha oĩva ko múndope oikuaa pe ñemboʼe oñehenóiva padrenuestro. Ko ñemboʼe ojekuaáva opárupi ohejavaʼekue Jesucristo peteĩ ehemplorã. Kóvape ojejerure heta mbaʼe iñimportánteva, ha jahecháramo umi mbohapy mbaʼe ojejerure raẽvéva upépe, jaikuaavéta mbaʼépa añetehápe omboʼe la Biblia.

2. Emombeʼumi mbohapy mbaʼe Jesús omboʼevaʼekue idisipulokuérape ojerure hag̃ua ñemboʼépe.

2 Oñepyrũvo ko ñemboʼe, Jesús heʼi umi chupe ohendúvape: “Peẽ katu peñemboʼevaʼerã kóicha: ‘Ore Ru yvágape reiméva, toñemomarangatúkena nde réra. Tou ne rréino. Tojejapo ne rembipota, yvagapeguáicha, ko yvy ape ári avei’” (Mateo 6:9-13). Mbaʼépa heʼise koʼã mbohapy mbaʼe ojejeruréva?

3. Mbaʼépa jaikuaavaʼerã Ñandejára Rréinogui?

3 Jaikuaáma heta mbaʼe Ñandejára réragui, Jehová. Ha ñañeʼẽma avei Ñandejára rembipotágui, mbaʼépa haʼe ojapóma ha ojapóta gueteri yvyporakuérape g̃uarã. Péro mbaʼéguipa oñeʼẽrakaʼe Jesús heʼírõ guare “tou ne rréino”? Mbaʼépa pe Ñandejára Rréino? Mbaʼéichapa ou vove omomarangatúta térã osantifikáta Ñandejára réra? Ha mbaʼéichapa ou rupi pe Rréino ojejapóta Ñandejára rembipota?

Mbaʼépa pe Ñandejára Rréino?

4. Mbaʼépa pe Ñandejára Rréino, ha mávapa Rréi upépe?

4 Ñandejára Rréino haʼe peteĩ goviérno Jehová omoĩva, ha haʼe avei oiporavo pe Rréi ogovernátava. Mávapa pe Rréi? Jesucristo. Ko Rréi tuichaiteve oimeraẽ yvyporakuéra mburuvichágui, ha oñehenói chupe ‘pe Rréi umi rréi apytépe ha Karai umi karai oisãmbyhýva apytépe’ (1 Timoteo 6:15). Haʼe oguereko pe puʼaka ojapo hag̃ua hetave mbaʼe porã oimeraẽ mburuvicha oikovaʼekuégui, umi ikatupyryvévagui jepe.

5. Moõ guivépa ogovernáta Ñandejára Rréino, ha mbaʼépa ogovernáta?

5 Moõ guivépa ogovernáta Ñandejára Rréino? Jaikuaa hag̃ua jahecha raẽ vaʼerã moõpa oĩ Jesús. Katuetei nemanduʼáne jahechamahague mbaʼéichapa ojejuka chupe pe yvyráre ha upéi oñemoingove jey. Upe riremínte haʼe oho yvágape (Hechos 2:33). Upéicharamo Ñandejára Rréino oĩ yvágape. Upévare la Bíbliape oñehenói ‘rréino yvagapegua’ (2 Timoteo 4:18). Ha oĩramo jepe yvágape, Ñandejára Rréino ogovernáta ko Yvy (Revelación 11:15).

6, 7. Mbaʼérepa Jesús haʼe peteĩ Rréi ijojahaʼỹva?

6 Mbaʼérepa Jesús haʼe peteĩ Rréi ijojahaʼỹva? Ñepyrũrã, haʼe nomanomoʼãi arakaʼeve. Ombojojávo Jesúspe umi yvyporakuéra rréi rehe, la Biblia heʼi chugui ‘haʼe añoite pe omanoʼỹva, oikóva pe lús ojeikeʼỹhápe’ (1 Timoteo 6:16). Upéva heʼise umi mbaʼe porã Jesús ojapótava ndopamoʼãiha. Ha katuete ojapóta heta mbaʼe porã.

7 Jahechami mbaʼépa heʼivaʼekue la Biblia Jesúsgui: ‘Hiʼári opytáta Jehová espíritu, pe espíritu omeʼẽva arandu ha entendimiénto, pe espíritu omeʼẽva ñemoñeʼẽkuaa ha puʼaka, pe espíritu omeʼẽva mbaʼekuaa ha kyhyje Jehovágui; ha ovyʼáta okyhyjévo Jehovágui. Ha ndoporohusgamoʼãi umi mbaʼe ohechávarente ha ndoikomoʼãi oñemoñeʼẽ mbarete ohendúvarente. Ha hustísiape ohusgavaʼerã umi imboriahúvape, ha hendapete oñemoñeʼẽta umi heko porãva rehehápe’ (Isaías 11:2-4). Koʼã mbaʼe ojeʼevaʼekue ohechauka Jesúsgui oikotaha peteĩ Rréi ihústo ha oiporiahuverekóva yvyporakuérape. Reipotápa haʼe ñanesãmbyhy?

8. Mávapa ogovernáta Jesús ndive?

8 Koʼág̃a jahecháta avei ko mbaʼe Ñandejára Rréinogui: Jesús nogovernamoʼãi haʼeño. Oĩta avei umi oisãmbyhýva hendive. Upéva jahecha Pablo heʼivaʼekuére Timotéope: “Ñaaguanta meméramo, ñaisãmbyhýta avei oñondive” (2 Timoteo 2:12). Upéicha, Pablo, Timoteo ha hetave tapicha ifiélva Ñandejára oiporavovaʼekue, ogovernáta Jesús ndive pe Rréino yvagapeguápe. Mboy tapichápa ohupytýta ko mbaʼe ijojahaʼỹva?

9. Mboýpa ogovernáta Jesús ndive, ha arakaʼe guivépa oñepyrũ Ñandejára oiporavo koʼãvape?

9 Jahechahaguéicha ko lívro kapítulo 7-pe, pe apóstol Juan ohechavaʼekue peteĩ visiónpe “pe ovecha Raʼy [Jesucristo] oñemboʼýva Sión yvyty ári [haʼe oĩháme yvágape Rréiramo], ha hendive ciento cuarenta y cuatro mil oguerekóva isyváre héra ha Itúva réra”. Mávapa koʼã 144.000? Juan voi omombeʼu: “Koʼãva haʼe umi ohóva pe ovecha Raʼy rapykuéri toho ohohápe. Koʼãva ojejogua tenondevaʼekue yvyporakuéra apytégui Ñandejára ha pe ovecha Raʼýpe g̃uarã” (Revelación 14:1, 4). Upéicharõ, osegi porã rupi Jesucrístope ojeporavo chupekuéra ogoverna hag̃ua hendive. Omano ha oñemoingove jey rire chupekuéra yvágape, “oisãmbyhyvaʼerã ko yvy” Jesús ndive (Revelación 5:10). Umi apóstol ára guive Ñandejára oiporavo oikóvo umi kristiáno ijeroviapývape ojehupyty peve 144.000.

10. Mbaʼérepa Jehová imbaʼeporãitevaʼekue omoĩvo Jesús ha umi 144.000-pe ñanesãmbyhy hag̃ua?

10 Jehová imbaʼeporãiterei omoĩgui Jesús ha umi 144.000-pe oisãmbyhy hag̃ua yvyporakuérape. Jesús haʼevaʼekue kuimbaʼe ha upévare oikuaa mbaʼéichapa yvyporakuéra ohasa asy. Pablo heʼivaʼekue hese ndahaʼeiha ‘peteĩ ikatuʼỹva ñandeporiahuvereko ñanekangyhaguére, síno peteĩ ohechaukavaʼekue haʼeha ñandeichagua opa mbaʼépe, péro pekadoʼỹre’ (Hebreos 4:15; 5:8). Umi oisãmbyhýtava hendive ohasa asy vaʼekue avei. Iñimperfékto rupi hikuái heta oñehaʼãvaʼekue ha ohasa opaichagua mbaʼasy rehe. Upéicharõ, haʼekuéra katuete ohechakuaáta yvyporakuéra jehasa asy!

Mbaʼépa ojapóta pe Ñandejára Rréino?

11. Mbaʼérepa Jesús heʼivaʼekue hemimboʼekuéra oñemboʼevaʼerãha ojejapo hag̃ua Ñandejára rembipota yvágape?

11 Jesús heʼírõ guare hemimboʼekuérape oñemboʼevaʼerãha Ñandejára Rréino ou hag̃ua, heʼi avei ojerurevaʼerãha ojejapo hag̃ua Ñandejára rembipota “yvagapeguáicha, ko yvy ape ári avei”. Ñandejára oĩ yvágape ha upépe umi ánhel ifiélva ojapo meme ivolunta. Péro pe kapítulo 3-pe jahechákuri peteĩ ánhel iñañáva ndojapoveimaha Ñandejára rembipota ha ombotavyhague Adán ha Évape. Pe kapítulo 10-pe jahecháta mbaʼépa la Biblia omboʼe ko ánhel añágui, oñehenóiva Satanás el Diablo. Satanás ha umi ánhel oñemoĩvaʼekue ijykére, oñehenóiva demónio, ojehejavaʼekue opytave yvágape. Upévare, oĩvaʼekue ndojapóiva Ñandejára rembipota yvágape. Péro ko mbaʼe opa vaʼerã Jesucristo oñepyrũ vove ogoverna Ñandejára Rréinope, ha oñorairõ Satanás ndive (Revelación 12:7-9).

12. Mbaʼépa umi mokõi mbaʼeguasu oñemombeʼúva Revelación 12:10-pe?

12 Jahechami mbaʼépa ojeʼevaʼekue oikotaha: ‘Ahendu peteĩ ñeʼẽ hatã heʼíva yvágape: “Koʼág̃a og̃uahẽma pe salvasión ha puʼaka, ha Ñandejára Rréino ha Cristo autorida, ojeitýmagui yvy gotyo [Satanás] pe oñeʼẽ vaíva ñane ermanokuérare, oñeʼẽ vaíva hesekuéra ára ha pyhare Ñandejára renondépe!” ‘ (Revelación 12:10). Rehechakuaápa ko téysto omombeʼuha mokõi mbaʼeguasu oikovaʼekue? Primero, Ñandejára Rréino oĩva Jesucristo poguýpe oñepyrũ oisãmbyhy. Ha segundo, Satanáspe ojeity yvágagui ko Yvy ape ári.

13. Mbaʼépa oiko yvágape ojeity rire Satanáspe?

13 Mbaʼépepa opa koʼã mokõi mbaʼe? Umi mbaʼe yvágape oikóvagui jalee: ‘Ko mbaʼére, pevyʼa, yvága, ha peẽ peikóva upépe!’. Upeichaite, umi ánhel jeroviapy oĩva yvágape ovyʼa Satanás ha idemoniokuéra oñemosẽmbahaguére, opytágui upépe umi ifiélva añoite. Upépe oĩ tuicha pyʼaguapy ha ojeiko porãmba. Upéicharamo koʼág̃a ojejapóma Ñandejára rembipota yvágape.

Oñemosẽ rupi Satanás ha idemoniokuérape yvágagui ojeguereko provléma ko Yvy ape ári. Péro umíva opáta koʼẽrõite

14. Mbaʼépa oiko ojeity rire Satanáspe ko Yvy ape ári?

14 Péro mbaʼépa oiko ko Yvýpe? La Biblia heʼi: ‘Áina pe yvy ha pe márgui, pe Diablo oguejyhaguére peẽme, tuicha pochy reheve, oikuaágui hiʼára mbykymaha’ (Revelación 12:12). Satanás ipochyeterei ojeityhaguére yvágagui ha hiʼára mbykypaitéma. Ipochýgui ojapo heta mbaʼe vai ko Yvy ape ári. Jaikuaavéta koʼã mbaʼe vaígui pe kapítulo oúvape. Upévare, ikatu ñaporandu: mbaʼéichapa pe Rréino ojapóta Ñandejára rembipota Yvy ape ári?

15. Mbaʼépa Ñandejára volunta Yvýpe g̃uarã?

15 Ñanemanduʼavaʼerã mbaʼépa Ñandejára oipota ko Yvýpe g̃uarã. Jahechákuri upéva pe kapítulo 3-pe. Edénpe, Ñandejára ohechaukavaʼekue oipotaha oiko ko Yvýgui peteĩ paraíso henyhẽva yvyporakuéra ihústova ha nomanomoʼãivagui arakaʼeve. Ogueraha vai rupi Satanás Adán ha Évape, Ñandejára volunta ko Yvýpe g̃uarã ojejokoʼimi, péro nokambiái. Jehová oipota gueteri oiko ko mbaʼe: “umi hekojojáva oguerekóta ko yvy, ha oikóta ipype opa ára g̃uarã” (Salmo 37:29). Ha Ñandejára Rréino ojapóta upéva. Mbaʼéichapa?

16, 17. Mbaʼépa omombeʼu ñandéve Daniel 2:44 pe Ñandejára Rréinogui?

16 Jahechami mbaʼépa ojeʼevaʼekue Daniel 2:44-pe. Upépe jalee: ‘Ha umi rréi árape, Ñandejára yvagapegua omoĩta peteĩ rréino arakaʼeve noñehundimoʼãiva. Ha pe rréino noñembohasamoʼãi mbaʼeveichagua tetãme. Omonguʼíta ha ohundipáta koʼã rréino, ha haʼe voi opytáta opa ára peve’. Mbaʼépa oñemombeʼu koʼápe ñandéve Ñandejára Rréinogui?

17 Ñepyrũrã, oñemombeʼu Ñandejára Rréino oñepyrũha ogoverna “umi rréi árape” térã umi goviérno oĩ jave gueteri. Segundo, oñemombeʼu pe Rréino opytataha opa ára g̃uarã. Ndaiporimoʼãi goviérno ipuʼakátava hese ni ojupítava hekovia. Tercero, jahecha Ñandejára Rréino oñorairõtaha umi rréino ko mundopegua ndive ha ipuʼakataha hesekuéra. Ha ipahápe, ogovernáta haʼeñoite yvyporakuérape ha jaguerekóta pe goviérno iporãvéva.

18. Mbaʼéichapa oñehenói pe ñorairõ oguerekótava Ñandejára Rréino ha yvyporakuéra goviérno?

18 La Biblia omombeʼu heta mbaʼe pe ñorairõ oguerekótavagui Ñandejára Rréino ko múndo goviernokuéra ndive. Pór ehémplo, heʼi pe fín hiʼag̃uívo umi espíritu aña omosarambitaha japu ombotavy hag̃ua ‘umi rréi ko yvy ape ári oĩvape’. Mbaʼerãpa ojapóta upéva? ‘Ombyaty hag̃ua chupekuéra [umi rréipe] oñorairõ hag̃ua Ñandejára Ipuʼakapáva ára guasúpe’. Umi rréi oĩva ko Yvy ape ári oñembyatýta ‘pe lugár oñehenóivape evréo ñeʼẽme Har–Magedón’ (Revelación 16:14, 16). Heʼiháicha koʼã mokõi versíkulo, ko ñorairõ oguerekótavape yvyporakuéra goviérno ha Ñandejára Rréino oñehenói Har–Magedón térã Armagedón.

19, 20. Mbaʼérepa ndojejapói pe Ñandejára oipotáva ko Yvy ape ári koʼág̃ama voi?

19 Mbaʼépa Ñandejára Rréino ohupytýta Armagedón rupive? Epensami jey mbaʼépa Ñandejára oipota ko Yvýpe g̃uarã. Ñandejára Jehová oipotavaʼekue ko Yvy henyhẽ yvyporakuéra ihústo ha iperféktovagui, oservíva chupe peteĩ paraísope. Mbaʼérepa ndoikói gueteri upéva? Ñepyrũrã, ñande pekadór ha upévare ñanderasy ha ñamano. Jahechákuri pe kapítulo 5-pe, Jesús omanohague ñanderehehápe ikatu hag̃ua jaikove opa ára g̃uarã. Ha oiméne nemanduʼa mbaʼépa heʼi pe lívrope hérava Juan: “Ohayhuetereígui Ñandejára ko múndope omeʼẽvaʼekue Itaʼýra peteĩme, ikatu hag̃ua opavave ojeroviáva hese noñehundíri, ha oguereko uvei jeikove opaʼỹva” (Juan 3:16).

20 Oĩ avei ótro provléma: oĩ hetaiterei hénte ojapóva mbaʼe vai. Haʼekuéra ijapu, oporombotavy ha heko vai. Ha ndojaposéi pe Ñandejára oipotáva. Péro umi ojapóva mbaʼe vai oñehundíta Armagedónpe, Ñandejára ñorairõ guasu (Salmo 37:10). Ha ndojejapói avei Ñandejára oipotáva ko Yvy ape ári umi goviérno nomokyreʼỹigui hentekuérape ojapo hag̃ua upéva. Heta goviérno ikangy, ipyʼahatã térã ikorrúpto. La Biblia heʼi porã: ‘Kuimbaʼe odomina kuimbaʼépe vairã’ (Eclesiastés 8:9).

21. Mbaʼéichapa pe Rréino ojapóta Ñandejára oipotáva ko Yvy ape ári?

21 Pe Armagedón rire, yvyporakuéra oguerekóta peteĩ goviérno añónte, Ñandejára Rréino. Pe Rréino ojapóta Ñandejára oipotáva ha oguerúta heta mbaʼe porã. Umíva apytépe oipeʼáta Satanás ha idemoniokuérape (Revelación 20:1-3). Upéramo, pe Jesús sakrifísio rupi yvyporakuéra ifiélva ndahasymoʼãi ni nomanomoʼãvéima. Upéva rangue ikatúta oiko opa ára g̃uarã (Revelación 22:1-3). Ko Yvýgui oikóta peteĩ paraíso. Upéicha, pe Rréino rupi ojejapóta Ñandejára oipotáva ko Yvy ape ári ha oñesantifikáta héra. Mbaʼépa heʼise upéva? Heʼise mayma oikóva Ñandejára Rréino guýpe omombaʼeguasutaha Jehová réra.

ARAKAʼÉPA OJAPÓTA ÑANDEJÁRA RRÉINO KOʼÃ MBAʼE?

22. Mbaʼéichapa jaikuaa Ñandejára Rréino ndouihague Jesús oĩrõ guare ko Yvy ape ári térã oñemoingove jey riremínte?

22 Omboʼérõ guare Jesús isegidorkuérape ojerure hag̃ua “Tou ne Rréino”, ohechauka porã vaʼekue pe Rréino ndoumoʼãiha upe tiémpope. Upéicharõ, ouparakaʼe Jesús ohórõ guare yvágape? Nahániri, Pedro ha Pablo heʼígui Jesús oñemoingove jey rire oñekumpliha hese pe Salmo 110:1 heʼíva: ‘Kóicha heʼi Jehová che Karaípe: “Eguapy che deréchape amoĩ meve umi nderehe ndaijaʼéivape nde py rendag̃uáicha”’ (Hechos 2:32-34, Hebreos 10:12, 13). Upévare, Jesucristo ohaʼarõvaʼerã.

Ñandejára Rréino guýpe ojejapóta hembipota ko Yvy ape ári yvagapeguáicha

23. a) Arakaʼépa oñepyrũ ogoverna Ñandejára Rréino? b) Mbaʼépa jahecháta pe kapítulo oúvape?

23 Mboy tiémpopa ohaʼarõvaʼerã? Pe síglo XIX-pe, umi ostudiáva la Biblia ohechakuaavaʼekue pe tiémpo ohaʼarõ hag̃ua opataha 1914-pe. (Ko mbaʼégui oĩve informasión, reikuaáve hag̃ua, ehecha pe informasión oĩvéva pe párte héravape: “1914: Peteĩ áño iñimportánteva pe profesíape”.) Umi mbaʼe oikóva ko múndope 1914 guive, ohechauka umi ostudiáva la Biblia ndojavyihague. Oikógui umi mbaʼe la Biblia heʼivaʼekue, ohechauka 1914-pe Cristógui oikohague Rréi ha Ñandejára Rréino yvagapegua oñepyrũhague ogoverna. Upéicharõ jaikoñaína Satanás ‘ára mbykýpe’ (Revelación 12:12, Salmo 110:2). Ikatu jaʼe avei koʼẽrõite Ñandejára Rréino ojapotaha haʼe oipotáva ko Yvy ape ári. Iporãpa ndéve g̃uarã koʼã notísia? Regueroviápa oikotaha? Pe kapítulo oúva nepytyvõta rehecha hag̃ua la Biblia añetehápe omboʼeha koʼã mbaʼe.