Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

YITSO NYƆŊMA

Bɔ ni Mumɔŋ Bɔɔ Nii Náa Wɔnɔ Hewalɛ Amɛhãa

Bɔ ni Mumɔŋ Bɔɔ Nii Náa Wɔnɔ Hewalɛ Amɛhãa
  • Ani ŋwɛibɔfoi yeɔ amɛbuaa gbɔmɛi?

  • Mɛɛ gbɛ nɔ mumɔi fɔji ená adesai anɔ hewalɛ yɛ?

  • Ani esa akɛ wɔshe mumɔi fɔji agbeyei?

1. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔná he miishɛɛ akɛ wɔɔkase ŋwɛibɔfoi ahe nii lɛ?

BEI pii lɛ, mɔ ko weku he saji ni akaseɔ lɛ haa aleɔ mɔ lɛ. Nakai nɔŋŋ kɛ́ wɔɔle Yehowa Nyɔŋmɔ lɛ, ebiɔ ni wɔkase ebɔfoi ni ji eweku ni yɔɔ ŋwɛi lɛ ahe saji jogbaŋŋ. Biblia lɛ tsɛɔ bɔfoi lɛ akɛ “Nyɔŋmɔ bii.” (Hiob 38:7) No hewɔ lɛ, mɛɛ gbɛfaŋnɔ amɛtsuɔ yɛ Nyɔŋmɔ yiŋtoo he nitsumɔ mli? Ani amɛná gbɛfaŋnɔ yɛ adesai ayinɔsane mli yɛ be ni eho lɛ mli? Ani bɔfoi náa oshihilɛ nɔ hewalɛ? Kɛ́ nakai eji lɛ, belɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

2. Nɛgbɛ ŋwɛibɔfoi lɛ jɛ, ni amɛyi enyiɛ?

2 Biblia lɛ wieɔ ŋwɛibɔfoi ahe shii ohai abɔ. Ha wɔsusu nibii ni awie yɛ ŋwɛibɔfoi ahe nɛɛ ateŋ fioo komɛi ahe wɔkwɛ, ni wɔkase amɛhe nii babaoo. Nɛgbɛ ŋwɛibɔfoi lɛ jɛ? Kolosebii 1:16 lɛ kɛɔ akɛ: “[Yesu Kristo] emli abɔ nii fiaa yɛ, nii ni yɔɔ ŋwɛi kɛ nii ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ.” No hewɔ lɛ, Yehowa Nyɔŋmɔ tsɔ ekromɔ Bi lɛ nɔ ebɔ mumɔŋ bɔɔ nii fɛɛ ni atsɛɔ amɛ ŋwɛibɔfoi lɛ ateŋ mɔ fɛɛ mɔ. Ŋwɛibɔfoi enyiɛ yɔɔ? Biblia lɛ tsɔɔ akɛ abɔ ŋwɛibɔfoi akpekpei ohai abɔ, ni amɛ fɛɛ amɛyɛ hewalɛ.Lala 103:20. *

3. Mɛni Hiob 38:4-7 lɛ kɛɔ wɔ yɛ ŋwɛibɔfoi lɛ ahe?

3 Nyɔŋmɔ Wiemɔ ni ji Biblia lɛ kɛɔ wɔ akɛ, beni ato shikpɔŋ lɛ shishi lɛ, “Nyɔŋmɔ bii lɛ fɛɛ kwa bɔ oshe.” (Hiob 38:4-7) No hewɔ lɛ, ŋwɛibɔfoi yɛ shihilɛ mli kwraa dani abɔ adesai, amɛyɛ wala mli afii abɔ dani abɔ shikpɔŋ lɛ po. Biblia mli sane nɛɛ tsɔɔ hu akɛ ŋwɛibɔfoi yɛ henumɔi, ejaakɛ ekɛɔ akɛ amɛ ‘fɛɛ amɛlá nyamɔ lala.’ Kadimɔ akɛ ‘Nyɔŋmɔ bii lɛ fɛɛ’ fee ekome kɛnyá. Nakai beaŋ lɛ, ŋwɛibɔfoi lɛ fɛɛ fata weku ni efee ekome kɛmiisɔmɔ Yehowa Nyɔŋmɔ lɛ he.

YELIKƐBUAMƆ KƐ HEBUU NI ŊWƐIBƆFOI KƐHAA

4. Mɛɛ gbɛ nɔ Biblia lɛ haa wɔleɔ akɛ ŋwɛibɔfoi anɔkwafoi yɛ adesai anifeemɔi ahe miishɛɛ?

4 Kɛjɛ beni mumɔŋ bɔɔ nii anɔkwafoi lɛ na ni abɔ klɛŋklɛŋ adesai lɛ kɛbaa nɛɛ, amɛtee nɔ amɛná adesai aweku ni yaa nɔ edaa lɛ kɛ Nyɔŋmɔ yiŋtoi lɛ ahe nitsumɔ lɛ he miishɛɛ. (Abɛi 8:30, 31; 1 Petro 1:11, 12) Shi kɛlɛ, beni be shwieɔ mli lɛ, ŋwɛibɔfoi lɛ na akɛ adesai aweku lɛ mli bii babaoo ekpa amɛ-Bɔlɔ ni yɔɔ suɔmɔ lɛ sɔɔmɔ. Ŋwanejee ko kwraa bɛ he akɛ enɛ dɔ ŋwɛibɔfoi anɔkwafoi lɛ. Nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, be fɛɛ be ni adesa kome po aaaku esɛɛ kɛba Yehowa ŋɔɔ ekoŋŋ lɛ, ‘bɔfoi lɛ náa miishɛɛ.’ (Luka 15:10) Akɛni ŋwɛibɔfoi yɛ mɛi ni sɔmɔɔ Nyɔŋmɔ lɛ ahe miishɛɛ waa hewɔ lɛ, ebɛ naakpɛɛ mɔ akɛ Yehowa etee nɔ ekɛ ŋwɛibɔfoi lɛ etsu nii yɛ etsuji anɔkwafoi ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ ahewalɛwoo kɛ amɛhebuu mli. (Hebribii 1:7, 14) Susumɔ enɛ he nɔkwɛmɔnii komɛi ahe okwɛ.

“Mi-Nyɔŋmɔ lɛ etsu ebɔfo, ni ebaŋamɔ jatai lɛ anaabui.”Daniel 6:22

5. Mɛɛ nɔkwɛmɔnii ni kɔɔ yelikɛbuamɔ ni ŋwɛibɔfoi kɛhaa lɛ he wɔnaa yɛ Biblia lɛ mli?

5 Ŋwɛibɔfoi enyɔ mɔmɔ Lot ni ji jalɔ lɛ kɛ ebiyei lɛ amli kɛshi Sodom kɛ Gomora, ni amɛtsɔ nakai feemɔ nɔ amɛkɛye amɛbua amɛ ni amɛje hiɛkpatamɔ ni ba nakai maji fɔji lɛ anɔ lɛ mli shweshweeshwe. (1 Mose 19:15, 16) Afii ohai komɛi asɛɛ lɛ, ashɛ́ gbalɔ Daniel awo jatai abu mli, shi jatai lɛ yeee lɛ awui ko, ni ekɛɛ akɛ: “Mi-Nyɔŋmɔ lɛ etsu ebɔfo, ni ebaŋamɔ jatai lɛ anaabui.” (Daniel. 6:23) Ŋwɛibɔfo ko yajie bɔfo Petro kɛjɛ tsuŋwoo mli yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 Ŋ.B. (Bɔfoi lɛ Asaji 12:6-11) Agbɛnɛ hu, ŋwɛibɔfoi wo Yesu hewalɛ beni eje esɔɔmɔ nitsumɔ yɛ shikpɔŋ nɔ lɛ shishi lɛ. (Marko 1:13) Ni beni eshwɛ fioo ni Yesu baagbo lɛ, ŋwɛibɔfo ko jie ehe kpo etsɔɔ lɛ ni “ebawo lɛ hewalɛ.” (Luka 22:43) Kwɛ bɔ ni enɛ aaashɛje Yesu mii yɛ nakai bei ni he hiaa waa yɛ eshihilɛ mli lɛ mli aha!

6. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ ŋwɛibɔfoi buɔ Nyɔŋmɔ webii ahe ŋmɛnɛ? (b) Mɛɛ sanebimɔi wɔbaasusu he agbɛnɛ?

6 Ŋmɛnɛ, ŋwɛibɔfoi ejieee amɛhe kpo diɛŋtsɛ amɛtsɔɔɔ Nyɔŋmɔ webii yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ. Eyɛ mli akɛ adesai kɛ amɛhiŋmɛii enaaa Nyɔŋmɔ ŋwɛibɔfoi ni yɔɔ hewalɛ lɛ moŋ, shi amɛkã he amɛbuɔ ewebii lɛ ahe, titri lɛ kɛjɛɔ nibii fɛɛ ni baanyɛ aye amɛ awui yɛ mumɔŋ lɛ ahe. Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Yehowa bɔfo lɛ bɔɔ nsara yɛ mɛi ni sheɔ lɛ gbeyei lɛ ahe kɛkpeɔ, ni ejieɔ amɛ.” (Lala 34:8) Mɛni hewɔ esa akɛ wiemɔi nɛɛ ashɛje wɔmii babaoo lɛ? Nɔ hewɔ ji akɛ, mumɔŋ bɔɔ nii fɔji ni he yɔɔ oshara yɛ ní miitao ni amɛkpata wɔhiɛ! Namɛi ni? Nɛgbɛ amɛjɛ? Mɛɛ gbɛ nɔ amɛbɔɔ mɔdɛŋ koni amɛye wɔ awui? Kɛha sanebimɔi nɛɛ ahetoo lɛ, ha wɔsusu nɔ ko ni ba yɛ adesai ashishijee mli lɛ he kuku.

MUMƆŊ BƆƆ NII NI JI WƆHENYƐLƆI

7. Mɛi enyiɛ Satan tsi amɛ kɛjɛ Nyɔŋmɔ he?

7 Taakɛ wɔkase yɛ wolo nɛɛ Yitso 3 lɛ mli lɛ, ŋwɛibɔfoi lɛ ateŋ mɔ kome ná shwelɛ akɛ eeeye mɛi krokomɛi anɔ, ni no ha ete shi ewo Nyɔŋmɔ. Abale bɔfo nɛɛ yɛ sɛɛ mli akɛ Satan Abonsam. (Kpojiemɔ 12:9) Aaafee afii 1,600 beni Satan elaka Hawa sɛɛ lɛ, etsi adesai aweku lɛ mli bii babaoo kɛjɛ Nyɔŋmɔ he, ja anɔkwafoi fioo komɛi tamɔ Habel, Henok, kɛ Noa pɛ.Hebribii 11:4, 5, 7.

8. (a) Te fee tɛŋŋ ni bɔfoi komɛi batsɔmɔ daimonioi lɛ? (b) Mɛni daimonioi lɛ fee bɔni afee ni amɛyi aná wala yɛ Noa Nu Afua lɛ mli?

8 Ŋwɛibɔfoi krokomɛi hu tse atua amɛshi Yehowa yɛ Noa gbii lɛ amli. Amɛshi gbɛhe ni amɛyɔɔ yɛ Nyɔŋmɔ ŋwɛi weku lɛ mli lɛ ni amɛba shikpɔŋ lɛ nɔ amɛbaŋɔ heloo gbɔmɔtsei. Mɛni hewɔ amɛfee nakai? Wɔkaneɔ yɛ 1 Mose 6:2 lɛ akɛ: “Nyɔŋmɔ bihii lɛ yana akɛ gbɔmɛi abiyei lɛ ahe yɛ fɛo, ni amɛwɛwɛɛ amɛteaŋ yei fɛɛ ni amɛsumɔɔ.” Shi, Yehowa Nyɔŋmɔ eŋmɛɛɛ gbɛ koni ŋwɛibɔfoi nɛɛ anifeemɔi lɛ kɛ adesai aweku lɛ ajeŋba ni kpɔtɔ yɛ no hewɔ lɛ akã he aya nɔ. Eha nu afua ba shikpɔŋ lɛ nɔ ni ebakpata mɛi fɔji lɛ fɛɛ ahiɛ, ni ebáa enɔkwa tsuji lɛ pɛ ayi. (1 Mose 7:17, 23) No hewɔ lɛ, ŋwɛibɔfoi atuatselɔi loo daimonioi lɛ shi amɛheloo gbɔmɔtsei lɛ ni amɛku sɛɛ kɛtee ŋwɛi akɛ mumɔŋ bɔɔ nii. Amɛyafi Abonsam sɛɛ, ni no ha ebatsɔ “daimonioi alumɔ.”Mateo 9:34.

9. (a) Mɛni ba daimonioi lɛ anɔ beni amɛku amɛsɛɛ kɛtee ŋwɛi lɛ? (b) Mɛɛ saji ni kɔɔ daimonioi lɛ ahe wɔbaasusu he?

9 Beni ŋwɛibɔfoi toigbolɔi lɛ ku amɛsɛɛ kɛtee ŋwɛi lɛ, aŋmɛɛɛ amɛ gbɛ koni amɛyafata ŋwɛibɔfoi krokomɛi lɛ ahe dɔŋŋ, taakɛ afee amɛnɔyelɔ ni ji Satan lɛ. (2 Petro 2:4) Eyɛ mli akɛ amrɔ nɛɛ amɛnyɛɛɛ amɛŋɔ adesai agbɔmɔtsei dɔŋŋ moŋ, shi amɛkã he amɛmiiná hewalɛ fɔŋ yɛ adesai anɔ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, Satan kɛ daimonioi nɛɛ miitsu nii ‘kɛmiishishiu jeŋ muu lɛ fɛɛ.’ (Kpojiemɔ 12:9; 1 Yohane 5:19) Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Titri lɛ, daimonioi lɛ kɛ gbɛ̀i ni akɛlakaa gbɔmɛi tsuɔ nii. (2 Korintobii 2:11) Ha wɔsusu gbɛ̀i nɛɛ ekomɛi ahe wɔkwɛ.

GBƐ̀I NI DAIMONIOI TSƆƆ NƆ AMƐLAKAA MƆ

10. Mɛni ji mumɔi atsɛmɔ?

10 Daimonioi lɛ kɛ mumɔi atsɛmɔ tsuɔ nii kɛlakaa mɛi. Mumɔi atsɛmɔ ji daimonioi lɛ ni akɛbɔɔ tɛ̃ɛ loo akɛ amɛbɔɔ kɛtsɔ adesa najiaŋdamɔlɔ ko nɔ. Biblia lɛ buɔ mumɔi atsɛmɔ fɔ́, ni ebɔɔ wɔ kɔkɔ koni wɔtsi wɔhe kɛjɛ nibii fɛɛ ni kɛ lɛ yɔɔ tsakpaa lɛ ahe. (Galatabii 5:19-21) Daimonioi lɛ kɛ mumɔi atsɛmɔ tsuɔ nii tamɔ bɔ ni wolɛi kɛ kpoŋ naa loo tsuɔ nii lɛ pɛpɛɛpɛ. Wolɛɛnyo kɛ kpoŋ naa looi srɔtoi tsuɔ nii kɛsháa looi srɔtoi. Nakai nɔŋŋ mumɔi fɔji lɛ kɛ mumɔi atsɛmɔ nifeemɔi srɔtoi tsuɔ nii kɛgbalaa gbɔmɛi srɔtoi kɛbaa amɛhewalɛ shishi.

11. Mɛni ji klamɔ, ni mɛni hewɔ esa akɛ wɔtsi wɔhe kɛjɛ he lɛ?

11 Klamɔ ji gbɛ kome ni daimonioi tsɔɔ nɔ amɛnine shɛɔ mɛi anɔ. Mɛni ji klamɔ? Eji mɔdɛŋ ni abɔɔ koni ale wɔsɛɛ be mli sane loo ale nɔ ko ni aleee. Klamɔ nifeemɔi lɛ ekomɛi ji ŋulamiiaŋkwɛmɔ, woji bibii ni mfonirii yɔɔ mli ní akɛtsuɔ nii kɛtsɔɔ bɔ ni mɔ wɔsɛɛ baaji aha, ashwishwɛ mlikwɛmɔ, dɛ̃ kwɛmɔ, nibimɔ, kɛ lamɔi ashishitsɔɔmɔ. Eyɛ mli akɛ mɛi babaoo susuɔ akɛ klamɔ ji nifeemɔ ko ni yeee mɔ awui ko moŋ, shi Biblia lɛ tsɔɔ akɛ mɛi ni kalaa lɛ kɛ mumɔi fɔji tsuɔ nii. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Bɔfoi lɛ Asaji 16:16-18 lɛ tsĩ “klamɔ mumɔ” ko ni haa oblayoo ko “naa nii” lɛ tã. Shi beni afã daimonio lɛ kɛjɛ emli lɛ, enyɛɛɛ nakai efee dɔŋŋ.

Daimonioi lɛ tsɔɔ gbɛ̀i srɔtoi anɔ amɛlakaa gbɔmɛi

12. Mɛni hewɔ eyɔɔ oshara ákɛ aaabɔ mɔdɛŋ koni akɛ gbohii lɛ awie lɛ?

12 Gbɛ kroko ni daimonioi tsɔɔ nɔ amɛlakaa mɛi ji hewalɛ ni amɛwoɔ mɛi koni amɛyabi gbohii anii lɛ nɔ. Bei pii lɛ, susumɔi ni ejaaa ní mɛi yɔɔ yɛ gbohii ahe lɛ lakaa mɛi ni yeɔ amɛsuɔlɔ ko gbele he awerɛho lɛ. Mumɔi atsɛ́lɔ ko baanyɛ ekɛ adafitswaa krɛdɛɛ ko aha loo ebaanyɛ ewie bɔ ni baaha asusu akɛ mɔ ni egbo lɛ wieɔ lɛ. Enɛ eha mɛi babaoo ehe eye akɛ gbohii lɛ yɛ wala mli lɛɛlɛŋ, ni ákɛ amɛkɛ sanegbaa baaye abua hiɛkalɔi lɛ koni amɛnyɛ amɛdamɔ amɛ awerɛhoyeli lɛ naa. Shi “miishɛjemɔi” fɛɛ ni tamɔ nɛkɛ lɛ ji amale ni eyɛ oshara hu. Mɛni hewɔ wɔkɛɔ nakai? Ejaakɛ daimonioi lɛ baanyɛ akase mɔ ko ni egbo lɛ gbee ni amɛkɛ ehe saji ayaha mumɔi atsɛ́lɔ ko. (1 Samuel 28:3-19) Kɛfata he lɛ, taakɛ wɔkase yɛ Yitso 6 lɛ mli lɛ, gbohii lɛ bɛ shihilɛ mli. (Lala 115:17) No hewɔ lɛ, ‘mɔ fɛɛ mɔ ni biɔ gbohii anii’ lɛ, mumɔi fɔji lɛ elaka lɛ, ni ekɛ ehe miiwo nifeemɔ ni kɛ Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii kpãaa gbee mli. (5 Mose 18:10, 11; Yesaia 8:19) No hewɔ lɛ, kwɛmɔ ohe nɔ jogbaŋŋ ni otsi ohe kɛjɛ gbɛ ni daimonioi tsɔɔ nɔ amɛlakaa mɛi nɛɛ he.

13. Mɛni mɛi babaoo ni tsutsu ko lɛ amɛsheɔ mumɔi fɔji agbeyei lɛ enyɛ amɛfee?

13 Jeee lakamɔ pɛ mumɔi fɔji lɛ lakaa mɛi, shi moŋ amɛwoɔ amɛhe gbeyei hu. Ŋmɛnɛ, Satan kɛ edaimonioi lɛ le akɛ “be fioo kɛkɛ” eshwɛ ní abaakpata amɛhiɛ, ni enɛ eha amɛhiɛ edɔ waa bianɛ fe bei fɛɛ ni eho. (Kpojiemɔ 12:12, 17) Yɛ enɛ fɛɛ sɛɛ po lɛ, gbɔmɛi akpekpei abɔ ni tsutsu ko lɛ amɛsheɔ mumɔi fɔji nɛɛ agbeyei lɛ sheee amɛ gbeyei dɔŋŋ. Mɛɛ gbɛ nɔ amɛtsɔ amɛfee enɛ? Mɛni mɔ baanyɛ afee kɛji ekɛ ehe ewo mumɔi atsɛmɔ mli momo?

GBƐ NƆ NI ATSƆƆ AWUƆ ASHIƆ MUMƆI FƆJI

14. Taakɛ eba lɛ yɛ Kristofoi ni hi shi yɛ Efeso yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli lɛ agbɛfaŋ lɛ, te wɔɔfee tɛŋŋ wɔye wɔhe kɛjɛ mumɔi fɔji ahe lɛ?

14 Biblia lɛ tsɔɔ wɔ gbɛ nɔ ni wɔɔtsɔ wɔwu wɔshi mumɔi fɔji kɛ bɔ ni wɔɔfee hu ni wɔkɛ amɛ akpa sharamɔ. Susumɔ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli Kristofoi ni hi shi yɛ Efeso maŋtiase lɛ mli lɛ anɔkwɛmɔnɔ lɛ he okwɛ. Dani amɛbatsɔmɔ Kristofoi lɛ, no mli lɛ amɛteŋ mɛi komɛi kɛ amɛhe woɔ mumɔi atsɛmɔ mli. Beni amɛkpɛ amɛyiŋ akɛ amɛbaatsi amɛhe kɛjɛ mumɔi atsɛmɔ he lɛ mɛni amɛfee? Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Ŋkunyaayelɔi lɛ hu ateŋ mɛi babaoo ba ni amɛkɛ amɛwoji lɛ babua shi ni amɛshã yɛ mɛi fɛɛ hiɛ.” (Bɔfoi lɛ Asaji 19:19) Nakai mɛi ni batsɔmɔ Kristofoi etsɛko lɛ tsɔ amɛ ashwaifeemɔ woji ni amɛshã lɛ nɔ amɛfee nɔkwɛmɔnɔ amɛfɔ̃ shi amɛha mɛi ni yɔɔ ŋmɛnɛ ni sumɔɔ akɛ amɛwu amɛshi mumɔi fɔji lɛ. Ehe miihia ni mɛi ni sumɔɔ akɛ amɛsɔmɔ Yehowa lɛ akpata nibii fɛɛ ni amɛyɔɔ ni kɛ mumɔi atsɛmɔ yɔɔ tsakpaa lɛ ahiɛ. Nibii nɛɛ ekomɛi ji woji wuji, woji tɛtrɛbii, sinii, mfonirii, kɛ lalai ni woɔ mumɔi atsɛmɔ nifeemɔi ahe hewalɛ, ni ehaa efeɔ tamɔ nɔ ko ni hi ni haa mɔ mii shɛɔ ehe lɛ. Nibii krokomɛi hu ni fata he ji sɛbɛi kɛ nibii krokomɛi ni awoɔ koni akɛbu he kɛjɛ mumɔi fɔji ahe.1 Korintobii 10:21.

15. Bɔni afee ni wɔnyɛ wɔwu wɔshi mumɔi fɔji asafo lɛ, mɛni ebiɔ ni wɔfee?

15 Afii komɛi asɛɛ beni Kristofoi ni yɔɔ Efeso lɛ ekpata ashwaifeemɔ he woji ni amɛyɔɔ lɛ ahiɛ sɛɛ lɛ, bɔfo Paulo ŋma wolo kɛyaha amɛ akɛ: ‘Wɔkɛ mumɔi fɔji asafoi ena nɔmɔ.’ (Efesobii 6:12) Daimonioi lɛ anijiaŋ ejeko wui. Amɛtee nɔ amɛbɔ mɔdɛŋ koni amɛná nakai Kristofoi lɛ anɔ hewalɛ. No hewɔ lɛ, mɛni hu ehe bahia ni amɛfee? Paulo kɛɛ akɛ: “Fɛɛ sɛɛ lɛ nyɛhiɛa hemɔkɛyeli tsɛ̃ŋ lɛ mli, nɔ̃ ni nyɛkɛaanyɛ mɔ fɔŋ lɛ [Satan] gãimlibii ní tsoɔ lɛ fɛɛ nyɛgbe lɛ.” (Efesobii 6:16) Kɛ́ wɔhemɔkɛyeli tsɛ̃ŋ lɛ mli wa waa lɛ, wɔbaanyɛ wɔwu wɔshi mumɔi fɔji asafoi lɛ jogbaŋŋ kɛmɔ shi.Mateo 17:20.

16. Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔwaje wɔhemɔkɛyeli lɛ?

16 Belɛ, te wɔɔfee tɛŋŋ wɔwaje wɔhemɔkɛyeli lɛ? Kɛtsɔ Biblia lɛ kasemɔ nɔ. Kɛji gbogbo ko aaaná hewalɛ ni ema shi shiŋŋ lɛ, no lɛ edamɔ hewalɛ ni eshishitoo nɔ lɛ yɔɔ lɛ nɔ titri. Nakai nɔŋŋ kɛ́ wɔhemɔkɛyeli lɛ baafee nɔ ni yɔɔ shiŋŋ lɛ, no lɛ ebaadamɔ hewalɛ ni eshishitoo nɔ, ni ji Nyɔŋmɔ Wiemɔ loo Biblia lɛ he anɔkwa nilee ní wɔyɔɔ lɛ nɔ titri. Kɛ́ wɔkane Biblia lɛ ni wɔkase daa lɛ, no lɛ wɔhemɔkɛyeli lɛ mli baawa. Taakɛ gbogbo ni yɔɔ hewalɛ ji lɛ, hemɔkɛyeli ni tamɔ nakai ní wɔɔná lɛ baabu wɔhe kɛjɛ hewalɛ ni mumɔi fɔji baaná yɛ wɔnɔ lɛ he.1 Yohane 5:5.

17. Mɛni esa akɛ wɔfee koni wɔnyɛ wɔwu wɔshi mumɔi fɔji lɛ?

17 Mɛni hu ehe bahia ni nakai Kristofoi ni hi shi yɛ Efeso lɛ afee? Hebuu babaoo he bahia amɛ, ejaakɛ amɛhi shi yɛ maŋtiase ko ni daimonioi anifeemɔi eyi mli obɔ̃ mli. No hewɔ lɛ, Paulo kɛɛ amɛ akɛ: “Nyɛkɛ sɔlemɔ kɛ faikpamɔ fɛɛ asɔlea daa yɛ mumɔ mli.” (Efesobii 6:18) Akɛni wɔ hu wɔyɛ jeŋ ko ni daimonioi anifeemɔi eyi mli obɔ̃ lɛ mli hewɔ lɛ, ehe miihia ni wɔjɛ wɔtsuiŋ wɔsɔle wɔha Yehowa kɛha ehebuu, bɔni afee ni wɔnyɛ wɔwu wɔshi mumɔi fɔji lɛ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, ehe miihia ni wɔkɛ Yehowa gbɛi lɛ atsu nii yɛ wɔsɔlemɔi amli. (Abɛi 18:10) No hewɔ lɛ, esa akɛ wɔya nɔ wɔsɔle wɔha Nyɔŋmɔ koni ‘ejie wɔ kɛjɛ mɔ fɔŋ’ ni ji Satan Abonsam dɛŋ. (Mateo 6:13) Yehowa baaha sɔlemɔi ni tamɔ nɛkɛ ni jɛ tsuiŋ lɛ ahetoo.Lala 145:19.

18, 19. (a) Mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔná nɔmimaa akɛ wɔbaaye kunim yɛ ta ni wɔwuɔ wɔshiɔ mumɔŋ bɔɔ nii fɔji lɛ mli lɛ? (b) Mɛɛ sanebimɔ abaaha hetoo yɛ yitso ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli?

18 Mumɔi fɔji ahe yɛ oshara, shi kɛji wɔwu wɔshi Abonsam ni wɔtsi wɔbɛŋkɛ Nyɔŋmɔ kɛtsɔ E-suɔmɔnaa nifeemɔ nɔ lɛ, no lɛ esaaa akɛ wɔsheɔ amɛ gbeyei. (Yakobo 4:7, 8) Hewalɛ ni mumɔi fɔji lɛ yɔɔ lɛ yawaa he ko. Agbala amɛtoi yɛ Noa gbii lɛ amli, ni amɛkɛ amɛnaagbee kojomɔ baakpe yɛ wɔsɛɛ be mli. (Yuda 6) Kaimɔ hu akɛ, Yehowa bɔfoi ni he wa lɛ hu buɔ wɔhe. (2 Maŋtsɛmɛi 6:15-17) Nakai ŋwɛibɔfoi lɛ yɛ he miishɛɛ babaoo akɛ amɛaana ní wɔmiiye omanye yɛ ta ni wɔwuɔ wɔshiɔ mumɔi fɔji lɛ mli. Kɛ́ wɔɔwie he yɛ gbɛ ko nɔ lɛ, ŋwɛibɔfoi anɔkwafoi lɛ woɔ wɔ hewalɛ. No hewɔ lɛ, ha wɔkɛ Yehowa kɛ emumɔŋ bɔɔ nii anɔkwafoi ni ji eweku lɛ abɔ gbagbalii. Eba akɛ wɔ hu wɔɔtsi wɔhe kɛjɛ mumɔi atsɛmɔ nifeemɔi srɔtoi fɛɛ ahe, ni wɔkɛ ŋaawoi ni yɔɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli lɛ atsu nii bɛ fɛɛ be. (1 Petro 5:6, 7; 2 Petro 2:9) Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, wɔbaaná nɔmimaa akɛ wɔbaaye kunim yɛ ta ni wɔwuɔ wɔshiɔ mumɔŋ bɔɔ nii fɔji lɛ mli.

19 Shi, mɛni hewɔ Nyɔŋmɔ eŋmɛ mumɔi fɔji kɛ efɔŋfeemɔ ni kɛ piŋmɔi babaoo eba gbɔmɛi anɔ lɛ gbɛ lɛ? Abaaha sanebimɔ nɛɛ hetoo yɛ yitso ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli.

^ kk. 2 Kpojiemɔ 5:11 lɛ wie ŋwɛibɔfoi anɔkwafoi lɛ ahe akɛ: “Amɛyibɔ ji akpei nyɔŋma toi akpei nyɔŋma.” No hewɔ lɛ Biblia lɛ ha ale akɛ abɔ ŋwɛibɔfoi akpekpei ohai abɔ.