Hanenty ty anatiny ao

Ho amy loha hevitsy any

TOKO FAHA-9

“Andro Farany” va Misy Antsika Henanizao?

“Andro Farany” va Misy Antsika Henanizao?
  • Ino ty raha miseho henanizao, ka fa nivolany ty Baiboly liany fa ela?

  • Ino ty fa nivolany ty Baiboly mikasiky ty toetsin’olo amy “andro farany”?

  • Ino ty raha soa fa nivolany ty Baiboly fa hiseho amy “andro farany”?

1. Ino ty mivola mikasiky ty raha hoavy?

FA NIJANJY vaovao tamy radio na tele va iha, ka nieritseritsy hoe: ‘Hanao akory avao ty hiafarà tontolo toy?’ Tampotampoky ty loza, ka tsy misy mahay ty raha hiseho hamaray. (Jakoba 4:14) Fe mahay ty raha mbo hoavy Jehovah. (Isaia 46:10) Mivola ty raha hoavy ty Baiboly. Nivolany Jehovah ao liany fa ela ty raha raty hisy amy androntsika henanizao. Fe nivolaniny ao koa fa sisa kely, le hisy raha farany ze soa hiseho.

2, 3. Ino ty raha nanontanea mpianatsy Jesosy reo azy? Akory ty navaliny?

2 Niresaky mikasiky ty Fanjakà Ndranahary, Jesosy Kristy. Fanjakà io ro hangalaky ty raha raty iaby sady hanova tany toy ho paradisa. (Lioka 4:43) Ta hahay ty fotoa hiavia Fanjakà io ty olo. Nisy fotoa, nanontany any Jesosy mpianatsiny reo hoe: “Ino ro ho famantara ty fanatrehanao noho ty fitampera ty rafitsy tontolo toy?” (Matio 24:3) Namaly an-drozy Jesosy hoe Jehovah avao ro mahay hoe ombia marina tontolo andesy Satana toy vo ho tampitsy. (Matio 24:36) Fe nivolany Jesosy ty raha hiseho, aloha ty hanomeza Fanjakà io fiaina milamy noho tsy misy raha mampatahotsy ho ahin’olombelo. Fa tanteraky henanizao vatany ty raha nivolaniny!

3 Hohenteantsika ty porofo hoe, fa ho tampitsy “ty rafitsy tontolo toy.” Fe ndao hianarantsika tse ty mikasiky aly raiky tsy nihitan’olombelo. Tan-danitsy any aly io ro niseho, fe misy vokany amintsika.

ALY TAN-DANITSY ANY

4, 5. a) Laha vo nanjary mpanjaka Jesosy, ino ty raha niseho tan-danitsy any? b) Laha hentea ty Apokalypsy 12:12, ino ty vokatsiny aly io?

4 Hita tamy toko taloha teo, fa natao mpanjaka tan-danitsy any Jesosy Kristy tamy 1914. (Vakio Daniela 7:13, 14.) Nanao raha ie tafarafara raha zay. Nivola ty Baiboly hoe: “Nivano ty aly tan-danitsy any. Mikaela [na Jesosy] noho ty anjeliny nialy tamy dragona iny [Satana Devoly]. Le nialy koa dragona iny noho ty anjeliny.” * Resy Satana noho ty anjely raty niaraky taminy kaihy hoe demonia, le natoraky marè tan-tany etoy. Falifaly ty anjely tsy nivaliky, satria voaroaky baka an-danitsy any Satana noho ty demoniany. Fe tsy ho falifaly ty olo, satria hoy ty Baiboly: “Loza ho ahy ty tany ... fa nijotso aminareo any ty Devoly sady meloky marè, satria hainy fa kelikely ty fotoa ananany.”—Apokalypsy 12:7, 9, 12.

5 Ino ty vokatsy aly tan-danitsy any io? Neloky marè Satana, ka hahavy loza ho ahy ze miay an-tany etoy. Ho hitanao fa maro marè ty loza, amy fiainantsika henanizao. Fe tsy haharitsy raha zay, fa ho fotoa kelikely avao. Ndre Satana aza mahay raha zay. Kaihy ty Baiboly hoe “andro farany” fotoa io. (2 Timoty 3:1) Falifaly tsika satria tsy ho ela, le tsy hengà Ndranahary hiasa an-tany etoy sasy ty Devoly! Ndao tsika handiniky ty raha sisany miseho henanizao, fa nivolany ty Baiboly taloha tany. Hita baka amy raha rey, fa andro farany ty misy antsika henanizao, sady sisa kely ty Fanjakà Ndranahary, le hanome fitahia maro zisiky farany ho ahin’olo tea azy. Hohenteantsika tse ty famantara efatsy nivolany Jesosy, fa hampiavaky ty andro misy antsika.

RAHA BEVATA HISEHO AMY ANDRO FARANY

6, 7. Ino ty porofo fa tanteraky henanizao ty safà Jesosy mikasiky aly noho mosary?

6 “Hisy firenena hitsanga hanafiky firenena voho hisy fanjakà hanafiky fanjakà.” (Matio 24:7) Tao maro zay ty lasa, le hita fa nahafaty olo an-tapitrisany ty aly. Mivola mpahay tantara raiky zay hoe: “Ty tao 1900 noho miakatsy ro nisy vonoan’olo maro marè, laha ampitovizy amy bakany zay. ... Fotoa kelikely avao vasa ty tsy nampisy aly tamy tao reo. Fotoa kelikely avao ro tsy nisia ty rotaky tamy faritsy sisany.” Mivola ty Fikambana Mpandiniky ty Raha Amy Zao Tontolo Zao, fa “in-telo ty isan’olo maty tamy aly nanomboky tamy taonjato voalohany zisiky amy 1899, ty isan’olo maty tamy aly tanaty ty tao 1900 noho miakatsy.” Olo 100 tapitrisa mahery ro maty tamy aly, nanomboky tamy 1914. Olo an-tapitrisany ro nanjary mijalijaly satria maty tamy aly ty longony. Mety fa nimaty longo manahaky zay koa vasa iha.

7 “Hisy mosary.” (Matio 24:7) Mivola ty mpikaroky fa nitombo marè ty famokara hany fa ho 30 tao lasa zay. Fe ndre zay, le mbo misy avao ty mosary satria maro ty olo tsy manan-drala hivilia hany na tsy mana tany hambolea. Amy tany an-dalam-pandrosoa any, le an’arivony tapitrisa ty olo mandramby karama kelikely avao. Maro amin-drozy aza ty tsy mihina. Mivola ty Fikambana Iraisam-pirenena Mikasiky ty Fahasalamà, fa ajà limy tapitrisa mahery ro maty santao, satria tsy ampy sakafo. 

8, 9. Ino ty ahità, fa tanteraky ty faminania nivolany Jesosy mikasiky ty arety mandripaky noho horohoron-tany?

8 “Hisy horohoron-tany bevata.” (Lioka 21:11) Mivola ty mpahay siansy fa misy horohoron-tany bevata 19 eo ho eo santao. Mahery marè raha reo ka mahavita mandrava trano noho mampiriatsy tany. Misy tatitsy mivola fa namono olo roe tapitrisa mahery ty horohoron-tany nanomboky tamy 1900.

9 “Hisy arety mandripaky.” (Lioka 21:11) Ndre mihasoa ty fitsaboa, le mbo mandripaky olo avao ty arety mahazatsy noho ty arety vaovao. Araky ty tatitsy natao, le miseho matetiky henanizao ty arety 20 fa maro mpahay, tafilitsy amy zay ty tiberkilozy noho ty kôlerà. Mihasarotsy jangam-panafody ty arety sisany. Arety vaovao 30 eo ho eo, fara fahakeliny ro niboaky sady mbo tsy misy fanafodiny noho mahafaty ty sisany.

TOETSIN’OLO AMY ANDRO FARANY

10. Ia amy toetsy voaresaky amy 2 Timoty 3:1-5 ro hitanao henanizao?

10 Ankoatsy ty raha sisany hiseho an-tany etoy, le fa nivolany ty Baiboly koa fa hiova ty toetsin’olo amy andro farany. Nivolany apostoly Paoly hoe hanao akory ty toetsy ty ankamaroan’olo. Volany fa: “Amy andro farany, le hisy fotoa sarotsy tsy mora tohery.” (Vakio 2 Timoty 3:1-5.) Nivola Paoly fa hanahaky zao ty olo:

  • tea tena

  • tea drala

  • tsy hanoriky ty safà ty babany noho reniny

  • malaky mivaliky

  • tsy tea ty longony

  • tsy mahafehy ty vatany

  • masiaky marè

  • be sitrapo fa tsy ho tea a Ndranahary

  • hentea le atao ho mpivavaky be, fe tsy hita amy ty raha anoviny ty maha mpivavaky azy

11. Ino ty volany amy Salamo 92:7 ao, fa hahazo ty raty fanahy?

11 Manjary manahaky zay va ty olo amy faritsy misy anao eo? Tsy isalasalà fa maro ty manahaky zay. Ndre mbaiambaia, le ahità olo mana toetsy raty iaby. Midika zay fa sisa kely, le hanao raha Ndranahary satria hoy ty Baiboly hoe: “Lafa mitiry manahaky akata io ty raty fanahy, sady miroborobo iaby ty mpanao raty, le zay ro ho fandripaha azy zisiky farany.”—Salamo 92:7.

HISY RAHA SOA HISEHO!

12, 13. Ino ty porofo, fa mitombo “ty fahaiza marina” amy “andro farany” henanizao?

12 Araky ty fa nivolany ty Baiboly, le feno loza vatany ty andro farany. Fe misy raha soa ho hita amy vahoaky Jehovah eo, ndre maro aza ty raha manahira amy tontolo toy.

13 “Hitombo ty fahaiza marina”, araky ty fa nivolany ty Baiboly. Ombia raha zay ro hiseho? Amy “andro farany.” (Daniela 12:4) Nanomboky tamy 1914 vatany, le nampea Jehovah ty olo ta hanompo azy, mba hihamahay soa ty raha amy Baiboly ao. Nitombo ty fahaizan-drozy mikasiky ty anara Ndranahary noho ty raha teany hatao, ty sorom-panavota natao Jesosy, mikasiky ty maty noho ty fameloma ty maty. Nianaran-drozy hoe akory ty hanàna fiaina soa sady manome voninahitsy Jehovah. Nihanazava soa amin-drozy koa hoe ino ty hatao ty Fanjakà Ndranahary noho manao akory ty handamina ty fahasahirana an-tany etoy. Hataon-drozy ino iaby raha marina hain-drozy zay? Handiniky faminania raiky tanteraky amy andro farany henanizao tsika, mba hamalea raha zay.

“Hotorỳ amy tany toy iaby vaovao soa Fanjakà iny toy.”​—Matio 24:⁠14

14. Aia iaby ty faritsy itoria ty vaovao soa Fanjakà iny henanizao? Ia ty mitory raha io?

14 “Hotorỳ amy tany toy iaby vaovao soa fanjakà iny toy” hoy Jesosy Kristy tamy faminania mikasiky ty “fitampera ty rafitsy tontolo toy.” (Vakio Matio 24:3, 14.) Torỳ amy tany 230 mahery noho amy safà an-jatony henanizao ty vaovao soa mikasiky Fanjakà io. Hazavà amin’olo hoe ino Fanjakà io, ino ty hataony noho manao akory ro ahazoantsika fitahia baka aminy. Mazoto mitory vaovao soa zay ty Vavolombelo Jehovah amy “firenena noho foko noho vahoaky voho fivolana iaby.” (Apokalypsy 7:9) Ampianarin-drozy Baiboly tsy andoava drala ty olo an-tapitrisany ta hahay hoe ino marina ro ampianary ty Baiboly. Tanteraky vatany faminania io, sady mahatseriky ty fahatanterahany, laha dinihy ty safà Jesosy hoe “ho halan’olo iaby” ty Kristiana marina!—Lioka 21:17.

MILA MANAO INO IHA?

15. a) Mino va iha fa andro farany misy antsika henanizao, ino ty antony? b) Lafa ho avy “ty farany”, ino ty hahazo ze olo manohitsy Jehovah? Ino ty ho azon’olo maneky ty fandaisany?

15 Maro ty faminania amy Baiboly ao fa tanteraky henanizao. Tsy resy lahatsy va iha hoe andro farany vatany ty misy antsika henanizao? Afaky matoky tsika fa ho avy “ty farany”, lafa vita araky ty itiava Jehovah azy ty fitoria ty vaovao soa. (Matio 24:14) Tsy ino “farany” io, fa ty fotoa hangalà Ndranahary ty raha raty iaby an-tany etoy. Hampiasa any Jesosy noho ty anjely mahery ie, mba handripaha ze olo tsy mety miova na manohitsy azy. (2 Tesalonianina 1:6-9) Tsy afaky hamitaky olo sasy Satana noho ty demoniany. Lafa vita raha zay, le handay fitahia maro ho ahin’olo iaby maneky ty fandaisany ty Fanjakà Ndranahary.—Apokalypsy 20:1-3; 21:3-5.

16. Mila manao ino iha?

16 Fa ho tampitsy tontolo andesy Satana toy, le soa laha anontaneanao ty vatanao hoe: ‘Mila manao ino aho?’ Mila miezaky avao iha, hianatsy soa mikasiky Jehovah noho ty raha teany hataontsika. (Jaona 17:3) Ianaro soa ty Baiboly. Ataovo zatsy anao avao ty miaraky amin’olo miezaky manao ty raha tea Jehovah. (Vakio Hebreo 10:24, 25.) Rambeso soa ty raha ampianary Jehovah ty vahoakiny amy tany toy iaby, sady ovao ty raha mila ovà amy ty fiainanao, mba ho tea Jehovah iha.—Jakoba 4:8.

17. Manino ro ho tampoky amin’olo maro ty fandripaha ty raty fanahy?

17 Fa nivola Jesosy fa ho maro ty tsy hidary hoe miay amy andro farany tsika henanizao, ndre eo porofo reo. Haripaky tampoky ty raty fanahy. Hanahaky fiavia mpangalatsy amy haly io raha zay, ka ho tampoky amin’olo. (Vakio 1 Tesalonianina 5:2.) Nivola Jesosy hoe: “Manahaky tamy andro Noa, le hanahaky zay koa ty fanatreha ty Anak’olo. Fa tamy andro zay, laha mbo tsy niavy ty Ranobe le nihina, nino, nangalaky valy noho naboaky hanambaly ty olo, zisiky niavia ty andro nilira Noa tamy sambofiara tao. Tsy nidary rozy zisiky niavia ty ranobe. Nifaohy Ranobe iny iaby rozy. Le hanahaky zay koa ty fanatreha ty Anak’olo.”—Matio 24:37-39.

18. Nivola Jesosy fa mila miamby tsika. Manino raha zay ro mila orihy?

18 Zay nahavy Jesosy hivola tamin’olo nijanjy azy reo hoe: “Miambena tsy no hanavesatsy ty fonareo ty fihinana lisatsy marè noho ty fiboboha toaky voho ty fiasà loha marè amy ty fiaina, ka tsy ho ambinareo ty hiavia andro zay aminareo, fa ho tampoky manahaky fandriky io. Fa ho avy amy ze mipetraky an-tany etoy iaby raha zay. Le miambena avao, sady misolohoa zisiky farany, mba ho afaky hilay amy raha iaby tsy maintsy ho avy zay nareo, ka ho afaky hitsanga amy Anak’olo eo.” (Lioka 21:34-36) Mahihitsy tsika laha manoriky safà Jesosy io. Ino ty antony? Satria havota Jehovah Ndranahary ze olo teany noho tea “ty Anak’olo” na Jesosy Kristy, lafa haripaky tontolo andesy Satana toy. Ho afaky ho velo zisiky farany amy tontolo vaovao soasoa ao koa rozy. Sady fa marìny raha zay!—Jaona 3:16; 2 Petera 3:13.

^ feh. 4 Laha teanao ho hay ty antony ivolana, fa anara Jesosy Kristy koa ty hoe Mikaela, le henteo ty Fanazavà Fanampiny hoe “Ia Mikaela Arkanjely Zao?